Šalvia – Salvia

Bohato kvitnúce trvalky, staré liečivé a kultúrne rastliny
Stanovište: plné slnko; výživné, priepustné, vápenaté pôdy
Výška: 20–100 cm, podľa druhu
Doba kvitnutia: máj–november, podľa druhu
Množenie: delením alebo výsevom

Veľmi rozsiahly rod Salvia z čeľade hluchavkovité zahŕňa viac než 600 druhov. Okrem trvácich druhov majú záhradnícky význam aj niektoré jednoročné, resp. u nás ako jednoročné pestované rastliny. Väčšina druhov pochádza z Európy, Severnej Ameriky alebo Prednej Ázie. Charakteristické sú štvorhranné stonky a krížom oproti usporiadané listy. Kvetná koruna s výrazne zvýrazneným horným pyskom ďaleko prečnieva cez kališné lístky. Ďalšou spoločnou črtou je, že rastliny sú vo všeobecnosti bohaté na éterické oleje.

Šalvia sa používa na voľných plochách alebo v záhonoch. Zvyčajne uprednostňuje plne slnečné stanovištia a najmä vápenaté pôdy. Pre zabezpečenie dlhého a bohatého kvitnutia je dôležité odkvitnuté časti odstrihávať.

Trvalky na vonkajšie plochy

Druhy šalvie uvedené nižšie sa používajú na voľné plochy, ideálne v menších skupinách. Do ich susedstva sa hodí napríklad rebríček obyčajný (Achillea), krásnoočko veľkokveté (Coreopsis grandiflora) alebo pupalka missourská(Oenothera missouriensis):

Salvia argentea – šalvia striebristolistá pochádza z južnej Európy a dosahuje výšku až 70 cm. Biele kvety sa objavujú v júni až júli. Prízemná ružica listov je plstnato chlpatá. Rastliny sa rady samy vysemeňujú na vhodnom stanovišti.
Salvia azurea – šalvia modrá pochádza zo Severnej Ameriky a dorastá do výšky 90–100 cm. Tmavomodré kvety kvitnú neskoro na jeseň, od októbra až do novembra, čo je veľmi cenená vlastnosť. Rastliny obľubujú čerstvé, hlinito-priepustné pôdy. V obchodoch sa zvyčajne predáva až 1,5 m vysoká odroda ‘Grandiflora’.
Salvia jurisicii – šalvia srbská dosahuje výšku len 30 cm. Pri použití vo väčších skupinách vytvára v júli a auguste na záhone veľmi pôvabnú svetlofialovú hru kvetov. Výrazné sú chlpaté, perovito zložené listy.
Salvia nemorosa – šalvia hájna alebo letná sa vyznačuje hustým trsnatým rastom. Kvety sa objavujú v júni až júli. Uprednostňuje čerstvé pôdy, ktoré môžu občas vyschnúť. Vhodná je aj ako trvalka do záhona. Jednotlivé odrody sú cenné trvalky.
Salvia officinalis – záhradná šalvia lekárska pochádza z hornatých oblastí južnej Európy a do strednej Európy ju pravdepodobne priniesli Rimania už v ranom stredoveku. Odvtedy sa pestuje ako liečivá a kultúrna rastlina. Šalvia mala vždy pevné miesto v sedliackych záhradách. Ako planá rastlina sa u nás S. officinalis nevyskytuje.

Prehľad odrôd šalvie hájnej, čiže letnej

Odroda	Výška (cm)	Farba kvetou
'Blauhügel'	40	svetlo modrofialová
'Mainacht'	30	sýto modrofialová (kvitne opakovane)
'Ostfriesland'	40	tmavo fialová

Vzpriamene rastúci poloker má štvorhranné, pri báze drevnatejúce stonky. Veľmi aromatické listy sú usporiadané krížom oproti, sú úzke až vajcovité a vďaka sieťovitej nervatúre majú mierne vráskavý vzhľad. Na čepeli listu často vyrastajú ešte dve lístkové „ušká“. Stonky a listy sú bielo plstnato chlpaté. Modrofialové kvety sa objavujú od mája v lichopreslenoch a radi ich navštevujú včely.

Korenená vôňa listov poukazuje na vysoký obsah éterického oleja. Obsahujú aj triesloviny a horké látky. Šalviový olej môže byť v mnohých ohľadoch jedovatý, preto sa musí dávkovať veľmi opatrne.

V záhrade potrebuje táto obľúbená liečivá rastlina slnečné miesto chránené pred vetrom, s priepustnou, ľahko vápenatou pôdou, dostatočne zásobenou živinami (napr. zrelým kompostom). Keďže stonky časom viac a viac drevnatejú, rastliny by sa mali každé 4–5 rokov obnovovať z odrezkov alebo podzemkov.

Zbierajú sa listy a špičky výhonkov, ktoré sú najviac aromatické pred kvitnutím. Dajú sa dobre sušiť a musia sa uchovávať vo vzduchotesných nádobách. Na čerstvú spotrebu možno listy priebežne obtrhávať. Aby sa predišlo poškodeniu trsov, mala by rastlina pred zimou zachovať dostatok listov. Na jar sa potom zreže až do starého dreva, aby ker opäť dobre vyháňal.

