Vodné rastliny: pestovanie, starostlivosť a výber druhov pre záhradné jazierko
Vodné rastliny premieňajú záhradné jazierko na živý ekosystém. Zistite, ako správne pestovať lekná, bahenné a plávajúce druhy, ako ich prezimovať a ktoré odrody sú najkrajšie.
Prečo zaradiť vodné rastliny do záhrady a ako vybrať tú správnu nádrž
Tak ako sú vodné plochy prirodzenou súčasťou voľnej krajiny a ich flóra a fauna k nim neodmysliteľne patria, je voda a jej rastliny nezastupiteľným architektonickým prvkom v záhradách.
Pôsobí veľmi esteticky, zlepšuje mikroklímu záhrady, a tým pozitívne ovplyvňuje psychiku človeka.
Rastlín vhodných na pestovanie vo vode a v bazénikoch je veľké množstvo a sú rôznorodé. V záhradách sa využívajú najmä druhy, ktoré sú zaujímavé tvarom či sfarbením alebo bohato kvitnú.
Uplatnenie vody a vodných rastlín v záhrade
Už v úvode sme zdôraznili dôležitosť vody a jej rastlín v komplexe architektonických prvkov.
Pretože každá vodná nádrž je plná života i pohybu, umiestňujeme ju v dosahu a dohľade zákutia na oddych.
Druhov vodných nádrží je veľké množstvo, ale vhodný tvar a veľkosť volíme podľa typu záhrady. Musia nenásilne zapadnúť do celkového poňatia záhrady a umocňovať estetické pôsobenie danej kompozície. Pravidelnými nádržami dopĺňame pravidelne riešené záhrady, geometrické záhradné stavby a ich okolie osádzame nízkymi druhmi rastlín, ktoré vytvárajú koberce. Tieto vodné nádrže môžeme doplniť aj vodotryskom a pod.
Nepravidelné vodné plochy volíme do záhrad s nepravidelnou výsadbou. Osádzame ich tak, aby sme čo najviac zamaskovali ich okraje, ktoré navyše obkladáme nášľapnými kameňmi. Snažíme sa teda o maximálne prirodzený dojem.
Rastliny vyberáme podľa veľkosti vodnej nádrže aj podľa výsadieb v susedstve. Musíme dbať na to, aby najmenej štvrtina vodnej plochy zostávala voľná.
Ak máme v záhrade skalku, máme aj ideálnu možnosť vytvoriť skalkové jazierko. Stačí na nej plocha 1 m² a ak v ňom budeme pestovať lekná, musíme ho situovať tak, aby nebolo zatienené. Tvar jazierka volíme nepravidelný, okraje obkladáme druhom kameňa použitým na skalke. S týmto cieľom volíme aj výsadbu rastlín v blízkosti jazierka. Mali by to byť druhy, ktoré svojím charakterom pripomínajú bahenné kveteny.
Vodné záhradky v rozmanitých nádobách môžeme umiestniť v záhradách podľa okolností. Len je potrebné zvoliť vhodný materiál, aby nádrž pôsobila v danom prostredí prirodzene, bola trvanlivá a spĺňala estetické hľadiská.
Vodnú nádrž môžeme doplniť bazénikmi, ktoré tvoria jej prirodzené pokračovanie. Bazéniky budujeme aj samostatne, a to na miestach odkvapových zvodov, na okraji skaliek a pod.
Ideálnou vodnou plochou je potôčik, ale to už musíme mať veľké šťastie, aby nám pretékal záhradou. Potom poskytuje nekonečné možnosti vytvoriť rôzne vodné plôšky, perejky, kaskády, tunelíky, bažiny a pod.
Dá sa vybudovať aj umelý potok, v ktorom umožní obeh vody vodné čerpadlo, ale to už je záležitosť pre zručných a obetavých kutiloch. To isté platí aj o sústave kaskádovito umiestnených jazierok s vodopádmi, prípadne s vodotryskom.
