palmy
Obsah
Palma - čo to je
(Palmae, Arecaceae)
Palmy sú veľkou skupinou rôznych jednoklíčnolistových rastlín, ktoré patria do čeľade arekovité . Obvykle majú jednoduchý kmeň, ktorý je zakončený listovou ružicou , pričom listy môžu byť dlanité, celistvé alebo sperené.
Palmy obvykle rastú v trópoch a subtrópoch , celosvetové poznáme asi 190 rodov av nich ešte 2800 druhov paliem.
Niektoré druhy paliem sa dajú pestovať aj v našich záhradách , niekoľko aj celoročne, ostatné vyžadujú zazimovanie na mieste, kde nemrzne. Iné druhy budú zase vďačné za pestovanie v miestnosti alebo zimnej záhrade celoročne, v lete je možné letnenie.
Zaujímavosti
1. Najvyššia palma sveta je Ceroxylon quindiuense , ktorá rastie v juhoamerických Andách, dorastá totiž až 45 m, ale vo voľnej prírode boli už nájdené aj Ceroxylóny s výškou okolo 60 metrov.
2. Najdlhšie listy má palma Raphia regalis, ktorá pochádza zo západnej Afriky, rastie napríklad v Kongu. Listy dosahujú dĺžku okolo 25 m.
3. Najväčšie kvetenstvo potom má rozhodne indická palma Corypha umbraculifera , ktorej laty dosahujú 6 metrov a obsahujú skutočne až milióny kvetov.
História paliem
História samotných paliem siaha až do hlbokého praveku – obdobie santon / vrchná krieda / druhohory. Palmy sa najviac vyvíjali v treťohorách, a to z jednoduchého dôvodu – vtedy totiž vyhynuli veľkí bylinožraví dinosaury.
Pestovanie paliem ľuďmi potom poznáme napr. z Mezopotámie , kde boli pestované v tzv. rajských záhradách.
Aj neskôr bolo pestovanie paliem spojené najmä s panovníkmi, ktorí sa chceli pochváliť niečím výnimočným.
Pestovanie paliem všeobecne
Hoci paliem je veľa druhov a mnohé majú rôzne nároky, môžeme základné informácie zhrnúť do niekoľkých odsekov.
Svetlo – palmy potrebujú vo väčšine prípadov svetlo, a to viac, než im môžeme v našom miernom pásme ponúknuť. Pretože sa im svetlá nedostávajú, rastú pomalšie a vďaka tomu ich môžeme pestovať aj v bytových podmienkach.
Hnojenie paliem
Palmy potrebuje veľa živín, ale tie v miestnostiach trochu obmedzte, aby vám neprerástli priestor, ktorý majú určený. Vhodné je sypké hnojivo zapravované do substrátu pri sadení či presádzaní, ale môžete použiť aj tekuté hnojivo. Hnojíme 1x za 14 dní vegetačnom období, a to vyváženým hnojivom s obsahom všetkých podstatných zložiek (dusík, draslík, fosfor), ako je napríklad Hnojík.
Nádoby – aj ohľadom nádob si dajte pozor na to, že väčšina paliem zakoreňuje hlboko. Sú teda vhodnejšie veľké a hlboké kvetináče, aby mala palma dostatok priestoru pre celý koreňový bal.
Substrát – väčšina paliem bude dobre prospievať v substráte, ktorý bude 1: 1: 1 zložený z kompostu, zeminy (aj mierne ílovité) a piesku.
Zálievka – je dôležitá a riadime sa podľa toho, či máme palmu zo suchej, alebo naopak vlhkej oblasti. Niektoré príklady budú uvedené nižšie. Všeobecne platí, že je lepšie zaliať palmy raz hojne, než niekoľkokrát málo.
Množenie paliem – u niektorých paliem je vhodné vegetatívne množenie , jedná sa hlavne o palmy rastúce v trsoch, kedy jednotlivé trsy pri presádzaní oddelíme a zasadíme do nových kvetináčov. Generatívne množenie semenami potrebuje už isté znalosti, napr. teplota a vlhkosť, pri ktorej semená klíčia. Semená je potrebné mať čerstvé.