Z mnohých účinkov šalvie lekárskej spomeňme len niektoré. Zvlášť treba vyzdvihnúť tlmiaci účinok na potenie, ďalej znižuje sekréciu mliečnych žliaz a má pozitívny účinok na hladinu cukru v krvi u diabetikov. Tiež v ústach a hrtane sa využívajú protizápalové vlastnosti šalvie.

V kuchyni dodáva šalvia mnohým mäsitým jedlám výraznú chuť, robí pečené mäso, divina a hydina lepšie stráviteľnými a hodí sa aj k mnohým rybím pokrmom.

Najmä vďaka dekoratívnym listom sú v obchodoch ponúkané niektoré odrody (všetky sú vysoké asi 50 cm).

Výber záhradných odrôd šalvie lekárske

Odroda	Farba listov a rast
'Aurea'	zlatožltá
'Berggarten'	široký, trsnatý růst
'Purpurascens'	červenavá
'Tricolor'	šedozelená, žlutavě bílá, světle fialová

Salvia pratensis, šalvia lúčna

Je u nás doma a kvitne modrofialovo v júni a júli. Kvety sú usporiadané v rozvetvených lichoklasoch. Rastliny dosahujú výšku až 50 cm.

Salvia pratensis baematoides dorastá až do výšky 80 cm a vyznačuje sa bohato rozvetveným rastom. Mimoriadne pôvabná je odroda ‚Mittsommer‘, ktorá kvitne levanduľovo modro.

Salvia sclarea, šalvia muškátová

Pochádza zo Stredomoria a u nás dosahuje výšku až 1 m. Ružové kvety sú usporiadané v rozvetvených metlinách a objavujú sa v júni až auguste. Rastliny šíria intenzívnu vôňu a používajú sa v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve.

Trvalky na okraj porastov drevín

Salvia glutinosa, šalvia lepkavá

Je výnimkou medzi druhmi šalvií využívanými v záhrade; uprednostňuje polotienisté stanovištia, napríklad pod svetlými korunami stromov. Žlté kvety sa objavujú od júla až do septembra a šíria príjemnú vôňu. Široký, pôsobivý rast (až 1 m vysoký) je zvýraznený početnými hrubo pílkovitými listami.

Prehľad odrôd šalvie žiarivej

Odroda	Výška (cm)	Poznámky	Farba kvetu
'Feuerzauber'	30	bohato kvitne	výrazne červená
'Fury'	20	skoro kvitnúca	žiarivo šarlátovočervená
'Red Cardinal'	25	intenzívne šarlátovočervená, kompaktný rast	výrazne červená
'Carabiniere'	20	husté metliny kvetov	šarlátovočervená
'Laser Purple'	25	kompaktný rast	tmavofialová až modrá

Letničky

Salvia farinacea – šalvia múčnatá modrá

Pochádza z južnej časti Severnej Ameriky a rastie tam trvalo. Rastliny dosahujú výšku až 80 cm, majú hustý trsnatý rast so sivo-bielo plstnatými listami. Fialové prasleny kvetov sa objavujú od júla až do októbra. Keďže si druh zachoval charakter divo rastúcej rastliny, výborne sa hodí ako doplnok do trvalkových záhonov. Odroda ‚Viktoria‘ je vysoká iba 50 cm, no zaujme žiarivo fialovomodrými kvetmi. Obľubuje sa v letničkových záhonoch a lemovaniach.

Salvia patens – šalvia otvorená

Je domáca v Mexiku a rastie tam takisto trvalo. Veľké kvety námorníckej modrej farby sa objavujú koncom júla až začiatkom augusta a vydržia až do prvých skorých mrazov. Rastliny majú chlpaté vajcovité listy a dorastajú do výšky až 70 cm. Uprednostňujú suché, nie príliš výživné pôdy a dobre sa kombinujú s kameňmi.

Salvia patens prináša od vrcholného leta žiarivo modré kvety.

Salvia splendens, šalvia žiarivá

Pochádza z Brazílie a patrí medzi najznámejšie jednoročné šalvie. Mimoriadne nápadné sú žiarivo červené kvety, ktoré sa objavujú od júna až do októbra. Ponúkané šľachtené odrody majú väčšinou kompaktný rast a hodia sa na letničkové záhony, lemy aj ako balkónové rastliny.

Jednoročné druhy šalvií sa množia výsevom od začiatku marca pod sklo. Po prepichovaní sa rastlinky jednotlivo sadia do črepníkov a na otužovanie sa umiestnia do pareniska. Od konca mája sa vysádzajú na trvalé stanovište.

Salvia splendens zo série Cleopatra je vhodná ako balkónová rastlina.

Šalvia v tehotenstve

Šalvia môže mať niektoré účinky na organizmus, ktoré by mohli ovplyvniť tehotenstvo, a preto by sa mala užívať opatrne. Niektoré zdroje uvádzajú, že by tehotné ženy mali šalviu úplne vynechať.

