Hnojivo na papriku

Hnojivo na papriku

hnojivo na papriku

Ako na hnojenie papriky

Obsah

hnojivo na papriku

Paprika

Paprika ročná, latinsky Capiscum annuum, patrí do čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.

Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Pestovala sa však aj v oblasti Indie. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi.

Ako pestovať papriku

hnojivo na papriku

Paprika je v našich končinách  obľúbená. Dorastá od 30 – 100 cm, výnimočne aj viac. A jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko alebo dlho kuzeľovitého, po kvadratický  alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti môžu byť plody červené, oranžové či žlté.

Uplatnenie našla čerstvá  v studenej kuchyni, v teplej kuchyni i ako korenie od sladkej až po nesmierne pálivu koreninu vďaka kapsaicínu. A neporovnateľne lepšie chutí, keď si ju vypestujeme samy. 

Papriku môžete vysádzať z priesad, ktoré si buď vypestujete sami, alebo ich kúpite už vypestované. Pozrime sa teda na niekoľko tipov, ako postupovať pri pestovaní papriky, a to pri sadení papriky zo semien a následne výsadbe priesad.

Výsev papriky s Hnojíkom

Papriku vysievame spravidla  v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr – zvlášť v chladnejších oblastiach). Je vhodné využiť substrát pre výsev a množenie, pretože je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) priesad, ktoré nám vyrástli.

Vysievať papriky môžeme do rôznych nádob na spôsob miniparenísk. K substrátu primiešame Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme.

Jednotlivé semiačka dávame zväčša vedľa sebe, tak aby rozostupy boli približne 0,5 až 3 cm. Odporúča sa ich potom zvlhčiť rozprašovačom a zakryť vrstvou zeminy asi 0,3 až 0,5 mm a opäť použiť rozprašovač na zvlhčenie. Miniparenisko potom zakryjeme vrchnákom a dáme do miestnosti, v ktorej je stála teplota.

hnojivo na papriku

Ideálna teplota pre klíčenie paprík je okolo 25 stupňov, ale stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko vrchnák s otvormi.

Zídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm. A opäť do zeminy primiešame Hnojík pre výživu, ale aj imunitu priesady a ochranu pred chorobami či škodcami. 

Jedným z častých problémom pri pestovaní papriky zo semiačok býva zaplesnutie zeminy, čo spôsobí, že sa pleseň následne prenesie aj na priesady. Pomocou posypu Hnojíkom na  zeminu, na ktorej sa začína tvoriť pleseň, máme v tomto boji účinný nástroj na záchranu priesad. 

Presádzanie papriky a hnojenie

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Ak chceme sadiť papriky priamo do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa presadiť ich v druhej polovici mája, respektíve keď už nehrozia prízemné mrazy.

Miesto na vysádzanie paprík treba správne vybrať a vopred pripraviť. Vhodná pôda zásadne ovplyvňuje ako zdravie a vitalitu rastlín, tak aj ich úrodnosť. Na výsadbu papriky si preto vyberáme slnečné miesto s dobre zavlažovanou, avšak priepustnou pôdou, na ktorom sme predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, treba jej živiny doplniť. Môžeme tak urobiť kompostom, maštaľným hnojom, prírodným hnojivom na papriky či Hnojíkom, ktorý je vhodným  organickým hnojivom na papriky.  

Pred vysádzaním priesad nezabudneme pôdu odburiniť, prekypriť, pohnojiť a priesady následne výdatne zaliať.  Ja osobne do každej jamky ku korienkom priesad sypnem  Hnojík. U Hnojíka nehrozí prehnojenie, spálenie koreňov, ale zabezpečí dostatočný prísun živín pre papriku. A ak mi újde ruka a sypnem ho viac, rastlinkám to neublíži, ale bude ich o niečo dlhšie vyživovať.

Pred vysadením priesad ich postupne otužujeme, po oteplení ich vystavujeme vonkajším podmienkam na pár hodín denne. Odporúča sa tak robiť od 3 do 7 dní pred plánovanou výsadbou.

