Zeler
Obsah
Zeler - čo o ňom vieme
(Apium graveolens )
Zeler, presnejšie miřík zeler , je dvojročná rastlina z čeľade miříkovitých. Pestuje sa najmä pre buľvy a tiež pre listy .
Pestovať zeler môžete aj na svojej záhradke, nie je to zložité a navyše vám pomôže odpudzovať škodcov napríklad z uhoriek – často sa pestuje medzi nimi.
Zeler obsahuje mnoho užitočných látok, z vitamínov sú to vitamín C, vitamíny skupiny B a vitamín PP , zo stopových prvkov sú to hlavne sodík, draslík, vápnik, fosfor a horčík .
Zaujímavosť
Listy zeleru sa používajú ako liečivka, majú močopudné účinky, liečia choroby obličiek a močového ústrojenstva a sú tiež prírodným afrodiziakom . Napokon afrodiziakálne účinky sa pripisujú aj buľvám.
Stopkový zeler
Stonkový zeler je druh zeleru, ktorý je vyšľachtený pre zber stopiek (vňate, listov), zatiaľ čo korene (buľvy) sú potlačené. Stopkový zeler je veľmi obľúbený najmä v stredomorskej kuchyni, ale aj v kuchyni americkej, pretože má rovnako ako klasický zeler mnoho zdraviu prospešných látok (vitamíny C, B, K, kyselinu listovú, draslík, sodík, horčík, fosfor, jód) a všeobecne sa považuje za superpotravinu . Pomáha totiž zlepšovať imunitu, napomáha s chudnutím, uzdravuje tráviacu sústavu, znižuje vysoký krvný tlak aj škodlivý cholesterol.
História pestovania
Zeler sa pestuje od staroveku , poznali ho starí Egypťania, Gréci aj Rimania. Vtedy bol smútočnou rastlinou , ktorá sa jedla na pohrebných hostinách, dokonca sa údajne dával do vencov na hroby.
Gréci a Rimania poznali aj ušľachtilé pestovanie zelerových stopiek – prihrnovali vňate zeminou, aby stopky zostali biele a boli viac jemné a chrumkavé.
Do strednej Európy sa zeler dostal v stredoveku, listy aj buľvy sa používali do polievok, šalátov alebo sa piekli spoločne s hovädzím.
V Čechách sa buľvový zeler preukázateľne pestuje až v 19. storočia.
Pestovanie zeleru
Zeler sa u nás pestuje ten buľvový, aj keď – ak sa vám podarí zohnať sadenice alebo semienka vňaťového, môžete sa pokúsiť aj o jeho pestovanie, a to podobným spôsobom.
Zeler môžete pestovať zo semienok , alebo kúpiť sadenice. Zo semienok ho môže pestovať iba ten, kto má k dispozícii teplé parenisko / vykurovaný skleník, pretože semienka potrebujú výsev počas februára, vyššiu teplotu na klíčenie (16 až 18 ° C) a stabilnú klímu. Vysievame cca 0,5 až 1 g osiva na 1 meter štvorcový.
Pre menšiu záhradu je lepšie si pár sadeníc kúpe t. Nakupujeme u overených obchodníkov, dbáme na to, aby sadenice boli čerstvé, zdravé a silné.
Sadenice na záhradu vysádzajte bezpodmienečne až po 15. máji, aby neboli ohrozené mrazom. Vysádzajte ich cca 40 cm od seba, príp. do sponu 40 x 40 cm. Ak vysádzate medzi uhorkami, riaďte sa vzdialenosťou medzi uhorkami.
Sadenice dôkladne zalejte a môže pridať prírodné organické hnojivo – viď Hnojenie zeleru.
Hnojenie zeleru
Hnojenie zeleru je zárukou úspechu. Zeler potrebuje pravidelne rásť, a preto ho prihnojujte 1x za 14 dní roztokom hnojiva Hnojík, kde je dostatok draslíka, fosforu aj primerané množstvo dusíka pre rast kvalitných buľv.
Ďalšia starostlivosť
Zeleru by ste nemali počas vývoja odstraňovať listy , pretože to nepriaznivo ovplyvňuje tvorbu buľvy. Maximálne sa odporúča zbierať suché listy, aby pri rastline nezahnívali.
Zálievka by mala byť pravidelná , záhon s zelerom by nikdy nemal úplne vyschnúť. Akonáhle sa zastaví rast buľv, už nikdy ho nenaštartujete.
Okrem zálievky je dôležité aj hnojenie !
Kedy žať zeler
Zeler zostáva na záhrade ako jedna z posledných zelenín. Môže zostať do septembra/októbra , kým nehrozia prízemné mrazíky.
Buľvy vyrývame opatrne vidlami alebo rýľom , aby sme ich nepoškodili – poškodené buľvy nevydržia uskladnenie.
Zeler nikdy nenecháme dlho na záhone, ale uskladníme ho buď v krechte (jama v skleníku, ktorú zasypeme hlinou), alebo v pivnici – napríklad v debnách s pieskom. Menšie množstvo sa dá uchovávať v chladničke.