Existuje totiž riziko, že šalvia môže vyvolať kontrakcie maternice a viesť k potratu alebo predčasnému pôrodu. Okrem toho môže tiež znižovať tvorbu mlieka u dojčiacich matiek.

Preto odporúčame, aby tehotné ženy konzultovali so svojím lekárom alebo pôrodnou asistentkou, či je používanie šalvie bezpečné, a ak áno, aký spôsob užívania je najvhodnejší. V každom prípade by sa šalvia mala užívať opatrne a v malých dávkach. Neškodné je však vonkajšie použitie, napríklad na kloktanie.

Šalvějový čaj

Šalviový čaj sa tradične používa ako prostriedok na podporu trávenia a na liečbu prechladnutia. Pripravuje sa tak, že čerstvú alebo sušenú šalviu (1 čajovú lyžičku) zalejete 250 ml vriacej vody, necháte lúhovať 10 až 15 minút, precedíte a pijete teplý. Odporúčané dávkovanie sú 3 šálky denne, a to maximálne po dobu 14 dní.

Ak nie ste tehotná alebo nedojčíte, odporúča sa vyhnúť pitiu šalviového čaju úplne. V ostatných prípadoch venujte pozornosť kvalite čaju a sledujte množstvo, ktoré pijete. Šalvia môže obsahovať vysoký podiel thujónu, čo je látka, ktorá môže byť vo veľkých dávkach toxická. Preto je najlepšie konzumovať šalviový čaj v malých dávkach a nie príliš často.

Ak máte nejaké zdravotné problémy alebo užívate lieky, odporúča sa poradiť s lekárom, či je pre vás šalviový čaj bezpečný.

Materina dúška (Thymus)

Plazivé alebo nízko rastúce aromatické trvalky či polokry – okrasa záhrady aj korenina.

Stanovište: slnečné; v chladných oblastiach nutná zimná ochrana; priepustná, piesčitá chudobná pôda
Výška: 5–30 cm
Doba kvitnutia: máj–september
Množenie: výsevom, delením a odrezkami

Materina dúška – najmä druhy známe ako tymian a používané ako liečivá a voňavá bylina i kuchynské korenie – bola pravdepodobne známa už v antike.

Viacročné, často aj v zime zelené trvalky z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae) pochádzajú predovšetkým z teplých oblastí okolo Stredozemného mora. Sú veľmi náročné na teplo, no na pôdu majú len minimálne nároky a rastú prednostne na suchých, kamenistých svahoch na plnom slnku. Ich pri zemi často drevnatejúce stonky sú silne rozkonárené a nesú množstvo drobných protistojne usporiadaných listov. Ružové, lila alebo biele kvety vyrastajú zväčša v pazuchách listov v praslenoch. Rastliny majú veľmi aromatickú vôňu a sú výbornou pastvou pre včely.

Dúška tymiánová – Thymus vulgaris

€0,76

Dúška tymiánová

Thymus vulgaris

Semienka: 500

Materina dúška citrónová (Thymus × citriodorus)

je zakrpatený kríček asi 25 cm vysoký s listami voňajúcimi po citróne.

Odroda ‚Golden Dwarf‘ má listy žlté až zelené a kvety biele až lila.
Odroda ‚Silver King‘ má listy striebristo zelené.

Obe odrody sú len 15 cm vysoké a pomocou podzemkov rýchlo osídľujú celé plochy.

Materina dúška Doerflerova (Thymus doerfleri)

Je pôvodom z Kaukazu. Svojím plazivým rastom a mnohými šedozelenými hrubo chlpatými lístkami je to pekná kompaktná pôdopokryvná trvalka pre kamenisté svahy. Od mája sú jej vankúše prekryté početnými ružovými kvetmi. Najznámejšou odrodou je ‚Bressingham Seedling‘.

Materina dúška plstnatá
(Thymus pseudolanuginosus)

má bielo-vláskovito chlpaté listy a tvorí hustý, len niekoľko cm vysoký koberec. Ružové kvety sa objavujú od júna. Rastliny majú tendenciu prerastať svojich susedov, preto je vhodné ich obmedziť rezom.

Materina dúška obyčajná, planý tymian
(Thymus serpyllum)

Táto naša planá rastlina je asi 30 cm vysoký poloker. Vyskytuje sa takmer v celej Európe na slnečných a suchých miestach až do nadmorskej výšky 3000 m. Materina dúška môže mať podľa stanovišťa okrúhle alebo štvorhranné, chlpaté alebo holé stonky; listy môžu byť vajcovité alebo kopijovité, kvety ružové alebo fialové. V každom prípade sú súkvetia vajcovité až guľovité a listy sú žľaznato bodkované. Celá rastlina aromaticky vonia a obsahuje trieslovinu, živicu a éterický olej. Jej účinok je porovnateľný s pravým tymianom, ale o niečo slabší.

Z odrôd sa predávajú bielo kvitnúca ‚Albus‘ a ‚Coccineus‘ s kvetmi karmínovo červenými.