Vysádzame silné paprikové priesady po dve do jedného hniezda spone ideálne 50 x 50 cm (minimálne 40 x 40 cm). V prípade, že sadíme papriky s veľkými plodmi, je vhodné im poskytnúť oporu napr. bambusovú palicu.

Hnojenie papriky v kvetináči, hrantíku

hnojivo na papriku

Papriku, tak ako paradajky a niektoré ďalšie plodiny, môžeme pestovať aj v primerane veľkom kvetináči. A tak, ako každá zelenina, v kvetináči, hrantíku či inej nádobe, potrebuje takto pestovaná paprika častejšie hnojenie, ako tá, ktorá je zasadená v záhone.

Hnojík – České prírodné organické hnojivo – je vhodný ako hnojivo na papriku. Pre takéto pestovanie papriky je ideálne použitie nášho hnojiva vo forme zálievky 2x mesačne. Jeho veľká výhoda je v tom, že výluh zo zálievky poskytne okamžitú výživu a zvyšok nerozpusteného hnojiva zostane na povrchu zeminy, kde sa bude ešte 14 dní postupne rozkladať, a tak rastlinu stále vyživovať.

Ak by sa Vám zdalo, že Vaša paprika potrebuje ešte viac prihnojiť, alebo že ju napadli škodcovia alebo nejaká choroba, nemusíte sa báť častejšieho použitia Hnojíka. Aj keď na druhej strane to s hnojením netreba preháňať. Platí pravidlo – zvlášť pri škodcoch pri postreku – radšej menej a častejšie.

Choroby a škodcovia

Tak, ako väčšina rastlín,  aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a  škodcami.

Môže to byť vädnutie papriky spôsobené hubovitou fuzariózou; stolbur, ktorý prenášajú cikádky a za zdroj infekcie sa najčastejšie považuje pupenec roľný a ďatelina lúčna; suchá škrvnitosť  zapríčinená neharmonickou výživou, pri nedostatku vápnika, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a prehnojení dusíkom a draslíkom.

 Papriku môžu napadnúť aj biela, šedá a fytoftorová hniloba

Papriku ohrozujú aj škodcovia, najmä vošky, molice, strapky, roztočec, slimáci, hryzci a hraboši.

Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko.

hnojivo na papriku

Na ceste za našou chutnou paprikou nás teda môže postretnúť viacero nepríjemností. Výhodou použitia nášho hnojiva na papriku je okrem iného aj v tom, že posilňuje imunitu rastlín, a tak im pomáha zdolať choroby. Repelentný účinok Hnojíka zase pomáha paprike zbaviť škodcov vďaka Chitínu. Ak Vás zaujíma, čo to Chitín je a ako účinkuje, môžete si o ňom prečítať tu: https://hnojik.sk/chitin-5/.

O tom, ako používať Hnojík pri rastlinách napadnutých škodcami píšeme v tomto článku: https://hnojik.sk/hnojenie-organickym-hnojivom/.

Odpovede na

Časté otázky

Pretože zbierate väčšiu úrodu. Hnojenie má vplyv na veľkosť a kvalitu plodov. Bez optimálnej výživy nebudú rastliny v dobrej kondícii, budú mať oslabenú imunitu, slabšie budú odolávať chorobám i škodcom,  a to sa podpíše aj na pozbieraných plodoch. 

Papriku môžete hnojiť všetkými bežnými spôsobmi. Na list, spoločne so zálievkou i zapracovaním hnojiva do pôdy. Použite spôsob, ktorý Vám je najbližší. HNOJÍK sa dá použiť aj v závlahovom kvetináči, hrantíku.

Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA je možné aplikovať tiež na list s pomocou záhradného postrekovača. Túto možnosť majú v obľube najmä záhradkári, ktorí pôdu okolo paprík zakrývajú textíliou. 

