Baza (Sambucus)
Opadavé kry a trvalky s bobuľovitými plodmi.
- Stanovište: slnečné až tienisté miesta; v každej nie príliš mokrej pôde
- Výška: 2–6 m
- Doba kvitnutia: apríl – jún
- Množenie: výsevom alebo drevitými odrezkami
Rod Sambucus z čeľade zimolezovitých (Loniceraceae, predtým Caprifoliaceae) je rozšírený asi 40 druhmi v miernych a subtropických pásmach na oboch pologuliach. Väčšinou ide o kry s dutými vetvami a plnou dreňou. Protistojné listy sú nepárno perovito zložené, lístky pílkovité. Malé obojpohlavné kvety s kolovitými korunami sú usporiadané do širokých okolíkov alebo latiek. Plodom je bobuľovitá kôstkovica s 1–2 semenami.
Okrem bazy čiernej (opísanej nižšie), ktorá je v súčasnosti opäť vysoko cenená ako ovocný ker, zahŕňa rod len málo záhradnícky zaujímavých druhov. Všetky sú nenáročné a dobre sa im darí na slnečných aj zatienených miestach; uprednostňujú čerstvé, výživné, humózne pôdy.
Sambucus caerulea
Sambucus caerulea je v domovine, na západe Severnej Ameriky, stromovitý; u nás dosahuje výšku 3–4 m. Vetvičky sú pomerne tenké, spočiatku mierne modrasto ojinené, listy väčšinou s 5–7 modrozelenými lístkami. Žltkasto biele kvety v 10–15 cm širokých súkvetiach sa objavujú v júni až júli. Plody sú modročierne, silne ojinené, veľké 4 cm.
Sambucus canadensis
Sambucus canadensis, 3–4 m vysoký ker vytvárajúci podzemky, má listy väčšinou so 7 lístkami, svetlozelené a na spodnej strane mäkko chlpaté. Kvitne žltkasto bielo v júni až júli vo 20–25 cm širokých okolíkoch. Pochádza zo Severnej Ameriky. Odroda ‚Aurea‘ má zlatožlté listy a svetločervené plody.
Sambucus canadensis vyrastá v bohato kvitnúci ker.
Sambucus ebulus – baza chabzdová
Sambucus ebulus, baza chabzdová, je trvalka pôvodom z Európy, Madagaskaru, severnej Afriky, západnej a strednej Ázie. Vyskytuje sa väčšinou vo veľkých skupinách na slnečných miestach, na čerstvých, výživných pôdach. Dorastá do výšky 0,5–1,5 m, má silné, väčšinou nerozvetvené stonky a hlboko v pôde uložené podzemky. Listy s 5–13 lístkami sú jednoducho alebo dvojito perovito zložené. Kvety sú biele, často s červeným nádychom, kvitnú od júna do augusta. Plody sú guľovité, čierne. Pre svoje liečivé účinky sa u nás pestovala už začiatkom 14. storočia.
Baza chabzdový (Sambucus ebulus) rastie ako trváca bylina.
Sambucus racemosa, baza strapcovitá
Sambucus racemosa, baza červená či strapcovitá, je vzpriamený, 2–3 m vysoký ker s tenkými hladkými výhonmi a svetlohnedou dreňou. Raší veľmi skoro. Má listy s 5 vajcovitými lístkami. Kvitne v apríli až máji hustými, vajcovitými, 4–6 cm dlhými strapcami. Plody sú veľké 5 mm, šarlátovo červené. Je pôvodná v Európe a od Malej Ázie až po Čínu, väčšinou v tienistých lesoch a na okrajoch lesov. Vhodná na zazelenenie, živé ploty a zmiešané výsadby; uprednostňuje ľahký tieň a chladnejšie, vlhké polohy. Plody sú nejedlé.
Červené nejedlé plody bazy strapcovitej (Sambucus racemosa).
Baza čierny – Sambucus nigra
Lužná drevina, rozšírená po celom svete, v vyšľachtených odrodách úrodný ovocný druh.