Tymián obyčajný/záhradný (Thymus vulgaris)

Záhradný alebo pravý tymian, tymian obyčajný (Thymus vulgaris), pochádza zo Stredomoria, kde rastie na teplých a slnečných stráňach. V Taliansku a Francúzsku sa často pestuje na poliach a vysádza sa v záhradkách ako kuchynské korenie. V 11. storočí ho do strednej Európy priniesli benediktínski mnísi.

Silne rozkonárená trvalka drevnatie v mohutnom kolovitom koreni aj v spodnej časti stonky. Má množstvo drobných kopijovitých listov, ktoré sú na spodnej strane bielo plstnaté a na okraji jemne zvinuté. Ružové alebo biele kvety v lichopreslenoch sa objavujú počas celého leta. Rastlina má korenistú vôňu a ani sušené vetvičky takmer nestrácajú zo svojej arómy. Obsahové látky sú podobné ako u T. serpyllum, avšak ešte koncentrovanejšie. Významný je najmä vysoký obsah tymolu, ktorý pôsobí dezinfekčne a vyháňa črevné parazity. Tymianový čaj pomáha pri uvoľňovaní hlienov a proti kŕčom.

Za normálnych podmienok má táto na slnko zvyknutá rastlina u nás v zime isté ťažkosti. Dnes však už existuje jedna varieta, tzv. zimný tymian, ktorá je menej náročná na slnečné a teplé podnebie a je mrazuvzdorná. Odroda ‚Compactus‘určená pre skalky má hustý šedozelený list a nežné fialové kvety, dorastá len do výšky približne 20 cm.

Pravý tymian potrebuje v záhrade vždy slnečné stanovište, najlepšie v kombinácii s kameňmi, ktoré akumulujú teplo, a priepustnú, chudobnú pôdu – inak je veľmi nenáročný.

Účinky materinej dúšky

Dúška materina má množstvo účinkov na ľudský organizmus. Medzi najznámejšie patria:

Upokojujúce účinky – Dúška materina má tradične využívané účinky, ktoré pomáhajú ukľudniť nervový systéma znížiť úzkosť a napätie.
Tráviace účinky – Dúška je známa aj svojimi pozitívnymi účinkami na trávenie a môže pomôcť zmierniť nadúvanie, kŕče a ďalšie problémy tráviaceho traktu.
Antioxidačné účinky – Obsahuje fytonutrienty a flavonoidy, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom.
Protizápalové účinky – Vďaka obsahu látok s protizápalovým účinkom môže pomôcť zmierniť bolesť a zápaly.
Podpora imunitného systému – Dúška obsahuje vitamíny a minerály, ktoré môžu pomôcť posilniť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie.

Treba poznamenať, že účinky dúšky môžu byť mierne a v praxi sa často používa ako doplnok k ďalším terapiám. Pred jej užívaním na zlepšenie zdravotného stavu sa vždy poraďte s lekárom alebo lekárnikom, najmä ak trpíte nejakým zdravotným problémom alebo užívate lieky.

Pestovanie dúšky materinej

Dúška materina je rastlina, ktorá sa pestuje ako liečivá bylina a jej pestovanie je pomerne jednoduché. Nižšie sú uvedené základné kroky pre úspešné pestovanie dúšky:

Výber miesta na pestovanie – Dúška vyžaduje slnečné stanovište, no zároveň potrebuje ochranu pred silným vetrom. Ideálna je výsadba do mierne vlhkej a dobre priepustnej pôdy.
Príprava pôdy – Pred výsadbou je potrebné pôdu riadne pripraviť. Mala by byť sypká, bez veľkých hrúd. Odporúča sa pridať trochu kompostu alebo iného prírodného hnojiva, napríklad Hnojík.
Výsadba – Jamka na výsadbu by mala byť približne dvakrát väčšia než koreňový bal rastliny. Dúšku vložte do jamky a medzi jednotlivými rastlinami ponechajte asi 30 cm odstup.
Zalievanie a hnojenie – Dúška je relatívne nenáročná na vlahu, väčšinou stačí zalievať 1–2× týždenne. Hnojenie je najvhodnejšie v období rastu, a to prírodným organickým hnojivom. Ak použijete Hnojík, môžete hnojiť posypom aj roztokom. Pri dúške – rovnako ako pri iných bylinkách – platí, že menej je niekedy viac, preto prihnojujte skôr striedmo.
Starostlivosť o rastlinu – Dúška si vyžaduje minimálnu údržbu. Občasné zrezávanie podporí zdravý rast a získate čerstvé listy na ďalšie využitie.

Pestovanie dúšky je skutočne jednoduché a zvládne ho aj začiatočník – v záhrade aj na balkóne v črepníku.