Nemusíte nevyhnutne použiť HNOJÍK, môžete použiť aj iné hnojivá z kategórií

  • Pevné hnojiva
  • Kvapalné hnojiva
  • Ekologické hnojiva

Je potrebné mať na pamäti, že kvapalné hnojivo síce rastlinám pomôže ihneď, ale príliš dlho v pôde nevydrží, a tak je potrebné používať aj pevné hnojivá, ktoré budú papriku dlhodobo zásobovať živinami.

Zvyčajne je nutné hnojiť od začiatku vegetácia, v priebehu rastu až do kvitnutia a tvorby plodov, aby malo hnojenie papriky potrebný efekt.

HNOJÍK je jediné ekologické organické hnojivo, ktoré okrem živín poskytne paprikám prírodnú ochranu proti škodcom a plesniam. Má neutrálne PH a obsahuje Chitín, z ktorého papriky budú čerpať ďalšie benefity a ich pestovanie bude tak jednoduchšie.

Pre dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilnie a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov.

Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. 

Je vhodné  z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.

Zaujímavosti

Radi experimentujete? O netradičnom pestovaní papriky si môžete pozrieť na videu a možno sa inšpirovať.

Zdroje informácii:

Výživa rastlín a hnojenie

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

Hnojivo na paradajky

Hnojivo na paradajky

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA PARADAJKY

PARADAJKY

Obsah

Paradajky - Tomatoes

Paradajky

Paradajka - Rajčiak jedlý

 Paradajky, kto by ich nepoznal. Najčastejšie žiarivo červené plody (ale aj žlté, oranžové, čierne, zelené…)  v rôznych tvaroch a  najrôznejších veľkostiach. Niekto má rád veľké mäsité, niekto malé cherry paradajky. Niektoré rastú ako kríčkové, iné potrebujú oporu. Niektoré dorastajú do veľkých – až obrovských rozmerov, iné sú drobné – nazvala by som ich NANA. 🙂 Druhov paradajok je veľké množstvo a aký si môže vybrať podľa svojej chuti. A neodškriepiteľné je, že sú veľmi obľúbené ako v studenej, tak aj teplej kuchyni. A získavajú ďalšiu pridanú hodnotu, ak si vypestujeme my. 😉

Paradajka - Rajčiak jedlý

Rajčiak jedlý (latinsky Solanum lycopersicum) je druh plodovej zeleniny patriaci do čeľade ľuľkovité. (AJ keď v rámci EU je označený ako ovocie.) Je to jednoročná, dvojročná alebo trvalá rastlina. Záleží to od oblasti, v ktorej sa pestuje. Neznáša totiž mrazy. Stonky má zelenej farby a môžu byť zakrpatené, ale aj dosahovať výšku až 4 m. Na stonkách sa nachádzajú jemné chĺpky. Paradajka má listy  neusporiadané, nepárne a prerušované. Ich okraje bývajú ozubené alebo vrúbkované. Kvietky sú žltej farby.

Dnes existujú tisíce odrôd, ktoré majú rôzne plody. Nielen červené, ale aj žlté, oranžové, či čierne, zelené, dokonca môžu mať na sebe aj panšovanie. Kultivary rajčiaka jedlého môžeme nájsť v rôznych veľkostiach, tvaroch i chutiach  v závislosti od odrody a podmienok, ktorých sa pestujú.

Paradajka - Rajčiak jedlý 2

Slovenské názvy tohto druhu zeleniny sú rajčiak jedlý, ľuľok rajčiakový, rajčiak; rajčiak obyčajný, ľuľok rajčiak. Najčastejšie však  paradajka či rajčina. 

Pôvod rajčiaka jedlého je v horách Strednej a Južnej Ameriky. Približne 200 rokov p.n.l. sa  Aztékovia a Mayovia venovali kultivovaniu a domestivaniu paradajok. V roku 1498 paradajky doviezol Krištof Kolumbus do Európy.  Spočiatku bola paradajka  pokladaná za okrasnú rastlinu. V súčasnosti sa pestuje takmer po celom svete, hlavne v miernych a subtropických oblastiach.