Izbové palmy
Izbové palmy sú také palmy, ktoré sa pestujú prevažne v byte, môžu sa pestovať aj ako bonsaje, neškodia ju letneniu vonku.
Doma môžete pestovať z vlhkomilných treba: Acoelorrhaphe wrightii, ktorá bude milovať stanovište pri južnom okne, pretože potrebuje hlavne dostatok tepla; ďalej sú to palmy z rodu Aiphanes, Areca alebo Arenga, Caryota, Dipsis, Howera alebo Chamaedorea – tá posledná je veľmi nenáročná na starostlivosť, stačí jej rozptýlené svetlo, zálievka 3x týždenne a rosenie, ak by ste mali doma suchý vzduch.
Zo suchomilných paliem sa potom domov hodia: palmy rodu Coccothrinax, Copernicia, Latania a Zombia . Potrebujú dostatočnú zálievku, vlhší vzduch, rosenie.
Datlová palma
Datlová palma alebo datľovník palmový ( Phoenix dactylifera) je palma hojne pestovaná v Ázii aj severnej Amerike pre datle. Pestuje sa však dobre aj doma, a to dokonca zo semien. Do kvetináča so substrátom (viď vyššie) zasaďte jedno semienko z datle. Dôkladne zalejte, kvetináč pokryte fóliou a dajte do tepla alebo na okenný parapet na slnko. Datlové semienko klíči pomerne rýchlo, čoskoro budete mať 2 až 3 listy palmy. Palma sa môže pestovať v byte, v lete je vhodné ju letniť. Datlí sa však doma nedočkáte.
Kokosová palma
Ďalšou doma pestovanou palmou môže byť kokosová palma, správne teda kokosovník orechoplodý. Pretože v prírode sa pestuje na brehoch riek v hlinito-piesočnatej pôde s obsahom rašeliny, je dobré mu doma vytvoriť podobné podmienky. Substrát s pieskom a rašelinou častejšie zalievame, ale neprelievame, nesmie stáť v premokrenej pôde. Je lepšie dať mu do priestoru nádobu s vodou, ktorá bude prirodzene zvlhčovať vzduch. Plodov sa však doma ani na záhrade nedočkáte.
Mrazuvzdorná palma
Kto chce pestovať palmy celoročne na záhrade, musí sa poobzerať po mrazuvzdorných variantoch. Nie je ich veľa, keď si pripomenieme, že palmy patria hlavne do tropického a subtropického pásu. Niektoré palmy však mráz vydržia, kedy ich správne zazimujeme (na záhrade). Zásadou číslo je ich vysadiť palmu na južnú stranu, južný svah a chránené miesto. Do jamy pred sadením umiestnite drenáž z kamienkov, aby odvádzala prebytočnú vodu. Palmy vhodné na celoročné pestovanie sú Brahea armata, Brahea decumbens, Brahea Moore, Butia archeri, Butia yatay , palmy z rodov Hedyscepe, Chamaerops (má aj český názov žumara nízka a pochádza zo Stredomoria) a Jubea . Na zimu rastlinu zakryte čečinou, slamou , hlavne jej prikryte vrch ružice z listov, aby sa tam nedostala voda alebo sneh, inak palma síce nezmrzne, ale uhnije.
Palma horská
Zaujímavou alternatívou je palma horská, hoci v pravom slova zmysle o palmu nejde. Slovensky sa jej hovorí oštepuška nádherná , latinský názov dostala Chamaedorea elegans. Máva 2 cm hrubú stonku, sperené a oblúkovito zahnuté listy. Teplotu potrebuje v rozmedzí 16 až 25 ° C, substrát na palmy s humusom a pH 5-6, pravidlenú zálievku, rosenie. Na rozdiel od paliem má radšej polotieň, znesie aj úplné zatienenie, na slnku jej žltnú listy.
Zdroje:
- Rybka, Vlastimil – Rybková, Romana: Palmy. Grada, Praha 2008.
- www.wikipedia.org
- www.ireceptar.cz
- www.abecedazáhrady.cz
- www.skrblik.cz
- www.sadenicka.cz
- www.palmyazahrady.cz
