Krtičník, hnedý koreň – Scrophularia
Domáce trvalky s hnedými až žltými kvietkami
Stanovište: väčšinou vlhké a polotienisté
Výška: od 15 cm až do 1 m
Doba kvitnutia: apríl – september
Množenie: výsevom
Viaceré druhy skôr nenápadného krtičníka patria k domácej flóre. Rastú v krovinách, na okrajoch lesa a brehoch potokov, ale aj na múroch a v kameňolomoch. Rodové meno dalo názov aj celej čeľadi krtičníkovitých (Scrophulariaceae), do ktorej patrí. Jej malé kvety sú totiž skutočne zrastené do hltanovitého hrdla.
Trvalo rastúci krtičník má vzpriamený štvorhranný stonok, na ktorom sú väčšinou vajcovité, zašpicatené a stopkaté listy usporiadané vstřícne. Olivovohnedé až žlté kvety stoja v koncovej riedkej late.
V záhrade sa táto nenáročná trvalka hodí do svetlého tieňa drevín, ku papradiam alebo do pobrežnej výsadby vlhkej zóny.
Krtičník uzlovitý – Scrophularia nodosa
Krtičník uzlovitý, najznámejší a najhojnejší druh rodu, rastie takmer v celej Európe na tienistých a vlhkých miestach. Typický je preň hrubý uzlovitý podzemok. Rastlina dorastá do výšky asi 1 m a kvitne od júla do augusta. Pri rozdrvení byliny vzniká nepríjemný zápach.
Liečivé účinky sú známe už od stredoveku. Esencia z čerstvej vňate je napríklad účinná pri kožných problémoch, opuchoch a zdurení žliaz. Prípravky z podzemku sa využívajú aj pri cukrovke (diabetes).
Krtičník jarný – Scrophularia vernalis
Krtičník jarný sa od predchádzajúcich druhov líši žltými kvetmi, mäkkým ochlpením a nízkym vzrastom (15–45 cm). Rastie predovšetkým na kamenistom podloží vo vyšších polohách (u nás v Karpatoch a zdivene v podhorí Jeseníkov). Kvitne od apríla do júna.
Krtičník vodný – Scrophularia aquatica
Krtičník vodný je podobný druhu S. nodosa, jeho listy sú podlhovasto oválne a okrúhlo pílkovité. Vyžaduje veľa vlhkosti; hlavnou oblasťou výskytu je údolie Rýna a Mosely v Nemecku.