Červené paradajky cherry v dlani
Paradajky mix odrôd
Dozreté, dozrievajúce a nezrelé paradajky v strapci
Paradajky v košíku
Dozrievajúce cherry paradajky
Paradajka - strapec paradajok

Ako na paradajky

U nás sa pestujú paradajky na poliach, v záhradkách i na terasách, na slnečných stanovištiach s úrodnou a výživnou pôdou.  Potrebujú dostatok tepla a svetla. No nezabúdame na zavlažovanie, ale pozor na  zamokrenie. Rajčiny by sa mali zalievať ku koreňom, aby sa zabránilo zmáčaniu listov. To im nevyhovuje a prispieva k ich ochoreniam. Ich pestovanie začína prípravou pôdy.

Pestovanie paradajok

Príprava pôdy pre paradajky

paradajky v dlani

Paradajky, rovnako  ako papriky, spotrebúvajú z pôdy veľké množstvo živín. Preto je to veľmi dôležitý prvý krok. Ak  bude v pôde málo živín, rastliny budú slabé, budú málo odolné proti škodcom a chorobám s viditeľným poškodením listov i plodov, budú málo odolné, slabé a náchylné na deformácie, poškodenie a hnilobu. Teda príprava pôdy je nesmierne dôležitý prvý krok, aby mohli z nej čerpať dostatok živín, ktoré budú vyvážené, v rovnováhe.

Nie je to len o tom, pridať NPK, ale o vyváženosti všetkých potrebných prvkov, aby sme dosiahli vytúžený výsledok vo forme bohatej a zdravej úrody.

Hnojivo na paradajky - hnojík v akcii

Ideálne je hlboké prerýľovanie hriadky na jeseň a pohnojenie organickým hnojivom, ktoré je výživovo vyvážené.  Odporúčané organické hnojivo na paradajky je Hnojík, ktorý zabezpečí nielen dostatočné množstvo vyvážených živín, ale zároveň podporí aj imunitu rastlín a pôsobí repelentne na škodcov.

Ešte však pred samotným sadením, je potrebné venovať pozornosť výberu odrody podľa toho, či chceme paradajky veľkoplodé, mäsité, či malé,  akej farby a chute chceme plody, či chceme sadenice s nízkou stonkou či vysokou, šľachtené či divoké

Kedy sadiť paradajky zo semena

Paradajky sa pestujú zo semena. Mnohí si ich vypestujú doma z kúpených alebo vlastných semiačok. Tie musia byť zbavené zbytočnej organickej hmoty, vysušené, bez poškodenia či plesne. Tí, ktorí sa nechcú alebo nemajú možnosť či čas si vypestovať priesady zo semiačka, si ich môžu zakúpiť. Semiačka paradajok zvyčajne sadíme koncom februára, začiatkom marca. Paradajky je možné vysievať aj v apríli, avšak vtedy platí, že sa oneskorí aj začiatok úrody a aj celková úroda  bude o niečo menšia.

Pri vysievaní semien paradajky je dôležité vytvoriť im ideálne podmienky s dostatočnou vlhkosťou, teplom a svetlom. Nezabúdame pripraviť im už pred klíčením  dostatočne výživnú pôdu, aby hneď od začiatku mali dostatok vyvážených živín. S Hnojíkom to ide jedna radosť.

Semená by sa mali vysievať rovnomerne. Po vysiati ich prikryte asi 0,5 – 1 cm vrstvou zeminy. Nakoniec substrát s vysiatými semenami paradajky mierne zvlhčíme. Pre optimálne klíčenie je ideálna teplota 22 – 25°C. Ak je teplota pôdy buď príliš vysoká alebo nízky, semiačka nebudú klíčiť. Pre potrebnú vlhkosť a udržanie teploty, je vhodné prekrytie fóliou. Nezabúdajte však na každodenné vetranie odkrytím fólie na istý čas, aby sa zabránilo vzniku plesní.

