Pleseň paradajok

(Phytophthora infestans)

Pleseň paradajok, známa aj ako pleseň alebo fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans), je parazitický organizmus patriaci do skupiny vodných plesní. Je to hlavný pôvodca ochorenia známeho ako zemiaková pleseň, ktoré postihuje rastliny z čeľade ľuľkovitých, najmä paradajky a zemiaky.

Fytoftóra zemiaková je veľmi deštruktívna choroba a spôsobuje vážne straty v úrode paradajok a zemiakov po celom svete. Jej výskyt je obzvlášť významný v oblastiach s vlhkou a teplou klímou. Patogén sa šíri prostredníctvom spór, ktoré sa môžu prenášať vetrom, vodou alebo na nakazených rastlinných materiáloch.

Infekcia fytoftórou zemiakovou sa zvyčajne prejavuje hnedými škvrnami na listoch, stonkách a plodoch rastlín. Tieto škvrny sa môžu rýchlo šíriť a spôsobovať odumieranie rastlín. Choroba býva obzvlášť problematická pri vlhkom počasí, keď sa podmienky na šírenie patogénu ešte zhoršujú.

Prevencia a kontrola plesne zemiakovej zahŕňa používanie zdravého osiva, výber odolných odrôd (Benjamino, Uragan, Parto a i.), obmedzovanie vodných zdrojov pre šírenie spór a používanie fungicídov. Vzhľadom na to, že fytoftóra zemiaková je schopná vyvinúť rezistenciu voči niektorým fungicídom, je dôležité pravidelne striedať používané prípravky a dodržiavať správne poľnohospodárske postupy.

Príznaky plesne zemiakovej (fytoftóry) na plode paradajky môžu zahŕňať:

1. Hnedé alebo olivovo zelené škvrny: Na povrchu plodov sa môžu objaviť hnedé alebo olivovo zelené škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Škvrny sú zvyčajne mäkké a majú rozmazané okraje. Môžu sa objaviť na ktorejkoľvek časti plodu vrátane šupky, dužiny a semenných komôrok.

2. Hniloba a rozklad plodu: Infikované plody sa môžu rýchlo zhoršovať a začať hniť a rozkladať sa. Môžu stratiť svoju pevnosť a štruktúru a stať sa tekutými alebo kalnými.

3. Odumieranie a usychanie: Ak fytoftóra zemiaková napadne paradajku už v ranom štádiu, môže dôjsť k odumieraniu a usychaniu celého plodu. Rastlina môže stratiť svoju zelenú farbu a môže dôjsť k úplnému odumretiu.

Je dôležité si uvedomiť, že príznaky môžu byť mierne odlišné v závislosti od odrody paradajky a fázy infekcie. Ak sa domnievate, že vaše paradajky trpia plesňou zemiakovou, je vhodné poradiť sa so záhradným odborníkom alebo agronómom, aby sa zistila presná diagnóza a prijali sa zodpovedajúce opatrenia.

Pleseň zemiaková (fytoftóra) môže napadnúť aj tyčkové paradajky. Pleseň zemiaková nie je špecifická len pre zemiaky, ale môže postihnúť rastliny z čeľade ľuľkovitých, kam patria aj paradajky. To znamená, že akékoľvek paradajkové rastliny vrátane tyčkových paradajok sú náchylné na infekciu fytoftórou zemiakovou.

Príznaky infekcie fytoftórou zemiakovou na tyčkových paradajkách budú podobné ako pri iných odrodách paradajok. Môžu sa objaviť hnedé alebo olivovo zelené škvrny na plodoch, ktoré sa postupne zväčšujú. Infikované plody môžu hniť, rozkladať sa a strácať svoju pevnosť.

Rastliny môžu tiež odumierať a usychať, najmä ak sú infikované v ranom štádiu rastu.

Je dôležité pravidelne kontrolovať tyčkové paradajky a sledovať príznaky infekcie. Ak sa vyskytnú podozrivé príznaky, je vhodné konať čo najskôr a prijať opatrenia na prevenciu ďalšieho šírenia plesne zemiakovej. To môže zahŕňať použitie fungicídov, odstránenie infikovaných plodov a rastlín alebo použitie odolných odrôd paradajok.

Používajú sa najmä meďnaté prípravky, napríklad Kuprikol 50. Vždy si však overte aktuálnu registráciu prípravku na Slovensku a dodržte pokyny na etikete.

Bohatá úroda sa začína pri správnej výžive — prečítajte si kompletného sprievodcu hnojením paradajok.

Dá sa paradajka s plesňou ešte zjesť?

Napadnuté plody nie — hnedé tvrdé miesta zasahujú hlboko do dužiny a plod sa rýchlo rozkladá. Zdravé plody z tej istej rastliny, ktoré škvrny nemajú, zjesť môžete; oberte ich hneď a spracujte.

Prečo sa pleseň objavuje po daždi?

Pretože spóry klíčia len na mokrom liste. Stačia dve až tri hodiny vlhkého listu pri teplote 15 až 25 °C. Preto je najrizikovejší teplý vlhký august a paradajky bez zastrešenia.

Ako plesni predísť?

Zastrešenie alebo fóliovník, zálievka ku koreňom a nikdy na listy, vzdušný spon, odlistenie spodnej časti byle do výšky asi 30 cm, mulč proti dostreku zo zeme a odstránenie všetkých zvyškov na konci sezóny. A hlavne nesadiť paradajky blízko zemiakov — pleseň je tá istá.

Aký je rozdiel medzi plesňou a alternáriovou škvrnitosťou?

Pleseň (Phytophthora infestans) robí rozsiahle sivozelené až hnedé vädnúce plochy s belavým povlakom na rube, rýchlo postupuje a prechádza na plody. Alternarióza robí menšie tmavé škvrny s koncentrickými kruhmi a postupuje pomalšie.

Prezimuje pleseň v pôde?

V našich podmienkach hlavne na infikovaných hľuzách zemiakov a na rastlinných zvyškoch, nie dlhodobo v pôde samotnej. Preto je zásadné pozbierať všetky hľuzy a zvyšky a nedávať ich na kompost.

Pomôže proti plesni hnojenie?

Chorobu nezastaví — hnojivo nie je prípravok na ochranu rastlín. Nepriamo však úlohu hrá: po nadbytku dusíka je rastlina bujná a mäkká, listy dlho zostávajú vlhké a pleseň sa šíri ľahšie. Vyvážene vyživené paradajky na vzdušnom stanovišti odolávajú lepšie.