Éterický olej z dúšky materinej

Z dúšky materinej sa vyrába éterický olej, ktorý si môžete zakúpiť v lekárni. Tento olej sa využíva ako prírodný liečivý prostriedok a môže pomôcť pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Existuje niekoľko spôsobov, ako ho možno používať:

Aromaterapia
Éterický olej z dúšky možno použiť v difuzéri, ktorý rozptýli účinné látky do vzduchu. Táto metóda môže pomôcť ukľudniť nervový systém, zlepšiť náladu a znižiť úzkosť.
Masáž
Éterický olej z dúšky sa môže aplikovať na pokožku vo forme masáže (vždy riedený s nosným olejom). Tento spôsob uľavuje od svalového napätia, zmierňuje bolesť a zlepšuje prekrvenie tkanív.
Kúpeľ
Pridaním niekoľkých kvapiek éterického oleja do teplej kúpeľa možno dosiahnuť upokojenie nervovej sústavy a zlepšenie celkového psychického stavu. Okrem toho zmierňuje bolesti svalov a kĺbov.
Inhalácia pary
Pridanie niekoľkých kvapiek oleja do horúcej vody a inhalovanie pary pomáha pri prechladnutí, kašli a problémoch s dýchaním.

Pamätajte, že éterické oleje sú vysoko koncentrované a pri nesprávnom použití môžu byť nebezpečné. Pred použitím sa vždy poraďte s lekárom alebo odborníkom na aromaterapiu. Vždy používajte olej zriedený a neaplikujte ho priamo na pokožku bez vhodného nosného oleja.

Funkia

Funkia (Hosta) – trvalka s dekoratívnymi listami, vhodná na záhony a k okrajom drevín.

Stanovište: Polotieň alebo tieň s čerstvou a výživnou pôdou.
Výška: 30–90 cm.
Doba kvitnutia: Jún–august.
Množenie: Delením.

Táto trvalka z čeľade ľaliovitých (Liliaceae) pochádza z Ázie. Je známych asi 40 druhov, ktoré zaujmú dekoratívnymi listami kopijovitého alebo srdcovitého tvaru, niekedy s výrazným panašovaním. Medzi júnom a októbrom vyrastajú z bujného trsu listov dlhé stonky s bielymi, modrými alebo fialovými kvetmi usporiadanými v strapcoch.

Vybrané druhy a odrody

Hosta crispula
Vytvára 40 cm vysoké husté trsy srdcovitých listov, ktoré sú na okrajoch biele a špicato zakončené. Riedke fialové kvety sa objavujú na 60 cm dlhých stonkách počas júna a júla.
Hosta elata (syn. H. fortunei var. gigantea)
Dorastá do výšky 70–90 cm. Zelené srdcovité listy majú zvlnený okraj. V júni sa objavujú svetlofialové kvety.
Hosta fortunei
Dôležitý druh s mnohými krásnymi panašovanými formami. Matne zelené srdcovité listy bez zvlneného okraja. Od júna do augusta sa objavujú krátke strapce svetlofialových kvetov.
- ‘Aurea’: Spočiatku žltozelené listy, neskôr zelené. Fialové kvety na 60 cm vysokých stonkách.
- ‘Aureomaculata’: Najprv zlatožlté listy so zelenými okrajmi, neskôr celkom zelené.
- ‘Gold Standard’: Podobná ako ‘Aureomaculata’, ale zachováva pôvodné sfarbenie počas celého leta.
- ‘Hyacinthina’: 50 cm vysoká, tmavofialové kvety, listy šedozelené z líca a bielo ojíněné z rubu.
- ‘Marginato-Alba’: Veľké šedozelené listy s bielym lemom a atraktívnymi fialovými kvetmi. Výška 60 cm.
Hosta lancifolia
Tvorí 30 cm vysoké trsy s menšími kopijovitými zelenými listami. V auguste a septembri kvitne svetlofialovými kvetmi v jednostranných strapcoch.
Hosta plantaginea
Dorastá do výšky 60 cm, kvitne neskoro. Veľké, biele voňavé kvety sa objavujú v septembri až októbri. Svetlozelené listy sú lesklé a bujné. Najčastejšie sa pestuje veľkokvetá forma ‘Grandiflora’. Vyššia a skôr kvitnúca odroda s intenzívnou vôňou je ‘Royal Standard’.
Hosta sieboldiana
Ľahko rozpoznateľná podľa modrozelených srdcovitých tuhých listov. Odroda ‘Elegans’ má mimoriadne veľké a bujné listy. Lila biele kvety sa objavujú v júni a júli na krátkych silných stonkách.
Hosta undulata
Kvitne v júli a auguste bledofialovo. Forma ‘Univittata’ dorastá do 30 cm, má jemne zvlnené listy s bielym panašovaním. Odroda ‘Aureomarginata’ má zvlnené listy s bielym lemom a celkovo vyšší vzrast.
Hosta ventricosa
Vzpriamený druh s tmavozelenými, lesklými a široko srdcovitými listami. Stonky s fialovými zvončekovitými kvetmi sa objavujú v auguste a môžu dosahovať až 1 m výšky.

Hosta crispula je dekoratívna funkia s bielymi okrajmi listov.

Pestovanie funkie

Funkiam sa najlepšie darí v polotieni alebo vo svetlom tieni a v dostatočne vlhkej, úrodnej pôde. Len Hosta plantagineauprednostňuje slnečnejšie a teplejšie stanovištia.