Keď sa objavia klíčky rastliniek, odstráňte fóliu. V tomto období sa teplota pôdy má pohybovať v rozmedzí 16-20 °C.  Naďalej pokračujte vo zvlhčovaní pôdy.

Horizontálny prierez paradajky so semenami

Horizontálny prierez paradajky so semenami

Vertikálny prierez paradajky so semenami

Vertikálny prierez paradajky so semenami

Kedy sadiť paradajky zo semena - klíčiace rastliny paradajky

Klíčiace rastliny paradajky

Pikirovanie priesad

Keď rastlinky rajčiaka jedlého vyklíčia a zosilnejú, je potrebné im dopriať dostatok miesta na ich rast.  Priesady majúce aspoň 1 -2  svoje “normálne” listy, môžete pikirovať, čiže ich rozsadiť. Je to zvyčajne asi po 4 týždňoch. Ak ich presádzame do spoločného priestoru, rastlinky by mali mať medzi sebou aspoň 10 cm medzery. Vyklíčené rastlinky pikirujeme či už do kvetináčov alebo do pareniska. Nezabúdame, že potrebujú dostatok tepla, vlahy, výživy a svetla. Starostlivosť, ktorú im venujete, vám 100-násobne vrátia.

Pikirovanie paradajok - priesada paradajky

Priesady paradajok

Aké by mali byť priesady rajčín, aby boli vhodné na následné pestovanie? Či si priesady vypestúvavate doma, alebo kupujete, na výsadbu si vyberte mladé silné rastliny paradajok. Mali by byť krátke a podsadité, tmavozelenej farby. Stonka má byť rovná a pevná. Priesady nemajú mať žltnúce listy, či škvrny na listoch. Taktiež je dôležité, aby neboli priesady  poškodené stresom, ale aj, aby nemali nahodené kvety či nasadené plody. Priesady s kvetmi a plodmi síce môžu lákať, že bude skôr úroda, ale v konečnom dôsledku práve tá v takýchto prípadoch utrpí.

Pikirovanie paradajok - priesady paradajky 2
Pestovanie paradajok - priesady paradajok 2
Pestovanie paradajok - praPestovanie paradajok - priesady paradajokiesady paradajky
Pestovanie paradajok - priesady paradajok 3
Pestovanie paradajok - sadenie priesady paradajky
Pestovanie paradajok - priesady paradajok 4
Pestovanie paradajok 2 - zrelé plody s listom
Pestovanie paradajok 3 - čmeliak a kvet paradajky
Pestovanie paradajok 4- zelené paradajky
Pestovanie paradajok 5 - čierna paradajka
Paradajka zlta masita

Ako sadiť paradajky

Po poslednom mraze, čo je zvyčajne v polovici mája, je možné vysadiť rastlinky rajčiaka do vonkajšieho prostredia. Vysadeniu, ale musí predchádzať otužovanie mladých rastlín paradajky. Cieľom otužovania je prispôsobenie sa rastlín horším klimatickým podmienkam. Po dobu približne 7 dní pred vysadením do vonkajšieho prostredia obmedzte zálievku, znížte teplotu vzduchu pod 10° C a postupne zvyšujte intenzitu vetrania. Po takomto otužovaní budú sadenice paradajok pripravené na výsadbu do vonkajšieho prostredia.

Teraz sa môžeme pozrieť na to, v akej vzdialenosti by sa mali paradajky sadiť. Vzdialenosť závisí od odrody, jej intenzity rastu a spôsobu pestovania. Na malých plochách môžete pestovať napríklad vysokorastúce odrody pri opornom kolíku na tzv. jeden výhod, kde sa pravidelne odstraňujú bočné výhony a energia rastliny sa tak sústredí na vývoj plodov.  Sadia sa vo vzdialenosti 40 – 50 cm. Tieto kolíkové paradajky majú už v názve, že potrebujú oporu – kolík, ktorý zabráni ich váľaniu sa po zemi, aby sa predišlo ich ochoreniam.

