Hnojivo na cesnak

Hnojivo na cibuľoviny

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA CIBUĽOVINY

JESENNÉ Cibuľoviny

Obsah

hnojivo na cibuľoviny

Kto by nemiloval jarné kvety! Sú prvými kvitnúcimi šťastnými tvorcami v záhrade. Kvetinové cibuľky sú odborníkmi na vydávanie pozitívnych vibrácií, zatiaľ čo zvyšok záhrady ešte spí. Jeseň je čas na ich výsadbu a už teraz si dávate nejakú radosť, aby ste si ju  naplno užili na jar. 

Nemáte záhradu? Vytvorte si vlastnú mini záhradku s cibuľkami kvetov. Aj vy si tak môžete užiť na jar útulnosť a farby.

Cibuľoviny

Hnojivo na cibuľoviny

Cibuľoviny patria do skupiny vytrvalých bylinných rastlín, ktorých charakteristickým znakom je tvorba podzemného zásobného orgánu. Ten je základom života tej istej alebo náhradnej rastliny v nasledujúcom vegetačnom období.

Kvetinová cibuľka je vlastne podzemný sklad a zároveň “továreň” na kvety. Má všetko, čo potrebujete na to, aby rastlina vzišla v správnom čase.

Typický pre túto skupinu rastlín je jednoročný vegetačný cyklus. Počas neho rastlina vytvorí nadzemné orgány, kvety, prípadne semená a zhromaždia sa v podzemnom zásobnom orgáne látky potrebné pre ďalšiu vegetáciu. Každá vegetácia je zakončená obdobím vegetačného pokoja

Začiatok vegetácie jednotlivých rodov cibuľovín je rozdielny. Závisí od priaznivých klimatických podmienok, ktoré vyvolajú začiatok vegetačného cyklu rastlín.

Nie všetky kvetinové cibuľky sú kvetinové cibuľky

Technicky vzaté, mnohé populárne cibuľoviny nie sú skutočné cibuľky, ale hľuzy alebo podzemky. Pod cibuľoviny totiž zahŕňame  aj rastliny s pravými cibuľami, s cibuľovými hľuzami, s hľuzami i hľuznatými podzemkami. Najväčší rozdiel je v spôsobe uskladnenia živín.

hnojivo na cibuľoviny

Rozdelenie

Cibuľoviny, tak ako všetky iné rastliny, potrebujú rôzne podmienky na svoju vegetáciu i  kvitnutie. Kvetmi nás môžu potešiť ako na jar, tak v lete i v jeseni. Podľa toho sa aj vysádzajú v jednotlivých ročných obdobiach. Cibuľoviny kvitnúce na jar sa sadia koncom leta alebo na jeseň. Kvitnúce v lete  sa vysádzajú na jar. A tie, ktoré rozkvitajú na jeseň sa sadia od začiatku do polovice leta.

Cibuľoviny sa však z pestovateľského hľadiska delia na podľa obdobia sadenia, nie podľa obdobia kedy kvitnú!

Z pestovateľského hľadiska delíme cibuľoviny na

  • Jarné cibuľoviny – vysádzajú sa v jarných mesiacoch (od februára) až do júna – a vykvitnú vám ešte v ten istý rok. Vo väčšine prípadov sa cibuľky po odkvitnutí musia vybrať z pôdy. Patria tu napríklad georgíny, gladioly, begónie, kany, montbrécie či konvalinky. 
  • Jesenné cibuľoviny – sa vysádzajú od augusta do konca novembra, ale väčšina z nich vám bude kvitnúť až na jar nasledujúceho roka. Patria sem tulipány, narcisy, bledule, snežienky, krokusy, scily či hyacinty. Cibuľky väčšinou môžeme nechať v zemi do ďalšieho roka. 
  • Jarné/jesenné cibuľoviny – označujú skupinu cibuľovín, ktorá sa dá sadiť na jar i na jeseň. Nájdeme tu napríklad okrasné cesnaky, ľalie, amaryllisy, kosatce či iné menej známe typy ako gloriózy či brodie.

Cibuľoviny podľa rastového cyklu

  • jednoročné –  sú to vlastne letničky. Kvitnú najkrajšie v prvom roku. V nasledujúcom vyrastie aj mnoho ročných cibúľ, ale potom vytvárajú čoraz  menej kvetov. Postupom času prestanú kvitnúť . Patria tu napríklad krokusy (Crocus), tulipány (Tulipa), modrice (Muscari) a narcisy veľkokmenné (Narcissus). 
  • viacročné alebo trvalky –  kvitnú niekoľko rokov za sebou. Trvanlivé cibuľoviny stačí zasadiť raz a po odkvitnutí nechávame cibuľky v zemi, aby lístie (stonka a listy) stihlo odumrieť a cibuľky kvetov sa mohli pod zemou pripraviť na ďalšie vegetačné obdobie. Cibuľky trvaliek majú preto rovnaký rastový cyklus ako trvalky. Príkladmi trvalých cibuľovín sú veternice (Anemone blanda), modravka (Chionodoxa), hyacintovec (Hyacinthoides), ozdobný cesnak (Allium), ladoník/kamasia  (Camassia), tavolín (Eranthis) fakľa (Eremurus) a puškínia (Puschkinia).
  • rozmnožujúce sa (naturalizujúce) – spontánne sa rozmnožujú, dokážu rásť medzi trávou, odolávať rok čo rok nepriaznivému počasiu a byť dostatočné plodné, aby sa rýchlo šírili. Sú podobné cibuľkám trvaliek, ale zo skupiny 10 cibúľ sa časom môže stať  skupina 100 cibúľ. Patria tu snežienky (Galanthus), narcisy (Narcissus Cyclamineus), scila (Scilla), korunkovka (Fritillaries) či  bleduľa jarná (Leucojum vernum).
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny

Pestovanie

 Cibuľky zasaďte trikrát tak hlboko, ako je cibuľka vysoká. Umiestnite ich blízko seba, ale uistite sa, že sa navzájom nedotýkajú.

 

Väčšina cibúľ sa sadí vo vzdialenosti rovnajúcej sa ich šírke a do hĺbky dvoj- až trojnásobku ich výšky čiže 10 – 15 cm (v piesočnatých pôdach a v oblastiach s výskytom silných mrazov ešte hlbšie). Len niektoré sa sadia tak, aby ich rastový vrchol bol na úrovni povrchu.

Doba sázení závisí na místním klimatu, ale obecně platí čím dříve, tím lépe. Cibulky si potřebují vyvinout silné kořenové systémy ještě předtím, než udeří zimní mrazíky a cibulka vstoupí do nového cyklu přípravy na jarní výkvět. Nezapomeňte, že cibulky je nutné zasadit do dobře odvodněného místa a čerstvě zasazené cibule je nutné zalít, aby se vytáhly kořeny!

Údržba a starostlivosť

Cibuľky kvetov sú nenáročné na údržbu. Mnohé kvetinové cibuľky môžu dokonca zostať na tom istom mieste roky. Rozmnožujú sa sami; robia to výsevom alebo spontánnym rastom cibule. Hovoríme tomu stať sa divokým. Narcis , krokus , zimnica , sasanka , snežienka , Scilla a Muscari dokonca po chvíli vytvoria celý koberec.

Množstvo kvetinových cibúľ, ako sú tulipán a hyacint , kvitne bohato prvý rok po výsadbe, ale v ďalších rokoch sa cibuľka vyčerpá a kvitne čoraz menej. Výnimkou sú botanické odrody tulipánov .

Niekoľko tipov, ako sa dlho tešiť z cibúľ:

  • Na suchú jar občas zalievajte neskoro kvitnúce rastliny, ako sú tulipán, hyacint, Allium a Iris .
  • Odpadnuté kvety po odkvitnutí vystrihnite.
  • List nestrihajte, ale nechajte listy a stonky zožltnúť (= odumrieť). Takto sa žiarovka živí a vracia sa budúci rok (na naturalizáciu cibúľ).
  • Prírodné cibuľoviny ako narcis, krokus, scilla, sasanka, muscari a zimnica po odkvitnutí prihnojujte. Hnojenie stimuluje tvorbu pukov v lete.

Vyblednuté kvetinové cibuľky
Kvetinové cibuľky sa už týždne trblietajú v záhrade, tak útulné! Ale potom sú vyčerpaní. Čo robíte s vyhorenými cibuľkami kvetov? Nie je pekný pohľad vidieť, ako kvety vädnú a stonka a lístie žltnú. Ale potom, je najlepšie ich odrezať alebo nie?

Dve možnosti s opotrebovanými cibuľkami
Čo by ste mali urobiť s vyblednutými cibuľkami kvetov, závisí výlučne od vášho vlastného výberu. Chcete sa aj budúci rok tešiť z tých istých cibuľovín a máte radi záhradkárčenie? Potom ich môžete uložiť. Nechce sa vám robiť veľa práce a budúci rok skúšať nové odrody a farby cibúľ? Potom s tým nemusíte nič robiť.

Uskladnenie použitých cibúľ
Skutoční nadšenci záhrad sa často rozhodnú uložiť vyblednuté cibuľky kvetov, aby sa z nich mohli tešiť aj budúci rok. Najdôležitejším pravidlom pre hotové kvetinové cibule je, že listy (stonka a list) kvetinových cibúľ musia odumrieť. Spotrebované cibuľky kvetov potom môžu opäť absorbovať živiny z chlorofylu. Robia to preto, aby sa stali dostatočne silnými, aby v budúcom roku opäť dobre rástli a kvitli. Cibuľky kvetov môžu byť odstránené zo zeme, akonáhle list a stonka úplne odumrú. Potom môžu byť použité kvetinové cibuľky uskladnené v suchu a chlade v kartónovej škatuli, až kým ich nebude možné opäť vysadiť v budúcom roku.

Hnojivo na cibuľoviny

v

Výsadba kvetinových cibúľ

Vysádzajte cibuľky kvitnúce na jar

Je to fakt; aby ste si užili kvitnúce cibuľoviny – ako sú tulipány , narcisy , hyacinty , krokusy  a iné kvety – cibuľky by ste mali vysádzať na jeseň. To je ten namáhavý aspekt, okrem toho je tu aj príjemný aspekt kvetinových cibúľ. Nie je nič jednoduchšie, ako nechať cibuľky kvetov rásť a kvitnúť. Aj ten najnešikovnejší záhradník dokáže vytvoriť krásnu jarnú záhradu s cibuľkami kvetov.

Cibuľky kvitnúce na jar by sa mali vysádzať na jeseň, pretože potrebujú chladné obdobie, aby na jar kvitli. Jediným pravidlom je, že cibuľky kvitnúce na jar treba vysadiť pred prvým mrazom. Cibuľky kvetov je najlepšie vysadiť čo najskôr po zakúpení. Ak ich potrebujete na chvíľu uskladniť, dbajte na to, aby boli suché a chladné (medzi 10 a 15 stupňami Celzia).

Výsadba výberu pre kvetinové cibule

Okrem tulipánov a narcisov môžete vysadiť aj iné špeciálne holandské cibuľoviny ako Scilla , Puschkinia , Muscari , Fritillaria , Allium , Camassia a Eremurus .

Jarné kvitnúce cibuľky prichádzajú v širokej škále farieb, výšok a období kvitnutia. Nechajte svoju fantáziu pracovať. Všetko, čo potrebujete vedieť o výsadbe cibúľ, je napísané na obale alebo je k dispozícii u dodávateľa cibúľ. Čo potrebujete vedieť, je; farbu kvetu, v ktorom mesiaci kvitne, do akej výšky rastie, v ktorom mesiaci ho treba sadiť a do akej hĺbky. Chcete sa inšpirovať? Potom sa pozrite na rôzne druhy kvetinových cibúľ . 

Tu je niekoľko profesionálnych tipov na rastliny:

Kvetinové cibuľky možno použiť mnohými rôznymi spôsobmi v závislosti od konečného cieľa:

  • Pre vyššie kvitnúce cibuľky, ako je tulipán, vysádzajte nízko rastúce cibuľoviny, ako sú hyacinty.
  • Všetky cibuľoviny vysádzajte v skupinách, v malých zhlukoch alebo veľkých záhonoch, jeden samotný kvet sa v záhrade tak stráca.
  • Zasaďte do trávy skupiny veľmi skoro kvitnúcich cibúľ, ako sú krokusy, aby ste získali „prirodzený“ obraz.

Ako zasadiť kvetinové cibuľky?

Mnoho jarných cibuľovín bude chcieť rásť na plnom alebo čiastočnom slnku. Kvetinové cibuľky rastú takmer v akomkoľvek prostredí za predpokladu, že má dobrú drenáž. Cibuľky kvetov hnijú, keď sú dlhší čas vo vode, preto sa vyhýbajte oblastiam, ktoré sú často zaplavované, ako sú úpätia kopcov alebo kanalizácia.

Vyberte miesto na pestovanie cibúľ kvetov

  • Vykopte buď jamu na záhonovú výsadbu alebo jednotlivé jamky na individuálnu výsadbu cibuľovín alebo menších trsov. Ak chcete zistiť, ako hlboko zasadiť, zvážte veľkosť cibule. Veľké cibule (5 cm a väčšie) sa často vysádzajú do hĺbky 15 cm; menšie cibuľky (2,5 cm) sadíme do hĺbky 7 až 10 cm.
  • Mierne otvorte pôdu a odstráňte burinu a malé kamene. Primiešajte trochu mokrej rašeliny, aby pôda lepšie odvodnila. Cibuľky kvetov jemne položte do zeme so špicatým džbánom navrch. Veľké žiarovky umiestnite 7 až 20 cm od seba a malé žiarovky 3 až 7 cm. V skutočnosti sa nemôže nič pokaziť, pretože aj obrátené cibuľky kvetov sú stále nad zemou.
  • Cibuľky kvetov zasypte zeminou a vodou, keď pôda ešte nie je mokrá.

Nič nie je také jednoduché! Dodržiavaním pravidiel sa vaša záhrada stane najkrajšou v okolí. Všetko sa to týka: kúpte si cibuľky kvetov, dajte ich do záhrady a snívajte o krásnej jari, kým cibuľky nevyjdú.

 

  • Kombinovaná výsadba jarných cibuľovín so skoro na jar kvitnúcimi kríkmi, ako je hamamelis, jasmín nahokvetý, zlatovka, dulovec či drieň, dokáže jarnú záhradu nevídane rozžiariť a skrášliť.

Rastliny

Aby ste si viacročné cibuľky užili skoro na jar, vysaďte ich na jeseň. Uistite sa, že to urobíte pred prvým mrazom. Umiestnite ich medzi trvalky na hranici, do kvetináčov, na trávnik, medzi pôdne pokryvy a pod listnaté kríky a živé ploty. Sadíte ich do trávy? Potom počkajte s kosením, kým listy nezožltnú. Cibuľky čerpajú energiu z listov na prípravu na nasledujúci rok.

Ich použitie na skrášlenie záhrady hneď zjari má ešte ďalšiu výhodu, a to, že bez odstránenia odkvitnutých cibúľ z pôdy môžeme nad ne vysadiť letničky alebo plytko koreniace trvalky, ktoré plynulo naviažu na ich jarné kvitnutie a záhradu skrášlia až do konca vegetácie, pričom cibuľky zostávajú v pôde na zakvitnutie na ďalšiu jar.

Ako sadiť

Cibuľoviny vysádzajte v septembri až októbri. Pôda je v tomto období dostatočne teplá a zároveň je v nej dostatok vlahy. Tieto podmienky sú dôležité pre zakorenenie cibúľ, ktoré potom dokážu odolať zimným mrazom.

Pred sadením cibuliek pôdu prekyprite do hĺbky 20 – 30 cm podľa druhu. Odstráňte tiež všetku burinu. Môžete pridať kompost, ktorý rastlinám dodá živiny. Ak máte v záhrade ťažkú pôdu, pridajte drenáž z kamienkov alebo piesku v hrúbke 2 – 5 cm.

Na vysádzanie je najvhodnejšie počasie, kedy veľmi nehreje slnko. Ak je to možné, zvoľte preto zamračený deň. Cibuľky vysádzajte voľne rozmiestnené, nie do rovných riadkov. Takto v záhrade vytvoríte prirodzene pôsobiaci dojem.

Drobné cibuľoviny vysádzajte po skupinkách 8 – 12 cibúľ. Väčšie, ako sú tulipány a narcisy po 3 až 15 rastlinách. Ak ste sa rozhodli pre vysoké druhy (kosatce, fritilárie), tieto vysádzajte len po 3 – 5 cibuľkách. Saďte vždy koreňmi nadol a špičkou navrch zatlačením do pôdy do hĺbky dvakrát výška cibule. Cibuľky v skupinách by sa nemali navzájom dotýkať, medzery medzi nimi by mali byť v trikrát také, ako je ich výška.

Vysádzanie do trávnika

Ak sadíte do trávnika, aj tu môžete vysádzať v skupinkách alebo tiež jednotlivo. V tráve najkrajšie vyniknú snežienky, krókusy a tavolín. Pomocou rýľa odstráňte časť trávnika, odložte ho nabok a pôdu skyprite. Na takto pripravené miesto umiestnite cibuľky. Pridajte tenkú vrstvu kompostu a nakoniec vráťte trávnik na jeho miesto. Po sadení zavlažte.

Výber odtieňov

Pri sadení dbajte o to, aby ste do jednotlivých skupín vybrali navzájom ladiace odtiene. Môžete sa rozhodnúť aj pre kontrast, ktorý pri pohľade do záhradky hneď pritiahne pozornosť. Pohrať sa môžete tiež s umiestnením. Napríklad nevýrazným zákutiam v záhrade dodáte čaro živšími farbami.

Starostlivosť

Cibuľoviny vyžadujú dostatok vlahy. Ak je priveľmi suchá jar, budú potrebovať zavlažovanie. Na jeseň by sa o dostatok vody mali postarať dažde. Starostlivosť budú tieto kvety potrebovať aj po odkvitnutí. Aby sa cibuľa nevysiľovala, odstráňte semeník. Po odkvitnutí cibuľovín v trávniku miesta, kde sú zasadené, nekoste približne 6 týždňov. Keď ich listy zožltnú, môžete opäť začať s kosením. S odstraňovaním listov počkajte, kým celkom uschnú.

Ak bývate v oblasti napríklad blízko polí, kde sa vyskytujú myši a iné hlodavce, cibuľky, ktoré ponecháte v pôde, budete musieť ochrániť. Prieniku hlodavcov zabránite pletivom. Tieto zvieratá tiež odpudzuje pach niektorých cibuľovín, ako sú cesnak, narcis alebo modrica.

Ako pestovať v nasledujúcich rokoch

Cibuľoviny patria medzi druhy, ktoré môžete pestovať na tom istom mieste viac rokov. Postačí im jarné alebo jesenné prihnojenie kompostom. Takto môžete pestovať narcisy, botanické tulipány, snežienky, modricu, okrasný cesnak, bleduľu a iné druhy.

Druhy, ktoré nedokážu prezimovať, budú potrebovať, aby ste ich hľuzy vybrali zo zeme. Medzi takého druhy patria hyacinty a niektoré druhy tulipánov. Vyčkajte však až do úplného vyschnutia rastliny. Cibule po vybratí z pôdy zbavte zvyšku zeminy, najlepšie mechanicky, pozor však na poškodenie vrchných vrstiev. Nechajte ich vysušiť na vzdušnom mieste. Na slnku je možné sušiť len druhy, ktoré z pôdy vyberiete na jeseň, na noc ich ukryte dovnútra. Skladuje na suchom mieste s teplotami 15 – 25 °C.

hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny

Choroby a škodcovia

Z chorôb napádajúcich cibuľoviny rozlišujeme vírusové, bakteriálne a hubové.

