Pestovanie ruží: druhy, výsadba, rez a starostlivosť počas celého roka
Pestovanie ruží: druhy, výsadba, rez a starostlivosť počas celého roka
Ruže sú kráľovnami záhrad. Poradíme vám, ako vybrať správny druh, kedy a ako ich vysadiť, ako vykonať jarný rez, hnojenie a ochranu pred zimou.
Prečo pestovať ruže a aké skupiny existujú
Ruže patria k rastlinám, ktoré sa v histórii ľudstva nestratili pod vplyvom žiadnej módy a udržiavajú si svoje výnimočné postavenie. Rozhodne nie bezdôvodne.
Rod Rosa má mnoho druhov, a z toho vyplýva, že si možno vyberať pre všetky podmienky a typy záhrad.
Z praktického hľadiska triedime ruže do troch skupín, a to na 1. záhonové ruže – veľkokveté a mnohokveté s podskupinou a) čajohybridy a pernetianky b) remontantky a borbonky c) polyantky a polyantahybridy d) floribundy a floribundy grandiflory 2. skupinu ruží tvoria ruže popínavé s podskupinou a) hybridy R. wichuraiana b) hybridy R. multiflora c) lambertianky d) popínavé čajohybridy (climbing typy) e) ostatné hybridy 3. skupinu potom ruže parkové s podskupinou a) tzv. botanické druhy b) kultúrne záhradnícke hybridy R. rugosa, R. gallica, R. lutea a ostatné hybridy.
Záhonové ruže: čajohybridy, floribundy a polyantky
Najčastejšie pestovanými ružami sú nepochybne tzv. čajohybridy. Sú známe od druhej polovice 19. storočia ako výsledok kríženia čajových ruží s ružami remontantnými, a to výsledok naozaj vydarený.
Vôňu a vznešený tvar kvetov dostali do vienka po čajovej ruži a trvanlivosť a vhodnosť na rezanie po remontantných ružiach. Čajohybridy majú pekný košatý tvar kra, lesklé listy, bohato olistené výhonky, veľké kvety, púčiky vznešených tvarov a mnohé z nich krásne voňajú. Pestujeme ich ako vo voľnej pôde, tak sú vhodné aj na rýchlenie.
Taktiež polyantky a floribundy, a zvlášť ich hybridy, patria k vyhľadávaným ružiam pre ich sadovnícku hodnotu. Sú mnohokvité, nižšieho vzrastu, a preto vhodné na plošné výsadby v záhonoch alebo voľných skupinách. V ich šľachtení sa stále pokračuje, a tak si získavajú obľubu krásne výpestky. Dnes sa s čistými polyantkami takmer nestretávame. Vytlačili ich polyantahybridy, ktoré vznikli v rokoch 1950—75 krížením medzi polyantkami a čajohybridmi, prípadne ďalšími veľkokvetými sadovými ružami.
Ďalším opakovaným krížením polyantahybridov s čajohybridmi vznikli floribundy. Z kríženia floribúnd s čajohybridmi vznikla rada floribunda grandiflora, ktorá je schopná konkurovať čajohybridom.
Popínavé, sadové a miniatúrne ruže: využitie a vlastnosti
Tzv. botanické ruže, ktorým vďačia za svoj pôvod všetky dnešné druhy a odrody moderných ruží, zostávajú naďalej v zozname sadovnícky cenných drevín, pretože sú veľmi dekoratívne. Niektoré z nich majú aj hospodársky význam v kozmetickom a potravinárskom priemysle.
Popínavé ruže patria taktiež k sadovnícky cenným drevinám. Pôvod týchto ruží je o niečo jednoduchší ako u ostatných skupín. Niektorí šľachtenci kvitnú iba raz do roka, iní sú remontantní (tzn. že kvitnú opakovane).
Špeciálne využitie majú ruže miniatúrne, inak tiež nazývané trpasličie, ktoré sa uplatňujú v skalničkách, vo vegetačných nádobách a pod.
Možno pestovať aj ruže v tvare stromčeka na rôzne vysokom kmienku. Na kmienok sa očkuje niektorá z vyššie uvedených ruží od čajohybridov po popínavé.
Kam a ako zasadiť ruže v záhrade: kompozícia a stanovište
Využitie jednotlivých skupín ruží v záhrade
Veľkokveté čajohybridné ruže vysádzame v blízkosti domov, pri zákutiach na odpočinok, pri príjazdových cestách, terasách, všade tam, kde môže vyniknúť ich krása a môžeme ich mať nablízku, aby sme sa mohli tešiť z ich farieb a vône.
Pokiaľ ide o výber farieb, prihliadame na farbu pozadia, tzn. pri výsadbe pri domoch na farbu omietky, pred tmavými ihličnanmi volíme svetlejšie farby ruží a pod.
Čajohybridné ruže vysádzame na záhonoch aspoň po troch kusoch rovnakej farby, aby celkový dojem nebol príliš roztriešený. Veľmi dôležitým kompozičným prvkom v kombinácii s ružami je trávnik. Jednak s jeho pomocou vzniká potrebný odstup a nenásilný prechod medzi ďalšími výsadbami, jednak vytvára aj vhodné mikroklíma pre ruže.
Pri výsadbe ruží by sme mali venovať pozornosť aj tomu, aké odrody vysádzať vedľa seba vzhľadom na ich vzrast. Nižšie odrody by sme mali v smere pohľadu vysádzať bližšie, vyššie do pozadia.
Pohľadovo najpríjemnejším pozadím pre ruže sú ihličnany alebo stálezelené listnáče. Z opadavých listnáčov využívame skoro kvitnúce druhy, ktoré odkvitajú skôr, než sa objavia prvé púčiky ruží.
Medzi veľmi vhodné sprievodné rastliny patria trávy. Sú jednak nenáročné a pri minimálnej starostlivosti ozdobujú záhradu po celý rok. Okrem toho vhodným výberom druhov môžeme vytvoriť aj veľmi pekné farebné kontrasty.
Pri trvaliciach musíme byť veľmi opatrní pri výbere, pretože ruža ako kráľovná kvetov je náročnou spoločníčkou, pokiaľ ide o estetické hľadisko. Odporučiť možno jarné cibuľnaté rastliny, pretože tie odkvitajú oveľa skôr, než sa ruže začnú pripravovať na svoj nástup, ale z nich iba tie, ktoré majú drobnejšie listy, aby potom pri ukončenej vegetácii a žltnutí nepôsobili rušivo.
Polyantky, polyantahybridné a floribundné ruže sa využívajú vo všetkých záhradníckych úpravách. Tieto mnohokveté ruže sa uplatňujú často vo veľkých skupinách jednej farby. Rastú bohato, dobre pokrývajú pôdu a kvitnú po celé leto, čo je neoceniteľná vlastnosť. Niektoré odrody odhadzujú odkvitnuté kvety samy, takže ich netreba ani odstrihávať.
Vysádzať ich môžeme v pravidelných záhonoch alebo v úplne voľných úpravách. V rovnej trávnatej ploche pôsobí dobre striedanie záhonov ruží rôznych farebných odtieňov. Vysádzame ich pozdĺž chodníkov, ale vždy vo viac ako jednom rade. Môžu sa uplatniť aj ako nízke živé plôtiky. Môžeme ich pestovať ako solitéry.
Dôležitý je výber stanovišťa. Aby dobre kvitnuli, potrebujú dostatok slnka a miesto v záveterí. Rovnako nevhodne ako prievan pôsobí na ruže slnečný úpal.
Parkové ruže majú bohaté uplatnenie vo všetkých typoch záhrad v meste aj pri chalupách a chatách. Pôsobia veľmi prirodzeným a prírodným dojmom, takže v záhradách nadväzujúcich na voľnú prírodu sú nepostradateľné. Vysádzame ich ako solitéry, do skupín s inými drevinami alebo z nich môžeme vytvoriť živé ploty. Krásne kvitnú, mnohokrát voňajú a navyše bývajú v neskorom lete a na jeseň ozdobné krásnymi plodmi — šípkami a väčšinou sa pekne vyfarbujú ich listy. Z estetického hľadiska patria medzi veľmi pôsobivé dreviny.
Popínavé ruže pomáhajú nenásilnému prepojeniu stavebnej architektúry so záhradou, vytvárajú záclony proti slnku a intímnejšie ladia záhradné zákutia.
Popínavé ruže môžeme viesť po stĺpoch, na stenách múrov po drevenej alebo kovovej mreži, môžeme ich pestovať pri voľných stenách z dreva alebo z kovových prútov, vysádzame ich pri pergolách a pod. Pri výsadbe pri stenách nekombinujeme rôzne farebné odrody, aby pri ich prerастaní nevznikol farebný chaos.
Miniatúrne ruže vysádzame do skaliek a kombinujeme ich tu so stálezelenými drevinami a trávami alebo z nich môžeme upraviť ružovú záhradku na malej ploche. Vhodné sú aj pre vegetačné nádoby.
Stromčekové ruže vysádzame ako solitéry, v pásoch alebo skupinách. Vysádzajú sa k oporе vo forme kola, aby odolali náporu vetra a dažďa. Ak pestujeme na kmienku popínavé ruže, musíme im zbudovať oporu aj pre korunu.
Výsadba ruží krok za krokom: príprava pôdy, termíny a vzdialenosti
Pestovanie ruží
Ruže ako každá rastlina majú svoje základné požiadavky na osvetlenie, pôdu, živiny, vlahu a pod.
Tieto požiadavky sa líšia podľa druhov a niekedy aj odrôd. Najmenej náročné sú botanické ruže. Ale všetky ruže vyžadujú dostatok svetla a slnečného svitu, úpal im však nevyhovuje. Darí sa im v hlbokých, piesočnato-hlinitých, ľahších, dostatočne vzdušných pôdach s obsahom humusu. Nedajú sa pestovať v ťažkých, trvale zamokrených a kyslých pôdach. Okrem botanických ruží vyžadujú ostatné skupiny dopĺňanie živín pravidelným prihnojovaním.
Ruže zle znášajú prievan, ale ani bez voľného prúdenia vzduchu sa im príliš nedarí, pretože potom bývajú napadané hubovými chorobami. V priebehu vegetácie pri nedostatku zrážok je nutné ruže zalievať.
Pri výsadbách ruží v záhradkách musíme vychádzať z požiadaviek ruží na klimatické a pôdne podmienky a ak chceme mať úspechy pri pestovaní tejto „kráľovskej“ kvetiny, musíme tieto podmienky požiadavkám prispôsobiť.
Pokiaľ ide o klímu, môžeme iba vybrať najvhodnejšie miesto v záhrade, t.j. miesto s dostatkom svetla, oslenené, ale nie na úpale, bez trvalého prievanu, ale zároveň zaručujúce normálne prúdenie vzduchu. Pokiaľ ide o horské oblasti, volíme odrody odolné voči mrazu. Každé pôdne podmienky sme schopní vylepšiť do takej miery, aby sa v nich ružiam darilo.
Záhony pre jesennú výsadbu ruží pripravujeme už v lete. Piesočnatú a hlinitú pôdu prekopeme do hĺbky rýľa, ťažšiu hlinitú alebo ílovitú pôdu musíme prevrstviť do hĺbky 60 cm. Pridáme kompost, prípadne dobre vyležaný hnoj a z priemyselných hnojív fosforečné hnojivá (druhy pôsobiace zásadito). Takto pripravené záhony prikryjeme proti vysychaniu, napr. posekanou trávou. Táto príprava je dôležitá z toho dôvodu, že čerstvo upravená pôda nepriľne dobre ku koreňom a rastliny sú tým, že sa sadá, obnažené na najchúlostivejšom mieste očkovania, takže môžu zamrznúť.
