Choroby sliviek

Slivky – radosť z ich pestovania a z ich úžitku nám môžu prekaziť choroby sliviek, ktorými môžu trpieť a ktoré spôsobia tak oslabenie stromu, zníženie či zničenie úrody, ako aj odumretie časti alebo celého stromu. To sú nemilé záležitosti. Aké teda poznáme choroby sliviek? Nie je ich málo. U nás sa vyskytujú nasledujúce: šarka sliviek, monilióza kôstkovín, klasterospórióza, vírus zakrpatenosti sliviek, vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek, drobná škvrnitosť listov sliviek, pevníkovec purpurový, hrdza sliviek, bakteriálna rakovina a suchá škvrnitosť listov.Mnohé z týchto ochorení sú si podobné, či už názvom, alebo prejavmi. Je dobré zorientovať sa v tejto problematike a najlepšie je snažiť sa im predchádzať.

Šarka sliviek  ( Plum pox virus ) je veľmi vážne vírusové ochorenie kôstkovín, ktoré patrí do rodu Potyvirus. Jeho hlavnými prenášačmi sú druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách a infikovaný rastlinný materiál prenášaný do nových lokalít. Vírus šarky nepredstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľa, ale môže zničiť úrodu ovocia tým, že spôsobuje jeho predčasné opadávanie, kyslosť a deformácie. Príznaky napadnutia možno sledovať na listoch, plodoch a výnimočne aj na kôstkach.  

Šarka sliviek vo všeobecnosti spôsobuje na listoch svetlozelené až žltozelené škvrny nepravidelného tvaru a rôznej veľkosti, bez ostrého ohraničenia. Badateľné sú od mája. Na plodoch sa prejavy ukazujú na začiatku ich dozrievania. Vytvárajú sa na nich škvrnité kresby, ktoré sa postupne prepadávajú. Dužina na mieste preliačin je červenohnedá, nekrotická a pevne drží pri kôstke. V napadnutých plodoch je znížený obsah cukrov a kyselín, sú tak bezcenné a dochádza k ich predčasnému opadávaniu.

Hostiteľmi šarky môžu byť všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá. Prejavy tohto vírusového ochorenia sú preto veľmi variabilné a líšia sa v závislosti od druhu hostiteľa, jeho odrody a kmeňa vírusu. V súčasnosti je opísaných deväť kmeňov vírusu šarky sliviek, ktoré sa líšia tak agresivitou, ako aj symptomatickými prejavmi. Vo všeobecnosti platí, že najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov. 

Prítomnosť šarky sliviek môže zosilniť účinky iných endemických vírusov infikujúcich rôzne druhy rodu Prunus. Vírus výrazne spomaľuje rast ovocných drevín a znižuje ich mrazuvzdornosť.

Šarka sliviek – Príznaky na plodoch slivky japonskej cv. Červená krásavica. Choré ovocie sa porovnáva s dvoma zdravými plodmi vľavo

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Šarka sliviek – Príznaky infekcie na listoch slivky cv. Brompton, ukazuje žltkasté krúžky

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Monilióza kôstkovín ( Monilinia laxa / Monilinia fructigena ) je v našich končinách často sa vyskytujúce ochorenie, ktoré dokáže zničiť prevažnú časť kvetov a vetvičiek. Ešte ničivejšie je napadnutie dozrievajúcich a zrelých plodov. Také plody sú celkom znehodnotené. Napadnuté kvety a mladé plody hnednú a zasychajú. Listy, mladé výhonky a vetvičky vädnú a schnú, pričom sa na postihnutých miestach často objavuje glejotok. Napadnuté plody buď opadajú, alebo tzv. mumifikujú a zostanú v korune stromu. K ich napadnutiu dochádza najčastejšie pri ich poranení.

Huba spôsobujúca moniliózu prezimuje ako podhubie v pletive napadnutých rastlinných častí – v napadnutých vetvičkách či mumifikovaných plodoch, ktoré zostali na strome. K infikovaniu moniliózou dochádza väčšinou za chladného a vlhkého počasia.