Funkie (s výnimkou H. undulata) rašia na jar veľmi neskoro, preto sa odporúča vyznačiť miesto výsadby, aby ich výhonky neboli neúmyselne poškodené. Druhy a odrody s jemnými listami je vhodné chrániť pred slimákmi a slizniakmi.

Funkie sa jednoducho pestujú na trvalkových záhonoch alebo pri okrajoch drevín. Odrody s panašovanými listami dokážu rozjasniť tienisté zákutia. Na pokrytie pôdy pod krami sa hodí Hosta lancifolia. Na lemovanie záhonov je vhodná Hosta undulata ‚Univittata‘. Funkie je možné pestovať aj v nádobách, kde vytvárajú zaujímavý akcent na terasách a balkónoch.

Srdcovité listy sa často využívajú v aranžovaní ako zelené manžety.

Množenie: Funkie sa rozmnožujú delením na jeseň. Pri delení na jar treba dávať pozor, aby neboli poškodené špičky výhonkov.

Echinacea (echinacea purpurová – Echinacea purpurea)

Záhradná trvalka s dlhým obdobím kvitnutia a pôvabnými veľkými kvetmi; liečivá rastlina

Stanovište: slnečné až polotieň; pôda nie príliš ťažká
Výška: 1–1,2 m
Doba kvitnutia: júl–september
Množenie: delením a výsevom

Táto odolná a robustná trvalka z čeľade astrovité (Asteraceae) pochádza zo Severnej Ameriky. Má pôvabné kvety, a preto sa už dlho pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.
Je síce nenáročná, no len málokedy zplanie. Rastlinu upevňuje v pôde koreňový kol s početnými bočnými koreňmi. Stonka a listy sú drsno chlpaté, kopijovité listy sú na stonke postavené oproti sebe. Veľké kvetné úbory s kruhom mierne sklonených jazykovitých kvetov purpurovej farby sa nachádzajú na koncoch stoniek. Vyvýšený terč v strede úboru je zložený z červenohnedých rúrkovitých kvetov.

Echinacea purpurová (Echinacea purpurea) s purpurovými kvetmi je príbuzná známej třapatke (Rudbeckia) so žltými kvetmi, no vzhľadom na odlišné znaky sa tieto dve trvalky nezaraďujú do rovnakého rodu.

řapatkovka purpurová (Echinacea purpurea) nie je len dekoratívnou trvalkou na záhony a na rez, ale aj významnou liečivou rastlinou. Už dávno predtým, než boli v roku 1950 vedecky dokázané antibakteriálne účinky rastliny, používali severoamerickí Indiáni korene a listy na hojenie rán. V súčasnosti sa predávajú echinaceové prípravky na ošetrenie drobných poranení, na posilnenie imunity organizmu a na liečbu miernejších infekcií dýchacích ciest.

Pre záhrady bolo vyšľachtených viacero odrôd, z ktorých pripomíname najmä dve staršie: ‚Bressingham Hybrids‘ a ‚The King‘.

Krásnoočko (Coreopsis)

Dlhodobo kvitnúce a pôsobivé trvalky a letničky pre záhony.

Stanovište: Plne slnečné. Pôda výživná, piesčito-humózna, svieža až suchá.

Výška: Podľa druhu 25–80 cm (200 cm).

Doba kvitnutia: Jún–september.

Množenie: Delením, odrezkami od bázy a výsevom.

Rod Coreopsis pochádza zo Severnej Ameriky a patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). V domovine majú jednotlivé druhy dosť rozdielne nároky na stanovište. Pestované druhy a odrody uprednostňujú svieže a výživné pôdy na výslní. Krásnoočka oživujú žltými kvetmi letné a trvalkové záhony uprostred leta a na jeseň, preto sú významnými záhradnými rastlinami. S výnimkou Coreopsis tripteris a C. verticillata sú ostatné druhy pomerne krátkoveké. Na záhonoch sa krásnoočka výborne kombinujú s letnými astrami, stračonôžkami, kokardami, šalviami a mochňami.

Coreopsis grandiflora 'Badengold'

Dorastá do výšky 70 cm a má sviežo zelené, perovito zložené listy. Zlatožlté kvety na dlhých stopkách dosahujú šírku až 10 cm a objavujú sa od augusta do septembra. Coreopsis grandiflora je vhodná aj ako rezaná kvetina.

Ďalšie odrody so žltými kvetmi:

‚Sunray‘ (60 cm, plnokvetá)
‚Domino‘ (70 cm, s jednoduchými kvetmi)

Coreopsis lanceolata

Pochádza z juhu Severnej Ameriky. Svetložlté kvety vyrastajú na holých stonkách od júna do augusta, listy sú svetlozelené, kopijovité a perovito zložené. Tento druh sa vyznačuje hustým trsovitým rastom a výškou okolo 25 cm. Rastlina dlho vytrváva a najlepšie sa vyvíja v 2. a 3. roku. Zrezanie rastliny po odkvitnutí má priaznivý účinok.

