Dub (Quercus)
Prevažne vysoké opadavé stromy
- Stanovište: v parkoch a veľkých záhradách na hlbokých, výživných, ak možno málo vápenatých pôdach
- Výška: 10–30 m
- Doba kvitnutia: nevýznamná, nemá okrasnú hodnotu
- Množenie: výsevom, odrody štepením
V miernom pásme severnej pologule sa vyskytuje približne 450 druhov dubov (Quercus); centrum rozšírenia sa nachádza v Severnej Amerike. V Európe rastúce duby z čeľade bukovité (Fagaceae) sú prevažne opadavé (len niektoré sú stálozelené) stromy so striedavými listami, väčšinou perovito laločnatými, zriedka celokrajnými alebo pílkovitými. Veľmi nenápadné zelenkasté kvety sú jednopohlavné a jednodomé. Zo samičích kvetov sa vyvíjajú známe žalude – vajcovité alebo okrúhle oriešky, viac či menej obklopené miskovitou čiaškou (cupula). Duby sa často vyvíjajú na majestátne stromy dominujúce okoliu. Sú dôležitými lesnými, parkovými aj alejovými stromami. Ich pôsobenie vychádza nielen z mohutného vzrastu, ale aj z krásne tvarovaných listov a u niektorých druhov aj z nápadného jesenného sfarbenia.
Biely dub (Quercus alba)
Strom dorastajúci až do výšky 30 m, v našich podmienkach zvyčajne oveľa nižší, s širokou, okrúhlou korunou a nápadne svetlosivou borkou, ktorá sa olupuje v platniach. Listy sú dlhé 12–23 cm, obráteno vajcovité, na každej strane majú 3–4 laloky, pri báze klinovito zúžené, na vrchnej strane sýtozelené, na spodnej modrasté až modrozelené. Na jeseň sa sfarbujú oranžovo až vínovočerveno alebo aj fialovočerveno. Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, často rastie na ľahkých piesčitých pôdach. Pre svoje jesenné sfarbenie patrí medzi najzaujímavejšie duby. V kultúre je citlivý na vápno. U nás sa často pestuje odroda ‚Elongata‘ – má užšie listy, laloky sú viac-menej lyžičkovito prehnuté a na jeseň sa farbia purpurovofialovo.
Gaštanolistý dub (Quercus castaneifolia)
Strom s mohutnou korunou, dorastajúci až do výšky 25 m. Listy sú úzko oválne až obvajcovité, 8–18 cm dlhé, hrubo pílkovité; 4–14 párov žiliek končí v krátkych chrupkovitých zúbkoch. Zvrchu sú lesklé tmavozelené, zospodu viac či menej hviezdicovito chlpaté. Žalude sú 2–3 cm dlhé, vajcovitého tvaru, z jednej tretiny až polovice obklopené čiaškou s dozadu ohnutými šupinami. Pochádza z Kaukazu a Iránu. Tento druh je zaujímavý pre duby nezvyčajným tvarom listov.
Dub cerový (Quercus cerris)
Až 35 m vysoký strom so široko kužeľovitou korunou a tmavou, výrazne hrboľatou kôrou, ktorá sa rozpadá na malé políčka. Púčiky sú obklopené vytrvávajúcimi nitkovitými palistami. Listy sú podlhovasto vajcovité, nepravidelne hlboko laločnaté, na každej strane so 4–9 lalokmi, zvrchu tmavozelené, zospodu matne zelené a chlpaté. Žalude sú dlhé 3 cm, asi do polovice obklopené čiaškou s ihlicovitými, dozadu ohnutými šupinami. Quercus cerris je odolný a robustný strom, ktorému sa darí na suchých, vápenatých stanovištiach. Na jeseň sa jeho listy nádherne sfarbujú do žltohneda. Pochádza z južnej Európy a Malej Ázie.
Dub šarlátový (Quercus coccinea)
Až 20 m vysoký strom, koruna okrúhla a voľná. Listy sú obrátene vajcovité až eliptické, 8–15 cm dlhé, na každej strane s 3–4 odstávajúcimi lalokmi, zvrchu tmavozelené, zospodu s hnedými pazušnými chĺpkami. Na jeseň sa listy sfarbujú žiarivo šarlátovočerveno. Plody sú väčšinou jednotlivé, až 2,5 cm dlhé, obklopené z jednej tretiny až polovice čiaškou. Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Vďaka intenzívnemu jesennému sfarbeniu patrí medzi najkrajšie severoamerické duby. Vyžaduje kyslú pôdu.