Pri budovaní vodnej nádrže môžeme využiť aj ďalšie stavebné doplnky, ako sú rôzne mostíky, nášľapné prechody a taktiež osvetlenie, čo vhodne zvolené umocní estetické pôsobenie vodnej plochy.
Skupiny vodných rastlín: lekná, submerzné, plávajúce a bahenné druhy
Medzi najobľúbenejšie patria lekná, rastliny z čeľade leknáovitých. Pestujeme druhy, ktoré sú schopné bezpečne prezimovať (t. j. vonkajšie). Lekná zaraďujeme medzi vzplývavé vodné rastliny, ktorých oddenky s prídavnými koreňmi ukotvia rastlinu v dne a listy a kvety ležia v období vegetácie na vodnej hladine.
Medzi ostatné vodné rastliny patria tzv. submerzné rastliny, ktoré rastú úplne ponorené. Majú dôležitú funkciu — udržujú biologickú aj chemickú rovnováhu v nádrži.
Plávajúce vodné rastliny, čo je ďalšia skupina, sa rovnako podieľajú na udržaní biologickej rovnováhy.
V oboch týchto skupinách rastlín sa vyskytujú druhy, ktoré sú agresívne, pretože sa rýchlo rozmnožujú, a tak musíme byť pri ich výbere na výsadbu opatrní.
Submerzné rastliny sú na rozdiel od lekien nenáročné na živiny, postačí im bežná záhradná zemina, skôr na živiny chudobnejšia, alebo ílovitý substrát s prídavkom dreveného uhlia. Pri pestovaní vodných rastlín musíme dbať na biologickú rovnováhu a chemizmus vody, na dodržanie hĺbky výsadby, na vhodnú kombináciu druhov a na nutnú ochranu v zime. Musíme im tiež zabezpečiť dostatok slnečného svetla správnym umiestnením vodnej nádrže.
Bahenné rastliny sa väčšinou spájajú s hĺbkou vody 1 až 30 cm, nemali by však, až na výnimky, byť dlhodobo vystavované suchu. Väčšinou sa pestujú v normálnej pôde obohatenej výživným kompostom, s prídavkom piesku alebo kamennej drte. Pri výbere rastlín z tejto skupiny musíme starostlivo vyberať, pretože mnohé z nich sa veľmi rýchlo rozrastajú.
Substrát a hnojenie lekien: ako pripraviť správnu výsadkovú zmes
Pri pestovaní lekníc musíme dbať na niektoré dôležité zásady, aby sme boli úspešní. Je to jednak požiadavka na správnu hĺbku vody nad oddenkom leknice, na hĺbku vody nad oddenkom leknice, na hĺbku vody nad oddenkom leknice a na dostatočné zásobenie rastliny živinami, na dostatočné zásobenie rastliny živinami, na svetelné podmienky a na vhodné zabezpečenie pred mrazmi.
Pokiaľ ide o substrát, v ktorom rastliny budeme pestovať, treba zdôrazniť, že leknice sú náročné na živiny a na ich stály prísun počas vegetácie. Najlepšie im vyhovuje zmes zo 4 dielov drnovky alebo kvalitného kompostu, 2 dielov zohnitého maštaľného hnoja, 1 dielu rašeliny a 1 dielu ílovitej zeminy. Kyslosť tejto zmesi upravíme v rozsahu pH 6 až 8.
Aby sme zabezpečili lekniciam prísun živín počas celej vegetácie, odporúča sa prihnoji kompost alebo drnovku asi pol roka pred použitím plnými priemyselnými hnojivami.
Pestovanie vodných a bahenných rastlín
Ako sme už v úvode povedali, pri pestovaní vodných rastlín bude úspech závisieť od mnohých činiteľov — substrátom počnúc a správnym prezimovaním končiac.
O zložení zeminy sme sa už zmienili. Zostáva teda doplniť, do akých nádob a ako.
Použiť môžeme nádoby drevené, kovové (s výnimkou medených a zinkových), keramické a nádoby z plastov. Objem nádoby musí zodpovedať vzrastnosti rastliny a hĺbke vody. Nádoby volíme nižšie, ale dostatočne široké, pre agresívne druhy s objemom jeden až päť litrov, pre leknice od piatich do päťdesiat litrov.
