Breza (Betula)
Väčšinou opadavé stromy, zriedkavo kry, často s nápadnou bielou kôrou na kmeňoch
- Stanovište: slnečné, každá záhradná pôda
- Výška: podľa druhu 1–20 m
- Doba kvitnutia: apríl–máj
- Množenie: výsevom a štepením
Približne 40 druhov briez z čeľade brezovité (Betulaceae) je rozšírených v miernom pásme Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Niektoré druhy zasahujú až do arktických a alpínskych oblastí. Väčšina druhov tvorí stromy, ktoré sa vyznačujú jemným vetvením, gracilným rastom, nežnou jarnou zeleňou, jesenným žltým sfarbením a často nádhernou belosťou kmeňov. Listy sú striedavé, jednoduché, väčšinou výrazne pílkovité a tmavozelené. Kvetné jahňady sa zakladajú už na jeseň. Samčie jahňady prezimujú holé, samičie sú chránené šupinami púčikov. Samčie súkvetia sa na jar vyvíjajú skoro do dlhých, voľne prevísajúcich jahňád. Plodom je jednosemenná nažka s dvoma krídelkami, ktorá pri dozrievaní opadáva.
Brezy patria k nenáročným drevinám. Darí sa im takmer v každej pôde, znášajú nízke teploty aj zadymené ovzdušie. Ako priekopnícke dreviny potrebujú plne slnečné stanovište a len na voľnom priestranstve sa rozvinú do plnej krásy. Väčšina druhov patrí skôr medzi parkové než záhradné stromy, pretože len vo väčších záhradách majú dostatok priestoru. Pod brezami, ktoré korenia plytko a výrazne odčerpávajú pôdnu vlahu, majú akékoľvek podrastové rastliny len malú šancu na úspešný rast.
Vybrané druhy:
Breza čínska (Betula albo-sinensis)
Výška 15–20 m, koruna voľná, ozdobná. Listy vajcovité až obvajcovité, dlhé 5–8 cm. Oranžová alebo červeno-oranžová kôra sa veľmi jemne odlupuje. Strom s výrazným vzhľadom, nápadný najmä v zime.
Breza Ermanova (Betula ermanii)
Strom vysoký až 20 m s hlboko nasadenou, širokou a voľnou korunou. Listy sú trojuholníkovito vajcovité, zakončené dlhým hrotom, 5–8 cm dlhé, na jeseň zlatožlté. Kmeň zostáva hladký aj v starobe, žlto-biela kôra sa na povrchu stáča. Jedna z najkrajších briez.
Breza Jacquemontova (Betula jacquemontii)
Vysoká približne 15 m, s voľnou korunou. Listy vajcovité, 5–7 cm dlhé, na jeseň zlatožlté. Kmeň má hladkú, lesklo bielu kôru, ktorá sa odlupuje vo veľkých cároch. Niekedy sa uvádza ako forma B. utilis.
Breza Maximovičova (Betula maximowicziana)
Vysoká až 20 m, so širokou korunou a silnými vetvami. Listy sú veľmi veľké, 8–15 cm dlhé, podobné listom lipy, na jeseň zlatožlté. Kôra je spočiatku oranžovohnedá, neskôr sivá až belavá s ružovým nádychom, jemne sa odlupuje.
Breza trpasličia (Betula nana)
Ker vysoký 0,5–1 m, rastie poliehavým alebo vystúpavým spôsobom. Listy sú malé, takmer okrúhle, 0,5–1,5 cm široké, hrubé, na líci lesklo tmavozelené, bez výrazného jesenného sfarbenia. Najlepšie rastie vo sviežej, humóznej pôde. Je zaujímavou rastlinou pre rašeliniskové záhony, vresoviskové a skalnaté časti záhrady.
Breza čierna (Betula nigra)
Približne 15 m vysoký strom má v staršom veku pomerne málo silných konárov, ale mnoho jemných, mierne prevísajúcich vetvičiek. Listy sú kosoštvorcové až vajcovité, 4–9 cm dlhé, zvrchu lesklo zelené, zospodu modrozelené, na jeseň žlté. Mladý kmeň má červenohnedú až oranžovú kôru, ktorá sa husto a kučeravo stáča, ale neolupuje sa. Na starom strome je kôra hrubá, tvrdá a tvorí čiernu borku.
Breza papierová (Betula papyrifera)
Vysoká až 20 m, s mohutnou korunou a silnými výhonmi. Listy sú široko vajcovité, 4–9 cm dlhé, zvrchu matne tmavozelené, zospodu svetlozelené, na jeseň zlatožlté. Kôra sa odlupuje len pri báze starších kmeňov, inak je hladká, biela a stáča sa do papierovitých cárov.
Breza biela (Betula pendula, novšie Betula verrucosa – breza bradavičnatá)
Táto domáca breza dorastá do výšky 20–30 m. Spočiatku má korunu úzku a vzpriamenú, neskôr vysoko vyklenutú s dlhými previsnutými konármi. Mladé vetvičky sú tenké a posiate belavými bradavičkami. Listy sú kosoštvorcové až trojuholníkovité, 2,5–6 cm dlhé, na jeseň svetložlté. Kôra mladého stromu je červenohnedá (podobná čerešni), neskôr sfarbuje do biela a jemne sa odlupuje, v starobe sa vytvára popraskaná čierna borka.
Veľmi premenlivý druh s početnými záhradnými odrodami, ktoré sú pre záhradu cennejšie než pôvodný druh:
- ‚Dalecarlica‘ – vysoký strom s previsnutými konármi a hlboko laločnatými listami
- ‚Fastigiata‘ – rastie slabo a prísne stĺpovito
- ‚Tristis‘ – vysoký strom s rovným stredovým kmeňom a vetvami previsnutými v širokých oblúkoch
- ‚Youngii‘ – väčšinou ako štepený vysokokmeň s dáždnikovitou korunou a veľmi tenkými previsnutými vetvičkami
Breza mandžuská (Betula platyphylla)
Vysoká 10–20 m, s riedkou korunou. Listy sú trojuholníkovité až vajcovité, 4–8 cm dlhé, zvrchu sýtozelené, zospodu namodralé. Na jar pučí o 2–3 týždne skôr než iné brezy, čo ju robí cennou. Častejšie sa vysádza Betula platyphylla var. japonica s čisto bielou kôrou.
