Pestovanie papriky

Papriky

(Capsicum)

Paprika je pôvodne vytrvalý ker alebo aj strom z čeľade ľuľkovitej. Pestované papriky sú však jednoročné byliny.

Papriky obsahujú najmä veľa vitamínu C, aj karotén, vitamín A, rutín, vitamíny B1 a B2. Čím je paprika červenšia, tým obsahuje viac vitamínu C, naopak zelené papriky obsahujú vitamín A. Z ďalších látok potom majú dostatok vlákniny, vápnika, draslíka a horčíka.

Pálivosť paprík je spôsobená prítomnosťou kapsaicinoidov. Najznámejší je kapsaicín, známe sú napríklad kapsaicínové náplasti na bolesť svalov.

Okrem toho papriky obsahujú farbivá , a to žltá a červená zo skupiny karotenoidov. Mletou sušenou červenou paprikou sa zafarbujú napríklad omáčky.

Farba paprík

Farebne patria papriky k najfarebnejšej zelenine. Môžeme sa stretnúť s červenými, oranžovými, žltýmiaj zelenými a tzv. bielymi (svetlo zelenými) paprikami. Niektoré farby sú spôsobené rôznou odrodou, niekedy je farba iba znamením zrelosti. Najviac vitamíny vraj obsahujú najtmavšie odrody – najmä červené a oranžové. Ale pravdou je, že napríklad jedine žltá paprika obsahuje luteín , čo je látka alebo farbivo, ktoré prospieva našim očiam (má ho napr. aj mrkva). Rovnako zelená paprika ako jediná z tejto skupiny zeleniny obsahuje kyselinu listovú , toľko potrebnú pre mamičku v tehotenstve.

História pestovania

História pestovania paprík siaha až do 6000 pred naším letopočtom. Paprika samozrejme rovnako ako paradajka alebo zemiaky pochádza z Južnej Ameriky , ale tu ju domestikovali domorodí Indiáni už takto dávno.

Krajinami, kde sa našli najstaršie dôkazy o pestovaní paprík, sú Mexiko a Peru, teda prevedené na indiánske kultúry – Aztékovia, Mayovia a Inkovia .

To, že mali papriku skutočne obľúbenú, spoznáme aj podľa nálezu keramiky – paprika bola veľmi často zobrazovaná napríklad na miskách.

Indiáni poznali aj pálivú papriku a chilli pridávali do čokolády, rovnako ako napríklad vanilku.

Do Európy sa paprika dostala spolu s kolonizátormi po objavení Ameriky . Ešte nejaký čas trvalo, kým tu udomácnila a začala sa bežne pestovať, k tomu samozrejme prispelo aj to, že má vyššie nároky na teplotu (ako napríklad paradajka alebo zemiaky), a na väčšine chladnejších území sa dá pestovať iba v skleníkoch .

Paprika pestovanie

Pestovanie papriky nie je náročné, napriek tomu vyžaduje isté špecifiká. Pestovať papriku na záhrade celoročne vonku môže len ten, kto žije v teplých oblastiach (Polabí, južná Morava). Inak sa oplatí pestovať papriku v skleníkoch či pareniskách. Niekedy je možné pestovať papriku aj na balkóne, terase, lodžii, ale ich orientácia musí byť na juh, juhovýchod alebo juhozápad.

Paprika potrebuje na svoj rast a nasadenie kvetov a plodov teploty nad 15 °C.

Výsev paprík – pestovanie zo semien

Pokiaľ si chcete vypestovať vlastné papriky zo semien, mali by ste doma do malých kvetináčikov, téglikov a pod. vysievať semienka ku koncu februára. Ako substrát je najlepšia piesočnatá kompostová zemina. Semienka zalejte a substrát udržujte neustále vlhký. Vyklíčené semienka potrebujú tiež dostatok svetla – umiestnite ich teda pri okne.

Pestovanie zo sadeníc + presadenie na záhon

Papriku rozhodne vysádzajte na voľný záhon až po zmrznutých, teda po polovici mája. Ak máte svoje vlastné sadeničky, mali by ste ich najskôr otužovať – dávať s kvetináčikmi von pred deň av noci zase domov. Po týždni otužovania môžete vysadiť.

Kúpené sadenice hlavne prezrite, či sú zdravé, majú tmavo zelené listy a zdravé korene! Potom postupujte rovnako.

Hnojenie papriky

Papriky potrebujú prihnojovať, a to pomerne vysokými dávkami oproti inej zelenine. Napríklad dusíka a draslíka potrebujú až 2x viac ako paradajky. Zároveň papriky neznášajú chlór. Najlepším hnojivom je organické hnojivo na prírodnom základe, ktoré obsahuje dusík, draslík a fosfor v potrebnom množstve a nemôžete papriky „spáliť“. Vyhovuje Hnojík, pretože má obsah dusíka aj draslíka v optimálnom zložení.

Paprika potrebuje teplé stanovište na slnku, chránené pred vetrom. Vyžaduje tiež dobre priepustnú, záhrevnú a humóznu pôdu . Znesie neutrálnu alebo slabo kyslú reakciu. Potrebuje navyše viac draslíka a dusíka, neznáša chlór !