– VÍRUSOVÉ OCHORENIA: Vírusy často spôsobujú bunkovú smrť. Postupne ničia celú rastlinu alebo jej časť, narušujú jej metabolizmus. Medzi najčastejšie patria:

  1. žltá pruhovitosť narcisu – tvorí žltkasté pruhy na listoch alebo kvetných stvoloch.
  2. vírusová pestrokvetosť tulipánov – prejavuje sa farebnými zmenami na kvetoch, niekedy šľachtitelia využívajú pri tvorbe nových odrôd.
  3. mozaika narcisu – najmä pri skupine rúrkovitých narcisov a prejavuje sa žltou mozaikou (mramorovaním) na listoch.

– BAKTERIÁLNE OCHORENIA: spôsobujú rozpad pletív a hnitie cibulí.  Ľahko je možné zameniť ich s chorobami hubovými. Spoznajú sa podľa nepríjemného zápachu napadnutého miesta.

  1. mäkká hniloba – zastaví rast rastliny, žltnutie listov, hnitie stoniek v mieste styku s pôdou.
  2. žltá hniloba – z cibúľ sa choroba rozširuje na listy a stonky, na priereze cibule sú viditeľné žlté mäkké zahnívajúce škvrny.

– HUBOVÉ OCHORENIA: sú spôsobené patogénnymi hubami (Fungi). Na cibuliach, listoch a kvetných stonkách môže prejaviť rôzne sfarbenými povlakmi, škvrnami a zahnívajucími miestami. Najčastejšie sú:

  1. pleseň ľaliová – červenkasté alebo žltkasté škvrny objavujúce sa na listoch, stonkách a kvetoch.
  2. fuzáriová hniloba cibule – sa prejavuje hnednutím a mäknutím podpučia, mäknutím sukníc cibule a ich následným vysychaním a tvrdnutím, hnedými škvrnami na cibuliach, ktoré neskôr prekryje ružovkastý povlak.
  3. penicilínová hniloba – na spodnej časti cibule  sa objavujú hnedé škvrny, na ktorých sa neskôr rozrastá modrozelený povlak,
  4. pleseň narcisová – prejavom napadnutia sú tmavohnedé škvrny na hornej časti cibule, škvrny môžu neskôr zahnívať,
  5. pleseň tulipánová – prejavuje sa počas pučania, listy a stonky sú pokrútené, napadnuté časti rastlín pokrýva sivý povlak.
Hnojivo na cibuľoviny Hnojík

– ŽIVOČÍŠNY ŠKODCOVIA:

Okrem hrabošov a myší, pred ktorými môžeme cibule chrániť výsadbou do drôtených alebo plastových košíkov,  medzi  najčastejších škodcov cibuľovín radíme :

  • Vošky (Aphidoidea) –  poškodzujú najmä mladé listy a puky ľalií a tulipánov. 
  • Strapky (Thysanoptera) – škodia na všetkých kvetoch.  Majú veľmi drobné čiarkovité telo dlhé 1-2 mm, dospelé sú tmavé, larvy naopak svetlé, na listoch sa objavujú striebriste plôšky spolu s drobnými čiernymi kopčekmi trusu. Najväčšie škody spôsobia saním štiav na kvetoch a listoch, alebo na skladovaných cibuliach. 
  • Ľaliovník obyčajný (Lilioceris lilii) – už v polovici mája sa začína na rastlinách ľalií (Lilium) objavovať jasne červený drobný chrobák veľký 6-7 mm. Kladú vajíčka na spodnú stranu listov, z nich sa liahnu žlto-šedé larvy. Larválne štádiá aj dospelé spôsobujú požerky na listoch a kvetoch ľalií, napádať môžu tiež tulipány (Tulipa).
  • Cibuľovka narcisová (Lampetia equestris) a cibuľovka zhubná (Eumerus strigatus) – drobné mušky z rodu dvojkrídlových (Diptera), dosahujúci veľkosti 7-9 mm, sploštené telo majú čierno sfarbené, dospelé sú podobné chlpatým muchám (vajíčka kladú na šupiny cibuliek alebo povrch pôdy ). Larvy škodia požieraním priamo v cibuliach. Napádajú výhradne narcisy.
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny
Hnojivo na cibuľoviny

 

Živočíšni škodcovia – roztoč vlnovník cesnakový (Aceria tulipae), strapky, fúzavka cesnaková, háďaťko zhubné (Ditylenchus dipsaci Kühn.) , Mínerka pórová (Napomyza gymnostoma Loew), Molička cesnaková (Acrolepia assectella Zell.)

V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného škodcu je možné aplikovať Hnojík, hnojivo na cesnak  ako hnojivo na výživu a podporu imunity rastlín, a vďaka jeho repelentným vlastnostiam  aj podľa návodu pri napadnutých rastlinách, ktorý nájdete tu: Hnojenie organickým hnojivom.

Hnojivo na cibuľoviny Hnojík

Zaujímavosti

hnojivo na cibuľoviny

Vedeli ste, že…

… Holandsko, nie je pôvodnou vlasťou tulipánov, napriek tomu, že sa stali typickým národným kvetom Holandska priviezli ich tam z Turecka.

…názov tulipán vznikol vďaka novinárovi, ktorý kvet opísal ako obrátený turban – tuliban.  časom sa z toho ustálilo slovo tulipán.

… kto nemal na začiatku 30. rokov 17. storočia tulipán, bol spoločensky úplne znemožnený.

…  vedeli ste, že vo februári vylietajú prvé včely a čmeliaky a výsadou cibuľovín kvitnúcich na jar im pomôžete pomôcť?

… včely a čmeliaky najviac milujú biele, žlté a modré kvety.

… niektoré čmeliaky, napríklad čmeliak zemný, si na boku kvetu urobia dieru, aby sa dostali k nektáru. A majú ďalšiu zbraň! Vrhajú sa svojou váhou do boja o otvorenie kvetu.

… mnoho kvetov má škvrny a pruhy. Toto funguje ako smerovka k nektáru pre malé šarkany so správou ‘Tu je nektár!’

… niektoré cibule chutia hlodavcom viac ako iné? Zgustnú si napríklad na tulipánoch, ale narcis, korunkovka, cesnaky alebo krokusy ich  až tak lákať nebudú.

Zdroje informácii:

  •  
  • pixabay.com
  •  
  • https://www.mimibazar.sk/navod/257/ako-spravne-sadit-cibulky-kvetin-tulipany-narcisy-hyacinty-kosatce-snezienky-apod
  • https://www.bloembol.org/
  • https://www.cibuloviny.com/
  • https://www.planto.sk/kvety-cibuloviny?gclid=EAIaIQobChMIsMiKsvWn-gIVhulRCh25BAklEAMYASAAEgJz7PD_BwE
  • https://www.bielikova.com/najvyssi-cas-na-cibuloviny/
  • https://www.osiva-semena.sk/blog/91_pozor-na-skodcov-a-choroby-cibulovin.html
  • https://www.zosemien.sk/blog/1211_pozor-na-skodcov-a-choroby-cibulovin.html

Výživa rastlín a hnojenie

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

Hnojivo na cesnak

Hnojivo na cesnak

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA CESNAK

Cesnak

Obsah

hnojivo na cesnak

Cesnak

hnojivo na cesnak

 Cesnak, odborne nazývaný cesnak kuchynský alebo cesnak siaty (Allium savitum L.)  z čeľade amarylkovitých je druh zeleniny, ktorý je celosveto známy. Tvorí cibuľu, ktorá je zložená zo strúčikov. Je to oddávna používaná  zelenina, korenie a zároveň liečivá rastlina, ktorá sa adaptovala od chladného až po tropické podnebie.

Prvé historicky doložené zmienky o cesnaku sú staré 6000 rokov. U nás, v strednej Európe sa používa minimálne od doby bronzovej.

Niektorí vedci sa domnievajú, že cesnak pochádza z Ázie, z územia Hodvábnej cesty. Vďaka nej sa dostal do Babylonu, Sumerskej ríše a následne do Egypta, kde bol veľmi vzácny. Z Egypta sa cesnak dostal do Grécka, Rímskej ríše a ďalej do Európy.

Cesnak, nazývaný aj smradľavá ruža, v minulosti ľudia používali aj ako afrodiziakum. Z oblasti povier a mýtov mu pripisovali ochranné účinky proti upírom, vlkolakom či démonom. V praktickom živote ho používali i na opravu skla či porcelánu či ako odpudzovač hmyzu, krtkov a veveričiek. Vojaci ho dostávali na podporu odvahy na bojisku a pre robotníkov či otrokov  znamenal podporu sily a fyzickej zdatnosti. Z tradícií, ktoré pretrvali u nás sa dodnes používa v predvečer Vianoc pri štedrovečernej večeri  spolu s kúskom chleba a štipkou soli.

Po tisícročia je známy ako zdroj liečivých látok. Používal sa na nespočetné množstvo zdravotných problémov. Na niektoré z nich vedci potvrdili účinky cesnaku, iné vyvrátili. Ale vo výskume účinnosti cesnaku sa naďalej pokračuje.

Vedecké štúdie dokázali, že obsahuje antioxidačné, protizápalové, antibakteriálne, antifungálne, imunomodulačné, kardiovaskulárne ochranné, protirakovinové, antidiabetické, protiopatické, hepatoprotektívne, neuroprotektívne bioaktívne zložky.

 
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak

Cesnak ako štipľavý, chutný,  živinami nabitý zdroj energie, je životne dôležitý v nespočetných receptoch.

 

Druhy cesnaku

U cesnaku sa vyvinul celý rad odrôd a genotypov vhodných pre naše mierne pásmo. Je to plodina, ktorá sa množí klonálne (vegetatívne, nepohlavne) a stratila schopnosť kvitnúť.
 
Z botanického hľadiska existuje v dvoch základných mofrotypoch:
  • paličák (Allium sativum var. ophioscorodon) – tvorí výrazné kvetné stonky guľovitého tvaru s pacibuľkami.  Jeho genetický základ je totožný s genetickým základom pôvodného divého cesnaku (A. sativum var. longicuspis.)
     
  • nepaličák (Allium sativum var. sativum) – nevytvára kvetné stonky, má spoľahlivejší výnos,  lepšie sa prispôsobuje prostrediu, v priemere má vyššiu skladovateľnosť a tvorí väčší počet strúčikov 

Z pestovateľského hľadiska delíme odrody: 

Podľa výsadby:

  • jesenné odrody – vysádzajú sa na jeseň
  • jarné odrody – vysádzajú sa na jar

Podľa tvaru listov:

  • úzkolistý
  • širokolistý
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak

Pestovanie


Jesenné odrody cesnaku sa vysádzajú na jeseň, čo najneskôr, keď denné teploty klesnú pod 9°C, aby mrazy v zime nepoškodili ich vyrastené lístky. To by mohlo ovplyvniť úrodu. Vysádzajú sa do hĺbky 8 cm i hlbšie. Vzdialenosť strúčikov cesnaku v riadku je 10 – 15 cm  a medzi riadkami 20 – 40 cm, teda spon výsadby je 20 x 10cm až 40 x 15 cm.

Jarné odrody cesnaku vysádzame na jar, čo najskôr, hneď po rozmrznutí pôdy. Sadia sa plytšie ako jesenné odrody,  a to do hĺbky 5 – 6 cm. Vzdialenosť medzi strúčikmi cesnaku v riadku má byť 10 – 15 cm  a medzi riadkami 20 – 40 cm, teda spon 20 x 10cm až 40 x 15cm.

U paličákov a širokolistých odrôd sa odporúča vysádzať ich vo vzdialenosti minimálne 40 x 12 cm. U nepaličákov a úzkolistých odrôd cesnaku 30 x 10 cm. U každého cesnaku platí, že príliš hustá výsadba znižuje jeho výnos.

Paličákom, ktorým vyrastá kvetná stonka s pacibuľkami sa na zvýšenie výnosnosti odporúča túto kvetnú stonku vylamovať. Viac živín tak zostáva v cibuli. V prípade, že necháme na kvetnej stonke dorásť pacibuľky, môžeme ich zasadiť a v prvom roku nám z nich narastú jednostrúčikové cibuľky. V nasledujúcich rokoch sa rozdelia do viacerých strúčikov.

 Cesnak sa môže pestovať v rôznych typoch pôdy na slnečnom stanovišti. Pôda by mala byť však úrodná, bohatá na organické zložky a živiny a priepustná, aby nedochádzalo k dlhodobému premokreniu cesnaku. V rámci prípravy pôdy na vysádzanie cesnaku sa odporúča hlboké prekyprenie, odburinenie a dodanie dostatočného množstva živín organického pôvodu. Je vhodné do pôdy vopred zapracovať Hnojík, odporúčané organické hnojivo na cesnak

Pri výbere pôdy na pestovanie cesnaku je však potrebné zvážiť aj takzvanú predplodinu, ktorá sa na danej pôde pestovala.

Rozhodujúce pre voľbu predplodiny by malo byť následné zaburinenie, včasné zapravenie, minimalizácia reziduí herbicidov a množstva rastlinných zvyškov či zvyškov organických hnojív.

hnojivo na cesnak

Odporúča sa vyhnúť predpodinám: hrachu, bôbu, fazuli, paradajkám a cibuľovinám. Predplodina by mala byť nenáročná na živiny.

Vhodnékoreňová, listová zelenina, oziminy (vhodné len pri jarnom cesnaku), uhorky, horčica, vika huňatá. Vika a horčica sú vhodné ako zelené hnojenie,  pričom zapracovať ich do pôdy je dôležité minimálne 2 mesiace pred výsadbou cesnaku.

Cesnak by sa na rovnaké miesto mal vysádzať až v 4 – 6-ročnom intervale. Výnos cesnaku ovplyvňuje aj správna orientácia strúčiku cesnaku v pôde – podpučím, teda časťou, z ktorej vyrastú korienky, nadol.

Výberu sadivového materiálu je potrebné venovať náležitú pozornosť a zohľadniť pôdne klimatické podmienky, podľa nich i výber odrôd a prípravu pôdy. Strúčiky cesnaku by sa mali byť úplne zrelé a dobre vyvinuté, stredne veľkéveľké, bez chorôb a mechanického poškodenia. Niektorí odporúčajú ošetriť pred výsadbou cesnak morením, aby sa zbavil škodcov a chorôb prenášaných semenami. Strúčiky sa pred výsadbou sušia po namorení na vzduchu.

Dobré skúsenosti sú s mulčovaním vysadeného cesnaku v hrúbke 3 – 5 cm. Mulčovanie kontroluje vlhkosť pôdy a zabraňuje prerastaniu buriny.

Pri pestovaní cesnaku je dostatok vlahy nevyhnutný v koreňovej zóne počas vegetatívneho rastu. Frekvencia zavlažovania závisí od typu pôdy a výskytu zrážok počas vegetačného obdobia. Platí, že cesnak znesie skôr mierne sucho ako dlhodobé premokrenie.

Súčasťou efektívneho pestovania cesnaku je dopĺňanie kvalitných živín. Zistilo sa, že ak sa aplikuje organické hnojivo na cesnak, jeho  produkcia je efektívnejšia.

Pred vysadením cesnaku v rámci prípravy pôdy môžete použiť napríklad kompost i zelené hnojenie vikou huňatou či horčicou. Do pôdy musia byť zaorané v hĺbke 25 cm najneskôr v polovici septembra. Ak by išlo o lúčny alebo trávny porast, ten sa má zapracovať do konca júla. Hnojenie hnojom nie je veľmi odporúčané, pretože nevyzretý hnoj nie je vhodný, lebo je príliš agresívny. Ako kompost, tak aj zelené hnojenie je potrebné hĺbkovo vopred zapracovať do pôdy pred výsadbou cesnaku, aby sa predišlo možnému prenosu ochorení.

Vybrať si môžete i z organických hnojív, ktorých je na trhu dostatočné množstvo. Organické hnojivo na cesnak je i Hnojík, ktorý odporúčame a s ktorým máme výborné skúsenosti. Organické hnojivo na cesnak neposkytuje cesnaku len makro a mikro živiny, ale aj ďalšie prospešné mikroorganizmy. Taktiež zlepšuje fyzikálne, chemické a biologické podmienky pôdy a nemá známy škodlivý vplyv na ekológiu ani na plodiny. Hnojík, ako organické hnojivo na cesnak zároveň vďaka Chitínu pôsobí repelentne na škodcov. Viac o Chitíne a jeho účinkoch, vďaka ktorému HnojíkČeské prírodné organické hnojivo, hnojivo na cesnak, je jedinečné v ponuke organických hnojív, sa môžete dočítať tu.

Prvé hnojenie cesnaku teda prevádzame pri príprave pôdy pred výsadbou.  Ak sme vysádzali cesnak na jeseň, opakujeme hnojenie Hnojíkom v jarnom období. Následne je možné prihnojovať podľa potreby. Posledné prihnojenie sa odporúča asi štyri týždne pre zberom. Pri paličakoch tesne po vylámaní kvetných stoniek.

V prípade škodcov je vhodné použiť postrek alebo posyp na list. Viac o aplikácii Hnojíka  sa dočítate na Použitie Hnojiva.

hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak
hnojivo na cesnak

Pre bohatý úžitok z úrody je dôležitý správny čas na pozbieranie úrody. Každá odroda má trochu odlišný čas.  Vo všeobecnosti platí, že znaky pre zber cesnaku sú políhanie cesnakovej vňate, žĺtnutie listov. U paličaku môžeme nechať 1 – 2 kvetné stonky a keď sa začínajú vyrovnávať, je správny čas zberu. Keď pozbierame cesnak neskoro, budú sa rozpadať cibule na jednotlivé strúčiky a skráti sa ich skladovateľnosť. Skladovateľnosť ovplyvňuje aj dosušenie a uskladnenie cesnaku. Dosušiť cesnak je potrebné v tieni, s dostatočným prúdením vzduchu a suchu. Môžeme ho zapliesť do vrkočov alebo skrátime stonku na cca 3 cm a umiestnime v prepravkách.

Cesnaku vyhovuje chladné a suché miesto. Najvhodnejšie je uskladniť cesnák vo vzdušnej miestnosti  s teplotou okolo 0°C  pri čo najnižšej vlhkosti. Neodporúča sa dlhodobo skladovať cesnak v chladničke.

Choroby a škodcovia

Hubové ochorenia  – biela sklerociová hniloba (Sclerotium cepivorum Berk.), fuzariová hniloba (Fusarium oxysporum), sadzovitosť cesnaku (Embellisia allii), modrá hniloba (Penicillium sp.), hrdza cesnaková (Puccinia porri Winter), alternáriová škvrnitosť a hniloba (Alternaria porri),

Živočíšni škodcovia – roztoč vlnovník cesnakový (Aceria tulipae), strapky, fúzavka cesnaková, háďaťko zhubné (Ditylenchus dipsaci Kühn.) , Mínerka pórová (Napomyza gymnostoma Loew), Molička cesnaková (Acrolepia assectella Zell.)

V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného škodcu je možné aplikovať Hnojík, hnojivo na cesnak  ako hnojivo na výživu a podporu imunity rastlín, a vďaka jeho repelentným vlastnostiam  aj podľa návodu pri napadnutých rastlinách, ktorý nájdete tu: Hnojenie organickým hnojivom.

Hnojivo na cibuľoviny Hnojík

Zaujímavosti

hnojivo na cesnak

Vedeli ste, že…

… robotníci v Egypte stavajúci pyramídy časť mzdy dostávali v cesnaku.

… v Egypte si mohol človek za 7 kg cesnaku kúpiť otroka.

… Pytagoras, veľký grécky matematik pomenoval cesnak „Kráľom korenín“.

… sa vo svete cesnaky rozdeľujú nielen podľa typu, farby, počtu strúčikov, ale aj podľa pôdnych nárokov (pôdny typ, nadmorská výška) či dĺžka vegetačného obdobia.