Lekniciam dáme na dno zeminu, ktorú upravíme do tvaru kopy. Do stredu tejto kopy umiestnime v prípade, že sme nemali vyhnojený kompost, dobre zabalené plnohodnotné hnojivá. Zeminu utlačíme, umiestnime rastlinu, zasypeme korene aj oddengok a znovu utlačíme, zalejeme a doplníme 3—10 cm vrstvou materiálu bez obsahu vápnika — napr. piesok, kamenná drť, drobné oblázky a pod.
Takto vysadenú leknici ponorme pod vodu tak, aby bol pomaly vytlačený vzduch a nevíril sa kal vo vode. Vysádzame najneskôr v septembri.
Mali by sme dodržiavať zásadu, že do jednej nádoby umiestnime iba jeden druh leknice. Do vodných nádrží umiestňujeme väčšie leknice do stredu, pri veľkých nádržiach do pozadia.
O nárokoch lekníc na živiny sme sa už zmieňovali. Ako zásobu živín slúži jednak maštaľný hnoj, ktorý je súčasťou substrátu, a potom priemyselné hnojivá umiestnené pod koreňmi lekníc. Pri použití priemyselných hnojív musíme dbať na to, aby sa nevymývali, pretože potom spôsobujú bujnenie rias a bránia riadnej oxidácii vody.
Výsadba a starostlivosť o vodné rastliny počas vegetácie
Ostatné vodné rastliny vysádzame podobne ako lekná, iba do chudobnejšej zeminy bez pridania hnojív a dbáme na ich dokonalé upevnenie v nádobe. Okrem do nádoby môžeme vysádzať tieto rastliny (aj lekná) do jamy vodných nádží a do vreciek v ich boku. Postup je obdobný ako pri výsadbe do nádob.
Pri osádzaní vodných nádrží musíme poznať vlastnosti a požiadavky jednotlivých druhov rastlín. Podľa toho volíme hĺbku uloženia aj vzdialenosti rastlín od seba. Dbáme na to, aby viac ako štvrtina plochy nádrže bola voľná.
V priebehu vegetácie bude naša práca s ošetrovaním vodných rastlín nepriamo úmerná starostlivosti, ktorú sme venovali výberu a výsadbe rastlín. V nádrži budeme udržiavať biologickú rovnováhu, stav vody, ničiť burinové rastliny a sledovať výskyt chorôb a škodcov. Na konci vegetácie sa venujeme prezimovaniu rastlín, a to podľa ich odolnosti v prípade vhodnej zimnej ochrany v zime.
Taktiež väčšinu týchto vodných rastlín množíme delením v marci až máji.
Prezimovanie lekien a bahenných rastlín: ako chrániť vodnú nádrž pred mrazom
Lekná najlepšie prezimujú vo vode v nezámraznej hĺbke. Za bezpečne nezámraznú hĺbku môžeme považovať hĺbku od 50 do 60 cm. Ak nemáme dostatočne hlbokú nádrž, musíme ju zabezpečiť už v decembri proti mrazu krytom z dosák a tepelnou izoláciou (suché lístie, slama, suchá tráva, chvoja). Ostatné spôsoby prezimovania lekien — bez vody v jamách a v bezzmrazných miestnostiach sa považujú za menej vhodné, pretože prinášajú rôzne riziká v podobe napadnutia rastlín hubovými chorobami, predčasného raštenia, presychania a pod.
Rastliny pestované v bazinkách sú väčšinou nenáročné. Väčšina z nich dobre prezimuje tak, ako boli vysadené. Niektoré však musíme presunúť na zimu do hlbšej vody (Pontederia cordata), niektoré vyžadujú silnejšiu nastieľku a napr. Iris kaempferi, ak nemáme dvojúrovňovú bazinu, musíme vybrať a zabezpečiť mu prezimovanie v suchu.