Odporúčané odrody:

‚Sterntaler‘ (zlatožltá s hnedým stredom)
‚Goldfink‘ (svetložltá)
‚Lichterstadt‘ (žltá)

Coreopsis tinctoria

Je jednoročná letnička, ktorá sa kedysi zaraďovala do rodu Calliopsis. Výška rastliny sa pohybuje medzi 30 a 100 cm. Vyššie odrody sú vhodné na rez, nižšie sa používajú na obruby záhonov a úzke záhony (rabaty). Zlatožlté kvety sa otvárajú od júna do septembra. Zrezaním rastliny po odkvitnutí možno podporiť jesenné kvitnutie.

Toto krásnoočko sa vysieva od apríla priamo do pôdy alebo už od polovice marca do pareniska.

Dostupné sú viaceré odrody, napríklad:

‚Golden Crown‘ (60 cm)
‚Vysoká směs‘ (100 cm)
‚Nízká směs‘ (30 cm)
‚Tetra Goldteppich‘ (50 cm, hnedý stred kvetu)

Coreopsis basalis

Popri C. tinctoria možno ako letničku pestovať aj druh C. basalis. Tento druh dosahuje výšku 50 cm a má žlté kvety s hnedkastým základom. Kvety sa objavujú od polovice augusta do konca septembra. Najlepšie rastie v sviežej pôde, no neprekáža mu ani krátkodobé letné preschnutie. Rastlina je vhodná na výsadbu na záhony, a to nielen na výslunné, ale aj na mierne zatienené miesta.

Vhodnými spoločníkmi môžu byť cibuľoviny, napríklad narcisy, ktoré kvitnú už na jar. Toto vysoké krásnoočko sa dobre uplatní aj ako solitérna trvalka.

Coreopsis verticillata

Pochádza zo Severnej Ameriky. Odruda ‚Grandiflora‘ dorastá do výšky 60–70 cm a kvitne od júna do augusta. Žlté kvety sa nachádzajú v skupinách na rozvetvených stonkách. Listy sú zpeřené a rozdelené na čiarkovité úkrojky. Rastlina rastie vzpřímeně vo voľnom trse.

Možno ju pestovať na slnečných záhonoch, prípadne aj v miernom tieni pod drevinami. Na vhodných stanovištiachvydrží rastlina dlhé roky.

K nízkym odrodám patria:

‚Zagret‘ (25 cm, zlatožltá),
‚Moonbeam‘ (40 cm, bledožltá).

rebarbora

Rebarbora – kráska medzi zeleninou

(Rheum rhabarbarum)

Rebarbora je zelenina, ktorá je známa aj pod názvami rebarbora obyčajná, rebarbora zvlnená alebo španielska rebarbora. Ide o rastlinu z čeľade stavikrvovitých a jej botanický názov je Rheum rhabarbarum. Pochádza zo strednej Ázie, no dnes sa pestuje a konzumuje po celom svete.

Rebarbora má zvyčajne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami (stopkami). Práve tieto stonky sú jedlou časťou rastliny a majú kyslastú chuť. Mnoho ľudí používa rebarboru najmä na prípravu sladkých dezertov, ako sú koláče, štrúdle alebo kompóty. Jej kyslosť sa často zjemňuje pridaním cukru alebo kombináciou s ovocím, napríklad jahodami či jablkami.

Pozor: Listy rebarbory sú jedovaté a nemali by sa konzumovať. Je dôležité ich oddeliť od stoniek a na prípravu jedál používať len stonky. Rovnako aj na jeseň sa stáva rebarbora jedovatou – preto je najvhodnejší čas na zber na jar.

Rebarbora obsahuje vitamíny C a K, vápnik, draslík a ďalšie živiny. Je známa aj svojím preháňavým účinkom a tradične sa používa na podporu trávenia.

Rebarbora použitie

Rebarbora sa v kuchyni využíva predovšetkým na prípravu sladkých jedál, ale možno ju použiť aj v slaných receptoch.

Dezerty: Rebarbora je obľúbenou prísadou pri príprave koláčov, štrúdlí, tort, muffinov a kompótov. Stonky sa najčastejšie nakrájajú na menšie kúsky, zmiešajú s cukrom a ďalšími prísadami na zjemnenie kyslosti a používajú sa ako náplň do dezertov.

Džemy a marmelády: Rebarborový džem alebo marmeláda sú ďalšie obľúbené spôsoby využitia rebarbory. Stonky sa nakrájajú, varia s cukrom a možno pridať aj iné ovocie alebo koreniny pre zvýraznenie chuti.

Kompóty: Rebarbora sa často používa na prípravu osviežujúcich kompótov. Stonky sa varia vo vode s cukrom, možno pridať aj iné tvrdšie ovocie pre plnšiu chuť.

Sladké omáčky: Rebarborová omáčka slúži ako dochucovadlo k palacinkám, pudingom či zmrzline. Pripravuje sa varením stoniek s cukrom a možno ju doplniť o vanilku, škoricu či citrusovú kôru.

Šaláty a prílohy: Hoci sa rebarbora spája najmä so sladkými jedlami, dá sa použiť aj v slanej kuchyni. Nakrájané a krátko povarené stonky možno pridať do šalátov, marinád či ako pikantnú prílohu – dodajú jedlu kyslý a výrazný tón.