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

hnojivo na orchidey

Hnojivo na orchidey

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA ORCHIDEY

orchidey

Obsah

hnojivo na orchidey

Orchidey

hnojivo na orchidey

Orchidey sú nádherné a žiadané interiérové rastliny v domácnosti. Už podľa názvu môžeme tušiť, že sú ušľachtilé, Nie sú však náročné na pestovanie, aj keď sa to na prvý pohľad môže tak javiť. V pestovaní orchidey našli záľubu  pestovatelia takmer na celom svete.

História orchidey siaha do veľmi dávnej minulosti, na Zemi sa vyskytujú už okolo 100 miliónov rokov. Od 18. storočia sa tešia veľkej obľube ako izbové rastliny, ktoré majú bohato kvitnúce stonky niekoľko týždňov či mesiacov. Orchidey sa v prírode vyskytujú v rôznych podmienkach – od trópov okolo rovníka cez mierne pásmo až po arktickú tundru. Preto je ich možné pestovať v rôznych podmienkach.

Orchidea, z gréckeho slova ὄόρχις / orchis, po latinsky orchidaceae, patrí do čeľade krytosemenných rastlín, ktorá zahrňuje vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25 000– 30 000 druhov.  Okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov.

Vo voľnej prírode v pôde rastú iba dva rody orchidey tzv. terestrické – paphiopedilum a cymbidium. Ostatné rastú prichytené v korunách stromov a na iných rastlinách – epifytické. To znamená, že rastú vo vzduchu a neparazitujú. Stromy a rastliny poskytujú orchideám všetko, čo potrebujú: Majú tu dostatok čerstvého vzduchu na to, aby mohli dýchať koreňmi, ktoré zároveň vyživujú rastliny vodou a živinami z okolia. Divokým orchideám nehrozí ani premokrenie, zároveň majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a dosť svetla, ktoré milujú. 

hnojivo na orchidey

Všetky voľne žijúce druhy orchideí sú chránené Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

hnojivo na orchidey

Orchidey majú kvety rozdelené na šesť okvetných lístkov, z nich sú tri kališné a tri korunné. Nájdeme ich v rozmanitých farbách, rôznych veľkostiach i tvaroch.

Niektoré druhy majú jednotlivé kvety, ale väčšinou majú orchidey strapcovité súkvetie vyrastajúce odspodu pahľuzy, z listovej pazuchy alebo na konci stonky. 

Druhy

Orchidey  sa podľa stonky rozdeľujú do dvoch hlavných skupín:

  • Jednonohé (monopodiálne) – ich stonka sa nerozvetvuje. Majú jeden vrchol, z ktorého vyrastajú korene, listy aj kvety. Do dĺžky rastie rastlina len z jedného konca a môže mať aj niekoľko metrov. Patria tu napr.: phalaenopsisvanillavanda.
  • Viacnohé (sympodiálne) – ich stonka má rastový vrchol, na konci ktorého vyrastú kvety, a vtedy stonka prestáva rásť. Rastlina vyháňa nové stonky z bočných púčikov, z ktorých vyrastajú najprv listy, neskôr korene a napokon kvety. Tieto orchidey tvoria pseudohľuzy, ktoré slúžia ako zásobárne živín pri dlhšom období sucha.
hnojivo na orchidey

Najpestovanejšie orchidey u nás

K najobľúbenejším  orchideám, ktoré sa pestujú u nás, patria: 

– Phalaenopsis (Lišajovec) –  je to u nás asi najčastejšie pestovaná bytová orchidea. Kvitne spravidla v zime a na jar malými až strednými kvetmi rôznych farieb, od bielej až po tmavobordovú, takmer čiernu. Pri dobrej starostlivosti môže kvitnúť dokonca 4 až 6 mesiacov.

Lišajovec nevytvára pseudohľuzy, ale ako zásobáreň živín  používa dva až šesť listov, ktoré môžu dosiahnuť až do 80 cm. Lišajovec má korene zelenostriebristej farby. Vyrastajú z dolnej strany stonky a aj spomedzi listov.

Dariť sa im bude v teple nad 22 °C, na nie veľmi intenzívnom svetle východnej a juhovýchodnej strany.

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

– Paphiopedilum (Črievičkovec) – pochádza z tropickej Ázie od Číny až po Novú Guineu. Rod črievičkovcov pozostáva zo 60 druhov, ktoré sú nesmierne rozmanité a všetky sú medzinárodne chránené, preto obchodovať sa smie len s rastlinami, ktoré boli na tento účel vypestované. 

Sú to suchozemské orchidey a uprednostňujú zostať vlhké, ale nie mokré pri koreňoch a vo všeobecnosti vyžadujú nízke až stredné svetelné podmienky.  

Tvar kvetov,  sa podobá črievičke a zohráva dôležitú úlohu pri opeľovaní. Vzhľadom láka hmyz, ktorý padne do vnútra „črievičky“ a von sa dostatočne len jedinou cestou cez bliznu a okolo peľnice.

– Cattleya (Katleja) – zahŕňa asi 45 druhov orchidey od miniatúrnych po robustné. Pochádza z tropickej Ameriky. Často sú pestované aj na komerčné účely. Väčšinou sú to epifytické orchidey alebo rastúce na skalách. Majú pahľuzy, ktoré im slúžia ako zásobný orgán rastliny vznikajúci zhrubnutím stonkového článku.

Kvety sa skladajú z troch kališných lístkov a troch okvetných lístkov, pričom jeden výraznejší ako “pysk”. Katleja môže mať od jedného až do tridsať kvetov.

Pre dobré prosperovania a kvitnutie potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Ideálna je východná strana. Ak ju umiestnite na južnej strane, použite mierne tienenie pomocou priesvitného závesu. Od júna do neskoršej jesene môžete katleju pestovať vonku, nie však na priamom slnku, aby nedošlo k spáleniu listov.

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

– Dendrobium (Dendrobium) – zahŕňa viac ako 1800 druhov a tisíciek hybridov dorastajúcich do výšky od  5 cm do cca 4,5 metra. Vyskytujú  sa cez celú tropickú a  subtropickú Áziu, Austráliu až po tichomorské ostrovy.  Mnohé sú vždyzelené, zatiaľ čo iné sú každoročne opadavé a kvitnú iba na bezlistých paliciach. Najpopulárnejšie komerčne dostupné majú listnatú rastovú formu podobnú trstine.

Tento rod vykazuje ohromne rozmanitú morfológiu medzi jednotlivými druhmi. Táto veľká rozmanitosť foriem je výsledkom špecifických adaptácií jednotlivých druhov. Môžeme ich rozdeliť na:

* TEPLOMILNÉ (Dendrobium phalaenopsis) ktoré majú trvalo olistenú pseudohľuzu. Z nej vyrastá dlhší stvol s kvetmi na vrchole. Kvety sú fialové, ružové, biele, žltozelené s červeným stredom a nevoňajú. Majú rady teplotu okolo 28 °C a južné okná, v lete s trochou tieňa.

CHLADNOMILNÉ (Dendrobium nobile) – má kvety po celej dĺžke pahľuzy a vyrastajú nad jednotlivými kolienkami po dvoch až troch kvetoch. Tento typ potrebuje v lete vonku polotieň a vnútri chlad na svetlom mieste, inak sa mu nedarí.

– Oncídium (Oncídium) – pochádza z kolumbijských, peruánskych a ekvádorských Ánd a Brazílie. Prvé rastliny  boli objavené na Karibských ostrovoch v roku 1800. Vyznačujú sa silnou vanilkovou vôňou.

Kvety tejto orchidey pripomínajú motýle, preto sa dajú ľahko rozpoznať. Súkvetie sa skladá z mnohých jednotlivých kvetov, ktoré bývajú škvrnité, ich základná farba je zväčša žltá. Veľkosť a  množstvo kvetov na stopke je variabilné od jedného (Oncidium papilio) po niekoľkých desiatok kvetov (Oncidium varicosum).

Jednotlivé druhy sa od seba líšia požiadavkami na teplotu a vlhkosť. Cez deň majú rastliny radšej teplé svetlé až polotienisté miesta, bez priameho slnka s 18 až 24 °C a v noci dávajú prednosť o niečo chladnejšiemu prostrediu.  Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 60  až 70 %. V zime dobre reagujú na prisvetľovanie, kedy im predĺžime deň na 14 až 16 hodín.

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

– Vanda (Vanda) –  tento rod zahŕňa asi 80 druhov pestrofarebných orchidey rozšírených od južnej a juhovýchodnej Ázie, po Novú Guineu,  cez časť Austrálie a niektoré ostrovy v západnom Pacifiku.  Väčšinou sú epifytické a majú dlhé pevné stonky, ktoré nesú tesne rozmiestnené strapcovité listy.  Kvety sú zvyčajne veľké, ploché, krásne, dlhotrvajúce. Majú krátku výbežku na pere a mnohé sú voňavé.

Uprednostňujú teplé až horúce podmienky na pestovanie s veľkým množnostvom svetla a s vysokou vlhkosťou. Vyhovuje dobre priepustné médium.  Nesadia sa do substrátu, ale pestujú sa voľne na vzduchu alebo v košíčkoch či vo vázach. Na starostlivosť je táto kvetina náročnejšia. Vyžaduje vysokú vlhkosť a každodenné namáčanie do vody alebo sprchovanie. 

Pestovanie

Orchidey potrebujú pre svoje prosperovanie teplo, svetlo a vzdušnú vlhkosť.  Väčšina z  nich sa pestuje v špeciálnom substráte na orchidey. Aj tento substrát v určitých prípadoch, napríklad pri pôdnych orchideách má špecifické zloženie. Aj keď je to menej časté, ale môžu sa niektoré druhy orchidey pestovať aj špeciálnym spôsobom, kedy korene nie sú umiestnené v substráte na orchidey, ale vo vzduchu.

Podľa toho, akú máte orchideu je potrebné jej prispôsobiť podmienky. Vo všeobecnosti platí, že denné teploty im vyhovujú medzi 22°C 27 °C a v noci približne o 6 °C menej, pričom znesú aj krátkodobé výkyvy teplôt. 

Ak chceme dopriať orchideám dostatok svetla, je vhodné ich umiestniť ich na východnej či západnej strane pri okne, avšak nie na priame slnko. V zimnom období uprednostňujú južnú svetovú stranu.

Pre svoje fungovanie orchidey potrebujú  50 až 80 percentnú vlhkosť vzduchu, preto je vhodné ich zvlhčovať napríklad rozprašovačom. Dostatok vlhkosti im môžeme dopriať v originálnych kvetináčoch/črepníkoch na orchidey, do ktorých sa na dno naleje voda, ale korene sa ich nedotýkajú. 

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

Polievanie a hnojenie

Každá orchidea má svoje špecifické nároky na množstvo vody a výživu a treba sa jej venovať aj podľa špecifických podmienok, ktoré máte doma. Platí však, že medzi zalievaním by mal substrát na orchidey trochu vyschnúť. Teda nemá byť neustále vlhký. Vo všeobecnosti platí, že väčšina orchidey v kvetináči s priemerom okolo 12cm alebo väčšou bude vyžadovať dôkladnú zálievku približne 1x za týždeň. Menšie kvetináče často vysychajú rýchlejšie a môžu vyžadovať zalievanie 2x až 3x týždenne. Odporúča sa priebežne kontrolovať orchideu  každé 2 – 3 dni. Ak nie ste si istý, radšej 1 – 2 dni so zálievkou počkajte. Platí, že korene nesmú dlhodobo stáť vo vode, inak odhnijú a rastline hrozí uhynutie! 

Ak pestujete orchideu mimo kvetináča,  teda nemá korene umiestnené v substráte na orchidey, doprajte jej vlahu každý deň.

TIP: Ak chcete zistiť, či je substrát vlhký, môžete si pomôcť napríklad zastrúhanou drevenou ceruzkou. Tú zapichnite do substrátu. Keď ju vytiahnete a drevo na špičke ceruzky bude stmavnuté (vlhké),  substrát je vlhký.

Pri orchideách, je nutné si uvedomiť, že zo substrátu určeného pre orchidey získavajú len minimum živín. Preto je dôležité im ich pravidelne dopĺňať. Používame vhodné hnojivo na orchidey, ktoré zabezpečuje vyvážený prísun živín. Hnojík je vyvážené  České prírodné organické hnojivo s REPELENTNÝMI účinkami na škodcov. Okrem zdravého a vyváženého prosperovania orchidey, posilňuje ich imunitný systém, podporuje bohaté kvitnutie a zároveň pomáha brániť sa škodcom a chorobám.

Jednou z foriem, ktorou môžete zásobovať vaše orchidey, je použitie závlahy. Do vody na závlahu pridávame hnojivo na orchidey, ktoré sa vylúhuje a tak zabezpečíte orchidey spolu dostatok výživy i vlahy. Hnojík môžete aplikovať všetkými spôsobmi závlahy. Pomer vody a Hnojíka na prípravu výluhu použijeme  1 liter vody s 1 čajovou lyžičkou Hnojíka a necháme 1- 24hodín lúhovať. Takýto výluh použijeme spôsobom ako  bežne zavlažujeme orchideu. Môžeme si vybrať z viacerých spôsobov.

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

Aplikácia zavlažovania orchidey:

  • Namáčaním do vody: orchideu s kvetináčom s ponoríme do odstátej vody (výluhu)  a po približne 10 až 15 minútach orchideu s kvetináčom vyberieme a prebytočnú zálievku zlejeme.

  • Polievaním: Orchideu zalejeme priamo do kvetináča a po 10 minútach prebytočnú závlahu (výluh) zo spodnej misky či ozdobného obalu kvetináča vylejeme. Pri polievaní dávame pozor, aby sa voda nedostala do srdiečka v strede listov, resp. do listových pazúch.

  • Postrekovaním / rosením: Je to vhodný spôsob, ktorým sa ľahko vyhneme premokreniu a zároveň pri škodcoch a chorobách je postrek výluhom Hnojíka na listy účinným spôsobom, ako sa rastlinke pomôcť brániť. Rovnako ako pri polievaní dbáme na suché srdiečko a nepremokrenie substrátu.

  • Odparovaním: Dostatok vlhkosti orchideám vieme zabezpečiť odparovaním zo spodnej misky či ozdobného obalu kvetináča, kde nalejeme cca 2 až 3 cm vody. Tu si treba všimnúť, aby sa voda nedotýkala koreňov, aby nezačali odhnívať. To môžeme zabezpečiť drenážnou vrstvou kamienkov, ktoré zalejeme tak, aby  ich vrch ostal suchý.  Pri tomto spôsobe závlahy odporúčame jemný posyp koreňov orchidey suchým Hnojíkom. Odparovanie bude zabezpečovať primeranú vlhkosť rastlinky i schopnosť zužitkovať Hnojík ako hnojivo na orchidey, z ktorého budú rastlinky pozvoľne čerpať živiny.

Zvyšný výluh z Hnojíka a jeho pevný podiel, ktorý zostal po zavlažovaní orchidey, nelikvidujeme, ale zužitkujeme ho pre ďalšie izbové či záhradné rastliny, kríky či stromy. Hnojík, je odporúčané  hnojivo na orchidey a používame ho počas celého rastu orchidey, čím prispievame k zdravému rastu, vývoju, silnej imunite a  bohatému kvitnutiu rastlín. Relepentné účinky Hnojík vďaka Chitínu, ktorý obsahuje, pomáha rastlinám v boji proti škodcom a chorobám. Viac o Chitíne si môžete prečítať tu.

Od marca do októbra je nutné udržovať pravidelne rastliny mierne vlhké.

Od novembra do marca je nutné ich zavlažovať tak, aby listy nerástli veľmi rýchlo a substrát necháme preschnúť. V tomto období obmedzujeme v zálievke aj hnojivo na orchidey.

Počas vegetácie je dobré 1x za 3 týždne použiť hnojivo na orchidey. Pri aplikácii Hnojíka je možné v prípadne potreby  hopoužiť častejšie.  Hnojík odporúčame preto, lebo s ním máme výborné skúsenosti. Môžete sa však  rozhodnúť aj pre iné hnojivo pre orchidey, či už ide o tyčinky s hnojivom alebo tekuté hnojivo na orchidey. Vtedy sa treba zamerať osobitne na dávkovanie, aby ste svoje rastlinky neprehnojili a nedošlo tak k ich úhynu.

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

Presádzanie

Existuje niekoľko rôznych spôsobov presádzania a rôzne odrody orchideí môžu vyžadovať rôzne techniky presádzania. 

Vo všeobecnosti väčšina orchidey, ktoré rastú v kvetináčoch, rozloží médium (substrát na orchidey) v priebehu 1 až 3 rokov. Taký substrát už neumožňuje dostatočnú cirkuláciu vzduchu a nepreschýna  a spôsobuje, že korene  orchidey môžu začať zahnívať.

Ďalším dôvodom na presádzanie je, ak orchidea napriek oporným paličkám je v kvetináči nestabilná alebo jej korene vyrastajú z kvetináča.

Presádzanie je nevyhnutné, ak dôjde k napadnutiu orchidey chorobou či škodcom.

Orchidey potrebujú substrát, v ktorom dobre cirkuluje vzduch,  vďaka čomu sa vlhkosť v ňom nedrží príliš dlho a koreňom poskytuje dobrú oporu. Pre väčšinu orchidey môže byť z borovicovej kôry, sušených koreňov, korku, perlitu, minerálnej vlny, lávových kameňov, hrubého štrku, prípadne ich kombinovaním. Pre zemné orchidey (paphiopedilum a cymbidium) je vhodný substrát s rašelinníkom a kokosovým vláknom.

Pri presádzaní odstránime starú zmes z kvetináča a dávame pozor, aby sme neporušili alebo nerozdrvili príliš veľa koreňov. Zoschnuté, duté alebo kašovité korene je dobré odstrániť. Dôkladne opláchneme koreňový systém, aby bol flexibilnejší a vyčistil sa od starého substrátu. Vložíme rastlinu do nového kvetináča, opatrne ohýbame vzdušné korene do kvetináča. 

Ak potrebujeme len vymeniť substrát a použijeme pôvodný kvetináč, je vhodné ho vydezinfikovať. Odporúča sa, aby kvetináč na orchidey bol priesvitný a prepúšťal ku koreňom dostatok svetla. Veľkosť nového kvetináča  vyberáme podľa koreňového systému. Korene by mali mať asi 1 cm navyše, kde sa môžu rozrastať.

Orchidey by sa nemali presádzať, keď kvitnú alebo nahadzujú puky. Ak sa však vyskytne naozaj závažný problém, ktorý si vyžaduje presádzanie, je lepšie prísť o kvety či púčiky ako o  celú rastlinku.

Po presádzaní sa zväčša odporúča zredukovať zálievku a hnojenie. To však neplatí, ak orchidea prejavuje príznaky nedostatku vlahy či podvýživy, prípadne bojuje so škodcami či ochorením. Vtedy treba starostlivosť o orchideu prispôsobiť týmto situáciám.

Choroby a škodcovia

Medzi najčastejšie problémy, ktoré nás pri pestovaní orchidey môžu stretnúť patria:

vírusové, hubové a bakteriálne ochorenia – hniloba koreňov a pseudohľuzí, čierna hniloba, bakteriálna mäkká hniloba, hnedá hniloba, pleseň na kvetoch 

 – živočíšni škodcovia – štítničky, puklice, roztoče, strapky, vošky

U orchidey, tak ako pri každej inej rastline, je jednoduchšie snažiť sa chorobám a škodcom  predchádzať, ako riešiť ich následky. Preto je dôležité okrem tepla, svetla a vzdušnej vlhkosti zabezpečiť vyvážený prísun živín. Dostatok správne vyvážených živín vieme orchidey zabezpečiť pravidelným zavlažovaním s výluhom z Hnojíka. Vďaka ktorému budú nielen dobre rásť a pekne kvitnúť, ale zároveň posilníme aj jej imunitný systém,  aby mohla lepšie brániť nielen chorobám a škodcom, ale aj následkom stresu. 

hnojivo na orchidey
hnojivo na orchidey

Ak sa predsa vyskytnú ochorenia alebo škodcovia, čo s tým?