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modřice

Zdroj: Shuhrataxmedov – vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19462852

Zdroj: http://web2.mendelu.cz

Klasterospórióza ( Clasterosporium carpophilum) – je hubové ochorenie. Príznaky klasterospóriózy sa na listoch prejavujú zavčasu na jar, keď vypučia listy, vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých (asi 5 mm), oranžových škvŕn. Tie sú neskôr ostro ohraničené a ich farba prechádza do hnedej. Obranná reakcia hostiteľa v mieste infekcie vytvorí oddeľovaciu vrstvu, aby nedochádzalo k prenikaniu toxínov do zdravých pletív, a takto oddelené škvrny následne vypadávajú z listovej čepele. Od toho je odvodený názov dierkovitosť listov.

Druhým príznakom hubového ochorenia klasterospóriózy sú drobné škvrny na plodoch – často sprevádzané glejotokom. Tmavé, hnedočierne škvrny prechádzajú do korkovitosti dužiny.

Na letorastoch a mladých vetvičkách sa vyskytujú hrbolčeky, preliačiny a rôzne zdurenia hnedočervenej farby. Ich povrch býva popraskaný, zvráskavený a osídľujú ho saprofytické huby. Následkom napadnutia je zníženie intenzity fotosyntézy, zníženie násady kvetných pukov, a tým aj plodov. Letorasty a vetvičky zaostávajú v raste. Plody sa znehodnocujú, za vlhka hnijú, za sucha sa scvrkávajú. Vytvorené rany sa stávajú vstupnou bránou pre iné ochorenia. U mladých stromčekov môže dôjsť k ich odumretiu.

Zdroj: www.chromos-agro.hr

Zdroj: www.chromos-agro.hr

Zdroj: zastitasljive.blogspot.com

Vírus zakrpatenosti sliviek (Prune dwarf virus; PDV) – spôsobuje odumieranie pukov a obrastu, oslabenie rastu a následné zníženie úrody. Objavuje sa na listových čepeliach ako svetlozelené, rôzne veľké krúžky, škvrny, pruhy či kresby. Takto napadnuté miesta od stredu nekrotizujú a listy sa deformujú. Spôsobuje nápadnú zakrpatenosť listov. Intenzita a prejavy tohto ochorenia sa líšia v závislosti od hostiteľa, kmeňa vírusu a počasia. Pri nižších teplotách sú prejavy viditeľnejšie. Vírus napáda tak slivky, ako aj čerešne, višne, marhule, broskyne a ďalšie príbuzné dreviny. Prenáša sa vegetatívne vrúbľovaním, očkovaním a vegetatívnymi odnožami a u niektorých druhov aj peľom a semenami – najmä pri višni a čerešni. 

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modřice

Vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek  (Prunus necrotic ringspot virus; PNRSV, Apple mosaic virus; ApMV) – vytvára typické príznaky na listoch, ktoré sa vyvinuli na jar a začiatkom leta, keď sú nižšie teploty. Na listových čepeliach sú svetlozelené až jasne žlté ostro ohraničené škvrny, pruhy a kresby. Pruhy zvyčajne vytvárajú tzv. dubolisté kresby. Stromy pri silnom napadnutí majú výrazne menšie listy, kratšie prírastky a dávajú menšiu úrodu. Tento vírus sa prenáša peľom, semenami aj vegetatívnym množením – očkovaním, vrúbľovaním a vegetatívnymi odnožami.

