Mrkva (Daucus carota ssp. sativus)

Koreňová zelenina, po celý rok dostupná na trhu ako čerstvá, s veľkou rozmanitosťou odrôd a vysokou zdravotnou hodnotou.

Stanovište: mierne teplé podnebie, hlboké pôdy s dobrou zásobou vody
Priestor pre rastliny: 20–30 × 2–5 cm
Výsev: marec–jún
Doba zberu: od júna

Mrkva obyčajná patrí do čeľade mrkvovité (Daucaceae) a ako planá rastlina je rozšírená po celej Európe a Ázii. Dnešné kultúrne odrody mrkvy s oranžovým koreňom vznikli krížením planej mrkvy obyčajnej (Daucus carota ssp. carota) so stredomorskou mrkvou obrovskou (Daucus carota ssp. maxima). Oranžovú farbu dáva mrkve prírodné farbivo karotén, ktorého obsah v koreňoch závisí od odrody a počasia. Karotén je provitamínom vitamínu A. Účinný je len v kombinácii s tukom, preto sa odporúča kuchynská úprava mrkvy s olejom alebo so smotanou. Mrkve sa tiež pripisuje liečivý účinok proti hnačke a črevným parazitom.

Stanovište a výsev

Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlbokodo riadkov vzdialených 20–30 cm. Skoré mrkvy sa vysievajú v menších rozostupoch než mrkvy neskoré.

Starostlivosť počas rastu

Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2–5 cm. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňovmožno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Pri skorých odrodách vysetých v marci je možný zber už od júna, neskoré mrkvy určené na skladovanie sa zberajú až na jeseň.

Choroby a škodcovia

Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Striedaním plodín možno predchádzať napadnutiu háďatkami a hubovým chorobám, ako je napríklad čierna hniloba mrkvy.

Odrody sa odlišujú tvarom, veľkosťou, farbou a dlžkou trvania vývinu.

Skoré odrody s guľatými koreňmi mrkvy:

Pariser Markt – Parabell, Pariser Markt – Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet. Tieto malé guľaté mrkvy sa označujú aj ako karotky.

Skoré odrody so stredne veľkými koreňmi mrkvy:

Amsterdamer Treib so selekciami ako sú Amdura, Caramba, Douceur, Sweetheart, a ďalej Mokum a Suko.

Poloskoré odrody:

Nanteská so selekciami ako sú Decora, Express, Hilmar, Tip Top, Topfix, Topscore, Monanta; typy odrody nanteskej ako sú Buror, Clairon, Nagano, Nanco, Marimba, Rondino (hybridy), Rotin, Marktgärtner.

Neskoré odrody:

Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i. (hybridy); prechodné typy od Rote Riesen k Lange Rote Stumpfe ohne Herz sú Senta, Rothild, Ancora(hybrid).

Ako skladovať mrkvu

Aby vám mrkva vydržala čo najdlhšie, je potrebné ju správne uskladniť. Ako na to? Tu je niekoľko tipov:

Na skladovanie sa hodí iba neskorá alebo poloskorá mrkva, teda tá, ktorá bola vysievaná v priebehu apríla. Karotky sa neskladujú – sú určené na priame použitie alebo rýchle spracovanie.
Mrkvu určenú na skladovanie zbierame ideálne v septembri alebo októbri, čo najneskôr, ale vždy pred príchodom prvých mrazov.
Že je mrkva pripravená na zber, spoznáte podľa toho, že má zvädnutú vňať – to je znak jej „zrelosti“ na vybratie zo záhonu.

Mrkvu zbierame pomocou rýľa alebo rycích vidlí, ktoré zapichujeme s väčším odstupom od koreňov, aby sme ich nepoškodili. Pôdu len jemne nakypríme a mrkvu opatrne vyberieme. V piesčitých pôdach niekedy stačí mrkvu vytrhnúť rukou, ale ak nejde ľahko, radšej si pomôžte vidlami – ak by sa koreň odtrhol, nevydržal by skladovanie.
Mrkvu po zbere neumývame, iba ju zhruba očistíme od zeme. Umýva sa až tesne pred použitím.
Mrkvu skladujeme buď v vzdušných debničkách v pivnici, alebo v menšom množstve v chladničke. Kto má skleník, môže si vytvoriť tzv. krecht – v skleníku sa vykopáva jama, do ktorej sa mrkva postaví koreňom nadol, zasype sa zeminou a prikryje napríklad čečinou. Takto uskladnená mrkva vydrží po celú zimu a zostáva čerstvá.

Využitie mrkvy v kuchyni

Mrkva s jablkom – desiata vhodná pre deti aj dospelých
Mrkvu najemno nastrúhame, jablko nastrúhame nahrubo, premiešame a môžeme osladiť medom.
Ak chceme túto zmes použiť ako liek na bolesť hrdla, namiesto medu pridáme lyžičku olivového oleja.
Dusená mrkva – výborná príloha napríklad k pečenému kurčaťu
4 mrkvy oškrabeme, nahrubo nastrúhame. Na panvici rozpálime maslo, mrkvu dusíme pod pokrievkou asi 30 minút. Až nakoniec dochutíme lyžicou cukru a štipkou soli.
Mäso na mrkve
Použijeme 500 g bravčového mäsa, ďalej potrebujeme 2 cibule, 500 g mrkvy, maslo, soľ, korenie, a hladkú múku na zápražku.
Cibuľu ošúpeme, nadrobno nakrájame, osmažíme na masle. Pridáme na kocky nakrájané mäso, osolíme, okoreníme a dusíme do mäkka. Potom pridáme na kolieska nakrájanú mrkvu a dusíme, kým nezmäkne. Na vedľajšom variči si pripravíme svetlú zápražku z masla a múky, pridáme ju do jedla, premiešame a necháme prevariť. Podávame s varenými zemiakmi.