Podľa typu ruží a vzrástnosti odrôd volíme vzdialenosť a tým aj počet ruží na 1 m². Slabo rastúce odrody čajohybridov aj mnohokvitých ruží vysádzame vo vzdialenosti 30—40 cm, vzrastlejšie až 50 cm od seba. Popínavé ruže vysádzame 1,20, 2,00 i 3,00 m, opäť v závislosti od odrody. Medzi stromčekovými ružami by sme mali počítať s minimálnou vzdialenosťou 1,00 m. Pri hustote výsadby musíme počítať aj s klímou a kvalitou pôdy, pretože tie ovplyvnia vzrast danej odrody v priebehu pestovania.
Výsadba ruží nesmie byť ani príliš hustá, vzhľadom na šírenie hubových chorôb a stratu listov v spodných partiách, ani riedka, pretože voľná pôda medzi krami vysychá, zaburináva sa a ruže potom vyžadujú oveľa viac starostlivosti. U stromčekových ruží je nutné pri výsadbe počítať aj s miestom na prezimovanie, keď ohýname kmienok k zemi.
Ruže môžeme vysádzať, pokiaľ nie je pôda zamrznutá, od októbra do apríla. Pri jesennej výsadbe stačí ružiam ešte vytvoriť jemné vláskové korienky a na jar potom normálne raší. Pri jarnej výsadbe musíme ružiam venovať zvýšenú pozornosť v prípade rýchleho nástupu teplého počasia. Jarná výsadba sa odporúča u stromčekových ruží, u ktorých odpadá starosť so zimovaním. Pri jesennom nákupe je lepšie tieto ruže iba založiť a vysádzať ich až na jar.
Do vopred pripravenej pôdy môžeme vysádzať ruže ihneď, akonáhle ich zakúpime. Len je treba vylúčiť prípady, keď je pôda premočená alebo pri teplotách pod bodom mrazu.
Korene sadeníc pred výsadbou chránime pred slnkom a vetrom. Ak sú zaschlé, ponoríme korene, prípadne celú rastlinu, do vody — podľa miery zaschnutia až na 6 hodín. Ak získame kry z odborných predajní, sú odlistené a majú skrátené výhonky, takže iba odstránime poškodené korene. Ak ruže presádzame, odstránime nevyzreté a poškodené výhonky tak, aby zostalo 3—5 najsilnejších a skrátime korene až na polovicu. Rez ponecháme až na jar.
Pri jarnej výsadbe odstránime nepotrebné výhonky a zostávajúce skrátime podľa ich sily na 1—2 očká. Rastlinám, ktoré sú v dobrom stave a majú silné výhonky, môžeme ponechať aj viac očiek. Skrátime korene a odstránime poškodené.
Pri výsadbe záhonov ponecháme od okraja minimálne 25 cm a odmeráme si správne vzdialenosti medzi ružami. Jamky pre ruže vyhĺbime 40 cm hlboké a rovnako široké.
Na dno pridáme kompostovú zeminu. Hnoj ani priemyselné hnojivá pri výsadbe nebudeme používať. S prihnojovaním začíname až po dôkladnom zakorenení, rok po výsadbe.
Rastlinu vysádzame tak, aby miesto očkovania bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Korene rozložíme voľne v jamke, nesmieme ich násilne ohýbať. Presypeme ich kyprinou zeminou zmiešanou s kompostom do ²⁄₃, ktorú pritlačíme a zalejeme. Akonáhle sa voda vsiakne, doplníme zeminou, zalejeme a nahrnieme ešte asi 20 cm vrstvu. Pred príchodom mrazov tieto kopčeky ešte zvýšime. Na jar postupujeme rovnako, pretože nakopčená zemina chráni rastliny pred slnkom a vysušujúcimi vetrami.
Ak je to nutné, zalievame vysadené ruže 1-krát za 5—6 dní. Pri jarnej výsadbe asi za 3 týždne nakopčenú zeminu rozhrnieme.
Na jar za priaznivého počasia ostrihávame aj ruže z jesenskej výsadby.
Miesto štepovania by malo aj potom, čo sa pôda sadne, zostať 5 cm pod povrchom pôdy. U popínavých ruží až 10 cm.
Stromčekové ruže vysádzame ku kolu, ktorý umiestnime do jamky skôr ako ružu, aby sme nepoškodili korene. Kol má zasahovať až do korunky, aby nemohlo dôjsť k vylameniu na mieste štepovania. Ružu vyväzujeme v korunke jedným pevným úvazkom. Aby sme mohli na zimu stromčekové ruže ukladať do zeme, vysádzame ruže v šikmej polohe, asi o 30 stupňov odklonenú od kola. Stromčekové ruže vysádzame plytšie, ako kvôli ľahšiemu ohýbaniu, tak kvôli zníženiu počtu planých výhonkov. Pri neskorej jarnej výsadbe za suchého a teplého počasia namulčujeme pôdu okolo stromčekovej ruže proti vysychaniu mokrou rašelinou alebo podobným materiálom a kmienok chránime proti slnečnému žiareniu a vysychaniu, aj korunку zatienime napríklad papierom.
Popínavé ruže, pokiaľ majú slúžiť na popínanie stien, vysádzame aspoň vo vzdialenosti 50 cm od steny, aby netrpeli suchom, a šikmo ich ku stene privádzame. Rovnako popínavé ruže nakopčíme. Novo vysadené popínavé ruže na jar silno ostrihávame, aby mali silný a dlhý obrastok. Môže sa stať, že niektoré odrody po tomto zásahu v prvom roku nepokvitnú, ale táto cena stojí za to, že sa bude popínavá ruža vyvíjať tak, ako má.
Ak potrebujeme ruže presadiť, urobíme to najlepšie na jeseň, od konca októbra. Medzi vyňatím zo zeme a novou výsadbou by nemalo uplynúť veľa času. Ostrihávame výhonky a upravíme korene a presadené rastliny dôkladne zalievame. Možno s úspechom presádzať ruže aj staršie ako 10 rokov. Skoro rastú a kvitnú.
Jarný rez ruží: ako a kedy strihať jednotlivé skupiny
Jarný rez je u ruží veľmi dôležitým opatrením slúžiacim na to, aby boli ružové kry krásne a dobre kvitnúce. Nahrádzame tým u šľachtených ruží schopnosť planých ruží sa omladzovať.
Na rez používame nožnice, ktoré musia byť ostré, aby nepomliaždili výhonky. U ruží v mieste rezu vysychá drevo aj kôra, a preto nesmieme rezať blízko očka, pretože hrozí nebezpečie, že by tiež vyschlo; režeme vo vzdialenosti 5—7 mm nad očkom smerujúcim von z kra, pretože tak dosiahneme pravidelné rozloženie kra.
Týmto rezom vlastne aj predlžujeme život rastliny, pretože ju povzbudzujeme k rastu. Vhodným časom na jarný rez je obdobie pred rašením, pokiaľ už nehrozí silnejší mráz. Včasným rezom urýchľujeme čas kvitnutia, neskorým ho odďaľujeme.
Najprv odstraňujeme zmrznuté a odumreté výhonky až po zdravé drevo (má bielu farbu). Slabším krom odstraňujeme všetky slabé výhonky. U silných krov odstraňujeme výhonky, ktoré smerujú dovnútra. Šetríme kostrové vetvy. Po presvietení pokračujeme v reze, ktorý sa líši podľa jednotlivých skupín ruží.
Veľkokvetým ružiam ponecháme 3—6 očiek, a to vždy podľa sily výhonku. Slabšie skracujeme viac, silnejšie menej. Ak pestujeme tieto ruže solitérne, dbáme na to, aby mal ker pekný tvar. Pokiaľ by menej kvitnúce, potom ich silnejšie omladzujeme.
Mnohokveté ruže vo veľkých výsadbách zastríhame na rovnakú výšku. Podľa odrody a stavu rastlín ich zastríhame na 2, 3 alebo 5 očiek, tzn. hlbšie ako veľkokveté ruže. Kratším rezom sa dosiahne väčšia vyrovnanosť porastov aj kvitnutia a predĺži sa životnosť krov. Dlhším rezom, často v praxi vykonávaným, sa dosahuje skoršie rozkvitnutie. Kry garnetek zastríhame vždy len na 3 očká.
U popínavých ruží odstraňujeme príliš zahustené výhonky. Pri reze popínavých ruží sa riadime pôvodom týchto ruží. Niektorým kvitnúcim popínavým ružiam, ktoré pochádzajú z R. multiflora a R. wichuraiana, skracujeme na jar tenké končeky výhonkov a hlavný rez vykonávame po odkvitnutí. Odstraňujeme prestárnuté výhonky (staršie ako štyri roky) až pri zemi. Častejšie kvitnúce ruže bývajú v spodnej časti holé. Tento nedostatok odstraňujeme tým, že odstrihneme jeden alebo dva staršie výhonky nad zdravým očkom nad povrchom pôdy. Ruže odvodené od R. kordesii prinútime k bohatému vetveniu a kvitnutiu vodorovným vedením. U Climbing — sportov odstraňujeme staršie drevo a skracujeme tenké vrcholky výhonkov. Mierne skracujeme aj bočné výhonky.
Sadové ruže väčšinou pravidelný rez nevyžadujú. Periodicky ich omladzujeme, predovšetkým odstraňujeme príliš staré drevo. Tak im udržíme pekný vzhľad a vitalitu. U tzv. botanických ruží odstraňujeme len choré alebo suché vetvy. Miniatúrne ruže zastríhame na polovicu, odumreté časti opatrne vystriháme. Stromčekové ruže režeme ako kerové, starostlivo dbáme na tvar koruny. Smútočné ruže (na kmienku) režeme podobne ako popínavé. Šetríme mladé výhonky. Korunu nesmieme nechať príliš zahustiť.
V priebehu vegetácie pôdu medzi ružami plejeme a plytko kypríme. Po každom daždi a závlahe narušíme pôdny škraloup. Kyprením pôdu chránime pred vysychaním. Hlboké kyprenie je nevhodné, pretože porušuje korene, a tým rastlinu poškodzuje.
Ďalším vhodným spôsobom ochrany pred vysychaním pôdy je mulčovanie. Záhony prikrývame vrstvou pokosenej trávy, rašeliny alebo rozleženým maštaľným hnojom. Mulč znižuje aj rozvoj buriny. Len je treba zvoliť vhodný materiál, aby mulč nepôsobil rušivo.
Niekedy sa stáva, že z podpníka vyrastajú plané výhonky, tzv. vlky. Spoznáme ich podľa počtu lístkov, farby a tŕňov. Odstránime ich tak, že odhrnieme pôdu až k podpníku a výhonok vystrihneme až pri koreni. Keď výhonok len skrátime, o to viac rastie. Pokiaľ by sme včas tieto plané výhonky neodstránili, môže sa stať, že ružu úplne oslabí.
V lete je treba odstraňovať odkvitnuté kvety podľa určitých zásad. Nestačí odštipnúť kvet tak ako u tulipánov, pivoniek apod., ale musíme dodržať niekoľko zásad. Jednak odstránime odkvitnutý kvet ešte skôr, než opadnú korunné lupienky. U čajohybridov odstraňujeme kvet so všetkými nepravými a jedným úplným listom, a to tak, že nad ďalším zdravým očkom ponecháme 5—8 mm. U odrôd s obzvlášť veľkými kvetmi zastríhame kvety s dvoma pravými listami. Rovnako ako pri jesennom reze by malo posledné očko smerovať von z kra. Tento letný rez opakujeme niekoľkokrát, ale v septembri už ruže šetríme, aby mohlo drevo do zimy dobre vyzrieť.