Zakrpatené odrody sa sadia v rozmedzí od 30 do 90 cm v závislosti od odrody, podľa intenzity ich rastu. Paradajky, rovnako ako všetky ostatné druhy zeleniny, vyžadujú primeranú zálievku, hnojenie a odstraňovanie buriny medzi rastlinami. Nezabudnite, podľa odrody, aj na odstraňovanie tzv. zálistkov, ktoré by spôsobovali nežiadúce rozvetvenie rastliny. Odporúča sa aj odstraňovanie listov, ktoré by sa dotýkali zeme.

Žltá šalátová paradajka CREAM SAUSAGE

Žltá šalátová paradajka CREAM SAUSAGE

Čierna šalátová paradajka DARK GALAXY

Čierna šalátová paradajka DARK GALAXY

Zelená mäsitá paradajka MYSTERY GREEN

Zelená mäsitá paradajka MYSTERY GREEN

Čierna šalátová paradajka TOM WAGNER

Čierna šalátová paradajka TOM WAGNER

Červená mäsitá paradajka RAISEN TOMATO

Červená mäsitá paradajka RAISEN TOMATO

GERMAN STRIPES

Paradajka GERMAN STRIPES

Červená mäsitá paradajka OX HEART

Červená mäsitá paradajka OX HEART

Čierna paradajka DE BARACO BLACK

Čierna paradajka DE BARACO BLACK

Žltá mäsitá paradajka LUNAR JOY

Žltá mäsitá paradajka LUNAR JOY

SPECKLED ROMAN

Šalátova paradajka SPECKLED ROMAN

Zelená šalátová paradajka VERTE ZEBRE

Zelená šalátová paradajka VERTE ZEBRE

Pestovanie paradajok

Pestovanie rajčiaka jedlého, ktoré sme začali hnojením na jeseň pri príprave pôdy, pokračuje pri  ich výseve, presádzaní a pestovaní už dospelej priesady. Rajčinám je teda potrebné živiny pravidelne dopĺňať v dostatočnej miere počas celej doby ich pestovania. To platí dvojnásobne pre paradajky pestované v kvetináči alebo inej nádobe. Nie je to luxus, ale potreba, ktorá nám pomôže k rovnomernej výžive rastlín. Napríklad prevaha dusíka v pôde, by spôsobila menší príjem ostatných prvkov, a tým  by sa rastliny ďalej oslabovali a nerovnováha živín by sa zväčšovala.

Zvyčajne v druhej dekáde augusta sa odstráni  vrchný výhon vo výške 2 – 3 listov nad najvyšším strapcom kvetov. Týmto sa minimalizuje tvorba nových plodov a urýchli sa tak dozrievanie už existujúcich plodov, ktoré by inak nestihli pred príchodom jesenného chladného počasia dozrieť.

