Sekvoja – správne sekvoja vždyzelená
(Sequoia sempervirens)
Vysoký stálozelený ihličnatý strom
- Stanovište: vhodný len pre chránené miesta s miernymi zimami
- Výška: u nás sotva viac než 20 m
- Doba kvitnutia: často začína už v novembri; kvety bez okrasnej hodnoty
- Množenie: výsevom alebo odrezkami
Sequoia sempervirens
Je jediným druhom monotypického rodu z čeľade tisovcovitých (Taxodiaceae). Má prirodzené rozšírenie pozdĺž pacifického pobrežia Severnej Ameriky, kde stromy môžu dosiahnuť výšku až cez 100 m a patria tak k najväčším živým organizmom na Zemi. Majú kužeľovitú, v starobe redšiu korunu a rovné kmene, v priemere 5–6 m hrubé.
Kmene majú 15–30 cm hrubú hubovitú tmavú až červenohnedú borku, často so sivým nádychom. Borka na starých stromoch nie je horľavá, a preto poskytuje stromom dobrú ochranu pri lesných požiaroch. Aj keď konáre a haluze zhoria, stromy môžu z uchráneného kmeňa vytvoriť novú korunu. Sekvoja nielenže dosahuje obrovské výšky, ale môže sa tiež dožiť vysokého veku. Stromy vo veku 500 až 600 rokov nie sú vzácne, ale ani výrazne staršie exempláre nie sú výnimkou. Pokiaľ ide o vek, sekvoje sú však pravdepodobne prekonané druhmi Sequoiadendron giganteum a Pinus longaeva.
Ihličie stromu je čiarkovité, sploštené a 4–20 mm dlhé. Na jednodomých rastlinách vznikajú koncové kvety na krátkych výhonkoch. Kvitnutie často začína už v novembri, oplodnenie vajíčok však nastáva až v máji. Šišky sú 1,5–3 cm dlhé a skladajú sa z 12–20 zdrevnatených šupín.
V kultúre potrebuje sekvoja hlboké a vlhké, ale dobre drenážované, výživné a mierne kyslé pôdy. Až v posledných rokoch sa podarilo získať potomstvo zo semien z horských oblastí, ktoré prezimovalo pri teplotách až do –25 °C.
