Baklažán

(Solanum melongena)

Baklažán čiže ľuľok baklažánový patrí do čeľade ľuľkovitých, ako napríklad zemiaky (ľuľok zemiakový) alebo paradajky (ľuľok jedlý). Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá môže dorásť až do výšky 1 metra a upúta vás purpurovými kvetmi, z ktorých sa potom vyvinú tmavofialové plody.

Baklažán obsahuje vitamíny A, C a B, stopové prvky železo, mangán, horčík, draslík a vápnik.

V ľudovom liečiteľstve sa baklažán tradične používal aj ako liečivá rastlina. Dnes je to predovšetkým zelenina — má málo kalórií, veľa vlákniny a v šupke farbivo nasunín.

Baklažán sa neje surový: obsahuje glykoalkaloidy podobné solanínu, ktoré mu dávajú horkastú chuť a vo väčšom množstve dráždia trávenie. Tepelnou úpravou tento problém zmizne.

Baklažán pochádza pôvodne z východnej Indie, postupne sa vďaka kolonizačným výpravám dostal do Európy, najmä do južnej, kde sa mu darí aj vo voľnej pôde. Časom sa začal pestovať aj vo vhodných oblastiach Ameriky.

U nás sa baklažán darí pestovať v skleníkoch alebo v pareniskách, vo voľnej pôde len tam, kde je naozaj teplo – Podunajská a Východoslovenská nížina, pretože baklažán má dlhú vegetačnú dobu a veľké nároky na teplo (vyššie než paradajky a papriky).

Do pestovania baklažánu sa pustite len vtedy, ak bývate v teplejšej oblasti alebo máte skleník či parenisko. Potom si ho môžete skúsiť vypestovať aj zo semien. Semená vysievajte do malých kvetináčov či misiek už počas februára – ľuľok má dlhý čas klíčenia a celkovo dlhú vegetačnú dobu, aby ste sa dočkali plodov. Semená musia mať dostatočnú vlahu a teplotu okolo 22 až 25 °C, vyklíčené rastlinky aj dostatok svetla.

Rastlinky baklažánu vysádzajte do skleníka počas apríla, do voľnej pôdy až po polovici mája, najlepšie k južnej stene. Treba dodržať spon 50×50 cm, aby mali dosť priestoru. Rastlinky dôkladne zalejte, raz za 14 dní prihnojujte (pozri ďalej) a zabezpečte im dostatok tepla – v chladných dňoch je potrebné dodatočne prikryť aj skleník alebo parenisko.

Ako rastlinka rastie, potrebuje v skleníku aj vo voľnej pôde oporu (rovnako ako paradajky), hoci nerastie tak bujne.

Baklažán treba zrezať: Len čo v júli vyrazia bočné výhonky, odrežte vrchnú časť hlavného výhonka a aj tie bočné skráťte za každým druhým nasadeným plodom – len tak budete mať šancu, že rastlinka plody vyživí a plody dozrejú. Všetky ďalšie výhonky postupne vylamujte. Hlavný výhonok aj bočné výhonky vyväzujte k opore.

Baklažán zberajte na jeseň pred prvými mrazíkmi, odrezávajte ich aj so stopkou a pozberané plody nechajte aspoň týždeň odležať.

• Pečený baklažán je pochúťka. Budete potrebovať: 1 väčší baklažán, 3 paradajky, 1 papriku, 1 cibuľku, 2 strúčiky cesnaku, 1 hrnček kuskusu, syr feta, soľ, čierne korenie, olivový olej a čerstvú bazalku na ozdobu. Baklažán umyjeme, rozkrojíme pozdĺžne na polovicu, vydlabeme dužinu, osolíme, okoreníme, pokvapkáme olivovým olejom a dáme piecť do rúry na 15 minút asi na 190 °C. Medzitým si zalejeme kuskus horúcou vodou, aby napučal. Na panvici rozohrejeme olej a opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu, papriku, paradajky a vnútro baklažánu. Pripravenou zmesou naplníme predpečené baklažány, poukladáme na kocky nakrájanú fetu a dáme zapiecť na ďalších 15 minút na 180 °C. Podávame ozdobené bazalkou.
• Grilovaný baklažán – obľúbený je aj grilovaný baklažán. Grilujeme na grile rovnako ako cukety, papriky a podobne. Len nezabudneme baklažán nakrájať na kolieska, posoliť a nechať vypotiť. Pred grilovaním ich môžeme potrieť olivovým olejom a po ugrilovaní naopak cesnakom.
• Vyprážaný baklažán – tento recept k nám prišiel z talianskej kuchyne. Budete potrebovať: 800 g baklažánov, 4 strúčiky cesnaku, soľ, olej a petržlenovú vňať. Neošúpané baklažány nakrájame na asi 1 cm veľké kocky. Osolíme, dáme do misy a necháme postáť. Potom scedíme, osušíme a opekáme na oleji asi 15 minút, kým nezmäknú. Pred dohotovením pridáme roztlačený cesnak, podávame posypané čerstvou petržlenovou vňaťou.