Rastliny pestované v bazinkách sú väčšinou nenáročné. Väčšina z nich dobre prezimuje tak, ako boli vysadené. Niektoré však musíme presunúť na zimu do hlbšej vody (Pontederia cordata), niektoré vyžadujú silnejšiu nastieľku a napr. Iris kaempferi, ak nemáme dvojúrovňovú bazinu, musíme vybrať a zabezpečiť mu prezimovanie v suchu.
Bahenné rastliny, ak nemáme prirodzené bahno, vysádzame do umelých baziniek z fólie, betónu, duseného ílu a pod. Na dno dáme 5—10 cm vysokú vrstvu drobných kamienkov, na ňu rovnako vysokú vrstvu rašeliny, machu alebo koreňmi nahor obrátené drny. Na to dáme povrchovú zeminu obohatenú o živný kompost. Ak chceme pestovať na tomto mieste aj rastliny, ktoré vyžadujú v zime sucho, môžeme vybudovať dvojúrovňovú bazinu, tieto rastliny vysadíme na vyvýšené miesto a v zime znížime hladinu tak, aby mali potrebné podmienky.
Rýchlo sa rozrastajúce bahenné rastliny vysádzame radšej do nádob, aby sme tak ich bujný rast obmedzili.
Množenie vodných rastlín: delenie lekien a bahenných druhov
Lekná množíme väčšinou vegetatívne, a to delením (prevažne na jar), pretože vytvárajú dostatok výhonkov. Pri delení vychádzame z toho, o aký typ oddenku ide. Plazivé oddenky delíme zhruba na 15 cm dlhé časti (vždy s očkom alebo rastovým výhonom). Typy lekien vytvárajúce ružice delíme zvislým rezom na jednotlivé ružice. Lekná delíme väčšinou každé 2—4 roky, kedy ich vyzdvihneme z vody, zbavíme zeminy a dôkladne umyjeme.
Močiarne rastliny sa množia väčšinou delením v jarnom období, druhy, ktoré vytvárajú klíčivé semená, aj výsevom.
Močiarne rastliny sa množia väčšinou delením v jarnom období, druhy, ktoré vytvárajú klíčivé semená, aj výsevom.
Leknín (Nymphaea): prehľad druhov a odrôd s hĺbkou výsadby
Nymphaea L. — lekno Nymphaeaceae — leknovité
Tento rod zahŕňa trvalé vodné byliny. Svojim oddenkom — ponorenou časťou — sú ukotvené v dne vodnej nádrže. Oddenok je podľa druhov dlhý 10 cm až 2,0 m a jeho hrúbka sa pohybuje od 2 do 7 cm. Oddenky sa podľa charakteristických znakov rozdeľujú na niekoľko typov. Tvar a veľkosť listov je rozlišovacím znakom druhov a odrôd lekien, farbu majú v rôznych odtieňoch zelenej alebo purpurovo. Kvety sú zložené najčastejšie zo štyroch kališných lístkov a 13—40 korunných plátkov. Veľkosť, farba a tvar kvetov sú rovnako rozlišovacím znakom druhov a odrôd lekien. Charakteristická je aj ich vôňa.
V prehľade sú uvedené iba tie druhy a odrody, ktoré u nás bezpečne prezimujú vonku. Pri pestovaní lekien závisí dobré kvitnutie okrem iného na správnej výške vodnej hladiny nad ukotveným oddenkom. U opisovaných druhov a odrôd lekien sú uvedené hodnoty minimálnej a maximálnej hĺbky, t. j. rozpätie, v ktorom rastliny majú dobré podmienky.
N. alba L., kvet biely 15—23 cm, hĺbka 30—120 cm (300 cm).
'Albatros' — biely, hĺbka 30—50 cm.
'Amabilis' — biely so zlatožltým stredom, hĺbka 25—100 cm.
'Arethusa' — ružovokarmínový, hĺbka 40—80 cm.
'Attraction' — tmavočervený, hĺbka 30—100 cm.
'Baroness Orczy' — tmavoružový, hĺbka 20—40 cm.
N. × borealis Camus, hĺbka 20—80 cm, kvet biely 7—12 cm.
'Backleyi Rosea' — tmavoružový, hĺbka 40—90 cm.