Dub zúbkatý, japonský cisársky (Quercus dentata)
Až 30 m vysoký strom s okrúhlou korunou, borka hrubá a hlboko ryhovaná. Listy veľmi veľké, 10–30 cm dlhé, na každej strane s 5–9 zaoblenými lalokmi alebo len zvlnenými záhybmi, zvrchu tmavozelené, zospodu žltozelené. Konáriky nápadne hrubé a šedo plstnaté, prisadnuté žaluďe zvyčajne vo zväzkoch, 2 cm dlhé, obklopené čiaškou do polovice. Čiaška má na hornom okraji dlhé, strapcovité, odstávajúce šupiny. Pochádza z Japonska. U nás zostáva výrazne menší, preto má uplatnenie aj v menších záhradách; nápadný je najmä na jeseň krásnym sýto červenohnedým sfarbením.
Dub uhorský (Quercus frainetto)
Až 30 m vysoký strom, koruna spočiatku vajcovitá, neskôr okrúhla až široko rozložito rozvetvená. Listy sú obrátene vajcovité, 8–20 cm dlhé, pravidelne a hlboko laločnaté, na každej strane s 6–10 pretiahnutými lalokmi, zvrchu tmavozelené, zospodu šedozelené a s hviezdicovými chĺpkami. Vajcovité, takmer prisadnuté plody – žaluďe – po 2–4, obklopené čiaškou až do polovice. Pochádza z Balkánu, južného Talianska a Turecka. Quercus frainetto je veľmi odolný, rýchlo rastúci strom, dekoratívny najmä pravidelne strihanými listami.
Dub cezmínolistý (Quercus ilex)
Stálozelený, až 20 m vysoký strom. Koruna je hustá a široko okrúhla, kôra sa šupinatí až v staršom veku. Listy sú veľmi variabilné, väčšinou elipsovité až úzko vajcovité, 3–7 cm dlhé, celistvookrajové alebo viac či menej vzdialene zúbkaté, mladé listy sú riedko bielo plstnaté, neskôr zhora tmavozelené a lesklé, zospodu šedoplstnaté a kožovité. Žalude rastú po 1–3, majú 2–3 cm a sú do polovice obklopené čiaškou. Pochádza zo Stredomoria. V klimaticky priaznivých oblastiach je aj v strednej Európe dostatočne odolný; často sa pestuje v anglických záhradách.
Dub celokrajný (Quercus imbricaria)
Asi 20 m vysoký strom, koruna je spočiatku kužeľovitá, neskôr guľovitá. Listy sú úzko oválne až podlhovasto vajcovité, 10–18 cm dlhé, celistvookrajové, zvrchu lesklo tmavozelené, zospodu bledo zelené a mierne chlpaté. Žalude sú jednotlivé, krátko stopkaté, asi 1 cm dlhé, takmer do polovice obklopené čiaškou. Pôvodom je z východnej časti Severnej Ameriky.
Spomedzi ostatných dubov vyniká predovšetkým nelaločnatými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú tmavo až hnedožlto.
Dub libanonský (Quercus libani)
Najviac 10 m vysoký strom s jemne rozvetvenou, hustou korunou. Listy sú podlhovasto kopijovité, 5–10 cm dlhé, na každej strane s 8–9 rovnobežne prebiehajúcimi postrannými žilkami, ktoré končia v zuboch listu krátkou osinkou; zvrchu sú tmavozelené, zospodu svetlejšie a viac-menej chlpaté. Plody sú po 1–2, krátko stopkaté, až 2,5 cm hrubé, do dvoch tretín obklopené husto šupinatou čiaškou. Pochádza zo Sýrie a Malej Ázie.
Vďaka dekoratívnym listom ide o mimoriadne pôvabný menší strom.
Dub veľkokvetý (Quercus macranthera)
Až 20 m vysoký strom s nápadne silnými výhonmi, ktoré sú výrazne šedo plstnaté, kmeň býva často nápadne svetlý. Listy sú obráteno vajcovité, 6–15 cm široké, na každej strane so 7–11 zaoblenými lalokmi, zvrchu tmavozelené, zospodu šedo plstnaté. Plody vyrastajú po 1–4, sú prisedlé, približne 2 cm dlhé a do polovice obklopené čiaškou. Pochádza z Kaukazu.