- Stanovište: slnečné polohy; čerstvá a vlhká, výživná pôda
- Výška: až 6 m, pri pestovaní s korunou 2,5–3,5 m
- Priestorové nároky: 18–25 m²
- Doba kvitnutia: máj – jún
- Doba dozrievania: august – september
- Množenie: drevitými alebo zelenými odrezkami, tiež odkopkami
Baza čierna je rozšírená v celej Európe až po východnú Áziu, v Oceánii a na východe Austrálie, v Severnej Amerike a na západe Južnej Ameriky. Pred niekoľkými rokmi vznikli existujúce kultúrne odrody v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Veľký, až 7 m vysoký ker má hlboko brázdenú kôru a výhony vyplnené riedkou dreňou. Perovito zložené listy sú vstoppné, väčšinou päťpočetné s väčším koncovým lístkom; jednotlivé lístky sú až 15 cm dlhé, eliptické, ostro pílkovité a po rozdrvení nepríjemne zapáchajú. Malé žltkasto biele kvety vyrastajú v plochých vrcholíkoch s priemerom 10–25 cm.
6–8 mm veľké čiernobordové lesklé kôstkovice obsahujú sýto červenú šťavu; dozrievajú podľa odrody v auguste a septembri. Druh miluje výživné, kypré a vlhké pôdy s dobrým odvodom vody a slnečné stanovište. Mokré a chladné počasie v čase kvitnutia vedie k opadávaniu plodov. Drevina je úplne mrazuvzdorná.
Na množenie sa koncom zimy režú 20 cm dlhé drevité odrezky z dlhých minuloročných výhonov a napichajú sa v odstupe 30 cm. Zelené (bylinné) odrezky sa režú začiatkom leta, zakorenia sa v črepníkoch pod sklom alebo fóliou a na jar sa zaškolkujú.
Pri suchom počasí sa môžu vyskytnúť vošky, najmä čierna voška bazová. Pri silnom napadnutí je potrebný postrek insekticídom. Proti požieraniu plodov vtákmi je potrebné použiť siete.
Silno rastúca odroda Sambucus nigra ‚Haschberg‘
Prehľad odrôd bazy čiernej
| Odroda | Zrelosť | Rast | Úrodnosť | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| 'Donau' | stredne skorá | silný, vzpriamený | stredná až vysoká | časté škody od vtákov, vetvy dosť lámavé |
| 'Hamburg' ('Schwarzer Diamant') | neskorá, postupná | veľmi silný | vysoká | kyslá, trpká, tmavá šťava, neodporúča sa |
| 'Haschberg' | stredne skorá | veľmi silný | vysoká | neopadáva, odolný voči chorobám |
| 'Korsör' | skorá | stredný | vysoká | jemná, sladká chuť; šťava pomerne svetlá |
| 'Sambu' | stredne skorá | stredný | stredná | vynikajúca kvalita plodov; šťava tmavá |
Návod na pestovanie a ošetrovanie:
Vysádzajú sa najlepšie mladé dvojročné stromčeky alebo kry počas zimného pokoja do dobre prekyprenej pôdy, pričom je potrebné zaobchádzať šetrne s hrubými, mäsitými koreňmi. Rozstupy rastlín sú 3,5–4 m, odstup medzi radmi 5 m. Pri pestovaní ako ker sa ponecháva 5–6 silných jednoročných a 1–2 dvojročné výhony. Všetky ostatné sa každoročne v zime odstránia až pri zemi. Krovitý tvar podporuje tvorbu koreňových výmladkov, preto sú výhodnejšie metrové kmienky. Po výsadbe sa na nich odstránia všetky výhony okrem jedného najsilnejšieho, ktorý sa zreže na výšku 1 m a priviaže ku kolu. Na jeho vrchole sa ponechajú 4 silné výhony, ktoré sa skrátia na 2 očká.
V ďalších rokoch sa odstránia všetky jednoročné výhony okrem 7 najsilnejších; staré drevo ohnuté nadol sa odstráni alebo zreže a ponechajú sa mladé výhony blízko kmeňa alebo k očkám pri báze. Pri reze treba strihať niekoľko cm nad očkom, aby sa zabránilo vysychaniu výhonov s dreňou.