N. candida K. B. Presl. — hĺbka 10—60 cm, kvet biely 11—20 cm.
'Cardinal' — tmavopurpurovo červený, hĺbka 30—70 cm.
N. × caroliniana, hĺbka 20—50 cm, kvet 12—15 cm.
'Charles de Meurville' — karmínový, hĺbka 20—125 cm.
'Chromellia' — chrómovo žltý, hĺbka 30—50 cm.
'Darwin' — červený až ružovofialový, hĺbka 30—70 cm.
'Fabiola' — sýto ružový, hĺbka 20—100 cm.
'Fireforest' — sýto ružový, hĺbka 20—60 cm.
'Formosa' — ružový, hĺbka 30—80 cm.
'Froebeli' — tmavočervený, hĺbka 10—70 cm.
'Gloriosa' — karmínavoružový, hĺbka 20—100 cm.
'Laydekeri Lilacea' — lila ružový, hĺbka 10—60 cm.
'Laydekeri Purpurata' — tmavokarmínový, hĺbka 10—60 cm.
'Marliacea Chromatella' — kanárikovo žltý, hĺbka 20—90 cm.
'Murillo' — tmavokarmínový, hĺbka 20—80 cm.
N. odorata Ait. 'Sulphurea' — sírovo žltý, hĺbka 20—100 cm.
N. odorata 'G. B. Shaw' — jastrurcovo ružový, hĺbka 20—60 cm.
'Pink Sensation' — sýto ružový, hĺbka 20—70 cm.
'Pygmaea Alba' — biely, hĺbka 5—30 cm.
'Pygmaea Helvola' — chrómovo žltý, hĺbka 5—30 cm.
'Pygmaea Rubra' — ružový, hĺbka 15—50 cm.
'Rene Gerard' — ružovokarmínový, hĺbka 20—90 cm.
'Rose Magnolia' — mäsovo ružový, hĺbka 30—60 cm.
'Sioux' — chrómovo žltý — premenlivý, hĺbka 20—70 cm.
'Solfatare' — krémovo žltý — premenlivý, hĺbka 10—50 cm.
'Splendida' — žiarivo rubínový, hĺbka 20—100 cm.
N. tuberosa 'Vesuve' — červený s fialovým nádychom, hĺbka 30—100 cm.
'William Falconer' — tmavočervený, hĺbka 30—70 cm.
Atlas vodných a bahenných rastlín: záružlie, kosatec, pálka a ďalšie
Acorus L. — puškvorec Araceae — aronovité
A. calamus L. — puškvorec obecný — rastlina dorástá 60—100 cm, má zelené melovité listy a oddenek podobný kosatcu.
v júni až júli kvitne nenápadnými zelene až žlto sfarbebnými kvetmi tvoriacimi 5—8 cm dlhú palicu. Vyžaduje živnejšiu zeminu, množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—20 cm.
'Variegatus' — je pestrolistou odrodou s pozdĺžnymi krémovými pruhmi na listoch s červeným nádychom a bielym a ružovým lemom.
Alisma L. — žabník Alismataceae — žabníkovité
A. plantago-aquatica L. — žabník skorocielový — rastlina je 40—90 cm vysoká, má veľké, zelené vajcovité listy. Kvitne v júni až septembri bielymi až narúžovelými kvetmi. Vyžaduje v pôde dostatok draslíka, množí sa delením aj zo semena. Rastie v hĺbke 0—30 cm.
Butomus L. — šmel Butomaceae — šmelovité
B. umbellatus L. — šmel okolíkatý — dorástá 40—100 cm, má úzke svetlozelené listy na vzpriamenom stonku. Kvitne v júli až septembri ružovo. Nie je náročný, množí sa delením alebo semenom. Rastie v hĺbke 15—30 cm.
Calla L. — ďáblík Araceae — aronovité
C. palustris — ďáblík bahenný — rastlina má ľahký, tmavozelený, okrúhlo srdcovitý list na dlhom ríapíku, kvitne v máji až auguste. Kvetinstvo je palica, ktorá je uložená v tulci. Koncom leta a na jeseň rastlinu zdobí žiarivo červená tobolka. Rozmnožuje sa delením. Rastie v hĺbke 5—10 cm a vytvára pekné krycie plochy.