U vírusových, hubových a bakteriálnych ochorení platí, že je potrebné poškodené, nahnité a zoschnuté časti rastliny, či sú to korene, presudohľuzy, listy či kvety, sterilným nástrojom opatrne odstrániť, aby sa predišlo rozšíreniu ochorenia. Odporúča sa takto ošetrenú orchideu umiestniť do nového substrátu na orchidey. Ak používame pôvodný kvetináč, je potrebné ho vysterilizovať. 

U škodcov je vhodné orchideu dôkladne opláchnuť a odstrániť zoschnuté časti, kde by sa mohli škodcovia ukývať. Následne umiestniť do čistého substrátu na orchidey a vydezinfikovaného kvetináča a použiť Hnojík buď postrekom na list alebo jeho suchým aplikovaním posypom na zvlhčený list.

Viac o použití Hnojíka na rastliny napadnuté chorobami a škodcami sa dočítate na stránke Použitie hnojiva.

Zaujímavosti

Vedeli ste, že…

… orchidey sa môžu používať aj v potravinárstve pri výrobe korenín či na dekorovanie v múčnikov a tort v cukrárskej výrobe.

vanilka sa získava z orchidey Vanilla planifolia?

… že sa používajú  aj pri výrobe parfumov a aj v medicíne.

… väčšina hybridov Oncidium, často získa niekoľko malých čiernych škvŕn na listoch kvôli slnku. V tomto prípade ide o prirodzenú škvrnitosť, ktorá rastline neškodí.

hnojivo na orchidey

Čo hovoria listy orchidey

Na zdravej rastline spodné listy prirodzene menia farbu na žltú a odumierajú. Orchidea namiesto nich vytvorí nové.

Orchidey nevyhovuje intenzita priameho slnečného žiarenia. Listy môžu nadobúdať bledozelenú, bielu, až žltú farbu,  získať žlté fľaky, zmäknúť a ochabnúť. Orchidea potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Riešením môže byť premiestnenie na inú svetovú stranu, či jemné zatienenie záclonou.

Listy orchidey signalizujú napadnutie hnilobou.  Takéto príznaky sa môžu objaviť aj na iných častiach rastliny. Mnohokrát táto hniloba začína ako žlté škvrny, ktoré postupne prechádzajú do hnedej alebo čiernej farby. Rastlinu  odizolujte od ostatných rastlín. Je potrebné skontrolovať a ošetriť ako koreňový systém, listy, tak celú rastlinu. Silno napadnuté časti bezpečne odstrániť vydezinfikovaným nástrojom a zlikvidovať. Odporúča sa ošetriť orchideu fungicídnym prípravkom a následne presadiť rastlinu do nového sterilného substrátu a vydezinfikovaného kvetináča. Hniloba sa zvykne vyskytovať u orchidey, ktoré sú v príliš vlhkom prostredí a majú oslabenú imunitu, preto je potrebné prispôsobiť množstvo a intenzitu zálievky a zabezpečiť dostatočný vyvážený príjem živín. Orchideu je potrebné sledovať 7 až 10 dní a pri opätovnom výskyte príznakov, zopakovať ošetrenie fungicídnym prípravkom.

U hybridov Oncidium sa môžu na listoch objaviť malé čierne škvrny zo slnka – ide o ich prirodzenú škvrnitosť.

Zvráskavené listy a striebrosivé korene sú prejavom nedostatočnej závlahy, ale môže to signalizovať aj ich premočenie. Na zistenie príčiny môžete vybrať rastlinu z kvetináča a skontrolovať korene. Ak sú pevné, biele alebo hnedé, je potrebné zvýšiť frekvenciu zalievania. Ak sú korene kašovité, odstrihnite ich, orchideu presaďte do nového substrátu a znížte frekvenciu zalievania. Pamätajte, že orchidey nesmú dlhodobo stáť vo vode!

Orchidea má nedostatok svetla, potrebuje zvýšiť jeho intenzitu. Ale pozor, nie priame slnečné žiarenie, ktoré by ju mohlo spáliť, ale rozptýlené svetlo. Riešením môže byť aj umelé prisvedcovanie. 

Lepkavá hmota, ktorá sa môže vyskytovať na listoch, stopkách a kvetoch je pre väčšinu orchidey prirodzená. Tento cukrový sekrét môžete zvlhčiť vlažnou vodou, aby sa rozpustil.

Zdroje informácii:

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

hnojivo na čučoriedky

Hnojivo na čučoriedky

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA ČUČORIEDKY

čučoriedky

Obsah

hnojivo na čučuriedky

Čučoriedky - aké poznáme

Čučoriedky – sladké, chutné, zdravé –  kto by ich nemal rád?  Mne osobne sa spájajú s detstvom.  Ale čo sú to vlastne čučoriedky?

Čučoriedkou je bežne označovaných viacero druhov:

hnojivo na čučoriedky
  • lesné čučoriedky (Vaccinium angustifolium) s botanickým názvom brusnica čučoriedková, ktoré rastú vo voľnej prírode v lesných podrastoch.
  • záhradné veľkoplodé kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) s botanickým názvom brusnica chocholičnatá
  • zemolez kamčastký (Lonicera kamtschatica) ľudovo nazývaný kamčatské čučoriedky
  • a nakoniec muchovník (Amelanchier), ktorý má ľudový názov indiánske čučoriedky. 

V tomto článku sa zameriame na dve najznámejšie čučoriedky, a to lesnú a kanadskú.

Brusnica čučoriedková (Vaccinium angustifolium)
- čučoriedka lesná

Brusnica čučoriedková – čučoriedka je nízky krík dorastajúci do výšky 40 cm. Patrí do čeľade vresovcovité. Kvitne v máji až júni a plody dozrievajú najčastejšie v júli a auguste. Krík je hustý so vzpriamenými vetvami, listy sú krátke a s vajcovito okrúhlou čepeľou, pričom na zimu opadávajú.  Najcharakteristickejšou časťou kríku sú plody v tvare bobúľ v tmavomodrej farbe, ktoré majú niekoľko semien. Plody čučoriedky sú veľké ako hrášok. Sú sladké a silne farbia na tmavo modro až fialovo.

Tento krík, ktorý sa vyskytuje v celej Európe, ale aj v Severozápadnej Amerike a na severe Ázie, pričom v minulosti sa čučoriedky používali v starovekom Grécku ako výborné farbivo na látky. U nás sa najčastejšie čučoriedky vyskytujú vo vyššie položených oblastiach, najmä v podhorskom a horskom pásme, ale je možné ich nájsť aj na okraji lesov, kde obvykle vytvárajú súvislý porast.

hnojivo na čučoriedky

POUŽITIE

U čučoriedky  sa využívajú ako plody, tak aj listy. Na liečebné účely a sušenie do čajov a odvarov sa používajú plody aj listy. V teplej a studenej kuchyni, na mrazenie, zaváranie či výrobu džemov sa používajú plody. Ale plody sú aj kvalitným prírodným farbivom. No tak ako všetko ovocie a zelenina, aj čerstvo odtrhnuté plody čučoriedky sú pre nás najzdravšie.

ZBER

Ak sa rozhodnete nazbierať si zdravé lesné čučoriedky, je dôležité, aby ste sa nevybrali na miesto, ktoré je zákonom chránené. Lebo namiesto lahodných plodov by ste mohli prísť k finančnej pokute.

hnojivo na čučoriedky

Zákaz zbierať lesné plody platí v treťom až piatom stupni ochrany, kde je prioritou ochrana rastlín a živočíchov, ktoré sa tu nachádzajú. Ministerstvo životného prostredia upozorňuje, že na väčšine územia národných parkov Slovenska je zber týchto lesných plodov zakázaný a apeluje na všetkých návštevníkov, aby svojím konaním neohrozovali prírodu a správali sa zodpovedne.

Výnimkou sú len národné parky Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra. Aj tu je však zber povolený len na vyhradených miestach a pre vlastnú spotrebu.” (www.minzp.sk

Našťastie miest, kde je povolené zbierať lesné čučoriedky, je stále dostatok. A tak si pri pohybe uprostred prírody pri nádhernej symfónii lesných zvukov môžeme dopriať tento skvelý dar prírody.

Brusnica chocholičnatá (Vaccinium corymbosum)
- čučoriedka kanadská

hnojivo na čučoriedky

Brusnica chocholičnatá je známa ako kanadská čučoriedka a patrí do čeľade vresovcovitých . Pochádza zo Severnej Ameriky a v Európe zdomácnela a je s obľubou pestovaná.

Je to opadavý ker dorastajúci  podľa odrody do výšky 1,5 až 3,5 m. Listy sú eliptické alebo vajcovité, na stonke striedavo postavené. Kvety sú stopkaté, zvončekovité, v hroznovitom kvetenstve. Farba kvetu je biela cez ružovkastú až po ružovú. Kvitne v rozmedzí apríl, máj. Plody sú väčšie ako plody brusnice čučoriedky s priemerom od 6 do 20 mm podľa odrody a dozrievajú priebežne počas leta. Ich farba je modrá až fialová. Ale existuje odroda, ktorá má ružové plody. 

Na rozdiel od lesných čučoriedok, plody sú väčšie a po prekrojení je stred plodu biely.  Nie je však pravda, že by neboli zdravé. Obsah vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov a ďalších prospešných látok je veľmi vysoký a koncentrovaný.

Domovskou oblasťou  sú vlhké lesy, lúky a rašeliniská vo východnej časti severoamerického kontinentu. Poznali ich rôzne indiánske kmene severnej Ameriky pre jej sladké plody už pred mnohými storočiami a tvorili dôležitú súčasť ich jedálnička.

 Od začiatku 20. storočia sa začalo s jej šľachtením.  Dnes je najvýznamnejšou komerčne pestovanou čučoriedkou v USA. Je však rozšírená aj v Európe, Japonsku, na Novom Zélande, a to nielen ako úžitková plodina, ale aj v okrasných záhradách.

Niektoré odrody sú samosprašné, ale vo všeobecnosti sa odporúča vysadiť aspoň dva kríky blízko seba. Vyžaduje výrazne kyslú pôdu (pH 4,5÷5,5).

hnojivo na čučuriedky

Pestovanie

Ako teda na kanadské čučoriedky? Aby nám prinášali radosť  a bohatú úrodu, stačí dodržať pár základných zásad.

Pri výbere odrôd je dobré si uvedomiť, že ak si chceme predĺžiť obdobie zberu o niekoľko týždňov a zároveň podporiť opeľovanie, je vhodné vysádzať viac rôznych kultivarov.

Ideálnym miestom je slnečné stanovište, prípadne jemný polotieň. V silnom polotieni rastlina nemusí až tak prosperovať a plody môžu zle dozrievať. Sú to kyslomilné rastliny, preto pri ich  vysádzaní použijeme rašelinu premiešanú s Hnojíkom. V prípade ak použijete iné prírodné hnojivo na čučoriedky, je potrebné riadiť sa odporúčaným použitím a dávkovaním. V rámci hnojenia je vhodné pridať aj rohovinu. Teda už pri výsadbe je nutné použiť hnojivo na čučoriedky.

Vysádzacia jama by nemala mať hĺbku menej ako 40 – 50 cm a priemer pokojne 80 – 100cm, keďže sú to plytko koreniace rastliny.  Je vhodné jamu po bokoch oddeliť nopovou fóliou od okolia, aby nedochádzalo k premiešaniu rašeliny s okolitou zeminou. Ak máte kvetináč či nádobu s takýmito rozmermi, môžete čučoriedky pestovať aj na balkóne či terase.

Pri výsadbe prelievame vrstvy rašeliny, aby nám nevznikali suché miesta, skrz ktoré voda nepretečie ku koreňom rastlín. Vlaha je zvlášť dôležitá pri dozrievaní, aby plody boli dostatočne veľké a šťavnaté.

Takto vysadené čučoriedky budú pri správnej starostlivosti prosperovať niekoľko desiatok rokov. Starostlivosť, ktorú si následne okrem zálievky vyžadujú,  je hnojenie, jarný rez a občasné doplnenie rašeliny, prípadne mulču a ručné vytrhanie buriny. 

Rašelina neobsahuje žiadne živiny, takže by sme každoročne mali myslieť na hnojenie nielen na začiatku sezóny, ale aj v jej priebehu. Osvedčilo sa hnojene zálievkou Hnojíka na jar alebo jeseň, prípadne hnojenie posypom na zem, alebo na list viackrát počas vegetácie.

Viac  o aplikácii Hnojíka si môžete prečítať na Použitie hnojiva.

hnojivo na čučoriedky
hnojivo na čučoriedky
hnojivo na orchidey
hnojivo na čučoriedky

Ako na jarnú starostlivosť rezom u kamčatských čučoriedok si môžete pozrieť vo videu Pavla Chlouby. Dozviete sa v ňom základné informácie o reze, ktorý je nevyhnutný pre bohatú úrodu. Aplikuje sa pred vypučaním listov na jar a odstraňujú sa najmä staré, slabé, križujúce sa a poškodené výhony. 

Zaujímavosti

Vedeli ste, že: 

  • Čučoriedkovému kru trvá 2 až 3 roky kým začne produkovať bohatú úrodu.
  • Kým dorastie do finálnej výšky môže prejsť aj 10 rokov.
  • Vďaka neskorému kvitnutiu nebýva ohrozovaná jarnými mrazmi.
  • Čučoriedky neokopávame, keďže majú plytký koreňový systém. Burinu odstraňujeme ručne a ďašiemu rastu burín bránime nastieľaním (mulčovaním). 

Choroby a škodcovia

Čučoriedky pri pestovaní v záhradách spravidla netrpia chorobami. Môže sa však vyskytnúť nedostatok železa alebo nadbytok vápnika, čo sa môže prejaviť žltnutím listov.  Nadbytok vápnika spôsobuje nedostatočné vstrebávanie železa u čučoriedky, preto je potrebné ho doplniť, napr. FerumOil postrekom na list. Základom je teda vysadiť čučuriedky do rašeliny. ale ako je vyššie napísané, keďže rašelina nemá živiny,  je treba ich dostatočne hnojiť.

Nepriateľom pre čučoriedky môžu byť aj zvieratá, ktoré môžu poškodiť vetvičky alebo bobule. Napríklad škorce s obľubou vyjedajú dozreté plody čučoriedky. Ich maškrteniu na čučoriedkach je vhodné prechádzať vytvorením konštrukcie so sieťou – tá ochráni plody pred vtákmi a aj pred krupobitím.

Aj keď je to málo časté, niekedy sa na čučoriedkach môžu objaviť vošky či roztoče. Zvlášť v rokoch, keď sú škodcovia extrémne premnožený.  V takom prípade odporúčame použitie Hnojíka, zvlášť posypom na vlhký list alebo postrekom na list. Viac o jeho aplikácii si môžete prečítať tu.

Hnojivo na cibuľoviny Hnojík
Odpovede na

Časté otázky

Keďže čučoriedky sa vysádzajú do rašeliny, ktorá neobsahuje pre nich dostatok živín, je nevyhnutné používať hnojivo na čučoriedky. Bez dopĺňania živín nie je možné mať zdravé rastliny so silnou imunitou, krásne a bohato kvitnúce a  veľkú a bohatú úrodu s vysokou nutričnou hodnotou. Zvlášť to platí pre čučoriedky pestované v kvetináčoch. Bez optimálnej výživy nebudú rastliny v dobrej kondícii, budú mať oslabenú imunitu, slabšie budú odolávať ako poveternostným vplyvom, tak aj i škodcom, chorobám  a to sa podpíše aj na celej rastline i množstve a kvalite plodov. 

Prvýkrát je Hnojík ako hnojivo na čučoriedky nutné použiť pri výsadbe, zamiešaním do rašeliny. Prípadne následným pridaním rohoviny.

Pravidelne Hnojík  aplikujeme na  jar po jarnom reze a následne počas vegetácie až do jesene pravidelne pridaním hnojiva do vody, s ktorou budete zalievať raz za 1 až 2 týždne, podľa potreby. Zalievame ku koreňom.

Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA je možné aplikovať tiež na list s pomocou záhradného postrekovača.

Hnojík je možné tiež aplikovať posypom a zapracovať do pôdy.

Nemusíte nevyhnutne použiť HNOJÍK, môžete použiť aj iné hnojivá z kategórií

  • Pevné hnojiva
  • Kvapalné hnojiva
  • Ekologické hnojiva

Je potrebné mať na pamäti, že kvapalné hnojivo síce rastlinám pomôže ihneď, ale príliš dlho v pôde nevydrží, a tak je potrebné používať aj pevné hnojivá, ktoré budú dlhodobo zásobovať živinami.

Zvyčajne je nutné použiť hnojivo na čučoriedky od začiatku vegetácia, v priebehu rastu až do dozretia plodov, aby malo hnojenie čučoriedok potrebný efekt a oni prinášali očakávanú radosť z ich vitality a bohatej úrody.

HNOJÍK je jediné ekologické organické hnojivo, ktoré zabezpečuje dostatok kvalitných živín, vďaka čomu pomáha k silnej imunite a vitalite rastlín, a zároveň poskytne prírodnú ochranu proti škodcom a pomáha bojovať rastlinám s ochoreniami. Obsahuje aj Chitín, z ktorého rastliny budú čerpať ďalšie benefity a ich pestovanie bude tak jednoduchšie.

Zdroje informácii:

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

dulovec

Dulovec

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA DULOVEC

Dulovec

Obsah

hnojivo na dulovec

Dulovec

hnojivo na dulovec

Dulovec je nenáročný, užitočný ker, ktorý nám vyzdobí záhradu. Je nesporne okrasný, avšak zároveň aj úžitkový. Mnohí z nás ho poznajú ako nádherne bohato zakvitnutý ker – jeden z prvých – v jarnom období. 

Jeho pôvodným domovom je východná Ázia, odkiaľ bol neskôr prenesený do Japonska a následne v 18.storočí sa dostal do Európy. Začiatky pestovania na našom území datujeme na obdobie 60-tych rokov 19. storočia, kedy ho aj okrasné škôlky začali ponúkať ako obľúbený okrasný ker. 

Dulovec je opadavý ker, ktorý dorastá do výšky 1 až 3 m. Má lesklé, tmavozelené listy, vajcovitého podlhovastého tvaru. Okraj listov je pílkovitý. Ale táto nádhera ukrýva tajnú zbraň, vedľa púčika vyrastajú dlhé ostré tŕne.

Kvitne v marci až apríli, kvety sú zvyčajne usporiadané do súkvetí po 2-4 kvietkoch. Farba lupienkov  kvetov je rôzna: od bielej, oranžovej, ružovej, červenej až po karmínovočervenú. 

Dulovec je mrazovdorný  až do -26 °C až -29 °C. Napriek tomu sa mladé kríky odporúča na zimu prikryť  napríklad čečinou. Kvety v jarnom období znesú mrazy do -5°C, vďaka čomu je možné ho pestovať aj vo vyšších polohách.

hnojivo na dulovec
hnojivo na dulovec

Dulovec, latinsky Chaenomeles, je rastlinný rod z čeľade ružovitej. Zahŕňa veľké množstvo listnatých opadavých drevín, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť trochu „neučesane“ vďaka tvaru konárov, ale zaujmú hlavne kvôli oslnivým kvetom, lesklým listom a plodom pripomínajúcim jablká, s veľkosťou 4-5 cm v závislosti od odrody.

Názov Chaenomeles  je odvodený z vlastností ich plodov. Malvica má rozštiepený jadrovník (gr.melón = jablko a chainó =  zívam, rozváram sa).

Používa sa ako solitér, ale môžeme ho vysadiť  aj do živého plota, kde okrem  iného zabráni svojimi tŕňmi prechodu neželaných návštevníkov, napríklad psov alebo mačiek. Je to práve ten druh živého plota, v ktorom si vtáci radi robia hniezda, podobne ako v živom plote z hlohyne, kde sa cítia bezpečne. Perfektne sa hodí pre zmiešané okraje kríkov. Dá sa predsadiť pred vyššie ihličnany a stromy, kde bude krásne vynikať. Hodí sa ako do vidieckych a chatových prírodných záhrad, tak aj mestských parkov.