U mnohokvetých odrôd počkáme, kým odkvitne celé súkvetie, a potom ho odstrihneme nad prvým listom. Cennou vlastnosťou nových odrôd ruží je tzv. samočistenie, kedy zhadzujú po odkvitnutí kvet aj so stopkou. U popínavých ruží odstraňujeme kvety podľa toho, či sú mnohokveté alebo s jedným kvetom, podobne ako u čajohybridov a mnohokvetých. Dosiahneme tak bohaté nasadenie kvetov v nasledujúcom roku.
U botanických ruží a im podobných typov sadových ruží kvety neodstraňujeme. Ich šípky sa potom stávajú ozdobou krov koncom leta a na jeseň.
Hnojenie ruží: organické aj priemyselné hnojivá a správne načasovanie
Ako zabezpečíme ružiam dostatok živín?
Zásadne používame organické hnojivá, pretože tým zabezpečíme v pôde dostatok humusu, ktorý zabraňuje vyplavovaniu živín, zvyšuje schopnosť pôdy zadržať vodu. Ak je pôda bohatá humusom, správne sa zhodnotia aj priemyselné hnojivá.
Z organických hnojív je najvhodnejší kompost, no kompost správne ošetrovaný. Kompost môžeme pridávať k rastlinám na zimu, keď ich prikrývame, a na jar pri rozhrnutí ním vlastne prihnojujeme. Alebo ho pridávame na povrch pôdy okolo ruží na jar vo vrstve asi 5 cm a jemne ho zapravíme do pôdy. Z ďalších organických hnojív používame rašelinu, a to najradšej neutralizovanú vápnikom. Chlievský hnoj pridávame dobre rozležaný, a to buď dostatočne dlho pred výsadbou, alebo až rok po výsadbe. Čerstvý hnoj nepoužívame. Vydatným hnojivom je aj hydinový trus, obzvlášť vhodný ako hnojivá závlaha. Používame ho riadne skvasený a riedený.
Z priemyselných hnojív používame plné hnojivá, teda také, ktoré obsahujú všetky potrebné živiny vo vhodnom pomere. Vyrábajú sa aj špeciálne hnojivo pre ruže — Rosarin. Priemyselné hnojivá používame na prihnojovanie až po riadnom zakorenení ruží. V prvom roku po výsadbe vôbec nehnojíme. V druhom roku začneme s pravidelným prihnojovaním.
Hnojiť sa má v správny čas tak, aby ruža mala pohotové živiny, keď ich najviac potrebuje. Je to jednak doba jarného rašenia a doba po prvom odkvitnutí. V prvom období je zvýšená potreba dusíka a v druhom potreba draslíka a fosforu. Pri využívaní živín záleží na druhu pôdy a na pôdnej vlahe a taktiež pomer živín je v rôznych hnojivách rôzny. Je preto vhodné hnojivá striedať.
S prvým prihnojením si pospíšime na jar hneď, ako rozmrzne pôda. Hnojíme po celej ploche. V polovici mája, v čase tvorby púčikov, použijeme hnojivú závlahu ku každému kru zvlášť. Koncom júna ju ešte raz zopakujeme. Koncom októbra prihnojíme už len fosforečnými a draselnými hnojivami.
Ruže môžeme tiež prihnojovať na list, obzvlášť to prospieva poškodeným krom, ktoré nemajú v poriadku koreňový systém.
Zalievanie ruží: koľko vody a kedy závlahu obmedziť
Okrem kyprenia a hnojenia sa musíme ružiam postarať o dostatok vlahy. Odborná literatúra uvádza potrebu zrážok 700—800 mm. Ruže majú v priebehu vegetácie na vodu rôzne nároky. Najviac jej potrebujú v období najintenzívnejšieho rastu, t. j. od jarného rašenia a po prvom odkvitnutí. Súvisí aj so zvýšeným hnojením.
Ak nemá ruža v tomto období dostatok vlahy, rastie pomaly, má slabé výhonky a kvety. Pretože podpníky ruží u nás pestovaných pomerne hlboko koria, je potrebné pri zálivke dodať 30—40 l na 1 m², čo je množstvo, ktoré postačí až na 14 dní. Samozrejme, pri tom záleží aj na vlastnostiach pôdy, najmä na schopnosti vodu zadržať.
Musíme si toho byť vedomí, najmä pri zálivke postrekom, keď neodhadneme dobre množstvo dodanej vody. Tento spôsob závlahy by sme nemali používať za slnečného úpalu a v podvečer, pretože nedostatočne oschnuté listy sú vystavené nebezpečenstvu napadnutia hubovými chorobami.
Rovnako musíme so závlahou šetriť na jeseň, aby sme nenútili rastliny týmto spôsobom k predĺženému rastu, takže by výhonky nedostatočne vyzreli. Dôležitá je však závlaha tesne pred mrazom, aby ich nezastihlo mrazivé obdobie so suchou pôdou pri koreňoch.
Ochrana ruží pred mrazom a zimovanie
Jedným z dôležitých opatrení u ruží je ich ochrana pred mrazom. Jednak volíme s ohľadom na klímu miesta, kde ich pestujeme, vhodné odrody. Tam, kde hrozí nebezpečenstvo väčších mrazov, najmä holých mrazov, sa vyhýbame vysádzaniu menej odolných odrôd. Okrem toho vhodnou starostlivosťou počas vegetácie sa snažíme o to, aby drevo nových výhonov dostatočne do zimy vyzrelo.
Potom už len zostáva sledovať priebeh počasia a v čase, keď hrozí nebezpečenstvo väčšieho poklesu teplôt, ruže zabezpečiť pred mrazom. Najistejšou ochranou ruží pred mrazmi je zakrytie krov navŕšením vrstvy kypriny. Ak sú ruže v hustej výsadbe, privezieme k nim dobre vyzretý kompost a ním kry nakopčíme. Krovité ruže nakopčíme do výšky 20—30 cm. Zemina sa musí dostať medzi výhony tak, aby nikde nevznikali medzery.
Popínavé ruže sú odolnejšie voči mrazu a nové vyšľachtené odrody sú takmer mrazuvzdorné. Iba Climbing — typy si zachovávajú vlastnosti čajohybridov a floribúnd. Preto im chránime miesto štepenia rovnako ako ružiam záhonovým. Aj keď namrzli, zostanú očká chránené nakopčením živé a potom z nich na jar bohato vyrastú nové výhony. Dôležitá býva u popínavých ruží ochrana pred silným slnečným svitom. Zakrývame ich preto chvojím alebo papierom.
Parkové ruže taktiež nakopčujeme a dlhšie výhony tiež zakrývame proti slnku. Botanické ruže väčšinou pretrvávajú bez následkov, ale môžeme u nich pred zimou pokryť pôdu v okolí kra mulčom z organického materiálu — hrabankou a pod.
Najťažšia je ochrana stromčekových ruží pred mrazom. Korunky týchto ruží odlistíme, skrátime nevyzreté výhony a zviažeme. Mladšie rastliny možno pomerne ľahko ohnúť k zemi (za predpokladu, že boli správne vysadené). Kladieme ich opatrne, aby sme ich nevylomili. Ohýbame ich cez čípok, ktorý zostal po reze. Pod korunkou upevníme kmienok k zemi háčikom alebo iným vhodným spôsobom. Korunku zasypeme kyprinou, ktorú navrstvíme asi do výšky ešte 20 cm nad korunku. Dôkladne musí byť zahrnuté miesto štepenia. Odporúča sa obaliť kmienok a navŕšiť zeminu aj nad korene. Tým ochránime rastlinu aj pred prípadným okusovaním zverou.
Množenie ruží: semenami, reznicami a očkovaním
Množením ruží sa človek zaoberal od nepamäti. Množenie ruží semenami je zdĺhavejšie, odnoženicami alebo rezňami rýchlejšie. Dnes sa prevažne množí očkovaním, pri ktorom na koreňový krčok podpníka prenášame očko množenenej odrody.
Pretože k úspešnému množeniu ruží musíme mať dobré znalosti typov podpníkov, ich pestovania, techniky očkovania atď., odkazujeme záujemcov na príslušnú odbornú literatúru, kde nechýba ani návod na množenie polodozretými, drevitými, bylinkovými i koreňovými rezňami.
Prehľad botanických druhov ruží: od šípovej po Wichurovu
Najväčší počet botanických ruží patrí do podrodu Eurosa, podľa zhodných znakov (viď tab. 2) sa delí do desiatich sekcií:
I. sekcia — Pimpinellifoliae
R. spinosissima L. — ruža bedrovníkolistá — u nás rastie plané. Dorастá 60—100 cm. Je vzpriamená, výhony sú slabšie. Je to najostnitejší druh s drobnými lístkami a malými, belasožltými kvetmi, ktoré sú v pazuche listov po celej dĺžke výhonov. Kvitne v máji a júni, šípka je hnedočervená, sploštená, na krátkej stopke. Využíva sa na osádzanie svahov a strání, v záhradách ako solitér (udržiavať rezom!).
R. lutea Mill. (R. foetida J. Herrm.) — ruža žltá — ker s dlhými, tenkými, škoricovo zfarbenými výhonmi. Kvety sú drobné, pekne žlto sfarbené, po 2 i viac v chocholíku. Majú typický zápach. Šípka je červená až čierna, guľatá. Používa sa na výsadby do parkov a do záhrad ako solitér.
R. hugonis Hemsl. — ruža Hugova — ker dorастá 1,5—3 m. Má vzpriamené výhony škoricovej farby so zahnutými ostňami. Listy sú drobnejšie, kvety jednotlivé alebo po niekoľkých, jednoduché, až 7 cm veľké. Majú nepríjemný zápach. Vysádza sa vo veľkých sadových úpravách alebo ako solitér v záhradách. Kvitne v máji až júni.
R. omeiensis f. pteracantha Rehd. et Wils. — ruža omejská — zaujímavá forma R. omeiensis, ktorá kvitne drobnými žiarivo červenými kvetmi. Dorастá až 3 m. Má veľké krídlaté ostne a na jeseň je výrazná ich krásnym sfarbením. V záhradách sa uplatňuje ako nápadný solitér. Kvitne v máji až júni.
II. sekcia — Gallicanae
R. × alba L. — ruža biela — dorастá 2 m, má zelené výhony a hákovité ostne. Kvety má poloploné až plné, biele alebo s ružovým nádychom. Šípky sú červené, podlhovasté. Vysádza sa vo veľkých skupinách i ako solitér. Kvitne v júni.
R. × damascena Mill. — ruža damascénska — dvojmetrový ker má spočiatku vzpriamené výhony, neskôr sa ohýbajú. Má nápadné ostne, kvety usporiadané v chocholíku sú ružové až červené. Šípky sú červené, podlhovasté. Používa sa vo veľkých výsadbách. Kvitne v júni až júli.
R. centifolia L. — ruža stolistá — dorастá 0,5—1 m. Kvitne jednotlivými ružovými kvetmi, ktoré sú husto plné a príjemne voňajú. Šípka je hruškovitá. Kvitne v júni až júli. Vysádza sa solitérne i v skupinách.
R. gallica L. — ruža galská — ker je vysoký 1,5 m, kvitne ružovými až červenými kvetmi s príjemnou vôňou. Šípka je červená, vajcovito guľovitá až hruškovitá, opadáva. Kvitne v máji až júli. Je vhodná do veľkých výsadieb.