POZOR: Zeler pred uskladnením neumývajte , iba očistite od hrubých nečistôt.
Dobre uskladnený zeler vydrží po celú zimu.
Zeler choroby a škodcovia
Ani zeleru sa bohužiaľ nevyhnú choroby alebo škodcovia. Medzi najčastejšie patrí septorióza a chrastavitosť buľv.
Septorióza zeleru , alebo septoriová škvrnitosť zeleru, je hubovitá choroba. Poznáte ju tak, že na okrajoch listov zeleru vznikajú hnedé škvrny so žltým okrajom plným čiernych bodiek. Listy zasychajú a odumierajú, zdravé sú len mladé srdiečkové listy. Choroba sa vyskytuje obzvlášť za daždivého počasia. Je možné preventívne ošetriť rastliny fungicídmi, napr. Champión 50 WP.
Strupovitosť bulev zeleru – táto choroba napáda buľvy, vytvára na nich hnedé škvrny, ktoré spôsobujú, že uskladnený zeler v zime hnije. Prevenciou je dezinfekcia sadbovačov aj náradia a na uskladnenie zeleru radšej zvoliť neskorú výsadbu.
Zeler recepty
Možno sa vám zdá, že zeler sa hodí maximálne do polievky, ale my vám dokážeme, že spracovanie zeleru je neskutočné množstvo.
Zelerový šalát – budete potrebovať: 1 veľkú buľvu zeleru, 3/4 l vody, 1/4 l octu, 120 g cukru, 10 g soli, štipku tymiánu. Zeler olúpte, umyte a nakrájajte na plátky. Dajte do hrnca s vodou, octom, soľou, cukrom a tymianom. Varte, kým zeler nie je mäkký. Bez sterilácie vydrží niekoľko dní v chladničke alebo v špajze. Pokiaľ ho v pohároch sterilujete 30 minút pri 85 °C, vydrží cez celú zimu. TIP: Podávať môžeme s morskými plodmi, ďalšou zeleninou a citrónom.
Zelerová nátierka – budete potrebovať: 1 menšiu buľvu zeleru, soľ, korenie, cca 100 g majolky a 100 g bieleho jogurtu, bazalku, paradajku alebo papriku na ozdobu. Zeler olúpte, umyte a nastrúhajte na hrubom strúhadle. Ihneď zmiešajte s ostatnými surovinami, aby nezhnedol. Natierajte na chlieb, chlebíčky z veky alebo jednohubky z rožkov a zdobte lístkom bazalky, kúskom rajčiaka alebo kúskom červenej papriky.
Zelerové pyré – budete potrebovať: 0,5 kg zeleru, 0,5 kg zemiakov, 150 ml smotany, 50 g masla, soľ a korenie. Zeler olúpte, umyte a nakrájajte na kúsky. Povarte v osolenej vriacej vode cca 20 minút. Medzitým ošúpte, umyte a nakrájajte zemiaky, pridajte k zeleru a varte ďalších 20 minút. Sceďte, rozmixujte na kašu, osoľte a okoreňte, vmiešajte smotanu s maslom a ihneď podávajte. Hodí sa k pečenému mäsu (kačica, hus, teľacie, zverina).
Zelerová polievka – na polievku si pripravte: 1/2 buľvy zeleru, cca 2 mrkvy, 1 cibuľu, 1 vajce, 150 ml smotany, 700 ml vývaru (môže byť z masoxu), kúsok masla, soľ, korenie a nasekanú. Zeler a mrkva očistite, postrúhajte na hrubom strúhadlá. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno a speňte na masle. Pridajte zeler a mrkvu, orestujte, zalejte vývarom a varte do zmäknutia. Potom odoberieme časť zeleniny na ozdobu, zvyšok rozmixujeme, vrátime na platňu a chvíľu povaríme so smotanou a rozšľahaným vajcom. Dochutíme soľou a korením, podávame ozdobené uvarenou zeleninou a posypané petržlenovou vňaťou. Obmena : Rozmixujeme celú zeleninu a zdobíme krutónmi z žemle a bylinkami.
Zelerové hranolky – budete potrebovať 1 až 2 buľvy zeleru, olej, soľ, popr. bylinky (tymian, rozmarín ai). Zeler olúpte a nakrájajte na asi 1 cm hrubé prúžky, aby vyzerali ako hranolky. Povarte ich 1 až 2 minúty v osolenej vriacej vode. Potom preložte na papier na pečenie vyložený plech, pridajte bylinky, pokvapkajte olejom a pečte v slabej vrstve pri 220 ° C dozlatista. Soľte až nakoniec a rovno podávajte.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
- Havelková, Mária: Ovocie a zelenina v skle, Merkúr, Praha 1975.
- Peukertová, Drahomíra: Francúzska kuchárka, Merkúr, Praha 1988.
- www.wikipedia.org
- www.zdravezdravi.cz
- www.ireceptar.cz
- www.sadenicka.cz
- www.toprecepty.cz
- www.recepty.cz