Premýšľate, aké rastliny vysadiť v blízkosti dulovca? Táto drevina si skvelo rozumie s ľudovo volaným zlatým dažďom – zlaticou (Forsythia). Obidve rastliny vykvitajú skoro na jar. Žlté kvety zlatice krásne  dopĺňajú kvety dulovca.

hnojivo na dulovec

Druhy dulovca

Dulovce sú veľmi prispôsobivé a nemajú príliš vysoké nároky. Niektoré dulovce sú samosprašné, iné cudzoprašné a preto je dobré vysadiť rôzne kultivary k sebe.

Z botanického hľadiska rozlišujeme tieto druhy dulovcov:

  • Dulovec japonský (Chaenomeles japonica
  • Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa)
  • Dulovec tibetský (Chaenomeles thibetica)
  • Dulovec čínsky (Chaenomeles sinensis)
  • Dulovec nádherný (Chaenomeles x superba) –  čo je kríženec prvých dvoch druhov dulovca japonského a ozdobného
hnojivo na dulovec
hnojivo na dulovec
hnojivo na dulovec
hnojivo na dulovec

Pestovanie dulovca

Výsadba

 Dulovec môžeme vysádzať počas celého roka – okrem zimných mesiacov. Ale najvhodnejšie obdobie na vysadenie je jar alebo jeseň. Bude sa dobre dariť na slnku aj v polotieni. Dajú sa samozrejme vysadiť aj do tieňa, ale v takom prípade sa budete musieť zmieriť s tým, že sa na nich neobjaví až tak veľa kvetov, ako keby ste ich umiestnili niekam na priame slnko. Dobrou správou však je, že si dulovce dokážu poradiť s letnými suchami i nízkymi teplotami.

Pred samotným vysadením je potrebné pripraviť pôdu. Prekopať, prerýľovať, odburiniť  a pridať potrebnú dávku hnojiva. Vhodným organickým hnojivom, ktoré dodá živiny vo vyváženom pomere je Hnojík. S ním môžete počítať, že vám dulovec  bude prinášať úrodu aj 20 rokov.

Rez:
Prvý rez dulovca urobíme hneď po výsadbe. Následne každoročne skracujeme  konáre podľa potreby, najlepšie na jar po odkvitnutí. Výchovným rezom podporíme rozkonárenie, v ďalších rokoch sa robí rez pre udržanie tvaru. Dulovec dobre znáša aj radikálny zmladzovací a presvetľovací rez. V priebehu rastu je vhodné priebežne odstraňovať staré či poškodené vetvy

Rozmnožovanie

Na rozmnožovanie dulovcov môžeme použiť niekoľko spôsobov. Asi najobľúbenejší spôsob je pomocou podzemných výbežkov (tzv. odkopkov). Ďalším spôsobom sú drevité odrezky. Dvojročné vetvy sa môžu prichytiť k zemi a zasypať zeminou, aby sa zakorenili. A nakoniec je možné množenie pomocou semien (tzv. generatívne množenie).

hnojivo na dulovec

Hnojenie

hnojivo na dulovec

Ker každý rok na jar a v priebehu leta pravidelne raz za 14 dní prihnojte s Hnojíkom.  Okrem toho, že bude krásny, dostatkom živín podporíte aj jeho imunitu a prirodzenú odolnosť voči chorobám a škodcom.

Použitie dulovca

Tento nádherne kvitnúci ker si začal budovať cestu aj k ovocinárom. Jeho zrelé žltozelené až žlté plody, malvice, majú vysoký obsah vlákniny, pektínu a  vitamínu C  a široké spektrum ovocných kyselín a aminokyselín. Zbierajú sa na jeseň a sú veľmi tvrdé. 

 Ak plody okamžite po zbere nespracujeme, môžu sa aj zamraziť. Na konzumáciu v surovom stave nie sú veľmi vhodné pre ich tvrdosť a trpkú chuť, hoci sa môžu použiť na ochutenie čaju namiesto citrónu. Sú z nich však veľmi dobré a aromatické sirupy, pyré, kompóty, džemy, likéry, vína či nealkoholické nápoje. Pridávajú sa aj  na ochutenie do málo výrazných lekvárov či sirupov, prípadne do džemov z plodov, ktoré majú málo pektínu. 

hnojivo na dulovec

Choroby a škodcovia

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že dulovec je veľmi odolný voči chorobám aj škodcom. Aj preto je radosť ho pestovať. Stačí mu dostatok živín, slnka a primerane vlahy a prináša potešenie i úžitok.  Ale ak  predsa, na oslabenom kríku by sa teoreticky mohli vyskytnúť tieto nepríjemnosti:

bakteriálne ochorenia – spála jadrovín

hubové ochorenia  – Septoria cydoniae, Alternaria alternata, Botrytis cinerea,  Múčnatka (ak je dulovec zaštepený na podpníku dula)

živočíšni škodcovia – puklica, voška , roztoč

V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného problému je možné aplikovať Hnojík nielen ako hnojivo na výživu a podporu imunity rastlín, ale vďaka jeho repelentným vlastnostiam  aj podľa návodu pri napadnutých rastlinách, ktorý nájdete tu: Hnojenie organickým hnojivom.

Zaujímavosti

dulovec

Objavené pozitívne nutričné vlastnosti a obsahové látky dulovca  prispeli k jeho rozširovaniu aj za účelom pestovania ako ovocného druhu. V Európe najväčšími pestovateľmi  sú Litva a Lotyšsko. Tradícia jeho pestovania je v Lotyšsku už od roku 1951, čo dokumentujú aj písomne záznamy.

S intenzívnym pestovaním dulovca sa môžeme stretnúť aj  v Poľsku, Fínsku, Švédsku, Ukrajine, Maďarsku, Moldavsku či Rusku.

V Japonsku sa pestujú dulovce v nadmorskej výške 500 až 900 metrov nad morom.

Výživa rastlín a hnojenie

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

Hnojivo na muškáty

Hnojivo na muškáty

HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA MUŠKÁTY

muškáty

Obsah

hnojivo na muškáty

Muškáty

hnojivo na muškáty

Muškáty každoročne od jari až do prvých mrazov zdobia okenné parapety, balkóny, terasy či záhrady v mnohých kútoch Slovenska.

Odborný názov  muškátu je pelargónia. U nás na Slovensku  sú jednými z najrozšírenejších okrasných kvetov a ich pestovanie má dlhú tradíciu.

Muškáty (latinsky Pelargonium) patria do rodu pakostotvaré (Geraniales), čeľade pakostovitých (Geraniaceae). Táto čeľaď zahŕňa viac ako 200 divorastúcich druhov. 

Sú to stálozelené trvalky.  Nájdeme u nich naozaj krásnu rôznorodosť . Od bylín až po drevnaté kríky, dorastajúce od 40 – 150 cm,  okrem u nás pestovaných bežných muškátov poznáme druhy, ktoré v pôde vytvárajú väčšie či menšie hľuzy,  s guľovitým či veľmi riedkym súkvetím,  so súmerným alebo nesúmerným jednoduchým či zložitým kvetom, ktorý môže byť jednofarebný, viacfarebný, prípadne s tmavším očkom. Rôznorodosť je naozaj obrovská.

hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty

Väčšina z nich je pôvodom z južnej Afriky. Asi iba 10 druhov sa prirodzene vyskytuje na Blízkom Východe alebo v južnej Austrálii.

Prvé muškáty boli z Afriky privezené do botanických záhrad Európy pred viac ako 300 rokmi. 

Prvými šľachtiteľmi muškátov boli Angličania. Po nich nasledovali hlavne nemeckí, francúzski a americkí šľachtitelia.

Prudký rozmach šľachtenia klasických muškátov nastal v prvej polovici 19. storočia, kedy ich už vraj bolo okolo 1000 rôznych odrôd, hoci mnohé z nich už dnes bohužiaľ nepoznáme.

V súčasnosti pestované muškáty sú výsledkom kríženia asi 30 divorastúcich druhov

Druhy muškátov

Muškáty, ktoré sa u nás najčastejšie pestujú, môžeme rozdeliť  do 6. základných skupín:

  • Muškáty krúžkované (pelargonium zonale) dostali svoje pomenovanie kruhových vzoroch na svojich listoch. Majú vzpriamený rast a dlhé stonky s jednoduchými alebo dvojitými kvetmi v guľovitých zhlukoch.
  • Ťahavé muškáty (pelargonium peltatum) s dlhými úzkymi stonkami s hrubými kožovitými listami
  • Veľkokveté muškáty (Pelargonium grandiflorum) nazývané niekedy aj ako anglické alebo kráľovské (regal) muškáty, sú kompaktné krovité a veľmi rýchlo drevnatejú a dozrievajú, vďaka čomu  začínajú kvitnúť veľmi skoro
  • Anjelské muškáty (Angels Regal pelargonium) s kompaktnejším vzrastom a menšími listami aj kvetmi pripomínajúcimi fialky, s často dvojfarebnými kvetmi.
  • Voňavé muškáty (Pelargonium graveolens) s listami, ktoré pri dotyku uvoľňujú vôňu a menšími nevýraznými kvetmi.
  • Muškáty unique, ktoré sú podobná voňavým muškátom, no s väčšími atraktívnejšími kvetmi.
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty

Pestovanie muškátov

Muškáty – pelargónie dostali pomenovanie “deti slnka“. Je to preto, že sú veľmi náročné na jeho dostatok a množstvo slnečného žiarenia, ktoré ovplyvňuje aj ich kvitnutie.  Veľmi dobre znášajú intenzívne slnečné žiarenie, preto najkrajšie kvitnú na slnečných stranách či už je to v Stredomorí, či u nás, či pod  Himalájami. Zvyknúť si dokážu ale aj na polotieň alebo zatienenie v priebehu leta. Pri nedostatku svetla v zimnom období rastú veľmi pomaly a prekonávajú obdobie vegetačného kľudu.

Okrem slnečného žiarenia vyžadujú aj veľa tepla. Nemajú rady prehnanú zálievku, pretože s vodou vedia dobre hospodáriť. Sú na to prispôsobené z domovského prostredia. Vodu si zhromažďujú v listoch a stonkách. Ak muškát prelejete, začne vám hniť.  Aj keď muškáty znášajú sucho lepšie ako vlahu, pozor na prílišné vyschnutie. Ako extrém preliatia vodou aj extrém prílišného presušenia nie je pre muškáty dobrý.

Pôda by mala byť vždy vlhká, nie však premočená. Najvhodnejšie je muškáty polievať ráno alebo večer, keď slnko nesvieti prudko a muškáty môžu vodu využiť podľa potreby. Vždy vodu lejeme do črepníka, nie na listy a jej množstvo prispôsobujeme podľa počasia. V zimnom období zmenšite objem zálievky. Ak sa vám bude zdať, že muškáty nestíhajú piť vodu, zálievku môžete obmedziť a polievať len raz mesačne.  Pri zalievaní je možné použiť Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na muškáty v každej fáze vegetácie.

 

hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty
hnojivo na muškáty

Prezimovanie

Na prezimovanie vyžadujú chladnejšie miesta, kde však musia mať dostatok svetla. Začiatkom septembra postupne znižujte zálievku. Na rastlinky by sme už nemali v tomto období používať hnojivo na muškáty, aby ďalej nerástli, ale naopak,  aby sa rast zastavil. Odstráňte suché a odumreté listy alebo kvety.

Nové výhonky sa musia zrezať tesne pod kolienko, aby v zime nerástli a zbytočne rastlinu nevyčerpali. Potom muškáty presunieme do skleníka alebo nájdeme chladné a svetlé miesto. Najvhodnejšia teplota je v rozmedzí 8-10°C. Zálievku je potrebné obmedziť. Nezabúdame, že muškáty nesmú zamrznúť. Muškáty počas zimy kontrolujeme a odstraňujeme opadané listy a kvety.

Koncom  januára začneme pridávať hnojivo na muškáty, odporúčame Hnojík, a zvyšovať zálievku. Muškáty môžeme znova vyložiť, ak bude teplota nad 10°C. V apríli hnojíme pravidelne, aspoň raz za týždeň. Nové výhonky je potrebné skrátiť, aby sa mohli lepšie rozvetviť. Nemusíte ich vyhadzovať, odrezky môžete použiť na vypestovanie mladých muškátov.

Na jar je dôležité presadiť muškáty do nového substrátu, do ktorého primiešame Hnojík – hnojivo na muškáty, aby nabrali čerstvé živiny. Zálievku zvyšujeme podľa zvyšovania  teploty. V máji je nevyhnutné hnojiť pravidelne raz za týždeň.

Zaujímavosti z pestovania muškátov

hnojivo na muškáty

Opeľovanie 

Videli ste už plod alebo semeno muškátu?

V Afrike kvety opeľujú vtáky, u nás musíme kvety umelo opeliť i tak je oplodnenie slabé. Zobákovitý plod sa rozpadáva na 5 plôdikov, semeno má chlpatý zobáčik, ktorý je hygroskopický a po dozretí s strukovito stláča a zavrtáva semeno do pôdy

Exteriér

Výsadba do kvetináčov rôznych tvarov na ozdobu okien, balkónov a terás je známa asi všetkým. Menej častá je však výsadba na záhona v parkoch či mestských záhradách. V exteriéri môžeme tiež použiť ťahavé muškáty ako sezónne pôdopokryvné rastliny na dostatočne slnečných stanovištiach. Aj pri výsadbe v exteriéri je vhodné pravidelne používať hnojivo na muškáty.

Interiér

Presvetlené chladnejšie schodištia  či chodby  sú ideálne na pestovanie veľkokvetých a anjelských muškátov. Niektoré polodrevnaté druhy muškátov možno tvarovať a pestovať ako bonsaje.

A hoci najnovšie štúdie preukázali, že voňavé muškáty (muškát citrónový) neodpudzujú dotieravé komáre a muchy,  pestované v interiéri nám vytvoria príjemnú arómaterapiu.

Potravinárstvo

Listy niektorých odrôd voňavých muškátov sa môžu používať ako korenie do jedál a nápojov a na dekorovanie v múčnikov a tort v cukrárskej výrobe.

Priemyselné využitie

Druhy muškátov pestované na plantážach v Afrike a v teplých oblastiach Ázie sa využívajú na priemyselné získavanie éterických olejov.

hnojivo na muškáty

Choroby a škodcovia

Medzi najčastejšie sa u nás vyskytujúce choroby muškátov a  škodcov patria:

chloróza listov a iných častí rastliny z premokrenia substrátu, nízkej teploty, nevhodného pH alebo nedostatku živín

korkovitosť listov ako dôsledok veľkého kolísania vodného režimu rastliny, pri súčasne vysokej vzdušnej vlhkosti a nízkej teplote

vírusové ochorenia – napr. pestrokvetosť pelargónií, žltá škvrnitosť pelargónií, krúžkovitosť pelargónií, krúžkovitosť tabaku

bakteriálne ochorenia – napr. bakteriálna škvrnitosť listov, nádorovitosť koreňov, bakteriálne vädnutie a škvrnitosť

 hubové ochorenia koreňov a odrezkov – postupné sčernenie a hniloba koreňovej sústavy muškátov alebo spodnej časti stoniek zasadených odrezkov (čierna noha) je väčšinou spôsobené hubami rodu pythium.

 – živočíšni škodcovia – voška listová, molica skleníková, roztoče

hnojivo na muškáty

Choroby a škodcovia môžu znepríjemniť pestovanie muškátov. Ako sa s pomocou Hnojíka – organického hnojiva na muškáty  a ďalšie okrasné a úžitkové rastliny a plodiny vysporiadať s vyššie uvedenými problémami pri ich pestovaní nájdete na:  Použitie hnojiva.

Odpovede na

Časté otázky

Muškáty majú vysoké nároky na obsah živín v pôde. Hnojenie je pri nich dôležité, ak chcete mať krásne a zdravé kvety. Pretože rastliny pestované zvlášť v kvetináčoch, si vyžadujú väčší dôraz na dopĺňanie živín hnojením. Bez optimálnej výživy nebudú rastliny v dobrej kondícii, budú mať oslabenú imunitu, slabšie budú odolávať chorobám i škodcom,  a to sa podpíše aj na množstve a kvalite kvetov. 

Na jar, keď presádzate muškáty, primiešajte do substrátu hnojivo Hnojík a premiešajte ich. Dopomôže k výžive muškátov na ďalšie obdobie. Od jari do jesene hnojte pravidelne pridaním hnojiva do vody, s ktorou budete zalievať raz za 1 až 2 týždne, podľa potreby. Zalievame ku koreňom.

Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA je možné aplikovať tiež na list s pomocou záhradného postrekovača, a to najmä pri napadnutí muškátov chorobami alebo škodcami.

Nemusíte nevyhnutne použiť HNOJÍK, môžete použiť aj iné hnojivá z kategórií

  • Pevné hnojiva
  • Kvapalné hnojiva
  • Ekologické hnojiva

Je potrebné mať na pamäti, že kvapalné hnojivo síce rastlinám pomôže ihneď, ale príliš dlho v pôde nevydrží, a tak je potrebné používať aj pevné hnojivá, ktoré budú dlhodobo zásobovať živinami.

Zvyčajne je nutné hnojiť od začiatku vegetácia, v priebehu rastu až do kvitnutia, aby malo hnojenie muškátov potrebný efekt a oni prinášali svojím vzhľadom, prípadne vôňou radosť.

HNOJÍK je jediné ekologické organické hnojivo, ktoré okrem živín poskytne prírodnú ochranu proti škodcom a pomáha bojovať rastlinám s ochoreniami. Má neutrálne PH a obsahuje Chitín, z ktorého muškáty budú čerpať ďalšie benefity a ich pestovanie bude tak jednoduchšie.

Zdroje informácii:

Výživa rastlín a hnojenie

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

Hnojivo na papriku

Hnojivo na papriku

hnojivo na papriku

Ako na hnojenie papriky

Obsah

hnojivo na papriku

Paprika

Paprika ročná, latinsky Capiscum annuum, patrí do čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.

Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Pestovala sa však aj v oblasti Indie. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi.

Ako pestovať papriku

hnojivo na papriku

Paprika je v našich končinách  obľúbená. Dorastá od 30 – 100 cm, výnimočne aj viac. A jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko alebo dlho kuzeľovitého, po kvadratický  alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti môžu byť plody červené, oranžové či žlté.

Uplatnenie našla čerstvá  v studenej kuchyni, v teplej kuchyni i ako korenie od sladkej až po nesmierne pálivu koreninu vďaka kapsaicínu. A neporovnateľne lepšie chutí, keď si ju vypestujeme samy. 

Papriku môžete vysádzať z priesad, ktoré si buď vypestujete sami, alebo ich kúpite už vypestované. Pozrime sa teda na niekoľko tipov, ako postupovať pri pestovaní papriky, a to pri sadení papriky zo semien a následne výsadbe priesad.

Výsev papriky s Hnojíkom

Papriku vysievame spravidla  v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr – zvlášť v chladnejších oblastiach). Je vhodné využiť substrát pre výsev a množenie, pretože je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) priesad, ktoré nám vyrástli.

Vysievať papriky môžeme do rôznych nádob na spôsob miniparenísk. K substrátu primiešame Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme.

Jednotlivé semiačka dávame zväčša vedľa sebe, tak aby rozostupy boli približne 0,5 až 3 cm. Odporúča sa ich potom zvlhčiť rozprašovačom a zakryť vrstvou zeminy asi 0,3 až 0,5 mm a opäť použiť rozprašovač na zvlhčenie. Miniparenisko potom zakryjeme vrchnákom a dáme do miestnosti, v ktorej je stála teplota.

hnojivo na papriku

Ideálna teplota pre klíčenie paprík je okolo 25 stupňov, ale stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko vrchnák s otvormi.

Zídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm. A opäť do zeminy primiešame Hnojík pre výživu, ale aj imunitu priesady a ochranu pred chorobami či škodcami. 

Jedným z častých problémom pri pestovaní papriky zo semiačok býva zaplesnutie zeminy, čo spôsobí, že sa pleseň následne prenesie aj na priesady. Pomocou posypu Hnojíkom na  zeminu, na ktorej sa začína tvoriť pleseň, máme v tomto boji účinný nástroj na záchranu priesad. 

Presádzanie papriky a hnojenie

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Ak chceme sadiť papriky priamo do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa presadiť ich v druhej polovici mája, respektíve keď už nehrozia prízemné mrazy.

Miesto na vysádzanie paprík treba správne vybrať a vopred pripraviť. Vhodná pôda zásadne ovplyvňuje ako zdravie a vitalitu rastlín, tak aj ich úrodnosť. Na výsadbu papriky si preto vyberáme slnečné miesto s dobre zavlažovanou, avšak priepustnou pôdou, na ktorom sme predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, treba jej živiny doplniť. Môžeme tak urobiť kompostom, maštaľným hnojom, prírodným hnojivom na papriky či Hnojíkom, ktorý je vhodným  organickým hnojivom na papriky.  

Pred vysádzaním priesad nezabudneme pôdu odburiniť, prekypriť, pohnojiť a priesady následne výdatne zaliať.  Ja osobne do každej jamky ku korienkom priesad sypnem  Hnojík. U Hnojíka nehrozí prehnojenie, spálenie koreňov, ale zabezpečí dostatočný prísun živín pre papriku. A ak mi újde ruka a sypnem ho viac, rastlinkám to neublíži, ale bude ich o niečo dlhšie vyživovať.

Pred vysadením priesad ich postupne otužujeme, po oteplení ich vystavujeme vonkajším podmienkam na pár hodín denne. Odporúča sa tak robiť od 3 do 7 dní pred plánovanou výsadbou.

Vysádzame silné paprikové priesady po dve do jedného hniezda spone ideálne 50 x 50 cm (minimálne 40 x 40 cm). V prípade, že sadíme papriky s veľkými plodmi, je vhodné im poskytnúť oporu napr. bambusovú palicu.

Hnojenie papriky v kvetináči, hrantíku

hnojivo na papriku

Papriku, tak ako paradajky a niektoré ďalšie plodiny, môžeme pestovať aj v primerane veľkom kvetináči. A tak, ako každá zelenina, v kvetináči, hrantíku či inej nádobe, potrebuje takto pestovaná paprika častejšie hnojenie, ako tá, ktorá je zasadená v záhone.

Hnojík – České prírodné organické hnojivo – je vhodný ako hnojivo na papriku. Pre takéto pestovanie papriky je ideálne použitie nášho hnojiva vo forme zálievky 2x mesačne. Jeho veľká výhoda je v tom, že výluh zo zálievky poskytne okamžitú výživu a zvyšok nerozpusteného hnojiva zostane na povrchu zeminy, kde sa bude ešte 14 dní postupne rozkladať, a tak rastlinu stále vyživovať.

Ak by sa Vám zdalo, že Vaša paprika potrebuje ešte viac prihnojiť, alebo že ju napadli škodcovia alebo nejaká choroba, nemusíte sa báť častejšieho použitia Hnojíka. Aj keď na druhej strane to s hnojením netreba preháňať. Platí pravidlo – zvlášť pri škodcoch pri postreku – radšej menej a častejšie.

Choroby a škodcovia

Tak, ako väčšina rastlín,  aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a  škodcami.

Môže to byť vädnutie papriky spôsobené hubovitou fuzariózou; stolbur, ktorý prenášajú cikádky a za zdroj infekcie sa najčastejšie považuje pupenec roľný a ďatelina lúčna; suchá škrvnitosť  zapríčinená neharmonickou výživou, pri nedostatku vápnika, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a prehnojení dusíkom a draslíkom.

 Papriku môžu napadnúť aj biela, šedá a fytoftorová hniloba

Papriku ohrozujú aj škodcovia, najmä vošky, molice, strapky, roztočec, slimáci, hryzci a hraboši.

Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko.

hnojivo na papriku

Na ceste za našou chutnou paprikou nás teda môže postretnúť viacero nepríjemností. Výhodou použitia nášho hnojiva na papriku je okrem iného aj v tom, že posilňuje imunitu rastlín, a tak im pomáha zdolať choroby. Repelentný účinok Hnojíka zase pomáha paprike zbaviť škodcov vďaka Chitínu. Ak Vás zaujíma, čo to Chitín je a ako účinkuje, môžete si o ňom prečítať tu: https://hnojik.sk/chitin-5/.

O tom, ako používať Hnojík pri rastlinách napadnutých škodcami píšeme v tomto článku: https://hnojik.sk/hnojenie-organickym-hnojivom/.

Odpovede na

Časté otázky

Pretože zbierate väčšiu úrodu. Hnojenie má vplyv na veľkosť a kvalitu plodov. Bez optimálnej výživy nebudú rastliny v dobrej kondícii, budú mať oslabenú imunitu, slabšie budú odolávať chorobám i škodcom,  a to sa podpíše aj na pozbieraných plodoch. 

Papriku môžete hnojiť všetkými bežnými spôsobmi. Na list, spoločne so zálievkou i zapracovaním hnojiva do pôdy. Použite spôsob, ktorý Vám je najbližší. HNOJÍK sa dá použiť aj v závlahovom kvetináči, hrantíku.

Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA je možné aplikovať tiež na list s pomocou záhradného postrekovača. Túto možnosť majú v obľube najmä záhradkári, ktorí pôdu okolo paprík zakrývajú textíliou. 

Nemusíte nevyhnutne použiť HNOJÍK, môžete použiť aj iné hnojivá z kategórií

  • Pevné hnojiva
  • Kvapalné hnojiva
  • Ekologické hnojiva

Je potrebné mať na pamäti, že kvapalné hnojivo síce rastlinám pomôže ihneď, ale príliš dlho v pôde nevydrží, a tak je potrebné používať aj pevné hnojivá, ktoré budú papriku dlhodobo zásobovať živinami.

Zvyčajne je nutné hnojiť od začiatku vegetácia, v priebehu rastu až do kvitnutia a tvorby plodov, aby malo hnojenie papriky potrebný efekt.

HNOJÍK je jediné ekologické organické hnojivo, ktoré okrem živín poskytne paprikám prírodnú ochranu proti škodcom a plesniam. Má neutrálne PH a obsahuje Chitín, z ktorého papriky budú čerpať ďalšie benefity a ich pestovanie bude tak jednoduchšie.

Pre dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilnie a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov.

Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. 

Je vhodné  z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.

Zaujímavosti

Radi experimentujete? O netradičnom pestovaní papriky si môžete pozrieť na videu a možno sa inšpirovať.

Zdroje informácii:

Výživa rastlín a hnojenie

Ako hnojiť na záhrade

Nákup v eshope

Prejavy nedostatkov vo výžive rastlín

Výživa rastlín

Výživa rastlín

Obsah

1. Výživa rastlín

Rastliny potrebujú k svojmu rastu a vývoju nielen svetlo, teplo, vzduch, vodu, ale i celý rad látok, ktoré súhrnne nazývame živiny. Sú to chemické látky, ktoré pre životné pochody rastlín sú nevyhnutné. Pritom každá z nich má svoju špecifickú nezastupiteľnú úlohu stavebnú alebo funkčnú.

Nevyhnutných rastlinných živín je celkom 16 a rastlina ich prijíma koreňmi, príp. listami zo svojho vegetačného prostredia.

Delíme ich na:

Uhlík - výživa rostlin

Uhlík

(C), ktorý rastlina získava z dioxidu uhlíku prítomného v ovzduší

Vodík - výživa rostlin

Vodík

(H) ktorý získava rastlina rozštiepením z vody

Kyslík - výživa rostlin

Kyslík

(O), ktorý pochádza tiež z ovzdušia

Minerální látky - výživ rostlin

Minerálne látky

(živiny), ich hlavým zdrojom je pôda a do pôdy dodané hnojivá.

Vedľa rastlinných živín sú prijímané ešte ďalšie chemické prvky, ktoré sú v prostredí prítomné. Rastliny ich však ku svojmu životu nepotrebujú.

2. Živiny a ich úloha v živote rastlín

Každá živina má špecifické funkcie v rastlinách, ktoré nemožno inými živinami nahradiť. Buď sú “stavebnými kameňmi” organických látok (sacharidov či cukrov, lipidov či tukov a dusíkatých látok, predovšetkým bielkovín), alebo sú nevyhnutné pre chemické procesy, v ktorých sa uvedené organické látky tvoria.

Funkcie živín v rastlinách sú nielen zložité a rozmanité, ale i mnohopočetné a často u odlišných druhov rozdielne výrazné. Preto tiež nároky rôznych záhradných plodín na živiny sú rozdielne.

3. Základné funkcie živín v rastlinách

výživa rastlín

Uhlík (C), kyslík (O) a vodík (H)

živiny, ktoré sú potrebné k tvorbe všetkých organických zložiek tela rastlín. Sú súčasťou sacharidov, tukov, bielkovín, vlákniny, organických kyselín atď.

výživa rastlín

Dusík (N)

je nielen podstatnou zložkou bielkovín, ale aj enzýmov, chlorofylu, vitamínov a pod. Podporuje predovšetkým rast výhonkov a tvorbu zelenej listovej hmoty. Pri poruchách tvorby bielkovín sa dusík hromadí v nežiadúcej nitrátovej forme (dusičňany).

výživa rastlín

Fosfór (P)

je predovšetkým súčasťou zásobných bielkovín a nevyhnutným pre hromadenie, prenos a uvoľňovanie energie v rastlinách. Urýchľuje vývoj a zrelosť, zvyšuje odolnosť proti nízkym teplotám, podporuje rozvoj koreňového systému a veľmi priaznivo ovplyvňuje biologickú hodnotu osív a sadzby.

živiny

Draslík (K)

je nevyhnutný pre celý rad biochemických procesov. Najsilnejší je jeho vplyv na vodný režim rastlín. Zvyšuje v rastlinných produktoch obsah cukru, škrobu, celulózy a niektorých vitamínov. Pri jeho dostatku sú skladovacie straty hľuznatých a dužinatých plodov nižšie a odolnosť rastlín proti napadnutiu chorobami vyššia. Podieľa sa i na aktivácii enzýmov.

živiny

Vápnik (Ca)

priaznivo pôsobí predovšetkým na rast a funkcii koreňov. Zvyšuje predpoklady k opeľovaniu semenných plodín.

živiny

Horčík (Mg)

je dôležitý pri premene svetelnej energie na energiu chemickú v procese fotosyntézy, a preto i nezastupiteľnú zložku listovej zelene (chlorofylu). Je stavebnou zložkou i iných organických látok a aktivátorom niektorých enzýmov.

živiny

Síra (S)

je súčasťou bielkovín, ale i rastlinných olejov, vitamínov a enzýmov.

Železo

Železo (Fe)

sa podieľa na mnohých funkciách, napr. pri stavbe chlorofylu, premene dusíkatých látok a tvorbe enzýmov (ktoré urýchľujú chemické reakcie v rastlinách). Tak napríklad listy rajčiny obsahujú pri dostatku železa na gram čerstvej hmoty 3,25 mg chlorofylu, zatiaľ čo pri nedostatku iba 0,25 mg

výživa rastlín

Mangán (Mn)

podporuje činnosť enzýmov a mnohých dôležitých reakcií

Bór

Bór (B)

podporuje diferenciáciu buniek. Zvyšuje produkciu semien (stimuláciu procesov oplodnenia) a pôsobí pri premiestňovaní cukrov.

Měď

Meď (Cu)

pôsobí významne pri fotosyntéze a pri regulácii vodného režimu v rastlinách.

Zinek

Zinok (Zn)

je prítomný v mnohých enzýmoch a niektoré ďalšie aktivizuje.

Molybden

Molybdén (Mo)

podporuje predovšetkým činnosť hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), ktoré u bôbovitých plodín (strukovín, ďatelina) biologicky držia a rastliny zásobujú vzdušným dusíkom. Významná úloha pripadá molybdénu tiež pri redukcii nitrátov (najmä v špenáte).

4. Príjem živín u rastlín

Uhlík, vodík a kyslík, ktorých zdrojom je CO2, H2O a O2, sú základné stavebné kamene organických látok, vytváraných v rastline a ich príjem
prebieha takto:

CO2

Dioxid uhlíka (CO2) prijíma rastlina listami zo vzduchu. Pochádza z dýchacej činnosti rastlín a živočíchov, mikrobiologického rozkladu organickej hmoty
a zo spaľovanie fosílnych zdrojov energie (uhlia, oleja). 

Produkcia CO2 v pôde (činnosťou mikroorganizmov a koreňového systému rastlín) je tým intenzívnejšia, čím vyššia je biologická aktivita pôdy. Tá je silne podmienená spôsobom hospodárenia na pôde (predovšetkým dostatočným organickým hnojením a prevzdušňovaním pôdy). Produkcia CO2 z 1 áru pôdy sa pohybuje od 10 do 50 g za hodinu. V ovzduší uzavretých priestorov skleníkov možno obsah dioxidu uhličitého (CO2) zvýšiť spaľovaním špeciálnych brikiet alebo vypúšťaním stlačeného CO2 v bombách (zhruba do koncentrácie 0,3 %).

Príjem z listov sa deje cez prieduchy, ktorých mechanizmus otvárania a zatvárania je riadený nie len životnými pochodmi rastlín, ale aj svetelnými, vlhkostnými a teplotnými pomermi. Pri optimálnych svetelných, vlhkostných a teplotných podmienkach je príjem dioxidu uhličitého najvyšší.

O2

Kyslík (O), prijímaný rastlinami zo vzduchu, je pre ich život fyziologicky rovnako významný ako dioxid uhličitý. Pripadá mu nezastupiteľná úloha pri energetickom metabolizme (uvoľňovanie energie z asimilátov pri dýchaní – disimilácii).

Kyslík je prijímaný jednak prieduchmi v listoch rastlín, ale i koreňmi, kde je nevyhnutný pre dýchanie koreňov. O dostatočný prístup kyslíku do pôdy sa preto staráme vhodným obrábaním, zvlášť ťažších, zlievavých zemí. Nedostatok kyslíka v pôde spôsobuje aj straty dusíka únikom do ovzdušia (tzv. denitrifikáciou) a znížením príjmu všetkých živín koreňmi rastlín.

H2

Vodík (H) rastlina získava z prijatej vody.
Zatiaľ čo živiny C, O, H sa podieľajú na tvorbe organickej hmoty rastlín a fyziologických pochodoch vo väčších objemoch, zbývajúce živiny sa nachádzajú v sušine rastlín v malej koncentrácii (maximálne do 12 %). Súhrnne
ich nazývame minerálnymi živinami, pretože všetky tieto anorganické látky  sa nachádzajú tiež v pôdnych mineráloch.

Delíme ich na základné

Dusík

Dusík (N)

Fosfor

Fosfor (P)

Vápník

Vápnik (Ca)

Hořčík

Horčík (Mg)

ostatné, z ktorých najdôležitejšie sú: síra (S), železo (Fe), chlór (CI), sodík (Na) a stopové prvky: bór (B), mangán (Mn), meď (Cu), zinok (Zn), molybdén (Mo).

Minerálne živiny prijímajú rastliny v prevažnej väčšine rozpustené vo vode, z takzvaného pôdneho roztoku, svojimi koreňmi. Pri príjme minerálnych živín majú rastliny určitú schopnosť výberu. To znamená, že z pôdneho roztoku, v ktorom sú v primeranom množstve prítomné všetky živiny, rastliny prijímajú viac tie, ktorých viac potrebujú. To však platí len za predpokladu, že koncentrácia živín (alebo niektoré živiny) nie je príliš vysoká. V tom prípade sa totiž poruší aktívny mechanizmus selektívneho príjmu živín a rastlina je nútená prijímať pasívnym spôsobom. Pri ňom platí zásada, že čím vyššia je koncentrácia jednotlivých živín, tým rýchlejšie a vo väčšom množstve prenikajú do rastliny bez ohľadu na to, či ich rastlina potrebuje či nie. Intenzívny príjem jednej živiny potom potlačuje príjem ostatných živín. To vedie k narušeniu vyváženého príjmu živín.

Záhradkári poznajú účinky výberového príjmu živín ako účinok starej pôdnej sily a robia všetko, aby sa tento spôsob mohol plne uplatniť pri ich pestovaných záhradných plodinách. Starajú sa nielen o prívod organických hnojív do pôdy a otupovanie kyslej pôdnej reakcie vápnením, ale aj  o dobrú štruktúru pôdy a vhodný závlahový a vzdušný režim pôdy. Stručne povedané: snažia sa o trvalé zvyšovanie pôdnej úrodnosti. To je totiž základným predpokladom starej pôdnej sily. Aby sa táto “sila” mohla uplatniť na vytvorenie vysokých a akostných výnosov záhradných plodín, je nutné hnojiť. Odber živín vysokými úrodami, je tak vysoký, že bez hnojenia by sa pôda na našej záhradke skoro vysilila.

Odber živín niektorými záhradnými plodinami (v g na 1 m2)

hnojení hlávkového zelí

Hlávkova kapusta

N: 15g
P: 2,2g
K: 18,7g
Ca: ?
Mg: ?

hnojení květáku

Karfiól

N: 20g
P: 2,5g
K: 17g
Ca: 10g
Mg: 1,5g

hnojení rajčat

Rajčina (paradajka)

N: 10g
P: 3,2g
K: 16g
Ca: 8g
Mg: 1,2g

hnojení cibule

Cibuľa

N: 9g
P: 2,1g
K: 12g
Ca: 4,5g
Mg: 1,5g

Rastliny bôbovité (strukoviny a ďatelina) majú zvláštnu schopnosť prijímať dusík tiež zo vzduchu, a to prostredníctvom tzv. hrčkotvorných baktérií, ktoré sa v pôde vytvoria na korienkoch. Ich tvorbu môžeme podporiť tzv. očkovacími látkami. (Prípravok sa nazýva Rhizobin.) Očkujeme ním osivo alebo pôdu na tých pozemkoch, kde sa príslušný druh buď ešte vôbec nikdy nepestoval, alebo už pred dlhou dobou.

Rastliny prijímajú cez určité živiny rozpustené vo vode v značne zriedené (0,2 až 0,5 %). Živiny prenikajú predovšetkým listovú pokožkou a aktívnym transportom pomocou nosičov skrze membrány až do vnútorného priestoru bunky (vakuoly). Tento spôsob príjmu živín skrze listy rastlín nazývame mimokoreňovou výživou.

Pri tomto spôsobe výživy živiny vstupujú do rastliny veľmi rýchlo, takže môžu byť bezprostredne využité pre tvorbu organických látok. Najvyšší stupeň využitia (utilizácie) je dosahovaný u tých živín, ktorých má rastlina nedostatok.

Vstup živín do listov je tak rýchly, že niektoré preniknú už behom niekoľko hodín. Prevedené sledovania vo výskume ukázali, že behom 1 až 4 hodín je prijaté už 50 %  dodaného dusíka a behom 5 hodín 50 % horčíka alebo sodíka. Pomalšie (do 3 až 5 dní) je prijímaný draslík, fosfor a vápnik. Ale aj tieto doby sú v porovnaní s príjmom “cez korene” podstatne kratšie.

Tiež stupeň využitia živín “skrze listy” je dvojnásobne až trojnásobne vyšší ako cez pôdu. K rýchlemu a veľmi dobrému príjmu živín skrze listy prispieva nižšia teplota vzduchu a vyššia relatívna vzdušná vlhkosť. Rovnako  po daždi alebo pri použití takzvaných namáčadiel povrch listov živiny ľahšie prepustí.