Pôdu treba udržiavať bez buriny a najlepšie ju pokryť rozloženým hnojom alebo iným organickým materiálom. Veľmi dôležité je dôkladné hnojenie, najmä dusíkom. Okrem základného hnojenia kompostom alebo rozloženým hnojom sa odporúča podať ihneď po odkvitnutí dodatočnú dávku dusíka – napríklad pri použití vápenatého liadku 40 g/m².
Zber sa začína, keď sú takmer všetky bobule modročierne. Príliš neskorý zber vedie k nízkemu obsahu kyselín a nevýraznej chuti. Úroda býva podľa odrody od 4. roku medzi 18 a 25 kg na jeden stromček.
Plody bazy čiernej slúžia najmä na prípravu aromatických štiav, sirupov, želé a cukroviniek. Pitie horúcej bazovej šťavy, mierne zriedenej vodou a osladenej, je osvedčeným prostriedkom proti nachladnutiu. Z kvetov sa pripravuje čaj, bazový sekt a známe bazové kosmatice.
Kvet bazy čiernej
Kvety bazy čiernej zbierame na jar, hneď ako rozkvitnú. Zbierame len úplne rozvité kvety, ktoré nesmú byť odkvitnuté. Najvhodnejší čas na zber je za slnečného počasia, dopoludnia alebo skoro popoludní, pretože večer už sú kvety unavené a zatvárajú sa.
Kvety môžeme sušiť na debničkách vystlaných papierom na pečenie – vonku na chránenom mieste alebo aj doma (napr. pri kúrení). Sušené kvety sa hodia na zimný čaj, ktorý zmierňuje nachladnutie, nádchu, kašeľ aj horúčku.
Z čerstvých kvetov si môžeme pripraviť čerstvú bazovú šťavu: stačí niekoľko kvetov vložiť do veľkého džbánu, zaliať studenou vodou, pridať med alebo trstinový cukor a koliesko citróna. Šťavu podávame vychladenú a čerstvú – je veľmi osviežujúca počas horúcich dní.
Z kvetov sa pripravujú aj kosmatice – obalené kvety bazy čiernej. Nazbierame veľké súkvetia, zbavíme ich chrobákov a iných nečistôt, opatrne ich umyjeme a osušíme. Pripravíme si cestíčko – z mlieka, vajec, múky a soli – tak, aby bolo tekuté, ale držalo na kvetoch. Kvety obaľujeme v cestíčku a smažíme na rozpálenom oleji. Podávame s chlebom alebo zemiakmi a domácou tatárskou omáčkou.
Baza čierna – účinky
Baza čierna má mnoho blahodarných účinkov:
Antioxidant: Baza čierna obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ako sú flavonoidy a antokyány. Tieto látky pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi a znižujú oxidačný stres, ktorý je spojený s rôznymi zdravotnými problémami.
Posilnenie imunity: Baza čierna má imunomodulačné účinky a môže pomôcť posilniť imunitný systém. Zistilo sa, že extrakt z bazy čiernej stimuluje tvorbu imunitných buniek a protilátok, čo môže prispieť k obrane proti infekciám.
Protizápalové účinky: Rôzne zložky bazy čiernej majú protizápalové vlastnosti a môžu pomôcť znižovať zápaly v tele. To môže byť užitočné pri podpornom liečení zápalových ochorení, ako je artritída.
Symptomatická úľava pri nachladnutí a chrípke: Extrakt z bazy čiernej sa tradične používal na liečbu príznakov nachladnutia a chrípky. Môže pomôcť zmierniť bolesť hrdla, uvoľniť nosovú kongesciu a znížiť zápal dýchacích ciest.
Možné protirakovinové účinky: Niektoré štúdie naznačujú, že látky obsiahnuté v bazy čiernej môžu mať protirakovinový potenciál. Napríklad flavonoidy v baze čiernej boli spájané so zníženým rizikom vzniku určitých typov rakoviny, ako je rakovina prsníka, čriev alebo pľúc.
Sirup z kvetov bazy čiernej
Ak sa neuspokojíte s čerstvou šťavou z kvetov bazy čiernej, môžete si pripraviť sirup. Je to veľmi jednoduché a vydrží vám minimálne celé leto.