III. sekcia — Caninae
R. canina L. — ruža šípová — u nás domáci plané rastúci druh, 2—3 m vysoký s ohnutými výhonmi a priamymi až zahnutými ostňami. Kvety sú jednotlivé alebo po 3—5 v chocholíkoch, biele až svetloružovo sfarbené. Šípky sú červené. Vysádza sa v skupinách alebo ako solitér.
R. pomifera Herrm. (R. villosa L.) — ruža jabĺčková — ker až 2 m vysoký so silnými vzpriamenými výhonmi a rovnými ostňami. Kvety sú jednotlivé alebo po 3 v chocholíku, jemne ružovočervené. Šípka je červená, široko guľovitá. Využíva sa pre veľké výsadby i ako solitér.
R. rubrifolia Vill. (R. glauca Pourr.) — ruža červenolistá — ker vysoký 2—3 m má slabé, tmavo červené až purpurové výhony, ktoré mierne prevísia. Kvety sú ružovočervené, usporiadané v bohatých chocholíkoch. Šípky sú drobné, červené, guľovité. Vysádza sa vo veľkých skupinách.
IV. sekcia — Carolinae
R. virginiana Herrm. — ruža virgínska — dorастá 1,5—2 m. Má vzpriamené, škoricovo sfarbené výhony a hákovito zahnuté ostne. Kvety sú jednotlivé alebo po niekoľkých, ružovo sfarbené. Šípky sú červené, drobné, guľovito sploštené. Kvitne v júni až júli. Používa sa ojedinele.
V. sekcia — Cinnamomeae
R. rugosa Thunb. — ruža vráskavá — ker je 1—2 m vysoký. Je veľmi tolerantná v požiadavkách na pôdu a mrazuvzdorná. Výhony sú silné, bohato ostnaté. Kvety sú biele až ružové alebo červené, voňavé. Šípky sú guľovité, zmáčknuté a žiarivo červene sfarbené. Táto veľmi dekoratívna ruža je prispôsobivá, bohato remontuje až do jesene a nachádza uplatnenie v skupinových výsadbách i ako solitér.
R. pendulina L. — ruža previslá (alpská) — dorастá výšky 1 m. Kvety jednotlivé alebo po 2—5 v chocholíkoch sú ružové alebo purpurovočervené a rozkvitajú v máji až júni. Šípky sú červené. Výhony rastú vzpriamene a sú pomerne slabé a takmer bez ostňov. Rastlina znáša aj tieň.
R. majalis Herrm. — ruža škoricová — ker dosahuje 1—2 m výšky. Výhony sú slabé, previslé, škoricovo sfarbené. Sú riedko ostnaté. Kvety sú ružovo až purpurovočervené. Šípky majú guľovitý tvar a sú červené. Využíva sa v skupinových výsadbách.
R. moyesii Hemsl. et Wils. — ruža Moyesova — dorастá 3 m, má vzpriamené výhony s krátkymi ostňami. Tmavočervené kvety sú veľké 4—6 cm. Ozdobná, fľaškovitá šípka je tmavooranžovočervená. Uplatňuje sa pri šľachtení. Bola z nej napr. vyšľachtená R. × pruhoniciana.
R. multibracteata Hemsl. et Wils. — ruža mnoholistenová — tento otužilý ker je vysoký 1—2 m s takmer vzpriamenými, tenkými, riedko ostnatými výhonmi. Kvety sú v chocholíkoch alebo latách, ružové. Drobné šípky sú vajcovité, oranžovočervené.
VI. sekcia — Synstylae
R. multiflora Thunb. — ruža mnohokvetá — väčšinou 2 m, niekedy až 7 m vysoký ker má dlhé a previslé výhony. Kvety sú biele a usporiadané v chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červene sfarbené. Má bohaté využitie v sadovníctve a pri šľachtení. Je vhodná aj na porастanie svahov.
R. setigera Michx. — ruža prérijná — dorастá do výšky 2 m. Výhony má previslé až plazivé. Vyznačuje sa neskorým kvitnutím. Šípky má drobné, zelenohnedé. Je vhodná na kríženie.
R. moschata Herrm. — ruža pižmová — ker dosahuje 3 m výšky. Má oblúkovité výhony. Kvety sú biele, usporiadané v chocholíku, voňajú. Vajcovité drobné šípky sú hnedočervené. Rozkvitá v júni až júli a kvitne až do neskorej jesene. Vyžaduje zimný kryt. Je vhodná na kríženie.
R. sempervirens L. — ruža vždyzelená — dorастá do 4 m výšky, má tenké výhony, biele kvety usporiadané v chocholíkoch a malé guľovité, oranžovočervené šípky. Je cenná pre kríženie, je náchylná na premrznutie.
R. arvensis Huds. — ruža poľná — u nás rastie plané na južnej Morave a Slovensku. Má až 6 m dlhé výhony, ktoré poliehajú. Kvitne bielo v júni až auguste veľmi bohato. Svetločervené šípky sú predĺžene vajcovité.
R. wichuraiana Crép. — ruža Wichurova — tento druh dorастá 5 m. Má poliehavé výhony so silnými hákovitými ostňami. Biele jednoduché kvety rozkvitajú koncom júla až augusta. Tmavočervené šípky sú predĺžene vajcovité. Používa sa vo veľkých výsadbách a pri krížení.
VII. sekcia — Indicae
R. odorata Sweet — ruža voňavá — pôvodný druh sa u nás nepestuje, je chúlostivý. Ker je vzpriamený, nízky. Kvety sú biele, ružové a červené, šípky sú vajcovito hruškovité. Bola využívaná na kríženie.
R. chinensis 'Minima' Voss. — ruža miniatúrna — dorастá 0,2—0,3 m. Má tenké výhony takmer bez ostňov. Kvitne bielymi, žltými alebo červenými kvetmi, ktoré sú jednoduché, poloploné alebo plné. Vhodná do skaliek.
VIII. sekcia — Banksianae
R. banksiae Ait. — ruža Banksova — druh so 6—10 m dlhými výhonmi. Biele alebo svetložlté kvety sú v mnohokvetých chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červené. U nás nie je mrazuvzdorná.
IX. sekcia — Laevigatae
R. laevigata Michx. — ruža hladká — ker dorастá 5 m, silné výhony sú ostnaté. Kvety sú biele alebo ružové, šípky hruškovité. Veľmi chúlostivá.
X. sekcia — Bracteatae
R. bracteata Wendl. — ruža palistová — polopoliehavý ker je chúlostivý. Kvitne bielo, nápadne voňa, šípky sú guľovité, oranžovočervené. Mala význam v šľachtení.
Zo zástupcov podrodov Hulthemia, Platyrhodon, Hesporhodos sa u nás pestuje iba R. roxburghii Tratt. — ruža Roxburghova so vzpriamenými výhonmi, dorастajúca 2 m. Svetloružové kvety sú plné, šípky guľovité, zelené. Využíva sa pri veľkých výsadbách.
Súvisiace články
Letničky a dvojročky: pestovanie, druhy a využitie v záhrade
Letničky a dvojročky: pestovanie, druhy a využitie v záhrade
Letničky a dvojročky patria k najfarebnejším rastlinám záhrady. Poradíme vám s výsevom, predpestovaním, výsadbou aj prehľadom najobľúbenejších druhov a odrôd.
Čo sú letničky a dvojročky — základné rozdiely
Letničky sú zo záhradníckeho hľadiska tie rastlinné druhy, ktoré slúžia okrasným účelom iba jedno vegetačné obdobie, čo znamená, že od ich vyklíčenia až po vytvorenie kvetov a semien uplynie najviac desať mesiacov. Zaraďujeme medzi ne aj druhy, ktoré pochádzajú z teplejších oblastí a nemôžu u nás prezimovať, a taktiež tie, ktoré prinášajú najväčší okrasný efekt iba v prvom vegetačnom období, takže sa pestujú ako letničky alebo dvojročky. Dvojročky sú také rastliny, ktoré musia po vyklíčení a raste prejsť zimným obdobím chladu, aby sa plne vyvinuli. Až v ďalšom roku sú schopné kvitnúť a vytvoriť semená.
Ako letničky a dvojročky využiť v záhrade
Využitie letničiek a dvojročiek v záhrade
Táto skupina rastlín je veľmi obľúbená. Po celé leto, väčšinou až do mrazu, rastliny bohato kvitnú, takže spestrujú okrasné výsadby v čase, keď už kvitne menej druhov trvaliek a drevín.
Sú to rastliny, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť (náročné môže byť aj ich predpestovanie), ale sú efektné. V záhradkách ich môžeme vysádzať do pravidelných aj nepravidelných záhonov, dopĺňať nimi trvalkové výsadby, vysádzať ich do vegetačných nádob, okenných truhlíkov, existujú aj druhy vhodné do skaliek. Môžeme s ich pomocou oživiť rôzne záhradné partie a spestriť tak trvalé výsadby. Tiež je vhodné ich pestovanie na rez kvetov — v tomto prípade radšej na záhone v úžitkovej časti záhrady. Niektoré druhy letničiek sú použiteľné na výsadby do vegetačných nádob a okenných truhlíkov. Nesmieme zabudnúť na vysoký estetický účinok veľkej skupiny jednoročných okrasných tráv, ktoré využívame vo väčších výsadbách, v stepných partiách, na doplnenie trvalkových aj letničkových výsadieb. Niektoré letničky a dvojročky majú kvety (kvetenstvá), ktoré v príhodnom čase zožaté a správne usušené možno použiť na zimnú výzdobu váz. Patria k nim napr. piesočnica, slamienko, smilka, zajačí chvostík, limonky L. sinuatum a L. suworowii, fúzatec, mesiačnica a ďalšie. Režú sa neprekveté kvetenstvá a sušia sa zavesené v tmavej a vzdušnej miestnosti.
Zároveň by sme sa mali zmieniť aj o niektorých druhoch okrasnej kapusty a zelí, tekvíc a kukurice, ktoré sa v niektorých krajinách pestujú na okrasné účely. Okrasná kapusta — Brassica oleracea var. acephala i okrasné zelí B. oleracea var. capitata majú krásne panašované voľné hlávky, ktoré možno využiť na zaujímavé výsadby. Odrody okrasnej kukurice Zea mays 'Japonica', 'Zeacolor ČZ' a 'Zeacolor ČF' sa využívajú na výsadby do vysokých skupín letničiek alebo ako solitéry. A nakoniec okrasné tekvice Cucurbita pepo majú krásne plody, ktoré poslúžia na zimnú dekoráciu v domácnosti.
Pestovanie letničiek: stanovište, pôda a zalievanie
Pestovanie letničiek a dvojročiek
Väčšina letničiek vyžaduje plné slnečné svetlo. Len málo druhov znáša polotieň alebo tieň. Vyššie druhy letničiek vysádzame zásadne na stanovište chránené pred vetrom, pretože inak sa lámajú, vyvrácajú alebo rastú krivo.
Pôdu vyžadujú ľahšiu, dobre priepustnú; v nárokoch na živiny sa líšia. Väčšina letničiek vyžaduje v pôde obsah vápnika. V kyslých pôdach rastie iba vlčí bôb a smilka. Letničky majú aj pomerne veľké nároky na vlahu.