5. Využitie prijatých živín

Živiny prijaté rastlinami sú využité k zložitým biologickým pochodom, ktorých výsledkom je rast a vývoj rastlín dovŕšený vytvorením žiadúcich produktov. Odborne hovoríme o realizáacii genetického programu príslušného druhu a odrody záhradných plodín. Čím lepšie odpovedá príjem živín nárokom a vegetačnému rytmu rastlín, tým bohatšiu a kvalitnejšiu môžeme očakávať úrodu. 

Tento pomer je špecifický pre jednotlivé druhy, príp. odrody plodín a mení sa v určitom rozmedzí i behom vegetácie. Tak napríklad pri väčšine plodín je optimálny pomer dusíka k fosforu u mladých rastlín širší (na jednotku fosforu pripadá viac dusíka) než u starších rastlín. Význam vhodného pomeru prijímaných živín na úspech pestovania záhradných plodín možno ukázať napríklad na výsledkoch pokusu s rajčinami.

Vplyv pomeru prijatých živín na úrodu rajčín

Pomer živín 50%

Pomer N=100 P=5,3 K=49,6

Počet plodov na rastline: 13,8g
Priemerná hmotnosť plodu: 60,3g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 779g

Pomer živín 75%

Pomer N=100 P=7,4 K=64,8

Počet plodov na rastline: 16,6g
Priemerná hmotnosť plodu: 74,2g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 1103g

Pomer živín 100%

Pomer N=100 P=10,2 K=78,1

Počet plodov na rastline: 20,3g
Priemerná hmotnosť plodu: 76,6g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 1453g

Z tabuľky je veľmi dobre vidno, že pri nedostatočnom príjme fosforu (P) a draslíka (K) sa urodilo menej a menších plodov, takže konečný výnos bol takmer o polovinu nižší.

V celkom jednoduchom pravidle, že rastliny majú v súlade s ich potrřebami prijať živiny vo vyváženom pomere, aby poskytli vysokú a dobrú úrodu, spočíva úspech všetkých tých záhradkárov, ktorí zvládli „abecedu výživy rastlín a hnojenia”.

Všetci dobre vieme, že dopracovať sa k úspechu na tomto úseku vyžaduje nielen osvojenie si určitých hnojárskych opatrení, ale aj “nahliadnutie pod pokrievku tajov chemických a biologických pochodov v pôde, rastline či hnojivách”, čiže i štúdium odbornej literatúry, lebo pri optimalizácii výživy rastlín je nutné vziať do úvahy nielen nároky plodín a vlastnosti hnojív, ale i vlastnosti pôdy, spôsob jej obrábania, vplyv poveternostných podmienok  i ďalších činiteľov, ako je zrejmé z nasledujúcej kapitoly, zaoberajúcej sa vplyvmi pôsobiacimi na príjem živín.

6. Čo všetko pôsobí na príjem živín

Nie je tomu tak dávno, kedy sme sa domnievali, že na príjem živín rastlinami našich záhradiek pôsobí hlavne živiny, ktoré dodáme priamo k pestovanej plodine. Chemické rozbory rastlín, ktoré sa v posledných rokoch prevádzali aj u záhradných plodín, poopravili naše skoršie predstavy. Napríklad mrkva hnojená 9,0 g dusíka, 1,8 g fosforu a 10,0 g draslíka odobrala z pôdy ďaleko viac živín, ako z dodaných hnojív. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že v záhradných pôdach pravidelne hnojených organickými aj minerálnymi hnojivami sú vysoké obsahy živín v pôde, a že živiny z pôdnej zásoby sú lepšie prijímané.

O obsahu živín v pôde našich záhonoch na záhradke sa môžeme presvedčiť agrochemickým rozborom odobraného vzorku zeminy. Tak napríklad rozbor zo záhradnej pôdy pravidelne hnojenej ukázal, že do hĺbky 20 cm pripadá na 1 kg zeminy 260 mg P (fosforu), 510 mg K (draslíka) a 116 mg Mg (horčíka).  V prepočte na gramy a m2 je to 78 g P, 153g K a 35 g Mg. To je niekoľkonásobne viac, ako dodávame za rok v hnojivách. (Za veľmi vysokú dávku fosforu považujeme už 5 g P,20gKa 3 g Mg.)

Ukázali sme si, že rastliny čerpajú živiny ako z hnojív, tak aj z pôdnej zásoby. Hnojením poskytujeme živiny rastlinám, ale pretože môžu počas roku hnojenia prijať z dodaných hnojív len časť, zostávajúca časť prechádza do pôdnej zásoby (staré sily), z ktorej sú tieto živiny čerpané ďalšími plodinami. „Hnojíme teda priamo nielen rastliny, ale aj pôdu a skrze ňu následné plodiny.”

Z organických hnojív (hnoj, kompost) môžu rastliny v roku hnojenia prijať zhruba okolo 35 % dusíka, 25 % fosforu a 45 % draslíka. Z priemyslových hnojív je podiel živín prijatých v roku hnojenia vyšší, a to zhruba okolo 60 % dusíka, 25 % fosforu a 55 % draslíka. Stupeň využitia živín z hnojív je závislý nielen na vhodne zvolenom hnojárskom zákroku, ale i na rade ďalších činiteľov (druhu plodiny, pôdnej úrodnosti, poveternostných podmienkach). V dôsledku odlišného využitia a schopnosti pôd pútať jednotlivé živiny prechádzajúce, aj záhradkári k uplatňovaniu systému hnojenia, v ktorom hnojíme dusikatými hnojivami predovšetkým plodiny, zatiaľ čo ostatnými skôr pôdu, pôdne sily). Výsledky pokusov a mnohoročné skúsenosti ukázali, že i na záhradkách tento progresívny spôsob hnojenia prispieva k lepšiemu využitiu živín z hnojív pre tvorbu vysokých a dobrých výnosov.

Povedzme si niečo viac o hlavných príčinách, ktoré znižujú využitie živín z hnojív a pôdy.

Častou príčinou nízkeho využitia dusíka z ľahko rozpustných hnojív (ako ledok, močovina či kombinované hnojivá) je to, že používame miesto nízkych častých dávok jednorázové vysoké dávky. Z tejto môžu rastliny prijať zhruba o 40 % menej, než keď rovnaké množstvo dusík dodáme v tretinových dávkach trikrát behom vegetácie.

Je tomu tak preto, že veľké množstvo dusíka nemôžu rastliny naraz pohltiť a v pôde sa predovšetkým ledková forma dusíka zle púta. A tak pri prvom väčšom daždi alebo zálievke putuje neodobraný dusík do spodiny a ku škode nás všetkých kazí zdroje pitnej vody. Nielen naše, ale aj svetové normy považujú pitnú vodu za zdravotne nezávadnú pokiaľ nemá viac ako 50 mg nitrátov v 1 litru vody (pre kojencov je toto kritérium podstatne nižšie — pri 15 mg). Jednorázové vysoké dávky dusíka vyvolávajú väčšinou i zvýšený obsah nitrátov v rastlinách, najmä v zelenine, kde takisto človeku škodia. Preto záhradkári prechádzajú k stále častejšiemu prihnojovaniu záhradných kultúr malými dávkami dusíkatých hnojív v priebehu vegetácie.

Použitím listových hnojív urýchlime príjem živín, pretože napríklad dusík vo forme roztoku močoviny je uhorkami či rajčinami z 50 % prijatý už za 1 až 4 hodiny a horčík u jabloní z 20 % behom 1 hodiny.

Značný vplyv na príjem živín má pôdna reakcia. Väčšina živín má zníženú prístupnosť na kyslých i zásaditých pôdach. Veľmi výrazne reaguje napríklad fosfor (P) pri kyslej pôdnej reakcii (pod pH 5,0) a pri zásaditej (alkalickej) pôdnej reakcii (nad pH 7,0), kedy silne klesá prístupnosť tejto živiny pre rastliny. Preto aj účinok hnojenia rozpustnými formami fosforu (napríklad superfosfátom) je na takýchto pôdach nízky. Mangán (Mn) má prístupnosť v kyslých pôdach najväčší a bór (B) je naopak málo prístupný  len v kyslých pôdach.

Záhradné plodiny budú mať najvhodnejšie podmienky pre príjem živín vtedy, keď ich budeme pestovať na stanovištiach, kde pôdna reakcia bude zodpovedať ich požiadavkám. Pokiaľ tomu tak nie je, musíme urobiť vhodné opatrenia, tzn. otupiť vápnením kyslú pôdnu reakciu, príp. znížiť alkalickú pôdnu reakciu okyslením (rašelinou, fyziologicky kyslými hnojivami). Ďalším činiteľom, ktorý znižuje príjem živín je sucho. Pre nedostatok vody trpia rastliny väčšinou nedostatkom všetkých živín. V listoch jabloní bol v suchom roku obsah dusíka o 35 %, fosforu o 30% a draslíka o 33 % nižší ako v roku vlhšom. U jednotlivých plodín sa stretávame predovšetkým s nedostatkom fosforu, príp. bóru.

Broskvoň

Broskyňa

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 100%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 120%

Jabloň

Jabloň

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 271%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 125%

Sucho možno do značnej miery vyrovnať závlahou. Ovocné stromy mali pri zálievke vyšší obsah fosforu (P) i draslíka (K) v listoch v porovnaní s nezalievanými stromami.

Nadbytok vody — zamokrenie tiež vadí príjmu živín predovšetkým pre nedostatok vzduchu v pôde. Obdobné je to na pôdach zlievaných. Pancier (škrupina), ktorý sa vytvorí na povrchu pôdy, nielen že rastliny “dusí”, ale aj omedzuje ich výživu. Pokusy s travinami ukázali, že napr. u stoklasu bezosťového nedostatok vzduchu v koreňovej zóne znížil príjem živín zhruba o jednu štvrtinu. Však záhradkári dobre  poznajú “hnojivý” účinok kyprenie ubytej pôdy, po ktorom nasleduje vždy intenzívnejší príjem živín. V pokuse s rajčinami poklesom čiastkového tlaku kyslíku (O2) v živnom roztoku klesal príjem živín.

Odraz zníženého tlaku O2 v živnom roztoku na príjem živín rajčín

Zníženie tlaku O2 o 76%

P - Fosfór
Pomer živín 56%
K - Draslík
Pomer živín 75%

Zníženie tlaku O2 o 98%

P - Fosfór
Pomer živín 30%
K - Draslík
Pomer živín 37%

Bol študovaný aj vplyv svetla na príjem živín. Ukázalo sa, že pri znižovanej intenzite osvetlenia (obrázok 7), klesá všeobecne príjem živín. Najmenej býva znížený príjem draslíka. Zdá sa, že je ním do určitej miery kompenzovaný nedostatok dopadajúceho svetla. Nielen voda a svetlo, ale aj teplota pôdy pôsobia na príjem živín. Zníženie “príjmu v dôsledku chladu bolo pozorované predovšetkým u draslíka (K), ale i fosforu (P), zatiaľ čo relatívny príjem vápnika (Ca) a horčíka (Mg) sa zvýšil.

Ako bolo už uvedené, v pôde dostatočne zásobenej organickou hmotou (humusom) majú rastliny lepšie podmienky pre príjem živín a každý záhradkár vie, že na pôde nedostatočne organicky hnojenej je i účinok priemyslových hnojív nižší.

Uvádza sa, že pri pravidelnom organickom hnojení, je príjem živín z priemyslových hnojív zhruba o 44 % vyšší u dusíka (N), 33 % u fosforu (P), 65.% u draslíka (K), 12% u vápnika (Ca) a o 45 % u horčíka (Mg) v porovnaní s pôdou, ktorá nie je dlhšiu dobu organicky hnojená. Tiež predplodiny, ale aj burina  ovplyvňujú príjem živín. Je to spôsobené často jednostranným odčerpávaním niektorých živín z pôdy, ktorých nedostatok potom následne alebo súbežne plodiny pociťujú.

Pri príjme živín dochádza pri vyšších koncentráciách v pôdnom roztoku k vzájomnému ovplyvňovaniu, pri ktorom živina v relatívnom nadbytku potlačuje príjem niektorých iných živín. Tomuto javu hovoríme antagonizmus. Tak napríklad potlačuje vysoká koncentrácia draslíka (pri nadmernej aplikácii draselných hnojív a nedostatočnom hnojení horčíkom) príjem horčíka. V pokuse so zelérom zvýšila nadmerná dávka draselného hnojiva odber draslíka o 78 %, pri súčasnom znížení príjmu horčíka o 18 %.

Na druhej strane sa môžeme stretnúť aj s priaznivým vplyvom príjmu jednej živiny na príjem iných. Tento jav nazývame synergizmom. Najčastejšie k nemu dochádza pri plynulom hnojení dusíkom na pôdach dobre zásobených ostatnými živinami (v starej pôdnej sile). Značný vplyv na príjem živín má tzv. príjmová kapacita rastlín. Je daná objemom a aktivitou koreňov.

Dôležitý je novší poznatok, že dobre živené rastliny, ktoré netrpia nedostatkom jednej alebo viacerých živín, majú väčšiu príjmovú schopnosť. Tento vzťah sa prejavuje už od útlej mladosti rastlín, a preto sa staráme o to, aby už v osive či sadbe bol dostatok všetkých živín. Inými slovami povedané: Ak sa budeme starať o dobrý výživný stav materskej rastliny, budú i dcérske rastliny “vyzbrojené” pre lepší príjem živín už v počiatočnej vegetácii. Zaujímavý je poznatok, že listovými hnojivami môžeme korigovať a optimalizovať výživný stav rastlín, a tak zvýšiť ich príjmovú kapacitu. Tým možno aj vysvetliť nečakané prírastky výnosu a zlepšenie kvality pri vhodnom použití pomerne malého množstva živín v týchto moderných hnojivách.

7. Príjem živín v priebehu vegetácie

Nároky na živiny nie sú v priebehu vegetácie stále rovnaké. Pri klíčení potrebujú semená rastlín veľa vody, ale žiadne živiny. Získavajú ich zo zásob v semenách alebo hľuzách. Mladé rastliny majú vysoké nároky na živiny. Intenzívne ich prijímajú a využívajú k rastu. V dobe, kedy dochádza k vyvrcholeniu nárastu listovej plochy a začínajú sa tvoriť rezervné orgány (semena, buľvy a pod.), majú rastliny rovnako vysoké nároky na živiny, ale do značnej miery už špecifikované.

Dusík je v značnom množstve prijímaný pri tvorbe bielkovín, predovšetkým pri rozvoji listovej plochy. Potreba fosfóru vrcholí na začiatku rozvoja koreňového systému a na začiatku tvorby plodov a semien. Nároky na draslík sú najväčšie, keď sa tvoria glycidy potrebné pre rozvoj listovej hmoty a neskôr, keď sa tieto využívajú k vytváraniu rezervných látok.

V záverečnej fáze rastu ustáva intenzita príjmu živín, z časti sa dokonca opadaním listov alebo vylučovaním koreňmi do pôdy obsah živín v rastlinách znižuje. Výrazne to je najmä u viacročných plodín, kde značná časť živín sa sťahuje do rezervných orgánov.

Z relatívnej intenzity príjmu živín (N, P, K) u skorých zemiakov a neskorého kelu  je zrejmé, že skoré zemiaky v apríli prijali len nízke percento z celkového príjmu, zatiaľ čo najväčší podiel živín bol prijatý od mája  do júna. U neskorého kelu bolo nízke percento živín prijaté v máji, najvyššie naopak u dusíka (N) od augusta do novembra u fosforu (P) a draslíka (K) od augusta do novembra. Tomu je nutné prispôsobiť  tiež hnojenie, neprehnojovať mladé rastlinky a nenechať dospelé rastliny hladovať.

Príjem živín sa v náväznosti na tvorbu sušiny rastlinnej hmoty premieta do tzv. koncentrácie živín alebo percentuálneho obsahu živín v sušine. Vzhľadom k tomu, že intenzita príjmu živín predbieha v priebehu vegetácie intenzitu tvorby sušiny, dochádza k poklesu koncentrácie živín v sušine rastlín. Tomuto javu hovoríme “zrieďovací efekt”. V tabuľke  uvádzame ako príklad pokles koncentrácie živín v nadzemnej hmote uhoriek v neskoršom štádiu vegetácie oproti skoršiemu štádiu.

Časový príjem živín u skorých zemiakov v rôznych mesiacoch

Apríl
Príjem živín 17%

Dusík (N) = 3%

Fosfór (P) = 7%

Draslík (K) =  7%

Máj
Príjem živín 50%

Dusík (N)  = 23%

Fosfór (P) = 27%

Draslík (K) = 35%

Jún
Príjem živín 100%

Dusík (N)  = 100%

Fosfór (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

Časový príjem živín u neskorého kelu

Máj
Príjem živín 10%

Dusík (N) = 10%

Fosfór (P) = 6%

 

Draslík (K) =  9%

Jún
Príjem živín 25%

Dusík (N)  = 35%

Fosfór (P) = 20%

Draslík (K) = 20%

Júl
Príjem živín 50%

Dusík (N)  = 60%

Fosfór (P) = 38%

Draslík (K) = 40%

August
Príjem živín 70%

Dusík (N)  = 80%

Fosfór (P) = 60%

Draslík (K) = 60%

September
Príjem živín 90%

Dusík (N)  = 90%

Fosfór (P) = 90%

Draslík (K) = 90%

Október
Príjem živín 98%

Dusík (N)  = 95%

Fosfór (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

November
Príjem živín 98%

Dusík (N)  = 100%

Fosfór (P) = 95%

Draslík (K) = 95%

8. Percentnuálny obsah živín v záhradných rastlinách

Koncentrácia živín v rastlinách (ich percentuálny obsah v sušine) je veľmi rozdielny. Závisí nielen na druhu rastliny a vegetačnej fáze, ale i na časti rastlín a podmienkach výživy. 

V listoch je najviac dusíka (N) a draslíka (K), najčastejšie od 1 do 5 %. Nižšie sú obsahy vápnika (Ca), horčíka (Mg), fosfóru (P), síry (S) a chlóru (CI). Pohybujú sa väčšinou od 0,1 do 2 %. V malom množstve, od 5 do 200 ppm (ppm = jedna miliontina alebo mg na 1kg), sú prítomné železo (Fe) a stopové prvky mangán (Mn),  zinok (Zn), meď (Cu) a bór (B). V najmenšom množstve od 0,2 do 5 ppm je  zastúpený molybdén (Mo). 

Mladé listy mávajú vysokú koncentráciu väčšiny živín. Naproti tomu staršie listy mávajú často vyššie obsahy málo pohyblivých živín, napr. vápnika (Ca), medi (Cu) či bóru (B). Tak napríklad najmladšie listy u rajčín mali v sušine iba 0,7 % Ca, zatiaľ čo najstaršie listy 4,7 % Ca, t.j. takmer sedemnásobok. Potvrdzujú to aj údaje získané viniči, kde aj percento Mg bolo v starších rastlinách vyššie.

Vplyv veku listov viniča na obsah živín v sušine listov

%N

Najmladší list = 5,03

Najstarší list = 2

%P

Najmladší list = 1,60

Nastarší list = 0,67

%Ca

Najmladší list = 0,05

Najstarší list = 0,60

%Mg

Najmladší list = 0,17

Najstarší list = 0,28

Zatiaľ čo v koreňoch nachádzame nízke obsahy živín všeobecne, v semenách sa hromadí hlavne dusík, fosfór a horčík. 

Niektoré druhy plodín sa vyznačujú vyššími nárokmi na živiny, a preto v nich nachádzame vyššie obsahy, ako napríklad strukoviny, ktoré majú v sušine relatívne viac vápnika (Ca), horčíka (Mg), bóru (B), ale málo síry (S). Hluboviny obsahujú relatívne veľa síry. Rastliny, ktoré znášajú zasolenie, majú vedľa síry i viac sodíka (Na), horčíka (Mg) a chlóru (CI). Rastliny, ktoré dobre rastú aj v kyslých pôdach, majú relatívne vyššiu koncentráciu železa (Fe), mangánu (Mn) a hliníka (AI).

