Skorocel (Plantago)
Domáce vytrvalé trvalky lúk a okrajov ciest; oddávna známe ako liečivé rastliny
- Stanovište: slnečné až polotienisté, suché až vlhké; výživné až chudobné pôdy
- Výška: 15–50 cm
- Doba kvitnutia: máj–október
- Množenie: výsevom
Rastliny nachádzame na lúkach, pasienkoch a okrajoch ciest. Skorocel väčší (Plantago major) uprednostňuje výživné pôdy a rastie aj na silno ušliapaných cestách či pasienkoch, skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) zas aj na veľmi suchých pôdach a úhoroch. Rastliny patria do čeľade skorocelovitých (Plantaginaceae). Ich spoločnými znakmi sú rovnobežné žilky, listy v prízemnej ružici a súkvetia v podobe malého hustého klasu na kratšej či dlhšej bezlistovej stonke; tyčinky sa väčšinou vykláňajú von a sú nápadne sfarbené. Ďalším znakom je pevné zakorenenie v pôde silným vláknitým koreňom, čo sťažuje vytrhnutie rastliny z neželaného miesta.
Typické pre rod sú vláknité pásy pletiva v listoch a stonkách. Rastliny obsahujú sliz, horké látky, vitamín C, glykozid a kyselinu kremičitú. Okrem toho bolo preukázané antibiotické pôsobenie. Šťava zo skorocelu neplesnivie alebo len veľmi málo. Používajú sa listy, zbierané pred kvitnutím. Šťavy a ďalšie prípravky sa používajú pri ochoreniach horných dýchacích ciest a zvonka pri zápaloch pokožky. V záhrade, najmä v trávniku, je skorocel spravidla nežiaduci, pretože svojimi širokými ružicami listov utláča trávy. Dá sa ho zbaviť iba včasným vyrýpnutím.
Skorocel väčší (Plantago major)
Listy sú široko vajcovité, výrazne stopkaté, s paralelnými žilkami v 5–9 oblúkoch. Listy aj stopky sú slabo chlpaté; zelenkavožlté dlhé klasy kvetov nesú biele tyčinky; rastie na štrkovitých plochách a okrajoch ciest.
Skorocel prostredný (Plantago media)
Chlpatý druh so široko eliptickými listami s veľmi krátkymi stopkami. Jeho o niečo kratšie kvetné klasy stoja na dlhých stonkách a voňajú; jemne fialové tyčinky prečnievajú bielkasté kvety; rastie na suchých lúkach.
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)
Listy sú kopijovité, trochu lesklé a mierne vzpriamené; na ryhovaných, asi 40 cm dlhých stonkách sedia krátke hnedkasté klasy kvetov, z ktorých vencáovito vystupujú dlhšie tyčinky s bielymi peľnicami. Používa sa na šťavy a cukríky proti kašľu a pod.
Plantago afra
Pochádza zo Stredomoria, kde rastie na piesčitých, málo výživných pôdach. Patrí medzi skorocely, hoci sa len málo podobá našim domácim druhom – nemá prízemnú ružicu listov, ale olistenú stonku s početnými hlávkami kvetov. Jeho semená sa využívajú ako slizovitá droga podobne ako semená ľanu, preto sa pestuje vo väčšom množstve (napr. v južnom Francúzsku).