Sadeničky vysádzajte do sponu 40×40 cm , priväzujte ich k tyčkám. Možné je tiež vysádzať dve sadeničky spolu do jednej jamky, pretože si navzájom tvoria oporu.

Sadeničky zalejeme a dbáme, aby netrpeli suchom – zvlášť za horúcich suchých rokov. Zároveň nesmú mať pôdu premokrenú.

TIP : Ak sa chcete vyhnúť každodennému zalievaniu, prikopčite k paprikám zeminu ako k zemiakom – do tzv. hrobčekov. Dole v žliabkoch bude vlhko či voda, ktorú si môžu papriky korienky nasať, ale nebudú stáť v premokrenej pôde. Zalievajte len do žliabkov.

Zaštipovanie paprík

Ešte jednu špeciálnu starostlivosť papriky potrebujú, a to je zaštipovanie. Nie je ale tak zložité a časté ako napríklad u paradajok. V podstate stačí zaštipnúť vrchol , akonáhle rastlinka dosiahne cca 30 cm, aby už nerástla vyššie, ale rozkošatela sa do šírky. Potom je tiež možné vyštipovať kvety , keď ich je na rastline príliš veľa. Uvedomte si, že rastlinka stihne vyživiť max. 8 plodov, a to ešte za priaznivých podmienok.

Choroby a škodcovia paprík

Papriky majú tiež svoje choroby a škodcov, aj keď pri správnom pestovaní sa im dá zdarne predísť.

Chloróza

Chloróza alebo žltačka sa prejavuje žltnutím listov a môže byť spôsobená:

– nedostatkom železa, najmä vo vápenatých pôdach,

– nedostatkom dusíka,

– nedostatkom horčíka.

Prevencia, ale aj liečba chlorózy závisí od toho, či dokážeme určiť, ktorý prvok paprikám chýba. Potom doplníme hnojivo obohatené týmto prvkom.

Vijačka papriková

Vijačka je pomerne pekný malý motýľ, avšak kladie až 500 vajíčok na jednu rastlinu. Z nich sa potom vyliahnu húsenice, ktoré sa živia plodmi paprík – ukrývajú sa vo vnútri. Húsenice môžeme mechanicky likvidovať, alebo si do záhrady prilákať hmyzožravé vtáky, ktoré túto prácu urobia za nás.

Ako spracovať papriky

Papriky sa dajú konzumovať surové, napr. vo forme šalátov, ale je možné z nich pripraviť aj iné pochúťky.

Zaváranie paprík a nakladané papriky

Aby vám papriky vydržali aj na zimu, je najlepšie ich naložiť a zavariť. Papriky môžeme naložiť do rovnakého nálevu, aký poznáme z uhoriek, zavaríme ich 30 minút na 85 °C.

Druhou možnosťou je nakladať papriky s olejom . Budete potrebovať: 2 kg paprík, 1 1/2 l vody, 1/2 l octu, 12 dkg cukru, 12 dkg soli, 1/4 l oleja, 4 bobkové listy, 10 zrniek korenia, 10 zrniek nového korenia, 1 lyžica horčičného semienka.

Do vody dáme všetky ďalšie suroviny okrem oleja a privedieme do varu. Vložíme papriky a 5 minút povaríme. Povarené papriky (bez tekutiny) vkladáme do pohárov a zalejeme olejom tak, aby boli ponorené. Zaviečkujeme (alebo zaviažeme celofánom), nesterilizujeme a skladujeme v chlade.

Čalamáda z paprík

Výbornou pochúťkou je čalamáda. Okrem paprík (zelených, červených a žltých) si pripravíme zelené paradajky, mrkvu, uhorky, cibuľu a popr. aj ďalšiu zeleninu. Umyjeme a nakrájame na približne rovnaké kúsky. Medzitým si uvaríme rôsol (ako na uhorky) a necháme vychladnúť. Zeleninu premiešame a naukladáme do čistých vymytých pohárov, zalejeme lákom a sterilizujeme pri 85 ° C asi 30 minút.

Plnené papriky

Na plnené papriky budeme potrebovať 8 čerstvých paprík, 60 dkg mletého mäsa, 5 dkg masla alebo oleja, 1 vajce, 10 dkg ryže, 1 lyžicu múky, 2 cibule, 2 strúčiky cesnaku, tymián, korenie, soľ, petržlen paradajkovej šťavy, 1/4 l kyslej smotany a pol pohára vody.

Mleté mäso premiešame s vajcom, napolo uvarenou ryžou, dvoma strúčikmi rozotreného cesnaku a osolíme. Naplníme paprikové struky, zalejeme paradajkovou šťavou a pridáme nakrájanú cibuľu, dusíme na masle alebo oleji, až je mäso šťavnaté a ryža mäkká. Omáčku zahustíme kyslou smotanou s rozmiešanou múkou.

Zdroje:

Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
Vlachová, Libuša: Talianske pokrmy na českom stole, Svoboda, Praha 1994.
Havelková, Mária: Ovocie a zelenina v skle, Merkúr, Praha 1975.
www.wikipedia.org
www.praktickebydleni.cz
www.ireceptar.cz
www.bylinkovo.cz
www.záhradaapriroda.cz