Bylinky

Bylinky sú rastliny, ktoré sa používajú v kuchyni a tradične aj v ľudovom liečiteľstve. Sú to aromatické rastliny bohaté na silice.

K najznámejším bylinkám patrí mäta, tymián, rozmarín, šalvia, petržlen, majorán, oregano a mnoho ďalších. Každá z týchto byliniek má svoje špecifické vlastnosti a využitie.

Pestovanie byliniek je pomerne jednoduché a dajú sa pestovať v záhrade, na balkóne aj v byte. Bylinky sú zvyčajne nenáročné rastliny, ktoré potrebujú dosť slnka a vody – niektoré, najmä stredomorské, potrebujú skôr slnko, európske bylinky zase skôr vodu.

Skôr než začnete bylinky pestovať, prečítajte si informácie o konkrétnej bylinke a zistite, aké podmienky potrebuje. Každá bylina má svoje nároky na slnko, vlhkosť a teplotu.

Bylinky sa dajú použiť čerstvé, sušené alebo ako esenciálne oleje. Čerstvé bylinky sa používajú najmä v kuchyni, sušené často do bylinkových čajov alebo ako korenie. Esenciálne oleje z byliniek sa využívajú v aromaterapii.

Pri inom než kuchynskom použití bylín buďte opatrní a poraďte sa s lekárom, najmä ak užívate lieky na predpis, máte zdravotné problémy alebo ste tehotná.

Bylinky sú nielen skvelý spôsob, ako dodať jedlu chuť a vôňu, ale dajú sa aj ľahko pestovať. Druhov byliniek je obrovské množstvo a každá má vlastné charakteristiky a využitie. Tu sú tie, ktoré sa v našej kuchyni používajú najčastejšie:

1. Bazalka – má sladkastú a aromatickú chuť aj vôňu, ktorá pripomína paradajky. Používa sa najmä v talianskej kuchyni do omáčok, šalátov, cestovín alebo na pizzu.
2. Kôpor – má sviežu a jemnú chuť aj vôňu. Používa sa predovšetkým ako korenie do rybích a mäsových jedál, šalátov, ale aj do jogurtov a tvarohu.
3. Rozmarín – má silnú a aromatickú chuť aj vôňu, ktorá pripomína borovicu. Používa sa ako korenie do mäsových jedál, rýb, zeleniny, ale aj do pečiva.
4. Šalvia – má silnú a aromatickú chuť aj vôňu pripomínajúcu eukalyptus. Používa sa ako korenie k hydinovému a jahňaciemu mäsu, do omáčok, cestovín a k zelenine.
5. Tymián – má silnú a aromatickú chuť aj vôňu, ktorá pripomína citrusy a mentol. Používa sa ako korenie do mäsových jedál, paradajkových omáčok, ale aj do nápojov.
6. Petržlen – má jemnú a sviežu chuť aj vôňu. Používa sa ako korenie do šalátov, polievok, omáčok, ale aj do mäsových jedál.
7. Oregano – má silnú a aromatickú chuť aj vôňu, ktorá pripomína stredomorskú kuchyňu. Používa sa ako korenie na pizzu, do cestovín, šalátov, mäsových jedál a k zelenine.
8. Mäta – má sviežu a osviežujúcu chuť aj vôňu. Používa sa ako korenie do nápojov, dezertov, ale aj do mäsových jedál a k zelenine.
9. Koriander – má sladkastú a citrusovú chuť aj vôňu. Používa sa ako korenie do ázijských jedál, šalátov, rybích a mäsových jedál.
10. Majorán – má jemnú a sladkastú chuť aj vôňu, používa sa do zabíjačkových jedál, zemiakovej polievky a placiek. Čerstvý oživí aj zeleninové šaláty.

Byliniek je však oveľa viac než tých desať kuchynských. Tu je abecedný prehľad všetkých byliniek a korenín, o ktorých na Hnojíku píšeme – pri každej nájdete, ako ju pestovať, kam sa hodí a čo dokáže:

Angelika lekárska · Aníz · Badián pravý · Barborka obyčajná · Bazalka · Bobkový list · Borák · Cesnak kuchynský · Čajovník · Čechrica voňavá · Černohlávok · Černuška · Čierna horčica · Čili papričky · Divozel · Dobromysľ · Estragón · Fenikel · Hluchavka · Horčica · Ihlica tŕnitá · Jabĺčnik · Jarná cibuľka · Konopa · Koriander · Kotvičník · Kozinec · Kôpor · Krvavec lekársky · Kurkuma · Lastovičník väčší · Levanduľa · Ligurček · Lipkavec · Ľubovník bodkovaný · Majorán · Marinka · Materina dúška · Mäta · Mäta pieporná · Medovka · Microgreens · Monarda dvojitá · Nechtík lekársky · Oregano · Ostropestrec · Palina · Pažítka · Pestovanie levandule · Pestovanie tymiánu · Petržlen · Pľúcnik lekársky · Prha arnika · Psí jazyk lekársky · Púpava · Rasca · Rebríček · Repík lekársky · Rozmarín · Ruman · Rumanček · Saturejka · Skorocel · Sladké drievko · Sporýš · Stévia · Šalvia · Šanta mačacia · Valeriána lekárska · Včelník · Vratič · Yzop · Zádušník · Zázvor · Žerucha · Žihľava

Z byliniek sa doma pripravujú čaje a sirupy. V ľudovom liečiteľstve sa mnohé z nich tradične používali pri nachladnutí, ich účinky však nie sú spoľahlivo overené. Kašeľ, ktorý neustupuje, patrí k lekárovi.

Tradične známy je podbeľ. Obsahuje však pyrolizidínové alkaloidy, ktoré poškodzujú pečeň, preto sa na domáce použitie neodporúča.

Tymián sa pre silnú vôňu hodí do domáceho sirupu alebo do čaju.

Do čajov sa hodia aj rumanček, mäta, zázvor alebo slez.

Medzi rastliny, ktoré sa tradične pridávajú do jarných čajov a jedál, patria:

1. Púpava – Mladé listy sa dajú pridať do šalátu, z kvetov sa varí púpavový „med“.
2. Brusnice – Kyslé plody sa zavárajú a hodia sa k divine.
3. Šalvia – Do čaju sa dáva len málo, má výraznú chuť.
4. Žihľava – Mladé listy sa používajú do polievok, špenátu aj čajov.
5. Zelený čaj – Obsahuje kofeín, preto ho večer radšej vynechajte.

Pri zdravotných ťažkostiach sa vždy poraďte s lekárom.

Výrazné bylinky a korenie pomôžu dochutiť jedlo, takže ho netreba toľko soliť. Vysoký krvný tlak však patrí do rúk lekára, bylinky liečbu nenahradia.

1. Cesnak – dá sa jesť surový (pozor na zápach z úst, skúste ho neutralizovať rozhryzením klinčeka) alebo tepelne upravený v jedlách (cesnaková polievka, zemiakové placky).
2. Šalvia – Používa sa ako korenie k mäsu alebo do čaju.
3. Rozmarín – Hodí sa ako korenie k mäsu a zemiakom, dá sa z neho uvariť aj čaj.
4. Citrónová tráva – Používa sa ako korenie najmä do ázijských jedál alebo sa z nej dá uvariť chutný čaj.
5. Mäta – Používa sa ako korenie, ozdoba jedál alebo sa z nej dá pripraviť lahodný čaj.

Niektoré bylinky a drobné ovocie obsahujú zaujímavé množstvo vitamínov a minerálnych látok:

1. Brusnice: obsahujú vitamín C a sú výrazne kyslé, preto sa najčastejšie zavárajú alebo sladia.
2. Žihľava: obsahuje minerálne látky a vitamíny, napríklad draslík, vápnik a vitamín C.
3. Petržlen: je bohatý na vitamíny A a C a obsahuje minerálne látky ako draslík a železo.

Bylinky môžete pestovať v záhrade, v bylinkovej záhradke, na bylinkovej špirále, ale ak nemáte dosť miesta, tak aj v nádobách alebo hrantíkoch. Hrantík sa navyše dá použiť v interiéri aj v exteriéri a dobre sa s ním manipuluje, keď potrebujete bylinky v lete vyniesť von alebo naopak v zime zazimovať.

Existuje mnoho druhov hrantíkov určených pre rôzne veľkosti a druhy rastlín. Najčastejšie sa používajú hrantíky z plastu, keramiky alebo kovu. Dôležité je vybrať taký, ktorý bude zodpovedať veľkosti rastliny a bude mať dosť priestoru pre korene.

Pri výbere miesta pre hrantík treba zohľadniť nároky rastliny na svetlo. Väčšina bylín potrebuje slnečné svetlo, ale niektoré sa dajú pestovať aj v tieni. Ak máte možnosť, umiestnite hrantík k južnému oknu, ktoré je najviac presvetlené. Ak nemáte dosť slnečného svetla, môžete použiť umelé osvetlenie (najmä v interiéri).