Budete potrebovať: niekoľko hrstí kvetov bazy čiernej, 2 litre vody, 1 kg cukru + 1 citrón alebo 1 kyselinu citrónovú
Postup:
Kvety bazy zalejte vriacou vodou a nechajte stáť do nasledujúceho dňa. Potom sceďte, šťavu zohrejte, pridajte cukor a citrón alebo kyselinu citrónovú a varte asi 20 minút. Následne nalejte do čistých umytých fliaš a nechajte vychladnúť. Označte a uchovávajte na suchom a chladnom mieste.
Sirup z čiernej bazy
Sirupom z čiernej bazy sa rozumie sirup z bobúľ čiernej bazy. Nazbierajte zrelé bobule, umyte ich, zbavte hmyzu a nečistôt a odtrhnite ich zo stopiek. Najlepšie je bobule pomlieť na mäsovom mlynčeku alebo na rybízovom lise, aby ste sa zbavili jadierok. Rozomletú hmotu potom rozrieďte vodou približne v pomere 1:1, pridajte cukor a šťavu z jedného citróna alebo kyselinu citrónovú. Varte asi 20 minút, kým šťava trochu nezhustne. Nalejte do čistých vyvarených pohárov a nechajte vychladnúť. Uchovávajte na chladnom a suchom mieste, po otvorení v chladničke. Uzavretý sirup vydrží približne pol roka.
Marmeláda z čiernej bazy
Marmeláda z čiernej bazy je ďalšou možnosťou, ako spracovať bobule čiernej bazy. V podstate môžete postupovať rovnako ako pri varení sirupu, len namiesto cukru pridajte želírovací cukor (2:1, 1:1) alebo k obyčajnému cukru želírovací prostriedok (1 na liter marmelády). Marmeládu varte minimálne 20 minút, alebo kým nezačne želírovať – zistíte to skúškou na tanierik – kvapnite lyžičku marmelády na malý porcelánový tanierik, a keď okamžite zhustne, marmeláda je hotová.
Marmeládu naplňte do malých pohárov, uzavrite viečkom, otočte dnom nahor na 5 minút, potom späť a nechajte vychladnúť. Označte a uskladnite v špajze alebo v pivnici. Načatú marmeládu skladujte v chladničke.
Likér z čiernej bazy
Výroba domáceho likéru z čiernej bazy je relatívne jednoduchá a môže byť aj celkom zábavná – najmä ak do toho zapojíte celú rodinu. Tu je základný postup, ako si pripraviť likér z čiernej bazy:
Budete potrebovať:
500 g bobúľ čiernej bazy
500 ml vody
400 g cukru
500 ml vodky alebo iného silného alkoholu
1 citrón (šťava a kôra)
sklenenú nádobu s viečkom (napr. uzatvárateľný pohár)
Postup:
Bobule bazy dôkladne umyte a odstráňte stopky. Môžete ich pred použitím jemne rozmliaždiť, aby uvoľnili šťavu a arómu, prípadne pomlieť ako v predchádzajúcich receptoch.
Vo veľkom hrnci zmiešajte vodu a cukor. Zohrievajte na strednom ohni, kým sa cukor úplne nerozpustí, a nechajte zmes variť asi 5 minút. Potom hrniec odstavte a nechajte cukrový sirup vychladnúť.
Keď je sirup dostatočne vychladený, pridajte bobule čiernej bazy, citrónovú šťavu a kôru. Premiešajte, aby sa všetky zložky dobre spojili.
Zmes prelejte do sklenenej nádoby a pevne uzavrite. Skladujte na tmavom a chladnom mieste (napríklad v skrinke) po dobu najmenej 2 týždňov. Počas tejto doby sa chute prepoja a likér získa intenzitu.
Po dvojtýždňovom zrení likér prefiltrujte cez jemné sitko alebo gázu, aby sa odstránili bobule a kôra. Pridajte vodku alebo iný silný alkohol a dobre premiešajte.
Likér prelejte do čistých fľaštičiek alebo fliaš a uzavrite ich. Skladujte v chladničke a podávajte vychladený.