Dub veľkoplodý (Quercus macrocarpa)
Mohutný strom vysoký až 30 m; koruna široko rozložitá, borka hlboko ryhovaná a šupinatá. Listy sú obojstranne vajcovité, nepravidelne perovito laločnaté, 10–30 cm dlhé, na každej strane s 5–7 lalokmi; horné laloky sú podstatne väčšie než spodné; zvrchu tmavozelené, naspodku sivozelené až belavé. Žalude sú takmer prisedené, 3 cm dlhé, do polovice obklopené čiaškou pokrytou na vonkajšej strane kučeravými strapcovitými šupinami. Pôvodne sa vyskytuje v atlantickej časti Kanady a Severnej Ameriky. Parkový strom s veľkou korunou, ktorý je vo svojej domovine cenený aj pre odolnosť voči znečisteniu ovzdušia.
Dub čiarokolistý (vŕbovitý) (Quercus phellos)
Až 30 m vysoký strom. Listy úzko kopijovité, 5–12 cm dlhé, celistvookrajové, na špičke aj na báze takmer rovnako zašpicatené, zvrchu lesklo zelené, zospodu svetlejšie. Pochádza z juhovýchodu Severnej Ameriky. Strom má nápadný vzhľad s vŕbovito úzkymi listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.
Arménsky dub (Quercus pontica)
U nás rastie väčšinou ako ker a sotva presahuje výšku 6 m. Vetvičky sú mierne hranaté, s veľkým koncovým púčikom. Listy sú kožovité, široko oválne až obojstranne vajcovité, 10–16 cm dlhé, na oboch stranách s 16–17 rovnobežne prebiehajúcimi postrannými nervmi, na okraji ostro zúbkované, zvrchu živo zelené a lesklé, zospodu svetlo šedozelené, na jeseň krásne sýto kožovito hnedé. Žaluďe sú dlhé 2 cm a do polovice obklopené čiaškou. Pochádza z Kaukazu a Arménska. Pomaly rastúci, malý dub, ktorého listy pripomínajú jedlý gaštan.
Korkový dub (Quercus suber)
Stálezelený strom vysoký 10–20 m. Koruna býva často nepravidelná, kôra veľmi hrubá a korkovitá. Listy sú vajcovité až predĺžene vajcovité, 3–7 cm dlhé, na každej strane so 4–5 krátkymi zúbkami, zvrchu lesklo tmavozelené, zospodu bielo-šedo plstnaté. Žaluďe merajú 1,5–3 cm, čiaška je na vrchu s predĺženými, vzpriamenými alebo odstávajúcimi šupinami. Pochádza z južnej Európy a severnej Afriky. V týchto oblastiach sa pestuje už stáročia na produkciu korku. Stromy sa odkôrňujú v intervaloch 6–7 rokov a po odstránení kôry sa kmeň sfarbuje najprv nápadne krvavo červeno.
Dub Turnerov (Quercus × turneri 'Pseudoturneri')
Až 15 m vysoký, aj v zime stálozelený strom, koruna guľovitá až široko kužeľovitá, hustá. Listy obráteno vajcovité až eliptické, 7–10 cm dlhé, s 5–6 zubmi vzdialene vykrajovane zúbkované, zvrchu tmavozelené a holé, naspodku na listových žilkách chlpaté. Plody stopkaté, asi 2 cm dlhé, do polovice obklopené plstnatou čiaškou. Pravdepodobne pochádza z kríženia medzi Quercus ilex a Quercus robur; v strednej Európe je takmer všade dostatočne odolný a listy si ponecháva aj cez zimu.
Dub zamatový (Quercus velutina)
Dorastá do výšky 20–30 m. Vnútorná kôra je žltá; listy sú podlhovasto vajcovité až obvajcovité, hlboko a špicato laločnaté, 12–25 cm dlhé, na každej strane s 3–4 tupými až špicatými lalokmi, zvrchu lesklo tmavozelené, zospodu najmä v pazuchách ochlpené. Na jeseň sa kožovito tuhé listy sfarbujú červenohnedo a oranžovo. Žalude vyrastajú po 1–2, sú krátko stopkaté, 2 cm dlhé, väčšinou až do polovice obklopené čiaškou. Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Vzhľadom na tuhé listy sa nazýva aj „plechový dub“.
Záhradné kultivary duba letného
- ‚Concordia‘ – malý strom s zlatožltými listami, ktoré si farbu udržiavajú počas celého leta.
- ‚Fastigiata‘ – rastie úzko kužeľovito, vetvy a vetvičky vystupujú vzpriamene, listy sú rovnaké ako u pôvodnej formy.
- ‚Fastigiata Purpurea‘ – stĺpovitý rast, listy tmavo purpurovo červené, ktoré sa postupne zazelenávajú
- ‚Pendula‘ – prevísajúci tvar, často pestovaný ako prírodný oblúk či loubie; koruna je široká, vetvičky silno prevísajú.