'Multiplex' — je to plnokvetá odroda, ktorá kvitne o niečo dlhšie ako základný druh.
Ceratophyllum L. — růžkatec Ceratophyllaceae — růžkatcovité
C. demersum L. — růžkatec ponorený — patrí medzi ponorené rastliny, ktoré okysličujú vodu. Má tmavozelené nitkovité ostnato zubato listy, kvitne v júni až septembri nenápadnými kvetmi. Rastie v hĺbke od 50 do 100 cm.
Cyperus L. — šáchor Cyperaceae — šáchorovité
C. fuscus — šáchor hnedý — je náš domáci druh, vysoký 5—30 cm, rastie v hĺbke 0—10 cm.
C. longus L. — šáchor dlhý — rastlina má nitkovité listy dáždnikovito usporiadané, dorástá 1,00—1,50 m, kvitne v júni až júli načervenalými kvetmi. Rastlina prezimuje v miestnosti pri teplotách nad 10 °C. Množí sa delením. V nádrži rastie v hĺbke 0—20 cm.
Eichhornia Kunth — tokozelka Pontederiaceae — modráskavité
E. crassipes (Mart.) Solms — tokozelka — vodný hyacint — táto plávajúca rastlina dorástá 30 cm, má hladký, zelený srdcovitý list so zdurebnými riapíkmi. Kvitne v auguste až septembri šeríkovo alebo levanduľovo modrými kvetmi so zlatožltými alebo purpurovými škvrnami. Prezimujeme ju v bezzmrazovej miestnosti v plytkej nádobe so zeminou a 2 cm vysokou hladinou vody. Množí sa delením.
'Variegata' — táto výrazná bielo, žlto a zeleno pozdĺžne pruhovaná rastlina dorástá 60—100 cm. Znáša tečúcu vodu. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—20 cm.
Hippuris L. — prustka Hippuridaceae — prustkovité
H. vulgaris L. — prustka obecná — náš domáci druh dorástajúci výšky 25—50 cm s úzkymi listami umiestnenými v praslenoch so zakrpatenými kvetmi. Množí sa zakorenenými oddenkami. Rastie v hĺbke 5—20 cm.
Hydrocharis L. — voďanka Hydrocharitaceae — voďankovité
H. morsus-ranae L. — voďanka žabia — táto plávajúca rastlina dorástá 10—30 cm, má jasnozelený obličkovitý list a v júni až auguste kvitne zelenými kvetmi s bielym okrajom. Prezimuje v podobe prezimujúcich púčikov pri dne nádrže. Rastie v hĺbke 10 cm.
Iris L. — kosatec Iridaceae — kosatcovité
I. kaempferi Sieb. ex Lem. — kosatec Kaempferov — dorástá 60—90 cm, má melovité listy. Kvitne v júni až júli, podľa odrôd kvety farby bielej až po purpurovo sfarbené. V zime vyžaduje sucho. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 5—30 cm.
I. laevigata Fisch. — dorástá 60—80 cm. Rastie v hĺbke 5—10 cm. Kvitne v júni modrými kvetmi so zlatým okrajom. Je úplne mrazuvzdorný, aj v zime znáša vodu.
I. pseudacorus L. — kosatec žltý — dorástá 50—200 cm, kvitne v máji až júni žlto. Rastie v hĺbke 5—30 cm.
Lysichitum Schott Araceae — aronovité
L. americanum Hult. et St. John — dorástá 50—70 cm, má 90 cm dlhé modrastozelené listy, ktoré narastajú až po kvetoch. Tulec je svetložltý. Rastie v hĺbke 0—10 cm.
L. camschatcense L. Schott — je o niečo nižší ako predchádzajúci druh, list má sivú farbu. Tulec je biely, 10—15 cm dlhý. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—10 cm.