Výsev letničiek a dvojročiek: priamy výsev aj predpestovanie
Letničky a dvojročky môžeme buď priamo vysievať do pôdy, alebo ich predpestovať v parenisko, príp. skleníku. Niektoré iba vysievame, ako napr. mak a slnečnicu, pretože majú kolíkový koreň a zle sa presádzajú. Semená letničiek vysievame do dobre pripravenej pôdy, starostlivo uhrabanej, a to v štipkách na zodpovedajúcu vzdialenosť. Po vzídení rastliny vyjednotíme. Vysievame do hĺbky zodpovedajúcej veľkosti semena, tzn. väčšinou plytko, zasypeme zeminou a ľahko pritlačíme. U každého druhu je určená optimálna doba výsevu s ohľadom na jeho potreby, ale posunutím termínu výsevu môžeme posunúť aj dobu kvetu tak, ako nám bude najlepšie vyhovovať. U niekoľkých málo druhov sa odporúča jesenný výsev, inak sa letničky vysievajú na jar, chúlostivejšie druhy až začiatkom mája.
Tie druhy letničiek a dvojročiek, ktoré sa pomalšie vyvíjajú alebo sú chúlostivé, radšej predpestovávame. Môžeme ich predpestovať v parenisku, skleníku alebo v truhlíku na okne. Zemina pre tieto výsevy by mala byť ľahšia, prepárená a preosiatá. Vysievame riedšie. Na zasypanie semien je vhodný riečny piesok. Semenáčiky presádzame, keď majú vyvinutý prvý pár pravých listov, do malých kvetináčov alebo kelímkov, v ktorých vytvoria pekný koreňový bal. Doba výsevu sa líši podľa druhov a ich požiadaviek, čo znamená prakticky v období od januára do apríla. Od polovice marca ich môžeme vysievať do pareniská. Dvojročky sa vysievajú od mája do júla na dobre pripravený záhon alebo do pareniská. Zasypávame ich väčšou vrstvou zeminy ako letničky (asi 1 cm). Až do zimy im venujeme veľkú starostlivosť (zálivka, zatieňovanie, kypenie pôdy, odstraňovanie buriny).
Výsadba predpestovaných letničiek a dvojročiek závisí od odolnosti týchto rastlín voči nižším teplotám. Od polovice apríla vysádzame odolné druhy, chúlostivejšie až koncom mája. Pred výsadbou pôdu skypríme do hĺbky koreňového balu. Vysádzame starostlivo, pôdu pritlačíme k balu a po výsadbe dôkladne zalejeme.
Predpestované dvojročky vysádzame na určené miesto koncom augusta a v priebehu septembra. Musia na novom stanovišti ešte dokonale zakoreniť, a preto ich v tomto období zalievame. Pred mrazmi zakrývame výsadby dvojročiek chvojou.
V priebehu vegetácie spočíva starostlivosť o letničky v zálivke a kyprení pôdy, v odstraňovaní buriny a v prihnojovaní. Ešte pred výsadbou (asi 14 dní) zapravíme do pôdy prvú dávku priemyselného hnojiva, potom po výsadbe buď kvalitný kompost, alebo ďalšiu dávku priemyselného hnojiva. Mnohým druhom kvitnúcich letničiek prospieva odstraňovanie odkvitnutých kvetov, pretože potom nie sú oslabované tvorbou semien a bohato nasadzujú ďalšie púčiky.
Rozmnožovanie jednoročiek: semenami aj vegetatívne
Rozmnožovanie
Najčastejším spôsobom množenia jednoročiek je generatívne množenie, t. j. semenami. Semená zakúpime v obchodoch alebo ich môžeme zozbierať na vlastnej záhradke; u samosprašných rastlín so zárukou, že potomstvo bude vykazovať vlastnosti materskej rastliny, u cudzoopeľných s potomstvom aj veľmi odlišným. Plody alebo semená sa zberajú zrelé, zo zdravých rastlín, nechajú sa vo vetranej tmavej miestnosti doschnúť a potom sa v prípade, že sú ukryté v plode, vyluštia, vyčistia a uskladnia do doby vhodnej na výsev.
Vegetatívny spôsob množenia sa používa zriedka, iba u tých druhov, ktoré sú na pôvodných stanovištiach trvalkami alebo polodrievinami, ktoré sú ozdobné listom, v dobe ešte pred kvetením a hlavne u tých jednoročiek, ktoré chceme mať nízke a veľkostne vyrovnané. Platí to pre šalviu, ageratum a pod. Začiatkom augusta sa z vybraných rastlín narežú zelené rézky, ktoré sa napichajú do zmesi preosiatenej kompostnej zeminy s pieskom (2:1). Rézkovance sa uložia do pareniska, kde sa zalievajú a udržuje sa im stály prívod vzduchu. Po zakorenení sa rastliny začnú otužovať a koncom septembra sa umiestnia do skleníka na svetlo, a tak prezimujú. Vo februári v teplej množiarni vyženú výhonky a v marci z nich môžeme narezať stonkové rézky s 2—3 pármi listov. V množiarni ich necháme zakorenieť (asi 14 dní) a potom ich buď vysadíme do kontajnerov, alebo priamo do pareniska. Zalievame ich, pritieniame a otužujeme pred výsadbou na určené stanovište.
V prehľade jednoročiek sú uvedené tie rastliny, ktoré sa v našich podmienkach pestujú ako jednoročky alebo dvojročky. Sú medzi nimi mnohé, ktoré rastú na miestach svojho pôvodu ako trvalky alebo polodrieviny, ale v našich podmienkach neprezimujú, preto ich môžeme označiť ako jednoročky nepravé.
Prehľad obľúbených jednoročiek A–G: druhy a odrody
Ageratum houstonianum Mill. — nestárec Asteraceae — hviezdnicovité
Rastlina 25 cm vysoká so sýto zelenými listami, s okolíkmi fialovo modrých kvetenstiev v priemere dosahujúcich 6—8 cm. Nižšie odrody sa vysádzajú do skupín letničiek, vegetačných nádob a vyššie na rezanie. Vyžaduje slnečnú polohu, humóznu pôdu a dostatok vlahy.
Odrody: 'Tetra Blue Mink', 'Modrá hviezda', 'Little Dorrit' pre skupinové výsadby, odroda 'Bukett' na rezanie.
Alcea rosea L. (Althaea rosea (L.) Cav.) — slez ružový Malvaceae — slezovité
Rastlina dorástajúca až 2,50 m s prízemnou ružicou plstnatých listov. Z nich vyrastá vysoký stvol s hroznom nápadných kvetov veľkých 8—10 cm. Vyžaduje slnečnú polohu, dostatok vlahy a hlbšiu živnú pôdu. Vysádza sa solitérne alebo v skupinách, je vhodný k chatám a chalupám, vyniká pri stenách, drevených stenách a plotoch.
Odrody: 'Biela', 'Žltá', 'Ružová', 'Šarlátová' — majú plné kvety.
Amaranthus L. — láskavec Amaranthaceae — láskavicovité
A. caudatus L. — dorastá 60—120 cm, s listami elipsovitými až vajcovitými, s nachovo červenými drobnými kvietkami zostavenými v dlhých previslých lichokласoch.
Vyžaduje humóznu pôdu s obsahom vápnika a slnné stanovište s dostatkom vlahy. Vysádza sa ako solitéra a do skupinových výsadieb.
Odrody: 'Atropurpureus', 'Albiflorus'.
Ammobium R. Br. — piesočník Asteraceae — hviezdnicovité
A. alatum R. Br. — dorastá 50—80 cm, bohato sa vetví, rozkvitá 2,5 cm širokými suchomázdritými bielymi kvetmi. Vyžaduje slnečnú polohu a ťažšie živné pôdy. Rastliny sú nenáročné na vodu. Pestujú sa hlavne na rezanie pre zimnú výzdobu. Režú sa v čase, keď kvety ešte nie sú rozvinuté.
Anagallis L. — drchnička Primulaceae — prvosienkovité
A. linifolia L. — husto rozvetvené rastliny dorastajú 20 cm, modré kvety sú 2,5 cm široké. Vyžadujú slnečné polohy a ťažšie živné pôdy. Vysádza sa jednotlivo aj v skupinách.
Odrody: 'Coccinea' s tehlovočervenými kvetmi.
Antirrhinum L. — ľavoústka Scrophulariaceae — krtičníkovité
A. majus L. — podľa odrody dorastá 20—90 cm. Má kopijovité listy, kvety 3—5 cm dlhé, usporiadané v hustom hrozne.
Odrody rozdeľujeme do 3 skupín: "Maximum" — dorástajúce 80—90 cm, vhodné na rezanie: 'Biela pyramída', 'Žltý kráľ', 'Ruža', 'Rubín', 'Slavie', 'Monarch', 'Kúzlo rozprávky'.
Skupina "Nanum" s odrodami 40—60 cm vysokými 'Avelanche', 'Eldorado', 'Majestic', 'Opojenie', 'Oranžový kráľ', 'Torch', 'Rosella' vhodné na výsadby.
Skupina "Pumilum" dorástajúca 15—20 cm, bohato vetvená, na koberčekové výsadby s odrodami: 'Biely', 'Ružový', 'Karmínový'.
Begonia L. — begónia Begoniaceae — begóniovité
B. × semperflorens Krauss — ľudovo sa táto rastlina nazýva voskovka. Dorastá najviac do 25 cm, má krehké okrúhle listy, podľa odrody zelené, zeleno-hnedé až karmínové, asi 2 cm veľké kvety oddeleného pohlavia podľa odrôd bielo, ružovo až červeno sfarbené.
Je to veľmi vďačná rastlina pre obruby, do vegetačných nádob aj do plošných výsadieb. Okrasný účinok trvá od výsadby až do mrazu.
Odrody: 'Carmen', 'Opava', 'Bois de Vaux', 'Padolí', 'Skalka', 'Strahov', 'Oreb', 'Broumov', 'Trenčín', 'Podkrkonoší', 'Ostaš', 'Turov', 'Boušín', 'Lučenec'.
Bellis L. — sedmokráska Asteraceae — hviezdnicovité
B. perennis L. — záhradné odrody v ďalších rokoch pestovania málo kvitnú, preto sa musia každoročne vysiať. Pestuje sa ako dvojročka. Dorastá asi 8—10 cm a vytvára v priemere 20 cm trsov. Kvetné úbory sú zložené buď z rúrkovitých, alebo jazykovitých kvetov. Vysádza sa na väčšie plochy, do skupín, na obruby a do vegetačných nádob.
Odrody: 'Alba', 'Rosea', a 'Rubra' zo skupiny s jazykovitými kvetmi, 'Biela' a 'Aetna' zo skupiny s rúrkovitými kvetmi.
Brachycome Cass. — všelichovka Asteraceae — hviezdnicovité
B. iberidifolia Benth. — rastlina dorastá 25 cm, má jemné nitkovito rozčlenené listy a úbory kvetov so žlto-hnedým alebo čiernym terčom a jazykovitými kvetmi buď bielej, ružovej, alebo fialovo modrej farby. Vysádza sa do záhonov letničiek, skalkách a vegetačných nádobách. Darí sa jej na slnku, neznáša trvalú vlhkosť.
Odrody: 'Modrá'.
Calendula L. — nechtík Asteraceae — hviezdnicovité
C. officinalis L. — rastliny dorastajú 60—70 cm, majú vetvené stonky s podlhovastými listami a kvety sú v úboroch okolo 8 cm veľkých. Odrody sú väčšinou plnokveté a vo farbách od žltej až po sýto oranžovú.
Nechtík sa používa do skupinových výsadieb letničiek alebo na veľkých plochách, je vhodný aj na rezanie. Darí sa mu na slnku aj v polotieni, na pôdu je nenáročný, vápnomilný.
