Baklažán (Solanum)
Okrasné a úžitkové rastliny, niektoré s jedovatými plodmi
- Stanovište: slnečné až polotienisté; čerstvá, humusom bohatá pôda
- Výška: od 20 cm až do niekoľkých metrov
- Doba kvitnutia: máj–október, podľa druhu
- Množenie: výsevom alebo odrezkami
Medzi približne 1700 druhmi rodu Solanum, rozšírenými prevažne v tropických a subtropických oblastiach, je okrasných drevín len niekoľko.
K tomuto mnohotvárnemu rodu z čeľade ľuľkovité (Solanaceae) patria také dôležité úžitkové rastliny, ako napr. zemiak, paradajka alebo baklažán, mnohé popínavé rastliny a stromy trópov a subtrópov, ale aj jednoročné či viacročné byliny a kry. Mnohé druhy sú veľmi teplomilné a zároveň túžia po slnku, iné sú skromnejšie a darí sa im aj v tieni. Četné druhy sa zaraďujú medzi liečivé rastliny a obsahujú okrem iného väčšinou jedovaté alkaloidy, ktoré sa musia užívať veľmi opatrne. Pre záhradu sa hodia popri spomínaných úžitkových rastlinách podmienečne aj popínavé rastliny náročné na teplo, ktoré sa potom vo voľnej pôde pestujú ako jednoročné. Okrem toho sa ponúka ešte niekoľko okrasných izbových rastlín.
Druhy Solanum majú striedavé jednoduché alebo zložené listy. Kvety stoja jednotlivo alebo vo vrcholíkoch, majú kolesovitú až takmer zvončekovitú korunu a päť- až desaťdielny, vytrvávajúci kalich. Plody sú mnohosemenné, u niektorých druhov jedlé bobule.
Baklažán vŕbolistý (Solanum crispum)
Tento 3–4 m vysoký popínavý ker má staré vetvy drevnatejúce, zatiaľ čo mladé zostávajú často bylinné. Listy, v miernych zimách stálozelené, sú vajcovité až kopijovité, 7–12 cm dlhé, na báze guľaté až srdcovité, na okraji často vlnito kučeravé. Modré lila voňavé kvety v koncových, 7–10 cm širokých vrcholíkoch sa rozvíjajú od júna až do septembra. Plody sú žltkastobiele, veľkosti hrachu. Druh je pôvodný v Čile; pestuje sa často aj v Anglicku pri múroch, najmä na trelážach. Selekcia ‚Glasnevin‘ sa vyznačuje zvlášť dlhou dobou kvitnutia.
Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara)
Je pôvodný v celej Európe a v časti Ázie, rastie rád vo vlhku a pokiaľ možno v tieni, v lesoch a krovinách, na brehoch a na haldách štrku až do výšky asi 1700 m. Poloker so stonkami sčasti drevnatejúcimi rastie buď previsnuto, alebo poliehavým spôsobom, prípadne sa pne po vhodných susedných rastlinách až do výšky 3 m. Jeho vajcovité, zašpicatené listy sú ďalej hore vybavené uškami. Od júna sa objavujú v riedkom kvetenstve päťpočetné fialové kvety, v ich strede stoja ako kontrast do stĺpika zoskupené prašníky, obklopené malými bielymi bodkami. Cípy korunných lupienkov sa ohýbajú dozadu. Následne sa vyvíja spočiatku žltý, neskôr sýto červený bobuľovitý plod.
Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach ľahko jedovatý alkaloid, bobule sa nesmú v žiadnom prípade jesť. V minulosti mal ľuľok sladkohorký určite veľký význam ako liečivá rastlina, ale aj dnes sa v homeopatii oceňuje aspoň jej účinok čistiaci krv a podporujúci močenie a potenie.
Baklažán jazmínokvetý
(Solanum jasminoides)
Krovitá rastlina s tenkými prútovitými výhonmi 50 cm až 2 m dlhými, šplhavými alebo poliehavými. Stálozelené listy sú jednoduché a celistvookrajové, niekedy aj troj- až päťdielne. Ozdobné bielomodré kvety sú asi 2 cm široké, hlboko päťpočetné v metlinovitých, koncových aj bočných strapcoch. Je pôvodom v Južnej Amerike a Brazílii. V bezmrazových klimatických zónach veľmi krásny popínavý ker. U nás je často ponúkaný ako kvitnúca črepníková rastlina.
Ľuľok čierny (Solanum nigrum)
Jednoročná rastlina, nanajvýš 80 cm vysoká, rastie väčšinou na štrkovitých plochách, úhoroch a na poliach. V záhrade môže byť nepríjemným burinom. Je rozšírená v mnohých varietách a formách. Nesie tmavozelené vajcovité a vykrajované listy, neveľké biele kvety a bobule, ktoré sú v zelenom nezrelom stave veľmi jedovaté; dozreté modročierne plody sú už len mierne jedovaté. Napriek tomu si treba na túto rastlinu dávať pozor.
Baklažán (Solanum melongena)
Zelenina z príbuzenskej skupiny paradajky a papriky; má plody rozmanitých tvarov a farieb
- Stanovište: pestovanie pod sklom na humóznej, kypré pôde
- Pestovný priestor: 70 x 50 cm
- Doba pestovania: predpestovanie mladých rastlín (výsev marec až apríl); výsadba v máji do skleníka
- Doba zberu: vyrastené a dobre vyfarbené plody
- Množenie: semenami
Baklažán z čeľade ľuľkovité (Solanaceae) pochádza z tropickej východnej Indie a dostal sa do Európy až v stredoveku. Dorastá asi 1 m a rozvetvuje sa. Jeho stonky a listy sú chlpaté a majú ostne.
V chladnejšom podnebí je pestovanie úspešné iba pod sklom alebo fóliou. Výsev sa vykonáva v marci až apríli, pri teplotách nad 20 °C. Asi po 2 týždňoch sa semenáčiky presádzajú do črepníkov a v máji sa vysádzajú v spone 70 x 50 cm do skleníka. Rastliny sa priväzujú na šnúry alebo tyčky. Pri 6–7 bočných výhonkoch sa prípadne odstráni hlavný výhon.
Rastliny sú náchylné na napadnutie voškami a molicami. Baklažány sa zberajú nezrelé, keď sú vyrastené, lesklé a majú typickú odrodovú farbu. Semená sú v tomto štádiu ešte biele. Baklažány sa nedajú jesť surové.
Plody sa nesmú skladovať pod 8 °C. Pri nižších teplotách sa objavujú hnedé prepadnuté škvrny a rýchlo hnijú.
Odporúčané odrody baklažánov
- ‚Bonica‘
- ‚Black King‘
- ‚Tania‘
- ‚Adona‘
- ‚Lange Violette‘