Rebarbora pestovanie

Rebarbora je rastlina, ktorá sa ľahko pestuje v miernom podnebí. Tu je niekoľko základných informácií o pestovaní rebarbory:

Klimatické podmienky: Rebarbora je odolná rastlina a uprednostňuje chladnejšie podnebie. Najlepšie sa jej darí v oblastiach s miernymi letami a chladnými zimami. Znesie plné slnko, ale dobre rastie aj v polotieni.

Pôda: Rebarbora obľubuje hlbokú a dobre priepustnú pôdu s dostatkom organickej hmoty. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom.

Výsadba: Rebarbora sa zvyčajne pestuje z oddenkov alebo semien. Najlepší čas na výsadbu oddenkov je na jar (marec až apríl), zatiaľ čo semená možno vysievať na jeseň aj na jar. Miesto na výsadbu by malo byť dobre pripravené a medzi rastlinami treba ponechať dostatočné rozstupy (asi 90 až 120 cm), pretože ide o rozložité rastliny.

Starostlivosť o rastliny: Po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu okolo rastlín vlhkú, najmä počas suchých období. Taktiež je potrebné odstraňovať burinu. Počas sezóny sa odporúča pridávať kompost alebo hnojivo bohaté na dusík, aby sa zlepšila výživa rastlín.

Zber: Rebarbora sa zvyčajne zbiera až v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Stonky sa zrezávajú pri zemi, najlepšie počas chladnejších jarných mesiacov. Pri zbere je dôležité ponechať na rastline aspoň niekoľko stoniek, aby mala silu na ďalší rast.

Zazimovanie: V oblastiach s chladnými zimami je vhodné chrániť rebarboru pred mrazom. Po odrezaní stoniek sa odporúča pôdu okolo rastliny prikryť mulčom alebo lístím, čo pomáha udržať teplotu a chrániť korene.

Kedy zbierať rebarboru

Rebarboru zbierame v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Zbierame iba stopky (čapíky), pretože listy sú jedovaté (obsahujú tanín). Rebarboru zbierajte najmä na jar, a to radšej počas chladnejších dní. Používajte ostrý nôž a stopky odrežte priamo pri zemi. Z každej rastliny odstráňte len niekoľko stopiek, aby mohla ďalej rásť.

Niekedy sa rebarbora zberá aj na jeseň, ale závisí to od odrody. Zvyčajne sa uvádza, že na jeseň obsahuje rastlina viac tanínu, a preto je možné, že budú jedovaté aj stopky.

Ako spracovať rebarboru

Rebarboru spracujte hneď po odrezaní, prípadne ju môžete uchovať niekoľko dní v chladničke, ak ju napríklad dostanete neskôr.

Rebarbora by sa mala tepelne upraviť.
TIP: Najlepšie je stonky rebarbory oškrabať od tuhých vlákien, nakrájať na malé kúsky, posypať cukrom a nechať odstáť, aby pustili šťavu. Šťavu potom sceďte a stonky použite do koláčov, buchiet a podobne.

Zaujímavé chuťové kombinácie vzniknú, ak rebarboru skombinujete s jablkami alebo jahodami. Môžete ju však pridať aj do slaných jedál či šalátov, kde vytvorí kyslastý podtón.

Rebarborový koláč

Základný recept, ako upiecť rebarborový koláč:

Suroviny:

350 g stoniek rebarbory,
200 g hladkej múky,
150 g cukru,
100 g masla (pri izbovej teplote),
2 vajcia,
120 ml mlieka,
1 čajová lyžička prášku do pečiva,
štipka soli,
vanilkový extrakt (podľa chuti).

Postup:

Rúru predhrejte na 180 °C a pripravte si tortovú formu. Vymažte ju maslom alebo vyložte papierom na pečenie.

Rebarboru dôkladne umyte a ošúpte vonkajšiu vrstvu. Potom ju nakrájajte na menšie kúsky (asi 1–2 cm dlhé).

Vo veľkej mise zmiešajte maslo a cukor, kým nedosiahnete krémovú konzistenciu. Pridajte vajcia a vanilkový extrakt a dobre premiešajte.

V ďalšej mise zmiešajte múku, prášok do pečiva a štipku soli.

Postupne pridajte suché ingrediencie do zmesi s maslom a cukrom, striedavo s mliekom. Miešajte, kým nedostanete hladké cesto bez hrudiek.

Cesto preložte do pripravenej tortovej formy a zarovnajte povrch.

Nakrájanú rebarboru rozložte rovnomerne po povrchu cesta.

Pečte približne 35 až 40 minút, alebo kým koláč nie je zlatistý a upečený.

Rebarborový koláč s drobenkou:

Obmenou je rebarborový koláč s posýpkou.

Budete potrebovať:

500 g polohrubej múky,
125 g kryštálového cukru,
2 vajcia,
125 ml oleja,
1 prášok do pečiva,
300 ml bieleho jogurtu,
300 g rebarbory,
100 g hrubej múky +
100 g kryštálového cukru + 100 g masla na posýpku,
tuk a hrubú múku na vymastenie a vysypanie plechu.