Odrody: 'Radio', 'Sensace', 'Chrysantha', 'Tieforange', 'Cremeweiss', 'Zitronengelb', 'Hell Goldgelb', 'Apricosenfarbig'.
Callistephus Cass. — hvezdnica („astra") Asteraceae — hviezdnicovité
C. chinensis (L.) Nees — podľa odrôd dorastá čínska astra 20—70 cm. Habitus sa takisto líši od husto vetvených nízkych odrôd až po jednoducho vetvené vyššie. Úbory sú veľké od 3 do 11 cm a líšia sa stavbou. Plné úbory sú zložené buď z jazykovitých a rúrkovitých kvetov, alebo jazykovité kvety prevládajú nad rúrkovitými, rúrkovité kvety sú úplne uzavreté alebo rozčlenené, jazykovité sú buď ploché, zvinuté, alebo žliabkovito prehnuté. Astry kvitnú v mnohých farbách a farebných odtieňoch — bielej, žltej, ružovej, červenej, modrej, fialovej. Odrody sa podľa podobných vlastností delia do rôznych skupín.
Nízke astry sú vhodné pre výsadby letničiek, vysoké sa pestujú prevažne na rezanie. Vyžadujú slnečné polohy, časté kyprenie pôdy, a pretože trpia fuzariózou, nesmú sa vysádzať na miesta, kde sa táto choroba vyskytla.
Odrody: 'Weiss', 'Blau', 'Ball Wilberrosa', 'Susan', 'Roter Edelstein', 'Patt', 'Zlatý zväzok', 'Armida', 'Hellblau', 'Olga', 'Octavia', 'Taťána', 'Edita', 'Tamara', 'Gracia', 'Ružový púčok', 'Gloria', 'Turnovská raná', 'Kráľovná trhu', 'Vltava', 'Sázava', 'Ohře', 'Dunkelviolett' a mnoho ďalších.
Campanula L. — zvonček Campanulaceae — zvončekovité
C. medium L. — táto u nás dvojročná rastlina dorastá 70 cm, má mohutnú latu zvonkovitých kvetov až 6 cm dlhých od tmavo modrej cez ružovú až po bielu farbu. Vysádzajú sa buď jednotlivo, alebo do skupín s ďalšími letničkami, je vhodná aj na rezanie. Vyžaduje slnečnú polohu až polotieň, humóznu pôdu a závetrie.
Odrody: 'Šeríkovo fialový', 'Tmavo fialový', 'Ružový', 'Biely'.
Celosia L. — nevädlec Amaranthaceae — láskavicovité
C. argentea L. — dve variety tohto druhu C. a. var. cristata a C. a. var. plumosa sa líšia stavbou kvetov. U prvej vyrastá z prízemnej ružice listov stonka s lalokovitými kompaktnými kvetenstkevami v žltej a červenej farbe, u druhej má kvetenstvo tvar niekoľkonásobne zloženého klasu ľahkej vzdušnej stavby. Kvitne od júla do októbra.
Používa sa do samostatných skupín, vegetačných nádob, je vhodný na sušenie pre zimné aranžmá.
Vyžaduje teplé a slnečné stanovištia a humóznu pôdu. Je chúlostivý na nízke teploty.
Centaurea L. — nevädza Asteraceae — hviezdnicovité
C. americana Nutt. — dorastá 150 cm, kvitne od augusta do októbra svetlo ružovofialovými kvetmi v priemere 10—12 cm veľkými. Je nenáročná, používa sa do skupín letničiek. Usušené kvety sú vhodné pre zimné aranžmá. C. a. var. alba kvitne bielo, C. a. var. hallii má tmavo purpurové úbory.
Odroda: 'Violettrose'.
C. moschata L. — málo olistená, riedko kríčkovitá nevädza dorastá 80—90 cm. Kvitne v júli až októbri 5 cm veľkými úbormi podľa odrody bielo, žlto, ružovo, purpurovo, fialovo. Darí sa jej na slnku, na pôdu sú rastliny nenáročné. Neznáša presádzanie — je vhodná na rezanie.
Odrody: 'Suaveolens', 'Rosea'.
Cheiranthus L. — chýr Brassicaceae — kapustovité
Ch. cheiri L. — táto rastlina ľudovo zvaná zimná fialka sa pestuje ako dvojročka. Je vysokého vzrastu podľa odrôd 40—70 cm. Má úzke listy a kvety zostavené v riedkom hrozne. Farba kvetov je v rôznych odtieňoch žltej až červeno-hnedej. Krásne voní. Nízke odrody používame na výsadby do záhonov, vyššie na rezanie. Vyžaduje hlinité pôdy, znáša hnojenie organickými hnojivami.
Odrody: 'Žltý', 'Oranžový', 'Krvavo červený'.
Chrysanthemum L. — chryzantéma Asteraceae — hviezdnicovité
Ch. carinatum Schousb. — jednoročná chryzantéma je bohato rozvetvená, krehká rastlina s listami dvojnásobne delenými na úzke úkrojky. Dorastá 40—80 cm. Rozkvitá v júni až októbri 6—8 cm veľkými úbormi s výrazným terčom. Je vhodná do záhonov aj na rezanie. Vyhovuje jej kyprá pôda na výslní.
Odrody: 'Kokarda', 'Polárka', 'Dunnetti Aureum'.
Ch. parthenium (L.) Bernh. — chryzantéma rimbaba sa pestuje v niekoľkých odrodách od nízkych (20 cm) až po vysoké (80 cm). Nízke sú vhodné pre záhonové výsadby, vysoké na rezanie. Kvitne úbormi zloženými z rúrkovitých, na okraji jazykovitých kvetov. Kvitne od začiatku júla do konca augusta. Darí sa na slnku aj v polotieni, je vápnomilná, možno ju presádzať aj v čase kvetu.
Odrody: 'Thom Thumb biely', 'Thom Thumb žltý'.
Ch. segetum L. — chryzantéma poľná dorastá 50—60 cm, má hlboko zubovité listy a kvitne úbormi s hnedými terčmi a jednou radou široko jazykovitých žltých kvetov. Je vhodná na výsadbu do záhonov aj na rezanie. Je nenáročná.
Odroda: 'Eldorado'.
Cineraria L. — cinerária Asteraceae — hviezdnicovité
C. maritima L. — rastlina okrasná svojimi listami, ktoré sú ozdobne vystrihávané, belavé sivé až strieborné a plstnaté. Používa sa na skupinové výsadby v kombinácii s tmavo kvitnúcimi letničkami alebo so sýto zelene až červene sfarbeným listami niektorých letničiek. Rastie najlepšie na slnku v dobre priepustnej aj suchej pôde, ktorá nie je bohatá na živiny. Jej správne meno je Senecio bicolor Tod.
Odrody: 'Silberspitze', 'Silberzwerg'.
Clarkia Pursh — klarkia Oenotheraceae — pupalkovité
C. elegans Dougl. — rastlina je vysoká asi 60 cm, má kopijovité listy a stonky porastené kvetmi, ktoré sú veľké 3 cm.
Darí sa jej na slnečnom a teplom stanovišti, chránenom pred vetrom. Neznáša dlhodobé zamokrenie. Je vhodná na výsadby do záhonov do skupín s ostatnými letničkami alebo samostatne.
Odrody: 'Červená', 'Purpurová'.
Convolvulus L. — povoj Convolvulaceae — povijovité
C. tricolor L. — poliehavá rastlina vysoká 30 cm sa rozrastá až 80 cm do šírky. Obovajcovité listy sú prisadnuté, kvety sú 5—6 cm veľké široko lievkovité, väčšinou modro sfarbené.
Darí sa na slnku, v chudobnejšej pôde. Využíva sa ako solitéra, v menších skupinách alebo v kombinácii s ďalšími skalničkami.
Odroda: 'Modrý s bielym stredom'.
Coreopsis L. — krasooká Asteraceae — hviezdnicovité
C. basalis Blake — je 50—60 cm vysoký druh, riedko kríčkovitý s lichopárnato perovitými listami. Kvety (úbory) až 8 cm veľké, tvorí ich hnedý terč lemovaný širokými plochými žltými lúčmi.
Vyžaduje slnečné chránené miesto a hlinito-piesočnatú pôdu. Krasooká je vhodná do výsadieb letničiek a na rezanie.
Odroda: 'Goldkrone'.
Cosmos Cav. — kozmos (kozmea) Asteraceae — hviezdnicovité
C. sulphureus Cav. — rastlina vysoká 70—90 cm s redším kríčkovitým habitom. Úbory sú poloplné až plné, 5—6 cm veľké. Vysádza sa do zmiešaných skupín s ďalšími letničkami, je vhodná na rezanie.
Vyžaduje slnečnú a chránenú polohu, neprehnojenenú pôdu a potom kvitne až do mrazu.
Odroda: 'Sunset'.
Cynoglossum L. — psí jazyk Borraginaceae — boraginovité
C. amabile Stapf et Drumm. — z hustých listových ružíc vyrastajú 40 cm vysoké stonky zakončené riedkym vijúnom kvetov, väčšinou modrých. Je vhodná do skupinových výsadieb letničiek. Kvitne od júna do augusta.
Vyžaduje slnečnú polohu, rastie v chudobnejších vápenatých pôdach.
Delphinium L. — ostroha, stračka Ranunculaceae — iskerníkovité
D. ajacis L. — rastliny podľa odrody 50—100 cm vysoké, s trojčlennými, hlboko dlaňovito deleným listami a kvetmi usporiadanými v hrozne. Sú vhodné do skupín s ďalšími letničkami aj na rezanie. Kvitnú od júla do konca augusta.
Rastú najlepšie v živnej a priepustnej pôde, vyžadujú slnečnú a chránenú polohu.
Dianthus L. — klinček (karafiát) Silenaceae — silenkovité
D. barbatus L. — dvojročka s prízemnou listovou ružicou stopkatých kopijovitých listov s kvetným stonkom 30—60 cm vysokým, na ktorého konci je vrcholík kvetov. Kvitne od mája do konca júla. Je vhodný do skupín letničiek a na rezanie.
Vyžaduje slnečnú polohu, pôdu s obsahom vápnika a pri holých mrazoch kryt z jedľových vetiev.
Odrody: 'Biely', 'Šarlátový', 'Ružový'.
D. caryophyllus L. — jednoročné, tzv. letné karafiáty sa pestujú v záhonoch a na rezanie. Listy sú úzke, šedozelené, kolénkaté stonky nesú 5—6 cm veľké kvety typickej vône. Patria k nim tzv. „Chabaudove karafiáty" — odrody: 'Jeanne Doionis', 'Marie Chabaud', 'Rubín', 'Legion d'Honneur', 'Etincellant', 'Nero'.
Dvojročné karafiáty, ako napr. skupina „Grenadin" — odrody: 'Biely', 'Ružový', 'Šarlátovo červený', 'Tmavo červený', sa vysádzajú koncom augusta, prezimujú a začínajú kvitnúť od júna.
Jednoročné aj dvojročné klinčeky vyžadujú priepustnú živnú pôdu s obsahom vápnika a slnečnú polohu.
D. chinensis L. — dorastá podľa odrôd 20—40 cm. Kvitne od júna do konca septembra. Kvety sú jednoduché, poloplné alebo plné, listy úzke, stonky kolénkaté. Vysádza sa v skupinách na rabatá na slnečné stanovište do živnej pôdy s obsahom vápnika.
Odrody: 'Biela guľa', 'Lososové odtiene', 'Ohnivá guľa', 'Lutzifer', 'Bravo'.
