Hnojenie mäsožravých rastlín

Mäsožravá rastlina - čo to je

Mäsožravá rastlina je taká rastlina, ktorá získava časť svojej výživy chytaním hmyzu, prvokov alebo iných drobných živočíchov. Väčšinou ich v prírode nájdeme tam, kde je pôda chudobná na živiny , a preto evolúcia donútila rastliny hľadať si potravu inak.

Rozhodne však nekŕmte mäsožravky mäsom!

Mäsožravých rastlín je asi 650 druhov, z ktorých niektoré rastú na súši a iné pod vodou.

Zaujímavosť

Mäsožravky vo voľnej prírode rastú aj v Čechách, nájdete ich napríklad na Třeboňsku alebo v horských oblastiach.

Mäsožravé rastliny - druhy

Než si zaobstaráte svoju prvú mäsožravku, zoznámte sa s druhmi, ktoré existujú, aby ste si vybrali tú správnu na starostlivosť, kŕmenie, hnojenie atď. Ako izbové mäsožravé rastliny sa dajú pestovať:

Broméliovité/americké mäsožravé bromélie : 1. Brocchinia reducta – rastie na skalách v Južnej Amerike až do výšky 2500 m n. m., potrebuje slnečné stavisko, doma najlepšie skleník alebo vitrínu, je však vhodná aj pre začiatočníkov; 2. Catopsis berteroniana – pochádza zo Strednej Ameriky, južnej Floridy a Brazílie, potrebuje veľa svetla a tepla (22-35 ° C), môže sa pestovať epifytne na kmeni; je vhodná aj pre začiatočníkov.

Láčkovicovité: láčkovice austrálska – je pozemná a vlhkomilná mäsožravka, pomerne malá, korisť chytá do červeno zelených „bačkorkovitých“ kanvičiek, pochádza z Austrálie, dá sa pestovať v okenných vitrínach, ale aj chladnejších skleníkoch, nemá rada príliš vysoké teploty; vhodná aj pre začiatočníkov, ale niekedy bez zjavných príčin uhynie.

Láčkovité: láčkovka – existuje asi 100 druhov láčkoviek, ktoré rastú v tropickom dažďovom pralese a majú rady stálu vlhkú mikroklímu. Majú však tiež rady svetlo, a tak je dobré ich pestovať vo vitrínach či skleníkoch alebo zimných záhradách. Sú nenáročné a pestovať ich zvládne každý.

Rosnatkovité: 1. mucholapka podivná – je kráľovnou mäsožravých rastlín, pochádza zo Severnej Ameriky, ideálny na pestovanie je skleník av lete letnenie, v zimnom období potrebuje znížiť teplotu pod 15 °C; 2. rosička – existuje mnoho druhov, niektoré pochádzajú z Južnej Ameriky, niektoré z Afriky, z Ázie a Austrálie, majú rozdielne nároky na pôdu, teplotu i stanovište, treba konkrétny druh skonzultovať s odborníkom a potom dodržiavať jeho pokyny.

Špirlicovité : špirlice/Sarracenia – pochádza zo Severnej Ameriky, dá sa pestovať v skleníkoch, vitrínach, na parapete, ale aj celoročne v záhradnom rašelinisku. Miluje dostatok svetla, nepotrebuje zatienenie.

Mäsožravé rastliny pestovania a hnojenia

Na úvod je potrebné povedať, že u mäsožravých rastlín menej niekedy znamená viac . Teda že nepotrebujú prihnojovať, a ak áno, tak málo, menej často a prírodnými hnojivami. Je to dané tým, že mäsožravé rastliny sú odpradávna zvyknuté žiť v chudobnej pôde (piesok a pod.), a preto si práve vyvinuli schopnosť lapať hmyz a iné živočíchy.

Existujú dva spôsoby, ktorými mäsožravky hnojíme: suchým hnojivom do substrátu , alebo roztokom hnojiva vo vode na list – čiže zálievkou.

Pre oba spôsoby sa výborne hodí Hnojík , pretože je prírodný, bez pridaných látok, a obsahuje všetky dôležité živiny.

V nasledujúcom texte si mäsožravky roztriedime do troch skupiny:

a) ktoré potrebujú prihnojovať do substrátu ,

b) ktoré potrebujú prihnojovať na list,

c) ktoré nepotrebujú prihnojovať vôbec .

Mäsožravé rastliny, pre ktoré je vhodné prihnojovanie do substrátu

Byblis – mäsožravka môže mať prihnojovanie postupne uvoľňujúceho sa hnojiva do substrátu.

Láčkovky – hnojivo môže byť aplikované do substrátu.

Mäsožravé rastliny, pre ktoré je vhodné prihnojovanie na list

Láčkovice austrálska – prihnojovanie je možné, ale len 20% roztokom hnojiva aplikovaného na list, maximálne 2x ročne.

Darlingtónia kalifornská – prihnojovanie je možné, 2-3x ročne slabým roztokom hnojiva na list.

Rosička – prihnojovanie na list je možné, v čase vegetácie, max. 3x do roka; nesmie sa prehnojiť, bola by náchylná k hubovitým chorobám.

Špirlica – odporúča sa prihnojovanie na list 2-3x ročne, veľmi riedeným hnojivom.

Mäsožravé rastliny, ktoré nepotrebujú prihnojovať vôbec

Aldrovandka mechúrnatá – vzácna rastlina, prihnojovanie by spôsobilo zahnívanie listov.

Mucholapka podivná – uprednostní prikrmovanie.

Rosnolist – vzácna kríčkovitá mäsožravka, hnojenie sa neodporúča.

Genlisea – hnojenie sa neodporúča.

Ako sa starať o mäsožravú rastlinu

Základná starostlivosť o mäsožravé rastliny vychádza z druhu rastliny. Všeobecne platí, že by mali mať dostatok svetla a vlhkosti – najmä vzdušné. Substrát pre mäsožravé rastliny je ideálnou zmesou piesku, rašeliny a kompostovej zeminy. Väčšina mäsožravých rastlín tiež ocenia rosenie. Prikrmovanie napospol nie je nutné. Ak je rastlina vonku, sama si potrebou potravu nachytá. Pokiaľ ju chcete prikrmovať doma, skúste napríklad jednu malú mušku týždenne. Prekrmovanie tiež nie je žiaduce, rastlina by korisť nestrávila a mohla by uhnívať.