Hruška
Obsah
Hruška - čo o nej vieme
(Pyrus)
Hrušky sú stromy z čeľade ružovité , ktoré sú rozšírené po celom miernom i subtropickom pásme Európy a Ázie. Hrušky nás na jar omámi vôňou svojich kvetov, počas leta a na jeseň potom zberáme šťavnaté a zdravé ovocie – hrušky.
Hrušiek existuje mnoho druhov: hruška obyčajná, hruška planá, hruška piesočná, hruška snehobiela, hruška vŕbolistá . Nie všetky sa však pestujú v záhradách a vyšľachtené odrody pochádzajú väčšinou z hrušky obyčajnej.
Hrušky sú potom malvice, ktoré obsahujú mnoho vitamínov – C, B, A , kyselinu listovú, z minerálnych látok potom draslík, horčík, zinok a železo.
Hrušky - zaujímavosť
Vedeli ste, že hruška bola u Grékov zasvätená bohyni Afrodite au Rimanov bohyni Venušu?
Podnože hrušiek
Rovnako ako jablone aj hrušky sa väčšinou vrúbľujú na podnože. Ich pestovanie je potom rýchlejšie a podnož musí spĺňať niektoré podmienky, aby bola využiteľná práve na hrušku.
Hrušky sa často vrúbľujú na kdulone . Tu sa jedná najmä o zákrsky alebo štvrťkmene. Na podnoži dule hruška vytvorí malý a rozložitý stromček, ktorý len plytko zakorení – potrebuje teda oporu. Je ale tiež vhodná pre hrušky do kordónov (sten). Podnož dula si vyberte, ak budete hrušky pestovať v teplejších oblastiach (napokon všetky hrušky majú vyššie nároky na teplo ako jablone).
Ďalšou možnosťou podnože pre hrušku je hruškový semenáč – podnož vypestovaná zo semienka hrušky (všeobecnej). Je vhodná pre stredné až vyššie hrušky. Dobre porastie v hlinitej, piesočnatej i suchšej pôde, dorastie do výšky až 5 metrov a plodiť začne za cca 5 rokov.
Poslednou možnosťou je potom Kaukazská hruška – je to semenáč silnej a vysokej hrušky, dobre rastie vo všetkých pôdach, je odolná voči mrazu, dorastá až 5 metrov a plodiť začína už po 3 až 4 rokoch.
Odrody hrušiek
Odrody hrušiek nás budú zaujímať najmä z hľadiska toho, kedy môžeme žať plody, popr. či sú plody vhodnejšie na priamu konzumáciu, uskladnenie alebo výrobu napríklad marmelád, džemov alebo kompótov.
Poďme si tie najznámejšie odrody predstaviť bližšie.
Letné odrody dozrievajú od augusta do septembra. Patrí sem obľúbená Clappova, ktorá má žltkasto zelené plody, je šťavnatá a navinule sladká. Je potrebné rýchlo skonzumovať, vydrží max. 2 týždne.
Ďalšou letnou odrodou je Laura , ktorá má väčšie fľaškové zelené plody, vydrží asi mesiac, jej výhodou je nenáročnosť a dostatočná odolnosť voči chorobám.
Radana má stredne veľký kužeľovitý plody so zelenožltou farbou, má krehkú, sladkastú a aromatickú chuť. Netrpia chrastavitosťou, je nenáročná a dobre sa tvaruje. Je teda vhodná aj pre začínajúcich pestovateľov.
Z jesenných odrôd je výborná Conference , má stredne veľké plody fľaškovitého tvaru, veľmi jemnú, šťavnatú a aromatickú dužinu, dozrieva koncom septembra a začiatkom októbra, skladovateľná je až do novembra a takmer netrpí chorobami.
Elektra tiež patrí k jesenným odrodám, má veľké, dlho kónické plody, je navinule sladká, dozrieva koncom augusta a začiatkom septembra, vydrží 3 týždne až mesiac. Je mierne náchylná k mrazom a chrastavitosti.
K zimným odrodám patrí napríklad Bohemica , ktorá má stredne veľké plody, žltej farby, je jemná, krehká a sladká. Dozrieva v polovici októbra, vydrží 3 až 4 mesiace, je odolná voči mrazom aj hubovitým chorobám.
Zimná je tiež Erika , ktorá má veľké, pretiahnuté kužeľovité plody so žltozelenou farbou, dužina je biela a krehká, veľmi šťavnatá. Dozrieva v prvej dekáde októbra, vydrží 3 až 4 mesiace, len stredne trpí chrastavitosťou, voči mrazu je odolná.
Stávkovanie hrušiek
Keď ste si zaobstarali hrušku na správnej podnoži, musíte ju tiež správne zasadiť. Vhodná výsadba je na jar alebo na jeseň . Najprv vyberte vhodné stanovište. Hrušky potrebujú jasné a svetlé stanovište s orientáciou na južnú alebo juhozápadnú stranu, výživnú a stredne ťažkú pôdu . Sú menej odolné voči mrazu, ale zase viac odolné voči suchu.
Viac hrušiek vsádzame do sponu 3,5×3,5 m v prípade hrušiek na podnožiach kdolone, až 8×8 m v prípade hrušiek pestovaných na podnožiach semenáčov.
