Červená škvrnitosť

(Polystigma rubrum)

Červená škvrnitosť listov slivky, známa aj pod odborným menom Polystigma rubrum, je hubová choroba postihujúca slivky a ďalšie druhy rodu Prunus (napríklad trnky). Patrí medzi bežné choroby sliviek a rozoznáte ju podľa charakteristických červených škvŕn na listoch.

Pôvodcom červenej škvrnitosti listov slivky je huba Polystigma rubrum. Vlhká a daždivá jar a skoré leto sú ideálne podmienky na rozvoj tejto choroby. Huba napáda listy sliviek a vytvára na nich drobné červené škvrny. Škvrny sa postupne zväčšujú a môžu splývať, takže na listoch vznikajú hnedé nekrotické plochy. V neskorších štádiách sa na spodnej strane listov objavujú čierne plodničky huby.

Červená škvrnitosť listov slivky spôsobuje najmä estetické poškodenie stromu, ale všeobecne sa nepovažuje za závažnú chorobu, ktorá by výrazne ovplyvnila zdravie alebo úrodu sliviek. Opakované infekcie však môžu rastliny oslabiť a zvýšiť ich náchylnosť na ďalšie choroby a škodcov.

Prevenciou proti červenej škvrnitosti listov slivky je dôkladné zhrabanie opadaného lístia na jeseň, pretože v ňom plodničky huby prezimujú. Ďalej je dôležité vytvoriť dostatočný priestor medzi stromami pre lepšie prúdenie vzduchu a nižšiu vlhkosť. Pri silnom napadnutí prichádzajú na rad fungicídy s účinnými látkami na báze medi; konkrétne povolené prípravky nájdete v registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP.

Pod ľudovým názvom červená škvrnitosť broskyne sa v skutočnosti skrýva iná choroba — kučeravosť broskýň (Taphrina deformans). Prejavuje sa pokrútenými listami s vydutými, červenkastými škvrnami a patrí medzi najčastejšie ochorenia broskýň. Huba napáda najmä mladé listy, ktoré potom predčasne opadávajú. Strata listov strom oslabuje, spôsobuje opad mladých plodov a niekedy aj podstatné zníženie úrody. Je to teda choroba oveľa škodlivejšia než ostatné choroby sliviek.

Rozvoju choroby praje nižšia teplota a daždivé počasie koncom zimy, prípadne v čase pučania a krátko po vyrašení listov. Huba prezimuje v šupinách pukov.

Ak chcete hube zabrániť, aby napadla vaše broskyne, musíte urobiť preventívny postrek stromov meďnatými alebo sírnatými prípravkami už skoro na jar, teda v čase, keď sa puky nalievajú a zväčšujú. Vyberajte podľa účinnej látky — hydroxid meďnatý, oxichlorid meďnatý či zmáčateľná síra — a vždy si overte v registri ÚKSÚP, či je prípravok pre broskyňu povolený. Ošetrenie môžete opakovať v týždňových intervaloch až do začiatku kvitnutia, vždy keď je chladnejšie a daždivo.

Šíreniu choroby sa dá brániť aj ekologickejšie: z mladých drevín môžete poškodené listy odstraňovať ručne. Ľudové zvyklosti odporúčajú pestovať chren medzi broskyňami, ktorý vraj šíreniu huby zabraňuje.

Ako vždy je najdôležitejšia prevencia, teda vysádzať odolné odrody, pravidelne odstraňovať napadnuté lístie a likvidovať choré, odumreté a poškodené konáre a listy. Vyplatí sa aj vyvážené hnojenie: prehnojenie dusíkom ženie stromy do mäkkého, bujného rastu, zatiaľ čo organické hnojivá uvoľňujú živiny pozvoľna a zlepšujú štruktúru pôdy.

Listy jahôd trpia v skutočnosti opäť inou chorobou (Diplocarpon earlianum), ktorá však tiež pripomína červené alebo červenofialové škvrny. Listy neskôr zasychajú a škvrny sú pomerne veľké, s hnedými stredmi. Počet škvŕn sa časom zvyšuje a jednotlivé škvrny splývajú. Choroba môže napadnúť aj listové stopky alebo kvetné stonky, na ktorých majú škvrny pretiahnutý tvar.

Ošetrenie proti tejto chorobe sa robí po zbere plodov. V prípade potreby sa raz až dvakrát opakuje, a to v intervaloch 10 až 14 dní. Siahnite po fungicídoch na báze medi alebo po prípravkoch s difenokonazolom — zoznam povolených prípravkov pre jahody vedie ÚKSÚP.