Dimorphoteca Monch — dimorfotéka Asteraceae — hviezdnicovité
D. sinnata DC. — rastliny sú 30 cm vysoké, rozrastajú sa do šírky 40 cm. Na jednej rastline vykvitá až 40 jednoduchých úborov s tmavým terčom rúrkovitých kvetov na obvode s lupeňmi oranžovo, bielo, svetlo žlto alebo lososovo sfarbeným. Vysádza sa jednotlivo, v skupinách, na skalky a suché múriky. Kvitne v júli až auguste.
Odrody: 'Oranžová', 'Zmes', 'White Beauty', 'Tetra Goliath'.
Dorotheanthus Schwant. — dorotea Ficoidaceae
D. bellidiformis N. E. Br. — poliehavé rastliny sú 10 cm vysoké. Majú dužnaté podlhovaste listy. Kvety sú v priemere 5 cm veľké, majú tmavý stred a okolo rad dlhých úzkych korunných lupeňov v rôznych farbách od bielej cez žltú, ružovú, červenú až po fialovú. Kvitne od júna do konca augusta. Vhodné rastliny pre záhony, skalky, suché múriky a pod.
Vyžaduje slnečné teplé stanovište a piesočnaté pôdy.
Odroda: 'Zmes'.
Eschscholtzia Cham. — slncovka Papaveraceae — makovité
E. californica Cham. — bohato olistené rastliny s listami nitkovito deleným sú 30—40 cm vysoké. Kvitnú od polovice júla do mrazu. Kvety majú 4 korunné lupeňe. Uplatňuje sa v kvetinových záhonoch jednotlivo aj v skupinách, v skalkách a múrikoch. Vyžaduje slnečné stanovište a piesočnatú pôdu.
Odrody: 'Biela', 'Karmínová', 'Červená', 'Ružová', 'Oranžová', 'Mission Bells'.
Euphorbia L. — mliečnik Euphorbiaceae — mliečnikovité
E. marginata Pursh — okrasný účinok vytvárajú bielo panašované listy. Rastlina dorastá 70—80 cm. Je rozvetvená a bohato olistená oválnymi až podlhovastými listami. Kvety sú drobné, nenápadné. Vysádza sa do záhonov spoločne s tmavo kvitnúcimi letničkami.
Vyžaduje slnečnú polohu, ľahšiu až piesočnatú pôdu a neznáša zamokrenie.
Gaillardia Foug. — kokarda Asteraceae — hviezdnicovité
G. pulchella Foug. — vytvára nepravidelne rozložené kríčky vysoké 50—70 cm. Listy má úzko lalokovité, kvety tvoria úbor buď jednoduchý, alebo plný. Je vhodná do zmiešaných záhonov a na rezanie. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú živnú pôdu.
Odrody: 'Červená so žltou', 'Blutrot Riesen', 'Lorenziana', 'Zmes'. Kvitne od júla do septembra.
Gazania Gaertn. — gazánia Asteraceae — hviezdnicovité
G. × splendens hort. — rastlina má hustú prízemnú listovú ružicu kopijovitých celookrajných alebo lalokovito vystrihovaných listov na rube plstnatých. Na 30 cm vysokých stonkoch rozkvitajú od júla do mrazu úbory s tmavým terčom a jazykovitými kvetmi na obvode. Farba týchto kvetov je biela, žltá, oranžová, ružová a hnedo-červená. Kvety sa otvárajú iba na slnku.
Vysádza sa do skupín na záhony aj solitérne. Vyžaduje humóznu priepustnú pôdu a slnečné stanovište.
Godetia Spach — godetia Oenotheraceae — pupalkovité
G. grandiflora Lindl. — rastlina vytvára kompaktné kríčky vysoké 30—40 cm. Úzko kopijovité listy zanikajú v bohatstve kvetov. Kvety sú jednoduché alebo plné, biele, ružové alebo červené. Vysádza sa do skupín aj na rezanie. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú pôdu. Je náročnejšia na vlahu.
Odrody: 'Tiefkarmesin', 'Rembrandt', 'Ružová', 'Ružová s červenou škvrnou', 'Karmínová', 'Biela labuť', 'Rosamunda', 'Duc of York'.
Helenium L. — helenium Asteraceae — hviezdnicovité
H. tenuifolium Nutt. — rastlina sa vetví 10 cm od zeme. Má čiarkovité listy a bohatstvo úborov. Úbor má zlatožltý terč lemovaný radom plochých, svetlo žltých jazykovitých lúčov. Vysádza sa do pestrých rabát letničiek a na skalky. Kvitne od júla do konca septembra.
Vyžaduje slnko, priepustnú hlinitú pôdu a znáša aj nepriaznivé daždivé počasie.
Odroda: 'Sunny Boy'.
Helianthus L. — slnečnica Asteraceae — hviezdnicovité
H. annuus L. — u nás sa pestuje jediná odroda 'Zlatožltá', dorástajúca 100—130 cm, nerozvetvená s plným úborom. Vysádza sa do väčších skupín alebo solitérne. Uplatňuje sa pri chalupách, drevených plotoch a pod. Je vhodná na rezanie. Vyžaduje živné pôdy a slnečné stanovište. Je náročná na vlahu.
Prehľad letničiek H–Z: slamienky, petúnie, šalvie a ďalšie
Helichrysum Mill. corr. Pers. — slamienko Asteraceae — hviezdnicovité
H. bracteatum Andr. — pestujú sa výhradne na rezanie kvetov na zimnú výzdobu. Kvitnú úbormi drobných žltých kvietkov uzavretých pred rozkvitnutím veľkými suchoblanovitými listeňmi obalu. Na sušenie sa rastliny zberajú pred otvorením obalu.
Darí sa v každej záhradnej pôde na slnnom a chránenom stanovišti.
Odrody: 'Biela', 'Červená', 'Purpurová', 'Hnedá', 'Žltá', 'Zmes'.
Helipterum DC. — smilek Asteraceae — hviezdnicovité
H. roseum Benth. — ľudovo nazývaný nesmrteľník sa používa rovnako ako slamienko na sušenie kvetov. Plnokveté úbory majú žltý terč lemovaný niekoľkými radmi listeňov obalu. Darí sa v piesočnatohlinitej humóznej pôde, znáša kyslú pôdnu reakciu. Vyžaduje slnečnú polohu.
Hordeum L. — jačmeň Poaceae — lipnicovité
H. jubatum L. — rastlina vytvára trsy mäkkých dlhých úzkych listov. Na konci 40—70 cm vysokých stebiel je lichoklas s dlhými osinatými plevinami. Lichoklasy pri dozrievaní zlatnú. Vysadzuje sa ako solitér alebo v skupinách. Darí sa mu na slnnom stanovišti v živnej pôde.
Iberis L. — iberka Brassicaceae — kapustovité
I. amara L. — rozvetvené rastliny dorastajú 30 cm. Kvitnú strapcami kvetov, ktoré sú pri úplnom rozkvitnutí 10 cm dlhé. Na stonkách sú úzke zubaté listy. Vysadzuje sa do skupín s ďalšími letnými kvetinami. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú pôdu.
Odrody: 'Imperialis', 'Kaiserin', 'Coronaria'.
I. umbellata L. — husto rozvetvené rastliny dorastajú 20—30 cm. Rozvetvené stonky sú zakončené krátkymi strapcami asi 1 cm veľkých kvetov. Kvitne od júna do júla. Vysadzuje sa do zmiešaných skupín. Rastlina je vhodná aj na rezanie. Vyžaduje hlinitopiesočnatú pôdu a slnné stanovište.
Impatiens L. — nedotýkavka Balsaminaceae — nedotýkavkovité
I. holstii Engl et Warb. — nízke rastliny (20—30 cm) majú krehké stonky s výraznými kolienkami a kopijovité listy. Kvitnú päťčlennými plochými kvetmi veľkými 3—4 cm, podľa odrody bielymi, lososovými, oranžovými, ružovými, červenými, levanduľovými atď. Vysadzuje sa na záhony a do vegetačných nádob. Vyžaduje živnú pôdu a dobre sa darí v polotieni až tieni.
Odrody: 'Kobold', 'Melody Series', 'Elfin Series'.
Ipomoea L. — povíjnica Convolvunlaceae — povíjnicovité
I. purpurea Roth — popínavá až 3 m vysoká rastlina je porastená srdcovitými listami, kvitne nálevkovitými kvetmi od júla do septembra. Podľa odrody sú kvety biele, ružové, modré a červené. Používa sa na obrástanie múrov, na pergoly, na balkóny, do truhlíkov. Vyžaduje teplú chránenú polohu a hlinitopiesočnatú pôdu. Nové meno je Pharbitis purpurea (Roth) Bojer.
Odroda: 'Fialovo modrá'.
Kochia Roth — letný cypriček Chenopodiaceae — mrlíkovité
K. scoparia var. trichophylla Boom. — vytvára kužeľovito husto vetvené kríčky, vysoké 80—100 cm, široké 70 cm. Kvety sú nenápadné. Vysadzuje sa ako solitér alebo do pozadia pestrých letničkových výsadieb alebo ako živý plotík. Je nenáročný na polohu aj na pôdu.
Lagurus ovatus L. — zajačí chvostík Poaceae — lipnicovité
Vzpriamené trsy listov sú jemne zamatovo plstnaté. Kvetinstvo je lichoklas vajcovitého tvaru a je na konci 30—40 cm vysokého stebla. Kvetinstvo je svetlozelené, dozrievaním sa mení na šedozelené až šedobéžové. Vyniká na záhone v malých aj veľkých skupinách. Používa sa aj na sušenie. Vyhovuje mu slnné stanovište a živná humózna pôda. Je ozdobný od júna do augusta.
Lathyrus odoratus L. — hrachor Viciaceae — bôbovité
Popínavá rastlina až 150 cm vysoká so 4—8 kvetmi na jednej bezlistej stopke. Má vstrebané špičaté listy s úponkami. Uplatňuje sa pri popínaní plotov, pergôl, môže vytvoriť na opore aj kvetúcu stenu. Vyžaduje živnú pôdu a chránenú polohu. Neodporúča sa pestovať po sebe na jednom mieste.
Odrody: 'Evelyn', 'Jessie', 'Jimmy', skupina „Průhonický" s 9 odrodami atď.
Lavatera trimestris L. — slézokvět Malvaceae — slézovité
Je až 80 cm vysoký. Z listovej ružice vyrastá vetvený stonek, na ktorého koncoch vykvitnú päťčlenné široko nálevkovité kvety veľké až 8 cm. Je to rastlina vhodná do vyšších letničkových skupín aj ako solitér. Vyžaduje slnečnú polohu, je náročnejší na vlahu. Kvitne od júla do októbra.
Odroda: 'Tanagra'.
Limonium sinuatum Mill. — limonka Plumbaginaceae — olovenatkovité
Rastlina sa pestuje na sušenie kvetov na viazanie. Z prízemnej ružice listov vyrastajú okrídlené stonky, ktoré sa na konci vetvia a sú zakončené vijanovitými kvetmi. Kvety majú rôzne sfarbený kalich, ktorý zostane po usušení, zatiaľ čo biela koruna odpadáva. Na sušenie sa reže plne rozkvitnutá. Vyžaduje slnné stanovište, priepustnú hlinitopiesočnatú pôdu s obsahom vápnika.
Odrody: 'Věncovka', 'Bezovka', 'Safír', 'Rosea Superba'.
L. suworowii O. Kuntze — z bohatej listovej ružice vyrastá až 20 stonkov 35 cm vysokých a zakončených klasovitým kvetinstvom, v spodnej časti rozvetveným. Kvety sú drobné, fialovo ružové. Sušia sa celé kvetinstvá. Rastline sa darí v priepustnej ľahšej pôde na slnnom stanovišti. Je náročnejšia na vlahu.
