Kapusta
Obsah
Kapusta - základné informácie
(Brassica)
Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Existuje niekoľko druhov kapusty:
Hlávková kapusta
Kapusta biela – Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
Červená kapusta – odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.
Ďalšie druhy kapusty
Čínska kapusta ( Brassica chinensis ) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
Pekinská kapusta ( Brassica rapa ), pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Má tiež svetlo zelenú až žltozelenú farbu, listy sú bez stopiek so silnými bielymi rebrami, ktoré sa pred konzumáciou odstraňujú.
Zatiaľ čo biela a červená kapusta sa dá konzumovať surová aj tepelne upravená , potom čínska a pekinská kapusta sa konzumuje prevažne surová (aj keď aj čínsku môžete zapekať, grilovať apod., len počítajte s tým, že si nezachová toľko vitamínov).
Čo sa týka vitamínov, najviac je ich samozrejme v surovom stave.
Biela kapusta má veľký obsah vitamínu C, E, B, karotén a sodík, draslík, železo a horčík z minerálnych látok.
Červená kapusta obsahuje aj vitamín C, B, karotén a horčík, draslík, železo a selén z minerálnych látok.
Čínska kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, niacín a karotén.
Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Má priaznivé účinky na liečbu zažívacieho ústrojenstva.
Zaujímavosť
Červená kapusta prospieva našej pečeni , dokonca je niekedy považovaná za jednu z potravín, ktorá dokáže pečeň odtučniť.
História pestovania
Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa – zrejme cez Vietnam – dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až o 20. storočia.
Ale ani kapusta hlávková nemá históriu nijako krátku. Už v praveku rástlo v oblasti Stredomoria a vyzeralo vtedy ako malý krík. Bolo využívané tamojšími národmi, ale čoskoro sa pre svoje ľahké pestovanie a hlavne uchovávanie cez zimu rozšírilo do celej Európy aj na ostatné kontinenty.
Obrovskú rozšírenie kapusty spoznáme predovšetkým podľa kuchýň, kde sa stretávame s receptami s kapustou – je to nielen kuchyňa česká a slovenská, ale aj ruská, ukrajinská, poľská, nemecká ai.
Ako pestovať kapustu
Kapustu hlávkovú pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica).
Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom. Skoré odrody vysádzame v apríli, vegetačná doba je cca 4 až 5 mesiacov.
Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody vysádzame v máji až júni. Vegetačná doba je 5 mesiacov.
Kapustu sadte do sponu 50 x 50 cm, nech majú hlávky dostatok miesta. Sadenice vsádzajte rovnako hlboko, ako rástli doteraz. Menšie sadenice je dobré opatriť ochranou – poklopom, aby vám ich neozobávali vtáci.
Hnojenie kapusty
Kapusta potrebuje pravidelné prihnojovanie raz za 14 dní. Potrebuje až 30 g pevného (sypkého) hnojiva na 1 m štvorcový. Môžete tiež použiť roztok, a to v koncentrácii 0,3 % pri použití 10 l hnojiva na 1 m štvorcový. Oboje spĺňa hnojivo Hnojík, ktoré sa dá aplikovať akýmkoľvek spôsobom.
Kapustu je potrebné počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov. Hlávky zalievajte ku koreňom, nie cez listy, v ktorých by voda mohla zahnívať.
Kapustu zberajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a pod., menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici.
Nikdy nenechajte kapustu premrznúť, pretože by sa rýchlo kazilo.
Čínska a pekinská kapusta
V teplejších oblastiach sa môžete pokúsiť aj o pestovaní čínskej a pekinskej kapusty.
Je potrebné ich vysiať počas mája, júna alebo júla do tzv. hniezd po niekoľkých semienkach, a po vzídení vyjednotiť na jednu rastlinku v hniezde. Oba druhy kapusty majú vegetačnú dobu len 42 až 50 dní. Musíte ich však dôkladne zalievať a prihnojovať rovnako ako kapustu hlávkovú.
Čínsku a pekinskú kapustu pestujte len v takom množstve, aby ste ju stihli spotrebovať, nehodí sa na uskladnenie.
Choroby a škodcovia kapusty
Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov.
Choroby
Asi jedinou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú. Rastliny môžu úplne uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je nakupovať zdravé osivo/sadbu bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesádzať hlúboviny po hlúbovinách) a vsádzať kapustu v dostatočných rozostupoch.
Škodcovia
Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú škůdci, vošky kapustové, mlynárek zelný a skočky. Voška môže ohroziť dokonca všetku úrodu, pretože napadá kapusta vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo uvadá, oneskoruje sa jej rast, až môžu byť rastliny úplne zlikvidované. Prevenciou je prezerať rastlinky/hlávky kapusty a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je zaobstarať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek – slunéčka, vtáky a pod. V prípade napadnutia môžete použiť insekticídy, ale vždy také, ktoré nezabijú ostatný živý hmyz na záhrade.
Mlynárek zelný je motýľ, ktorý ako dospelec na kapustu neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu – rubu listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice, ktoré ožierajú listy. Najlepšie je kontrolovať rastliny a vajíčka ihneď ničiť. Je to účinnejšie ako použitie insekticídov, ktoré sa väčšinou pod listami nedostanú.
Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelci aj larvy a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy. Na záhrade nie je potrebné používať insekticídy ako pri pestovaní kapusty na poli. Stačí prechádzať rastliny a prípadných škodcov ihneď zozbierať a zničiť.
Kapusta v kuchyni
Kapusta v surovom stave
Šalát z bielej kapusty
Ako šalát z kapusty je väčšinou považovaný šalát Coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
Šalát z červenej kapusty
Ešte jednoduchšie, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty
Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.
Ako uvariť kapustu
Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.
Kyslá kapusta
Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze). Vydrží po celú zimu, musíme však dosku aj kameň občas umyť.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
- Vlachová, Libuša: Talianske pokrmy na českom stole, Svoboda, Praha 1994.
- Havelková, Mária: Ovocie a zelenina v skle, Merkúr, Praha 1975.
- www.wikipedia.org
- www.záhrada-centrum.sk
- www.agromanual.cz
- www.chovateľka.cz
- www.zahradkarskaporadna.cz
- www.toprecepty.sk