Menyanthes L. — vachta Menyanthaceae — vachtovité
M. trifoliata L. — vachta trojlistá — dorástá 15—30 cm, trojčetný list je zelený. Kvitne v máji až júli bielymi alebo narúžovelými kvetmi. Rastie v hĺbke 0—15 cm a je to dobrá krycia rastlina.
Myosotis — pozri trvalky
Nuphar Smith — stulik Nymphaeaceae — leknínovité
N. lutea (L.) Smith — stulik žltý — náš domáci druh s ponorbenými svetlozelenými eliptickými listami. Kvitne žltými kvetmi až 6 cm priemeru v máji až auguste. Znáša aj tečúcu vodu. Rastie v hĺbke 50—200 cm.
Nymphoides Guett. — plavin Menyanthaceae — vachtovité
N. peliata (S. G. Gmel) O. Kuntze — plavin štítnatý — plávajúci list je lesklý tmavozelený s purpurovým mramorovaním, na rube je červenofialový. Kvitne v júli až septembri žltými až 3 cm veľkými kvetmi. Množí sa delením aj semenom. Rastie v hĺbke 10—30 cm.
Pontederia cordata L. — modráska srdcovitá Pontederiaceae — modráskavité
Dorástá 30—70 cm, má srdcovité listy, kvitne levanduľovo modrými kvetmi v júli až auguste. Rastie v hĺbke 5—30 cm. Dobre ju prezimujeme.
Sagittaria L. — šipatka Alismataceae — žabníkovité
S. sagittifolia 'Flore Pleno' — šipatka vodná, rastlina dorástá 10—100 cm, má pekne šípovité listy, kvitne bielo v júni až auguste. Rastie v hĺbke 30—40 cm, vo väčšej hĺbke nekvitne.
Sparganium L. — zevar Sparganiaceae — zevarovité
S. simplex Huds. — zevar jednoduchý — dorástá 30—60 cm, kvitne v júni až júli zelenkavými kvetmi, neskôr ho zdobí zelenkavé bobuľkovité plody. Rastie v hĺbke 0—30 cm.
Trapa natans L. — kotvica plávajúca Trapaceae — kotvicovité
Plávajúce olivovozelené listy tejto rastliny sú na prednom okraji ostro zubáté, rub listov je hnedo chlpatý. Stredná časť ríapíka je rozšírená. V júni až septembri kvitne bielymi kvetmi. Množí sa delením a semenami. Rastie v hĺbke 30—50 cm.
Typha L. — orobinec Typhaceae — orobincovité
T. angustifolia L. — orobinec úzkolistý — rastlina je 1,00—3,00 m vysoká, má úzke listy, v júni až auguste kvitne v červenohnedých valcovitých paliciach. Rastie v hĺbke 5—50 cm.
T. latifolia L. — orobinec širokokolistý — rastlina dorástá 1,00—2,50 m, listy má až 3 cm široké, šedozelené, kvetinstvo je palica. Rastie v hĺbke 20—40 cm.
T. laxmannii Lepech. — orobinec sítinový — listy má široké do 1 cm, dorástá 120 cm. Kvetinstvo je palica. Rastie v hĺbke 10–30 cm.
T. minima Funck ex Hoppe — orobinec najmenší — rastie do výšky 30—70 cm, kvetinstvo je palica. Rastie v hĺbke 2—20 cm. Rastlina je cenná pre malé vodné nádrže.
T. schuttleworthii W. D. J. Koch et Sond. — orobinec striebristo-sivý — dorástá 100—200 cm. List je iba 0,5 cm široký. Vyžaduje hĺbku 5—20 cm.
Utricularia vulgaris L. — bublinatka obecná Utriculariaceae — bublinatkovité
Rastlina má nitkovité listy s množstvom mechúrikov. Od júna do augusta kvitne jasne žltými kvetmi. Mechúriky sa v tomto čase naplnia vzduchom a rastlina sa objaví na hladine, kde po celý čas kvitnutia pláva. Po odkvitnutí sa opäť ponorí. Množí sa púčikmi, ktoré prezimujú v bahne, alebo semenami. Je absolútne mrazuvzdorná.