Zalievanie rajčín
Žltá kríčková cherry paradajka Aztek

Žltá kríčková cherry paradajka AZTEK

aperitif 2

Červené divá paradajka APERITIF

Čierna paradajka BLACK CHERRY

Čierna paradajka BLACK CHERRY

Žlté cherry paradajky GOLDITA CHERRY

Žlté cherry paradajky GOLDITA CHERRY

Oranžové cherry paradajky ORANGE CHERRY

Oranžové cherry paradajky ORANGE CHERRY

Červené cherry paradajky BABY CHERRY

Červené cherry paradajky BABY CHERRY

Čierne cherry paradajky CAPPUCCINO CHERRY

Čierne cherry paradajky CAPPUCCINO CHERRY

Zelená cherry paradajka VERTE ZEBRE CHERRY

Zelená cherry paradajka VERTE ZEBRE CHERRY

Ružová cherry paradajka PEARLY PINK CHERRY

Ružová cherry paradajka PEARLY PINK CHERRY

Žltá hruškovitá cherry paradajka YELLOW PEAR CHERRY

Žltá hruškovitá cherry paradajka YELLOW PEAR CHERRY

Čierna cherry paradajka CHOCOLATE CHERRY

Čierna cherry paradajka CHOCOLATE CHERRY

Červená kríčková paradajka SLENDER TIM BUSH

Červená kríčková paradajka SLENDER TIM BUSH

Žltá cherry paradajka MIRABELLA CHERRY

Žltá cherry paradajka MIRABELLA CHERRY

Žltá kríčková paradajka TOM YELLOW

Žltá kríčková paradajka TOM YELLOW

Červené kríčková paradajka KARKULKA

Červené kríčková paradajka KARKULKA

Červené divá paradajka RED COACHMEN

Červené divá paradajka RED COACHMEN

Hnojenie paradajok

Čím hnojiť paradajky

Otázka teda je, čím hnojiť paradajky, aby dostali potrebné vyvážené živiny. Vhodný je hnoj, kompost, alebo HNOJÍK.

Kompost a hnoj musia byť dobre odležané. Zvlášť pri hnojení hnojom treba dávať pozor, aby bol dostatočne odležaný a  na koncentráciu v pôde, aby nedošlo s spáleniu koreňov rastlín. Z tohto dôvodu je najvhodnejší kravský hnoj. Živočíšny hnoj (rôzne druhy) je možné kúpiť aj v granulovanej forme. Aj pri nich je potrebné nezabúdať na primeranú koncentráciu

Ak máme možnosť použiť vlastný dobre rozležaný kompost, je to na nezaplatenie.

A čo HNOJIK? Jeho použitie má niekoľko výhod. Prvá je tá, že sa môže aplikovať v ktorejkoľvek fáze pestovania paradajok. Ďalšou a dôležitou je jeho repelentný účinok na škodcov a významné posilňovanie rastlín voči chorobám. I to, že rastliny Hnojíkom nemôžete spáliť. V neposlednom rade je jednoduchosťou použitia. A to posypom, zálievkou alebo postrekom. Ako na ne si môžete pozrieť na hnojik.sk/hnojenie-organickym-hnojivom

hnojivo na paradajky
Hnojivo na paradajky - Hnojík v odmerke 2

Kedy a ako hnojiť paradajky

Ak si chceme vypestovať vlastné paradajky zo semiačka,  tak ako sme pripravili na jeseň pôdu, kde budeme pestovať priesady paradajky, tak si pripravíme aj pôdu na klíčenie rastliniek. Do zeminy (osobne zvyknem používať zeminu na zakorenenie rastlín) primiešajme malú lyžičku HNOJIKa. Rastlinka od momentu, kedy začne klíčiť, má vyvážený príjem živín. Ak by ste zbadali pleseň alebo škodcov, opakujte prihnojenie 1 čajovou lyžičkou HNOJIKa.

Keď sú priesady dostatočne veľké, silné a úspešne sme ich presadili do pôdy vyhnojenej na jeseň, ďalšie hnojenie by malo byť do 1 týždňa od výsadby.

Ďalej prihnojujeme HNOJÍKom 1x za tri týždne. Stačí posypať okolo rastliny dávku 1 polievkovej lyžice tak, aby vrstva nebola moc hrubá, a tak sa  hnojivo ľahko rozkladalo. Hnojivo bude postupne miznúť a akonáhle bude úplne rozložené, môžete zvážiť ďalšie prihnojenie. Ak Vám újde ruka s hnojivom, vôbec to nevadí. Vďaka neutrálnemu PH HNOJÍKa nemôžete rastline nijako ublížiť.

Hnojivo na paradajky - Hnojík v odmerke
  • Zľava! Hnojivo na orchidey 19

    4L – České organické hnojivo (hmyzí trus, insect frass)

    14.00 
    Pridať do košíka
  • Zľava! hnojik.sk

    20L Akce – České organické hnojivo (hmyzí trus, insect frass)

    42.00 
    Pridať do košíka
  • Zvlečky Hnojik.SK - zvlečky 250ml

    250 ml – Zvlečky červov pre silnejší repelentný účinok na škodcov

    2.50 
    Pridať do košíka

PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN U PARADAJOK

Nedostatok dusíka (N)

Dusík je kľúčový pre bunkový rast rajčinových rastlín a vytváranie chlorofylu. Pomalý rast a žltnúce listy rajčín (najskôr väčšinou tie najstaršie) ukazujú na nedostatok dusíka.