Odroda: 'Ružová'.
Lobelia erinus L. — lobelka Campanulaceae — zvončekovité
Rastlina je 15—25 cm vysoká, bohato vetvená s plytko zubatými listami a kvetmi v riedkom koncovom strapci. Kvitne bohato, takže zeleň rastliny pod kvetmi pohľadovo zaniká. Je vhodná na plošné výsadby, do vegetačných nádob. Vyžaduje slnko a živnú pôdu. Kvitne od júna do mrazu.
Odrody: 'Mrs. Climbram', 'Křišťálový palác', 'Blauer Edelstein'.
Lobularia maritima (L.) Desv. — tarica Brassicaceae — kapustovité
Rastliny 8—12 cm i vyššie, tvoria bohato vetvené kríčky, ktoré kvitnú až do mrazu. Vyžaduje slnečnú polohu, na pôdu je nenáročná. Používa sa na obruby, do kvetinových múrikov a vegetačných nádob.
Odrody: 'Royal Carpet' (tmavo ružová), 'Rosy o'Day' (belavá ružová), 'Fialková kráľovná' (modrofialová).
Lunaria annua L. — mesačnica Brassicaceae — kapustovité
Jednoročná alebo dvojročná rastlina až 1 m vysoká. Kvety v koncových strapcoch rozkvitajú v máji až júni. Sú nachovo červené alebo biele. Ozdobné sú odkvitnuté rastliny svojimi zrelými elipsovitými, plochými šešuľkami s hodvábnym leskom. Používa sa na zimné aranžmá. Rastie v každej záhradnej pôde na slnku aj v polotieni.
Matthiola incana (L.) R. Br. — fiala Brassicaceae — kapustovité
Pestujú sa plnokveté odrody. Rastlina dorastá podľa odrody 25—70 cm, má predĺžené sivoplstnaté listy a husté strapce kvetov. Nízke odrody sú vhodné na výsadbu na záhony, vysoké na rezanie kvetov. Vyžadujú živné pôdy a miesto na slnku.
Mirabilis jalapa L. — nocenka Mirabiliaceae — nocenkovité
Pestuje sa ako letná kvetina. Je vysoká 60—80 cm, je husto olistená srdcovitými listami a bohato sa vetví. Kvitne nálevkovitými kvetmi až 3 cm veľkými od bielej, žltej, cez ružovú až po červenú. Je to veľmi dekoratívna letná kvetina, ktorá vykvetá neskoro popoludní a ráno kvety zatvára. Príjemne vonia. Vyžaduje živnú pôdu a slnné stanovište.
Odroda: 'Zmes'. Kvitne od júna do októbra.
Nigella damascena L. — černuška Ranunculaceae — iskerníkovité
Vzpriamene rastúca, bohato vetvená rastlina s jemne strihanými listami. Na konci stonkov vykvitnú 3—4 cm veľké kvety. Pod korunou sú opadavé kališné lístky a pod nimi praslen listeňov rozdelený na nitkovité úkrojky, ktoré presahujú kališné lístky. Zaujímavé je aj plodenstvo baňatých mechúrikov. Kvety sú biele, modré, tmavo fialové, svetlo a tmavo karmínovo ružové. Používa sa na výsadbu do záhonov a na rezanie. Vyžaduje slnné stanovište, inak je nenáročná. Kvitne od júna do septembra.
Odrody: 'Miss Yekyll', 'Persian Jewels'.
Papaver somniferum L. — mak Papaveraceae — makovité
Rastliny pomerne rýchlo odkvitajú. Dorastajú až 1 m výšky. Sú bohato olistené. Kvety sú jednoduché alebo plné, veľmi dekoratívne. Rastliny neznášajú presádzanie, vysievajú sa priamo na stanovište. Vyžadujú živnú pôdu s obsahom vápnika a slnné stanovište. Kvitnú v júni až auguste.
Odrody: 'Danebrog', 'Svetlo fialový', 'Tmavo karmínový', 'Lososový', 'Purpurový', 'Biely', 'Tmavo ružový', 'Zmes'.
Pennisetum villosum R. Br. ex Fresen. — vúzovec Poaceae — lipnicovité
Husté trsy dlhých a ostrých listov zdobí 60—70 cm vysoké stebla s mierne kývajúcimi klasmi, ktoré tvoria pierkovité chomáče. Kvitne od júla a je ozdobný až do zimy. Uplatňuje sa v skupinových výsadbách a je vhodný na rezanie a sušenie. Na sušenie sa musí rezať pred rozkvitnutím, inak sa hlavy rozpadávajú. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú živnú pôdu.
Petunia × hybrida Vilm. — petúnia Solanaceae — ľuľkovité
Vyšľachtený druh rastlín s bohatou farebnou paletou kvetov aj ich tvarov. Podľa veľkosti a tvaru kvetov sa rastliny delia do skupín ako napr. "Multiflora" s drobnými veľmi početnými kvetmi, "Grandiflora" s veľkými kvetmi, "Fimbriata" s kvetmi so skaderenými okrajmi, "Superbissima" s pestro zafarbenými kvetmi s výraznou žilnatinou a "Flore-pleno" plnokveté odrody. Podľa vzrastu sa delia do troch skupín „Compacta nana" najnižšie odrody, "Nana" nízke odrody s kratšími výhonkami a "Pendula" s výhonkami dorastajúcimi až 50 cm dĺžky. Odrody skupiny "Nana" sú vhodné na výsadbu do záhonov, odrody skupiny "Pendula" do truhlíkov a vegetačných nádob.
Petúniám sa najlepšie darí na slnku, vyžadujú živné pôdy a v priebehu vegetácie dopĺňanie živín.
Odrody: 'Sněženka', 'Sluníčko', 'Rita', 'Marika', 'Monika', 'Sylvie', 'Angelika', 'Henrietta', 'Ivetta', 'Simona', 'Belinda', 'Kristina', 'Andrea', 'Lucie', 'Dita', 'Claudia', 'Sophia', 'Modrá vločka', 'Radost', 'Mládí', 'Láska', 'Přátelství', 'Tonka', 'Úsměv', 'Půvab', 'Modrý zázrak', 'Krajkový závoj', 'Karkulka' a ďalšie.
Phaseolus coccineus L. — okrasná fazuľa Viciaceae — bôbovité
Dorastá až 4 m, je bohato olistená trojčlennými zašpičatenými listami. Ľavotočivé stonky majú po celej dĺžke riedke strapce bielych alebo červených kvetov. Rastliny zdobí aj struky. Popína sa po opore a má široké uplatnenie v záhradných úpravách všade tam, kde treba rýchlo ozelenať väčšie plochy. Vyhovuje mu slnečná poloha a živná pôda.
Odroda: 'Bicolor'.
Phlox drummondii Hook. — plamenka Polemoniaceae — jirnicovité
Rastlina je 25—60 cm vysoká podľa odrody. Má rozkladitý vzrast, prisadnuté špičaté listy a päťcípe rípovité kvety vo vrcholíkovom kvetinstve. Odrody sa delia na nízke "Compacta", napr. 'Červánek', na vyššie "Grandiflora" a vysoké až 40 cm "Gigantea", napr. 'Smetanová', 'Ružová', 'Ružová s okom', 'Albooculata', 'Violacea Albooculata', 'Zmes', 'Rosy Morn'. Ostro zubaté okraje kvetov má odroda 'Cuspidata'. Nízke odrody sa vysadzujú do skupín na záhony, do skaliek a múrikov, vyššie odrody sú vhodné jednotlivo vysadené v zmiešaných skupinách alebo v samostatných skupinách. Rastliny kvitnú celé leto. Sú nenáročné, vyžadujú slnečnú polohu.
Portulaca grandiflora Hook. — šrucha Portulacaceae — šruchovité
Rastlina s poliehajúcimi dužnatými stonkami a čiarkovitými dužnatými listami, 10 cm vysoká. Na koncoch stonkov sú kvety jednoduché alebo plné veľké 4 cm. Rastliny kvitnú celé leto. Kvety sa otvárajú iba za slnečných dní. Vysadzuje sa do záhonov na veľkých plochách, do skupín, do skaliek a do vegetačných nádob. Vyžaduje slnné stanovište a ľahkú piesočnatú pôdu.
Odrody: 'Červená poloplná', 'Nobelty Jewel', 'Zmes'.
Rudbeckia hirta var. pulcherrima Farw. — třapatka Asteraceae — hviezdnicovité
Kríčkovito rastúce rastliny sú 60—80 cm vysoké. Listy sú prisadnuté, kopijovité, kvetinstvo je 8 cm veľký úbor s tmavo hnedým terčom a žltými široko jazykovitými lúčmi na obvode. Vysadzuje sa do skupín aj ako solitér. Dobre vyvinuté kvety sú vhodné na rezanie. Kvitne od júla do konca septembra. Vyžaduje ťažšie hlinité humózne pôdy a slnné stanovište.
Odrody: 'Hvězda z Kelvedonu', 'Má radost', 'Irish Eyes'.
Salpiglossis sinuata Ruiz et Pav. — jazyk Solanaceae — ľuľkovité
Dorastá podľa odrôd 50—80 cm, je vzpriamená, úzko kríčkovitá. Mievá úzke celistvookrajné alebo zubaté listy. Kvety sú nálevkovité, podobajú sa petúniám. Farba kvetov je od smotanovej cez ružovú, fialovú až po červenú s výraznou žilnatinou. Je to letná kvetina vhodná do skupinových výsadieb aj ako solitér. Vyžaduje slnečnú polohu a chudobnejšie suché pôdy.
Odroda: 'Zmes'.
Salvia horminum L. — šalvia Lamiaceae — hluchavkovité
Kríčkovito vetvené rastliny dorastajúce 60 cm výšky sú ozdobné 3—5 pármi najhorenejších listeňov, ktoré sú sfarbené zhodne s farbou prilby kvetov, po odkvitnutí majú listene zelenú farbu. Vysadzuje sa do prírodných skupín, používa sa aj na rezanie. Rastliny vyžadujú slnečnú polohu, inak sú nenáročné.
Odroda: 'Monarch Bukett'.
S. splendens Sello — rastliny s úzko kríčkovitým vzrastom dorastajú podľa odrody 25—40 cm. Srdcovité listy so zúbkovanými okrajmi sú na stonku vstrebane postavené. Kvety sú v lichopretočinách na konci rozvetvených stonkov. Kalich aj koruna kvetov sú rovnako sfarbené, koruna po odkvitnutí opadáva. Šalvia je vhodná na výsadby veľkých plôch, do skupinových výsadieb aj vegetačných nádob. Vyžaduje slnné stanovište a živnú pôdu.
Odrody: 'Libochovický oheň', 'Tetra Pronto', 'Profesor Hrubý'.
Silene pendula L. — silenka Silenaceae — klinčekovité
Poliehajúca vankúšovitá rastlina dosahuje výšky 15—25 cm. Listy sú predĺžene vajcovité, kvety 2 cm veľké, jednoduché, poloplné až plné. Kvitne v júli a auguste, prípadne v máji až júni, podľa spôsobu výsevu. Vysadzuje sa do hustých letničkových záhonov alebo samostatne do väčších skupín, do skaliek, malých múrikov a vegetačných nádob. Darí sa na slnnom stanovišti v každej záhradnej pôde.
Tagetes erecta L. — aksamietnik Asteraceae — hviezdnicovité