Pri pestovaní v hrantíku je dôležitá aj správna zálievka. Hrantík by mal mať na dne otvory na odtok vody, aby rastlina nepremokla. Zalievajte pravidelne, ale nie príliš často. Lepšie je zalievať menšie množstvo vody častejšie než veľa naraz.

Hrantík na bylinky môže byť vynikajúcou voľbou na pestovanie bylín v domácom prostredí, či už ide o kuchynské bylinky alebo dekoratívne rastliny.

Ak máte v záhrade miesto, oplatí sa bylinkám vyčleniť vlastný záhon. Bylinková záhradka sa najlepšie zakladá na slnečnom, skôr suchšom mieste blízko kuchyne, nech to k nej nie je ďaleko, keď počas varenia potrebujete pár lístkov. Rastliny sa do nej sadia podľa nárokov na vodu, nie podľa abecedy: stredomorské druhy ako rozmarín, tymián, šalvia alebo oregano znesú sucho a chudobnejšiu priepustnú pôdu, zatiaľ čo petržlen, pažítka, kôpor alebo medovka chcú vlahu a živnejšiu zeminu.

Práve tento rozdiel rieši bylinková špirála – vyvýšený špirálový záhon, v ktorom so stúpajúcou výškou ubúda vlhkosti. Hore prídu suchomilné stredomorské bylinky, dole k päte tie, ktoré chcú vlhko. Na jednom štvorcovom metri tak vedľa seba vytvoríte niekoľko rôznych stanovíšť. Mätu vysaďte radšej zvlášť do nádoby zapustenej do zeme – rozrastá sa výbežkami a ostatné bylinky by časom prerástla.

V starej sedliackej záhradke mala každá bylinka svoje miesto podľa toho, koľko tam bolo slnka a vlahy. Sepp Holzer takto opisuje záhradu, pri ktorej vyrastal v nadmorskej výške 1300 m, a voľbu vhodného stanovišťa považuje za najistejšiu cestu k zdravým rastlinám bez veľkej starostlivosti. Stačí zistiť, aké miesta v záhrade máte, a bylinky rozdeliť podľa nich.

Jedovaté liečivé rastliny do bylinkového záhona nepatria. V starých záhradách rástol medzi bylinkami aj prilbica alebo náprstník. Obe rastliny sú prudko jedovaté a listy náprstníka si možno pomýliť s kostihojom. Na záhon, z ktorého sa trhajú bylinky do kuchyne alebo kde sa hrajú deti, ich preto nesaďte.

Ako spojiť suché aj vlhšie stanovištia na malej ploche, ukazuje permakultúrna záhrada v Chýni pri Prahe od českého ateliéru Zahrada pro radost. Na pozemku s rozlohou 2100 m² stojí bylinková špirála medzi domom a prírodným kúpacím jazierkom, takže bylinky na varenie aj na čaj sú pár krokov od kuchyne. Ako variant autori spomínajú osadenie špirály jahodami. Veľkú časť záhrady tvorí jedlý les z ovocných stromov, kríkov, zeleniny a byliniek a na zálievku slúži dažďová voda. Ako špirálu rozvrhnúť, opisujeme vyššie pri pestovaní v hrantíku.

Bylinky sa dajú rozdeliť na dve skupiny. Jednoročné treba každý rok vysievať znova, trváce stačí raz vysadiť a po niekoľkých rokoch trsy rozdeliť a presadiť inam. Prehľad ukazuje, ako sa najčastejšie kuchynské bylinky zakladajú a kedy sa zberajú. Termíny platia pre stredné polohy, v teplých oblastiach sa dá začať o 1–2 týždne skôr, na horách neskôr. Teplomilné druhy, ako je bazalka alebo majorán, patria von až po zamrznutých mužoch (12.–15. mája).

Pár pravidiel platí pre väčšinu byliniek. Zberajte ich za sucha a pred kvitnutím, keď majú najviac vône. Nestrihajte ich pri samej zemi, aby znova obrástli. Pri trvácich druhoch urobte posledný zber najneskôr v polovici septembra, inak do zimy nezosilnejú. Šalvia, tymian a mäta pieporná nie sú úplne mrazuvzdorné. Kde v zime chýba sneh, prikryte ich čečinou.

Bylinky v záhone si zvyčajne vystačia s kompostom na jar. Inak je to pri bylinkách v hrantíku a kvetináči: v obmedzenom objeme substrátu je zásoba živín vyčerpaná za pár týždňov a na rastline to vidno hneď – listy sa zmenšia, zosvetlejú a bylinka stráca vôňu, pretože netvorí toľko silíc. Platí to dvojnásobne pri trsoch kúpených v supermarkete, ktoré bývajú husto nasiate v malom kelímku.