Hnojenie hrušiek
Čerstvo zasadené hrušky nepotrebujú hnojiť, najmä ak sme im do jamy na výsadbu pridali kompost. V ďalších rokoch môžeme hrušky hnojiť, najlepšie organickým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Hodí sa prírodné hnojivo Hnojík, ktoré aplikujeme posypom každých 14 dní vo vegetačnej dobe až do nasadenia plodov.
Na sadenie vyhĺbime jamu 60x60x80 cm, do jamy pridáme kompost a zrežeme poškodené korene hrušky. Ak sadíme na jar, rovnú hrušku zrežeme, ak sadíme na jeseň, necháme rez na jar, aby hruška dobre zakorenila a zastrihnuté vetvy neboli poškodené mrazom.
Ku hruške pridáme oporu , jamu zaplníme zeminou, udusíme, priviažeme hrušku k opore a dôkladne zalejeme . Je možné pridať mulč (kôru alebo lístie), pretože udržuje miesto zasadenia vlhké a eliminuje burinu.
Ďalšia starostlivosť o hrušky už nie je príliš náročná. Hrušky zalievame len po vysadení, potom stačí dážď a ďalšiu vlahu si natiahnu z podzemnej vody. Navyše hrušky nie sú náchylné na sucho .
Občas kontrolujeme oporu, aby sa nevyvrátila, prípadne ju nahradíme väčšiu.
Na jar a na jeseň robíme rez – viď ďalej.
Rez hrušiek
Rez hrušiek je jedným z najdôležitejších počinov, ktoré musíte k úspešnému pestovaniu vykonávať. Je potrebné vedieť, že výhony hrušky majú tendenciu rásť priamo hore. Z toho tiež vychádzame pri reze.
Jarný rez hrušiek
Jarný rez hrušiek vykonávame jednak ihneď po vysadení (jarný), ďalej po jesennom vysadení a potom každý rok na jar (koncom februára). Ihneď po vysadení a po jesennom vysadení odstránime všetky postranné výhony až do výšky 60 cm, aby sme vytvorili kmienok. Zvolíme 3 najsilnejšie výhony, ktoré ponecháme na tvorenie koruny a tie zrežeme asi o 1/3, aby sme podporili ich rast. Hlavný (terminálny) výhon ponecháme najväčší.
Hušky sú tiež vhodné na pestovanie v kordónoch – tu vyväzujeme zrezané výhony do vodorovnej polohy , po ich stranách sa budú tvoriť nové krátke výhony a na ich koncoch púčiky – v lete potom nie je nutné preberať plody ako pri jabloniach.
Jesenný rez hrušiek
Jesenný rez nie je tak radikálny ako ten jarný, ale je tiež potrebný. Pri jesennom reze odstránime všetko staré, suché drevo, taktiež odstránime vlky (neplodné výhony).
Všetky rany vždy ošetríme štepárskym voskom , aby sa do nich nedostali baktérie alebo huby.
Ak si nie ste istí, ako hrušku prerezať, nebojte sa opýtať odborníka .
Choroby hrušiek
Hrušky majú tiež sklon k chorobám a škodcom. Optimálne je tomu predísť výberom odolnej odrody – viď vyššie.
Najčastejšie choroby hrušiek sú:
Hrdza hrušková – je hubovitá choroba spôsobená hubou Gymnosporangium sabinae . Huba je dvojbytná, tzn., že sa vyskytuje v cykle hostiteľa a medzihostiteľa. Hostiteľom bývajú rôzne druhy borievky. Medzihostiteľom sú potom hrušky, huba napáda ich listy aj plody. Poznáte ju tak, že na listoch uvidíte oranžové až červené oválne škvrny av ich stredoch budú čierne bodky. Postihnuté sú aj plody, ktoré môžu byť rôzne deformované. Hrušky potom majú po napadnutí touto chorobou slabší rast, sú menej odolné voči ostatným chorobám aj voči mrazu.
Prevenciou je vyberať odolné odrody, nesadiť hrušky v blízkosti borievok, odstraňovať a ničiť všetky napadané časti. Keď už sú hrušky napadnuté, pomôže postrek fungicídy.
Chrastavivosť hrušiek / černanie listov hrušiek – táto choroba je spôsobená hubou Venturia pyrina , poškodzuje listy, kvety i plody. Na listoch spôsobuje šedočierne až čierne škvrny. Listy aj kvety opadávajú, plody tiež, a pokiaľ dozrejú, sú silne deformované.
Prevenciou je vyberať odolné odrody, sadiť stromy dostatočne ďaleko od seba, prerezávať ich, aby bola koruna vzdušná, a likvidovať opadané lístie (v ktorom huba často prezimuje). Prevenciou a postrekom je potom použitie fungicídov, napr. Polyrám WG.
Biela škvrnitosť hrušiek (bledé škvrny na listoch hrušky) – je choroba spôsobená hubou Mycosphaerella sentina . Spôsobuje najprv fialové, neskôr hnedé škvrny na listoch, ktoré môžu byť oválne alebo hranaté. Listy predčasne opadávajú.
Prevenciou je opäť vyberať vhodnú lokalitu, sadiť stromy ďaleko od seba, starostlivo likvidovať opadané lístie. Pri napadnutí je možné používať rovnaké prostriedky ako proti chrastavitosti.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
- Schulze, Bernd – Grossmann, Gerd: Ovocné dreviny. Rez a tvarovanie. Knižný klub, Praha 2004.
- www.wikipedia.org
- www.predajstromku.sk
- www.ireceptar.sk
- www.zahradnictvi-spomysl.sk
- www.skrblik.sk
