Septoriová škvrnitosť zeleru

(Septoria apiicola)

Septoriová škvrnitosť zeleru (Septoria apiicola), tiež známa ako septorióza, je hubové ochorenie postihujúce všetky druhy zeleru (buľvový, listový aj stopkový) a niekedy aj kôpor. Spôsobuje ju patogén Septoria apiicola, ktorý napáda listy a stonky zeleru.

Septoria apiicola spôsobuje vznik charakteristických škvŕn na listoch zeleru. Na listoch sa objavujú drobné, okrúhle alebo eliptické škvrny s hnedým alebo tmavým stredom obklopeným svetlejším okrajom. Škvrny sa postupne zväčšujú a môžu splývať do väčších ložísk. Napadnuté listy postupne usychajú a opadávajú, čo môže viesť k strate úrody.

Septoriová škvrnitosť sa často šíri za vlhkého počasia, najmä počas dlhšie trvajúcich období dažďa. Patogén prežíva na napadnutých rastlinných zvyškoch, semenách a v pôde. Infekcia sa šíri najmä prostredníctvom dažďových kvapiek a vetra, ktorý prenáša výtrusy huby.

Prevencia septoriovej škvrnitosti zeleru zahŕňa používanie zdravého osiva, obmedzovanie vlhkosti na listoch (napríklad zalievanie pôdy pod rastlinami, nie na list) a udržiavanie dostatočného priestoru medzi rastlinami pre dobré prúdenie vzduchu. Pri výskyte infekcie je vhodné odstraňovať napadnuté listy a rastlinné zvyšky a aplikovať vhodné fungicídy, ktoré môžu znížiť šírenie infekcie.

Septoriová škvrnitosť sa prejavuje najmä na listoch. Listy sú potom úplne nepoužiteľné, čo je pri stopkovom a listovom zeleri vážny problém. Pri väčšom napadnutí sa však aj pri buľvovom zeleri môže stať, že sú buľvy menšie a pretiahnutejšie, takže sú síce použiteľné, ale horšie skladovateľné a takmer nepredajné. 

Zeler by ste mali na tom istom pozemku pestovať najviac raz za 3 roky, pretože patogén prežíva v pôde približne tak dlho. Pomáha aj pestovanie odolnejších odrôd a najmä sadenie zeleru dostatočne ďaleko od seba. Celkom dobrou prevenciou je aj sadenie zeleru medzi sadenice uhoriek, pretože tým je dodržaná dostatočná vzdialenosť a navyše uhorky škvrnitosťou netrpia.

Na septoriovú škvrnitosť listov zeleru existuje celý rad postrekov, väčšinou na báze medi. Postreky sa robia od prvých príznakov alebo preventívne od konca júna každých 14 dní. Pred použitím si vždy overte, či je prípravok na Slovensku stále registrovaný v ÚKSÚP – staršie prípravky už povolené byť nemusia. Použiť môžete napríklad:

• Brestan 60 WP (fentín-acetát + maneb) – 0,4 až 0,6 %,
• Kuprikol 50 (oxychlorid Cu) – 3,5 až 4 %.

Aj zeler pestovaný v skleníkoch je možné postrekovať, a to rovnakými prostriedkami, len v iných pomeroch: Brestan – 0,025 % a Kuprikol 0,5 %.

Majte však stále na pamäti, že postreky sú chemické látky, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné pre človeka, zvieratá aj okolitú prírodu.

Vždy používajte ochranné rukavice, ochranné okuliare a ochranný odev. Pri postreku nepite, nejedzte ani nefajčite.

Postrek aplikujte len za bezvetria.

V skleníku dôkladne vetrajte počas postreku aj po ňom.