Pretože sa bylinky zberajú priebežne a jedia sa čerstvé, hodí sa k nim organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne, namiesto rýchlych minerálnych hnojív. Hnojík dodá bylinkám dusík, fosfor a vápnik a použiť sa dá dvoma spôsobmi:

• Môžete ho posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Prihnojujte radšej slabšie a častejšie než raz a veľa – prehnojené bylinky rýchlo narastú do listu, ale bývajú vodnaté a menej aromatické. Presné množstvo nájdete v tabuľke dávkovania, podrobný návod v článku o hnojení byliniek a hnojivo samotné v katalógu. Pri rýchlych plodinách, ako je žerucha, sa prihnojuje po každom zbere.

A keď sme sa s bylinkami zoznámili a naučili sa ich pestovať, skúste si teraz pripraviť aj niečo v kuchyni: Bylinkové maslo je skvelý spôsob, ako dodať jedlám chuť a zároveň využiť prebytky byliniek z vlastnej záhradky. Ide o jednoduchý recept, ktorým vytvoríte lahodnú prílohu k pečivu, cestovinám, ryži a mnohým ďalším jedlám.

Základom bylinkového masla je maslo, ktoré sa zmieša s nasekanými čerstvými bylinkami. Najlepšie sú bazalka, tymián, oregano, rozmarín, petržlen a šalvia. Samozrejme ich môžete kombinovať podľa vlastnej chuti.

Postup:

1. Maslo nechajte zmäknúť pri izbovej teplote.
2. Nakrájajte bylinky na drobné kúsky a zmiešajte ich s maslom.
3. Pridajte štipku soli a korenia a premiešajte, kým nie sú bylinky v hmote rovnomerne rozložené.
4. Ak chcete, môžete pridať aj ďalšie korenie, napríklad cesnak alebo citrónovú kôru.
5. Nakoniec dajte bylinkové maslo do chladničky a nechajte ho odležať aspoň hodinu.

Hotové bylinkové maslo môžete použiť ako prísadu do rôznych jedál alebo ho jednoducho natrieť na chlieb. Ak máte prebytok byliniek, môžete si vyrobiť aj väčšie množstvo a uložiť ho do mrazničky. Takto pripravené bylinkové maslo vydrží celý rok.

V našej kuchyni sa najčastejšie používa bazalka, kôpor, rozmarín, šalvia, tymián, petržlen, oregano, mäta, koriander a majorán. Kompletný abecedný prehľad byliniek a korenín, o ktorých píšeme, nájdete vyššie v článku.

Zvoľte dostatočne veľký hrantík s otvormi na odtok vody a postavte ho na slnečné miesto, ideálne k južnému oknu. Do jednej nádoby sadzte bylinky s podobnými nárokmi – stredomorské druhy znesú sucho, európske chcú vlahu. Zalievajte menšou dávkou častejšie a po niekoľkých týždňoch začnite prihnojovať.

Najlepšie organickým hnojivom, ktoré živiny uvoľňuje postupne – bylinky sa totiž zberajú priebežne a jedia čerstvé. Hnojík sa dá posypať v slabej vrstve okolo rastlín alebo vylúhovať a použiť na zálievku či postrek. Hnojte radšej slabšie a častejšie: prehnojené bylinky bývajú vodnaté a menej aromatické.

Lepšie je zalievať menšie množstvo vody častejšie než veľa naraz. Nádoba musí mať odtokové otvory, aby korene nestáli vo vode. Stredomorské bylinky ako rozmarín či tymián nechajte medzi zálievkami preschnúť, medovka, pažítka alebo petržlen chcú vlhko stále.

Za oknom sa celoročne darí pažítke, petržlenu, bazalke, mäte alebo žeruche. Potrebujú najmä dosť svetla – v zime im ho na severnom okne chýba a rastliny sa vytiahnu. Pomôže presun na najsvetlejšie okno alebo prisvetlenie.

Najviac silíc majú bylinky tesne pred rozkvitnutím, zbierajte ich za suchého počasia dopoludnia, keď oschne rosa. Sušia sa v tieni, v tenkej vrstve alebo vo zväzkoch zavesených na vzdušnom mieste, do 40 °C. Na slnku a v horúčave sa silice strácajú a bylinka príde o vôňu.

Jednoročné: bazalka, kôpor, trebuľka, majorán, rumanček a žerucha. Trváce bylinky, ako je pažítka, ligurček, mäta, šalvia, tymian, palina, estragón alebo levanduľa, vydržia na jednom mieste niekoľko rokov. Potom sa trsy rozdelia a vysadia inam.