Nedostatok fosfóru (P)

Fosfór je dôležitý pre rozvoj koreňového systému rajčiny a pre zrenie plodov. Nedostatok fosfóru sa prejavuje nedostatočným rastom, listy majú zelenomodrý nádych a kvety a plody sa objavujú neskoro a v malom množstve.

Nedostatok draslíka (K)

Draslík rajčiny potrebujú k rastu kvetov a plodov. Pri jeho nedostatku majú rajčiny malé výnosy a staršie listy hnednú a krútia sa.

Nedostatok horčíka (Mg) alebo železa (Fe)

Keď rajčinám chýba horčík alebo železo, začnú listy strácať farbu medzi žilkami, čo sa označuje ako chlóroza.

Rajčiny potrebujú v malom množstve aj ďalšie prvky ako je meď, zinok, síra, mangán alebo bór. Niekoľko z nich môže byť  tiež príčinou vyššie uvedenej chlorózy rajčín. Tajomstvo dobrej úrody ale nespočíva len v správnom hnojení rajčín, ale aj v tak základnej veci, ako je správna zálievka.

Ako uskladniť paradajky na zimu

Paradajky vašu starostlivosť odmenia svojou, verím, že skvelou, úrodou. Zber plodov  je zvyčajne od prelomu júla a augusta až do prvých mrazov . Zrelé plody v závislosti od druhu nadobúdajú farbu od červenej, oranžovej, žltej, zelenej až po čiernu. Na priamu konzumáciu sa paradajky zbierajú v plnej zrelosti , pretože sú najchutnejšie a najvýživnejšie. Najlepšie je ich zbierať počas slnečných dní, keď sú plody suché. Všetko robíme opatrne, aby sme nepoškodili šupku a nerozdrvili ovocie. Natrhané paradajky možno konzumovať surové, použiť  do šalátov, omáčok, polievok, štiav, pretlakov, kečupov či koncentrátov. Niektoré odrody možno taktiež sušiť, nakladať a následne konzervovať. Sú veľmi zdravé 🙂

Raňajky
Ako uskladniť paradajky na zimu - Pasírované paradajky s bazalkou
Zeleninový šalát
Ako uskladniť paradajky na zimu - nakladané zelenina s paradajkami
Paradajková šťava v pohári
Posúchy s paradajkami
Žlté a červené cherry paradajky v miske
Ako uskladniť paradajky na zimu - sušené paradajky vo fľaši
Šalát s paradajkami
Cestoviny s paradajkovou omáčkou a mletým mäsom
Ako uskladniť paradajky na zimu - nakladané paradajky
Ako uskladniť paradajky na zimu - sušené paradajky
Paradajky s bazalkou
Pizza s paradajkami

Zaujímavosti

Vedeli ste, že…

Hnojivo na paradajky - paradajky s rozmarínom a cesnakom

… do čeľade ľuľokovité patrí napríklad aj zemiak, petúnia či mandragora.

…  kedysi paradajku ľudia volali rajské jablko či rajské jabĺčko.

… zo svojej pôvodnej vlasti v Južnej Amerike sa do Európy dostali spolu so zemiakmi a kukuricou. 

… pôvodné plody paradajky boli žlté a malé.

… paradajky obsahujú látku Tyramín, ktorá pri ich pravidelnej konzumácii pozitívne ovplyvní vašu náladu. To platí zvlášť, keď sú plody  čím sú zrelšie, tým je množstvo Tyramínu vyššie.

… je aj u nás možné pestovať odrody divých paradajok, ktoré napriek košatému rastu nepotrebujú oporu a ich plody sú menšie ako čerešne.

… uskladnenie paradajok v chladničke zhoršuje nielen ich chuť, ale aj konzistenciu.

Zdroje:

Všeobecné zásady hnojenia