Drobná škvrnitosť listov slivkovín (Phyllosticta prunicola)– sa šíri predovšetkým počas vlhkého daždivého počasia. Väčšinou napáda listy, ale môže napadnúť aj plody a výnimočne aj letorasty. Zvyčajne sa na listoch objavia drobné, okrúhle, červenofialové až fialovosivé škvrny, ktoré sú často lemované tmavším okrajom s priemerom 1 až 2 mm. Uprostred škvŕn sa vytvárajú plodničky, ktoré tvoria tmavé body. Tieto škvrny od stredu zasychajú a vypadávajú. Listy, ktoré sú silno postihnuté, predčasne opadávajú. Na plodoch sa pri napadnutí tvoria pravidelné malé sivozelené škvrny, mnohokrát lemované červenofialovým okrajom, a postihnuté časti plodu postupne korkovatejú. Škvrny drobnej škvrnitosti listov slivkovín sú veľmi podobné suchej škvrnitosti listov a presné určenie diagnózy vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modřice

Pevníkovec purpurový (Chondrostereum purpureum) – je tzv. drevokazná huba, ktorá rastie počas celého roka, ale najviac od jesene do jari. Okrem ihličnatých stromov napáda aj ovocné stromy a kry, predovšetkým slivky. Spôsobuje bielu hnilobu dreva, pričom postihnutá môže byť len časť stromu, ale aj celý strom. Kmeň napadnutej dreviny sa sfarbuje do hnedočervena a listy sú striebristo lesklé. Napadnuté konáre či stromy chradnú a môžu odumierať. Na odumretom dreve vyrastajú červené až fialové, neskôr hnedé plodnice tejto huby. Infekcie vznikajú na čerstvých ranách stromov a krov, väčšinou do 1 týždňa od poranenia. Najčastejšie k tomu dochádza na jar alebo na jeseň. Toxické látky vylučované do listov spôsobujú ich striebristé sfarbenie.

Hrdza slivková (Tranzschelia pruni-spinosae, Tranzschelia discolor)– je ochorenie, ktorého sprievodným prejavom je náhly opad napadnutých listov. Okrem slivky domácej sú hostiteľskými rastlinami marhuľa obyčajná, trnka obyčajná, mandľa obyčajná, čremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi (veternica iskerníkovitá) je v štádiu mycélia. V oblastiach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj na neopadaných listoch a môže prerásť až do vetvičiek stromov, na ktorých prezimuje. Typickými príznakmi napadnutia sliviek hrdzou sú do fialova alebo žltkasto sfarbené škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere žiliek. Škvrny sú nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi, a na spodnej strane listu sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami urediospór škoricovohnedej farby. Pri silnej infekcii postupne dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta možno na spodných stranách listov pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutospórovom štádiu.

Hrdza sliviek – vrchná strana listu – Drobné, žlté, nepravidelné škvrny na vrchnej strane listov

Zdroj: www.ecophyta.sk

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modřice

Grmaník slivkový (Taphrina pruni) – v našich podmienkach sa vyskytuje väčšinou vo vyšších oblastiach, kde je chladnejšie. Okrem slivky napáda aj marhule a čerešne. Napadnuté plody sú bez chuti, nedozrievajú a majú nízku kvalitu. V porovnaní so zdravými plodmi sa napadnuté plody po odkvete zväčšujú a predlžujú. Farba plodov sliviek je zelená až žltozelená, dužina je tvrdá, bez šťavy a chuti, pričom plody sú pokryté belavým povlakom. Napadnuté plody od júla opadávajú. Nevytvára sa v nich kôstka a už nie sú použiteľné, ani sa nedajú ďalej spracovať. Pre grmaníka je typická deformácia plodov, ich abnormálne zväčšenie, predĺženie a zakrivenie. Často býva napadnutá iba časť plodu a vytvárajú sa tak na nich nepravidelné nádory. Zdeformované plody sa postupne scvrkávajú a hnednú. 

Napadnutie grmaníkom slivkovým sa môže vyskytnúť aj na letorastoch stromov, ktoré následne hrubnú, krpatejú a skrúcajú sa. Pri silnom napadnutí letorastov dochádza k ich postupnému usychaniu. Grmaník slivkový prezimuje mycéliom alebo blastospórami v napadnutých konároch, odkiaľ prerastá do listov a pukov. Za vlhkého a chladného počasia počas skorej jari prerastá grmaník do mladých plodov a infikuje ich. Z infikovaných plodov sa v druhej polovici júla šíri pomocou vetra.