Stredná koncentrácia živín hlavných druhov záhradných plodín

pracuje sa na tom….

9. Množstvo živín odčerpaných záhradnými rastlinami

Vyčerpávajúca odpoveď na otázku, koľko živín odčerpajú pestované rastliny, by bola veľmi obšírna, pretože: 

a) záhradných plodín je veľmi veľa a každá z nich (ale i jednotlivé odrody) má iné nároky; 

b) podmienky, v ktorých sa záhradné plodiny pestujú, sú veľmi rozmanité –  od piesčitých po ílovité pôdy v teplých, suchších nížinných oblastiach až po studené, vlhšie podhorské oblasti; 

c) hnojenie, a tým i výživný stav, nie je vždy optimálny, takže niekedy dochádza i k luxusnému konzumu niektorých živín;

Optimálny odber živín je však dôležitým vodítkom pre hnojenie, a preto nájdeme v literatúre dostatok údajov, o ktoré sa opierajú doporučené dávky hnojív v odborných príručkách výživy záhradných plodín.

Pre ilustráciu uveďme, že pri výnose 5 kg karfiólu z 1 m2 sa odčerpá približne 20 g N,3,5 g P,21 g K, 4,6 g Ca a 0,5 g Mg, zatiaľ čo červená kapusta pri rovnakom výnose odoberie 30 g N,3,7g P, 29g K, 25g Ca a 4,2 g Mg.  Sú však aj niektoré plodiny, ktoré odoberajú z m2  pri stredných výnosoch ďaleko menej živín. Tak napríklad 0,4 kg špargle odčerpá iba približne 8 g N, 1,8 g P, 8,4 g K, 3,9 g Ca a 0,9 g Mg.

Pochopiteľne závisí i na spôsobe pestovanie. Uhorky pestované v skleníku pri úrode 25 kg z m2 odčerpajú približne 45 g N, 11 g P, 58 g K, 17 g Ca a 6 g Mg. Na voľnom záhone pri úrode 4 kg z m2 spotřebujú uhorky len 15 g N,4 g P, 21 g K,43 g Ca a 15 g Mg.

Pri tzv. bilancii živín, to znamená, brať do úvahy, koľko živín musíme hnojením doplniť. Musíme vziať do úvahy, že z úrody sa časť živín (v odpadných nekonzumovateľných častiach rastlín) vracia cez kompost na záhradku. Do kalkulácie musíme tiež zahrnúť zásobu živín v pôde. Ak je nedostatočná, musíme potrebu živín zvýšiť, ak je nadmerná, potom časť živín ušetríme.

Ďalšie zaujímavé čítanie o výžive rastlín: biopedia.sk

Nákup v eshope

hnojenie izbových rastlín

Hnojenie izbových rastlín

Hnojivo na izbové rastliny

Ako na rýchlo rastúce izbové rastliny?

Obsah

Hnojivo pre izbové rastliny

hnojenie izbových rastlín

Hmyzí trus je vhodný ako hnojivo pre izbové rastliny. Jeho hodnoty zodpovedajú slepačiemu trusu, ale narozdiel od slepačieho  ho  netreba nijako riediť a nastavovať. 

Hnojenie izbových rastlín je samozrejmosťou a malo by byť pravidelné. Keďže izbovky rastú len v “ohraničenom” priestore (mobilnej nádobe), veľmi vyčerpávajú zeminu.

Korene sú v nej prerastené a preto je potrebné tieto rastliny presádzať do väčších nádob – doplňovať im čerstvú zeminu. Zároveň ošetrujeme aj ich korene a pridávame vhodné hnojivo. Pokiaľ chceme urobiť hnojivovú zálievku, je ideálna k večeru. Hnojíme iba zdravé rastliny, keď rastú a kvitnú. Častejšie sa hnoja rýchlo rastúce rastliny. Kvitnúce izbovky je potrebné najviac hnojiť v období nasadzovania pukov.

Hnojiť nesmieme v dobe odpočinku rastlín, na konci leta a na jeseň. Hnojiť sa nesmú nezakorenené a choré rastliny, rovnako tak nesmieme polievať hnojivovou zálievkou rastliny v suchej zemine, najprv je potrebné rastlinu zavlažiť zhora. Čiže nehnojíme rastliny v dobe kľudu, pred obdobím kľudu a na konci obdobia ich rastu. Nesmieme hnojiť čerstvo presadené rastliny či čerstvo kúpené. Hnojenie je možné až po dvoch týždňoch. Nehnojíme tiež choré rastliny, u ktorých ešte nepoznáme príčinu choroby a rastliny s chorými koreňmi (koreňovou hnilobou). A pozor – kaktusy nesmieme hnojiť organickými hnojivami.

Informácie prevzaté z iného webu TU.

Tabuľka stručne zobrazujúca potrebu a množstvo hnojenia izbových rastlín. 

Ako sa zistiť, že rastlina potrebuje hnojivo

Nie je jednoduché rozpoznať, kedy izbovej rastline chýbajú živiny. Rastlina nám to nedokáže povedať tak, ako naše deti. Je to dosť mätúce, pretože príčina vädnutia môže mať súvislosť  s niečím iným. Vedieť, kedy je čas prihnojiť izbové rastliny, je náročná vec i pre dlhoročných pestovateľov izbových rastlín. Rád by som sa teraz podelil s vami o pár základných informácií o tom, ako a kedy hnojiť vaše izbové rastliny.

Izbové rastliny vädnú, keď potrebujú vodu. Ich listy zblednú a vytiahnu sa, ak nemajú dostatok slnečného svetla. Pri nízkej vlhkosti im krehnú listy. Naopak pri príliš vysokej vlhkosti sa u nich môže prejaviť hniloba. Ako ale poznať, kedy je potrebné prihnojiť? Neexistuje jasný signál, ktorý by vám rastlina oznámila. “Hej dala by som si rezeň”. Jediný náznak prejavu je v spomalenom alebo stagnujúcom raste, ktorý je pre väčšinu ľudí dosť náročné postrehnúť. Preto je lepšie namiesto čakania na signál, vziať záležitosť do svojích rúk a hnojiť rastliny podle plánu, ktorý je založený na ich rastovom cykle.

Každá izbová rastlina má mierne odlišné potreby, pokiaľ ide o množstvo a frekvenciu hnojení. To však nie je dôvod prihnojovanie príliš komplikovať. Áno, je možné si preštudovať každý jeden druh, o ktorý sa staráte a určiť jeho špecifické nutričné potreby. Ale pravdou je, že drvivá väčšina bežných izbových  rastlín má požiadavky na hnojivo natoľko podobné, že k ich prihnojovaniu môžete pristúpiť rovnakým spôsobom. Je pravdou, že niektoré rastliny se vymykajú a potrebujú viac nutričných látok a iné naopak menej. Preto tabuľka v odstavci 4 by Vás mala vedieť spoľahlivo zorientovať v tom, ako často k tej či onej rastline by ste so zálievkou mali pricupitať. 

Toto je podľa môjho najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Je založený na cykle vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie i izbové rastliny rovnakým spôsobom hoci domáce rastliny majú konzistentnú teplotu bez výkyvov.

 

Plán hnojenia izbových rastlín

Toto je podľa mňa  najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Je založený na cykle vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie i izbové rastliny rovnakým spôsobom hoci izbové rastliny majú konzistentnú teplotu bez výkyvov.

Jarné hnojenie

hnojivo pre izbové rastliny

Izbové rastliny začnite hnojiť asi 8 týždňov pred posledným očakávaným jarným mrazom. Napríklad u nás to býva okolo 15.  mája. To znamená, že začnem prihnojovať svoje izbové rastliny v polovici marca. To je doba, kedy sa dni začínajú citeľne predlžovať a izbové rastliny prechádzajú z polospiaceho stavu do obdobia aktívneho rastu.
Prvé tri aplikácie hnojív by mali byť polovičné oproti doporučenej dávke. Takto prihnojujte rastliny v dobe, kedy sa pripravujú na aktívny rast a ešte nevyžadujú väčšie množstvo živín pre samotný plodný rast.

Letné hnojenie

hnojenie izbových rastlín

S príchodom leta je čas prejsť na pravidelnejší program hnojenia izbových rastlín. Frekvencia hnojenia záleží tiež od typu hnojiva. Tekuté sa používajú častejšie ako granulované. Niekedy dvakrát týždenne či mesačne. Náš hmyzí trus sa rozkladá postupne, takže nie je potrebné hnojiť tak často, ako je to potrebné u vyrábaných tekutých hnojív. Hmyzí trus sa postupne rozkladá a uvoľňuje svoje živiny v malom množstve po dlhšiu dobu. Jedna aplikácia tak môže vydržať dlhšie než je uvádzané v odstavci 4. T.j. kde sa doporučuje hnojiť 2x za mesiac, môžete s naším hnojivom hnojiť kľudne 1x mesačne.

Postupujte podľa tohoto plánu bez ohľadu na to, či svoje izbové rastliny na leto presúvate von. Izbové rastliny sú v stave aktívneho rastu, keď je vysoká úroveň letného svetla, a to bez ohľadu na to, či sú v stálej izbovej  teplote alebo na terase.

Jesenné hnojenie

plán hnojenia

Asi 8 týždňov pred prvým očakávaným mrazom na jeseň zredukujte množstvo a frekvencie hnojív pre izbové rastliny. U nás to znamená, že od polovice  augusta znížim množstvo hnojiva na polovicu a začnem predlžovať dobu medzi hnojením asi na 3-4 aplikácie do príchodu zimy.

Zimné hnojenie

hnojivo na izbové rastliny

V zime rastliny nehnojte. Izbové  rastliny nie sú v zimnom období v stave aktívneho rastu, a preto by nemali byť hnojené.

Kedy hnojiť izbové rastliny

Potreba hnojenia 90%
Šáchor

Šáchor (mačacia tráva)

Hnojiť 2x týždenne, ale v zime len 1x mesačne.

Potreba hnojenia 90%
Aloe Vera

Aloe Vera

Hnojiť 2x týždenne.

Potreba hnojenia 85%
Chamaedorea sličná

Chamaedorea pekná

Hnojiť 2x týždenne od marca do augusta.

Potreba hnojenia 80%
Areka palma zlatoplodá

Areka palma zlatoplodá

Od marca do augusta prihnojte 1x za týždenne.

Potreba hnojenia 80%
Podeňka světlá "Quadricolor"

Podeňka svetlá „Quadricolor“

Hnojte vo fáze rastu 1x za týždenne.

Potreba hnojenia 80%
Kávovník

Kávovník

Prihnojiť 1x týždenne.

Potreba hnojenia 80%
Strelície královská

Strelicia kráľovská

Prihnojiť 1x týždenne.

Potreba hnojenia 80%
Zelenec Variegatum

Zelenec Variegatum

Prihnojiť 1x týždenne.

Potreba hnojenia 70%
Fíkus

Fikus malolistý „Jutový kmeň“

Hnojiť v období rastu 2x mesačne.

Potreba hnojenia 70%
Dračinec

Dračinec

Hnojiť 2x mesačne v priebehu rastu.

Potreba hnojenia 70%
Juka

Juka

Hnojit 2x mesačne v priebehu rastu do konca augusta.

Potreba hnojenia 70%
Chrysalidokarpus

Chrysalidokarpus žltkastý

Hnojiť 2x mesačne.

Potreba hnojenia 70%
2021 02 23 12 36 44 pd1wi8h173idky38tcng0z4ao1e6oq7lwzciwhs0k8

Bonsaj „Ficus Ginseng“

Hnojiť v lete 2x mesačne.

Potreba hnojenia 70%
Břečťan popínavý

Brečtan popínavý

Hnojiť 2x mesačne.

Potreba hnojenia 70%
Filodendron

Filodendron

Hnojiť 2x mesačne.

Potreba hnojenia 60%
Tauerie

Taueria (Monstera Deliciosa)

Hnojiť 2x mesačne od jari do jesene.

Potreba hnojenia 60%
Monstera

Monstera „Leichtlinii“

Hnojiť 2x mesačne slabou dávkou. V zime 1x za dva mesiace.

Potreba hnojenia 70%
Zelenec chocholatý

Zelenec chocholatý (Hawaiian)

Hnojiť od marca do septembra 1x týždenne.

Potreba hnojenia 70%
Ledviník

Ľadviník

Hnojiť od marca do októbra 1x týždenne.

Potreba hnojenia 60%
Domácí štěstí

Domáce šťastie

Hnojiť 1x za 2-3 týždne.

Potreba hnojenia 50%
Starček

Starček

Hnojiť od apríla do septembra 1x mesačne.

Potreba hnojenia 50%
Kulkas zamiolistý

Kulkas zamiolistý

Hnojiť od jari do jesene1x mesačne.

Potreba hnojenia 50%
Orchidej můrovec

Orchidea lišajovec

Hnojiť 1x mesačne.

Potreba hnojenia 50%
Bonsai

Bonsai

Hnojiť medzi jarou a jeseňou 1x mesačne.

Potreba hnojenia 40%
Pilea peperomioides

Pilea peperomioides (palacinková rastlina)

Hnojiť 1x mesačne.

Potreba hnojenia 40%
Justice

Justícia

Hnojiť 1x mesačne.

Potreba hnojenia 40%
Tchýnin jazyk

Svokrin jazyk

Vo fázy rastu hnojiť 1x mesačne.

Potreba hnojenia 20%
Lopatkovec

Lopatkovec

Hnojiť skôr na jar a v lete polovičnou dávku oproti ostatným rastlinám 1x mesačne.

Potreba hnojenia 0%
Mucholapka podivná

Mucholapka podivná

Nie je potrebné hnojiť.

Ďalšie doporučené články

Nákup v eshope

Hnojenie trávnika

Hnojenie trávnika

Ako sa starať o trávnik hnojením

Obsah

Hnojenie trávnika

kontakt HNOJIK.SK

Hnojenie trávnika je vec časovania, a tak doporučujem si vytvoriť plán, kedy budete trávnik hnojiť. Dobre živený trávnik je zdravší a má silnejší koreňový systém. Vďaka tomu je odolný voči prílišnej horúčave, chladu, suchu, koseniu či chôdzi.

Hnojenie  Českým organickým hnojivom HNOJIK 1x za rok zlepší stav trávnika, 4x za rok ho výrazne posilní. Je dobré vyhnúť sa hnojeniu v horúcich dňoch a po daždi. Najlepšie je hnojiť pred dažďom.

1L hmyzieho trusu vystačí na 70-88 m2 trávníka. Je to dané hodnotou dusíka z rozboru, kde N (dusík) = hodnote 3%.

Organické hnojivo na trávnik

3% N = 1kg N v 3,33kg hnojiva = 9,52 L hnojiva

Trávnik v aprílovom hnojení potrebuje 4-5g dusíka na m2.

1L hmyzieho trusu HNOJIK vystačí na plochu 28 m2 trávnika pri spotrebe 5g dusíka(N) na m2 plochy.

Kedy hnojiť trávnik

25%

Trávnik sa prebúdza po zime a túži po živinách, aby posilnil korene a dobre odštartoval vegetatívne obdobie.

25%
hnojenie trávnika

Neskorá jar - jún

Tráva rastie a spotrebováva živiny. Je dobré živiny pridať, aby trávnik v aktivite pokračoval. Dôležitý je fosfor pre posilnenie koreňov. Pridáva sa horčík i draslík.

hnojenie trávnika

Skoré- apríl

Dôležitý je dusík. Dávkovanie 4-5 g na m2. Tráva sa začína zelenať a aktívne rastie. Je potrebné odštartovať vegetatívne obdobie a posilniť korene.

Tráva rastie a spotrebováva živiny. Je tak vhodné živiny pridať, aby tráva v aktivite pokračovala.

35%
hnojivo na trávnik

Leto - september

Tráva rastie a spotrebováva živiny. Je dobré živiny pridať, aby trávnik v aktivite pokračoval. Dôležitý je fosfor pre posilnenie koreňov. Pridáva sa horčík i draslík.

Potřeba hnojení 15%
hnojivo na trávnik

Jeseň- koniec októbra

Vyžaduje draslík, ktorý zvýši odolnosť trávy proti vymŕzaniu.

Trávnik sa bude pripravovať na zimný odpočinok. Hnojením posilníte korene a zvýšite ukladanie dusíka, ktorý sa využije budúcu jar.

Dôvody prihnojovania trávnika

organické hnojivo na trávnik

Častým kosení sa odoberá z trávnikov veľká časť organickej nadzemnej hmoty, čím sa odčerpávajú z pôdy živiny, ktoré musia byť pravidelne doplňované. Podľa skúseností spotrebuje intenzívne pestovaný trávnik zhruba 25g dusíka ročne v čistých živinách na 1 m2. U trávnikov kobercových a ihriskových je táto hranica ešte vyššia, u parkových trávnikov nižšia. Prihnojovať by sa malo zásadne kombinovanými hnojivami, kde sú zastúpené všetky prvky NPK. Hnojivo musí byť pravidelne rozhodené po ploche. Nemalo by sa prihnojovať za prudkého slnka, alebo keď je porast mokrý. 

Živiny majúce vplyv na vitalitu trávnikov

Vyrovnaná výživa je predpokladom zdravého a vitálneho trávnika, odolného voči chorobám a škodcom. Často kosené a intenzívne ošetrované trávniky sú na výživu náročné a spotrebujú podľa intenzity kosenia až 150-300kg dusíka na hektár v priebehu roka. Okrem pravidelne aplikovaných látok dusíka vyžadujú prísun aj ostatných výživových prvkov, a to fosfor a draslík, vápnik, horčík, sodík, chlór a kremík.

Leto trávniky potrápi teplom, suchom a chodením. Hnojenie pomôže trávu posilniť a vplyvom odolať.

organické hnojivo na trávnik
organické hnojivo na trávnik

Dusík (N)

Podporuje celkový rast, odnožovanie, ovplyvňuje farbu.

Pri nedostatku dusíka je trávnik svetlozelený, redne, spomaľuje sa odnožovanie. Pri prehnojení dusíkom je tmavozelený, listy tráv sú mäkšie menej odolné voči zošliapávaniu, predlžuje sa vegetačná doba a spomaľuje vyzrievanie porastu, čím trávnik horšie prezimuje a je náchylný k pliesni snežnej. Zdrojom dusíka môže byť rozkladajúci sa mulč po kosení  trávnika a tiež organické hnojivá (kompost alebo rašelinový substrát) alebo minerálne hnojivá. O minerálnych hnojivách si myslím svoje a nebudem ich preto ďalej rozoberať. Tak či onak maximálna jednorazová dávka dusíka by nemala byť väčšia ako 10 g/m2. Vo forme močoviny len 5 g/m2. 

hnojenie trávnika

Fosfór (P)

Podporuje rast a vyzrievanie trávnikov na jeseň.

Trávniky spotrebujú ročne 1,5-3,5 g fosfóru (P) na 1 m2. 

Draslík

Draslík (K)

Podporuje zdravý a mohutný vývoj rastlín, zvyšuje mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám a nedostatku vody.

Trávnik spotrebuje 8-16 g/m2 draslíka (K) ročne. Draslík je obsiahnutý  väčšinou v hnojivách, a tak ho nie je potrebné pridávať zvlášť, čo by bolo možné aplikáciou mletého vápenca.

Hnojenie nového trávnika - skúsenosť Tomáš z Chomutova

hnojivo na trávnik
hnojivo na trávnik

15.4.2021 tráva zasiata

10.5.2021 začína rásť tráva a je 1x pohnojené

hnojivo na trávnik
organické hnojivo na trávnik

20.5.2021 si môžu susedia oči vyočiť nad výsledkom

 Roman Gabura z Hurá do záhrady píše o starostlivosti o trávnik: huradozahrady.com

Nákup v eshope