Špargľa obyčajná (Asparagus officinalis)

Vytrvalá rastlina, lahôdková zelenina

  • Stanovište: teplé polohy, humózna, ľahká pôda
  • Priestor pre rastliny: bielená špargľa 1,5 × 0,4 m, zelená špargľa 1,25 × 0,35 m
  • Počet rokov na stanovišti: 10–12
  • Doba zberu: od 3. roku na stanovišti, od konca apríla do 24. júna

 

Špargľa obyčajná (Asparagus officinalis) z čeľade ľaliovitých (Liliaceae) patrí medzi málo viacročných druhov zeleniny a považuje sa za lahôdku („kráľovská zelenina“). Pochádza z Prednej Ázie a jej pestovanie sa rozšírilo do celého sveta. Spočiatku bola cenená ako liečivá rastlina, neskôr ako zelenina. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri problémoch s obličkami, nie však pri ich zápaloch. Je známy jej močopudný účinok.

Špargľa obyčajná (Asparagus officinalis)
Špargľa obyčajná (Asparagus officinalis) je lahôdková zelenina
s vysokými nárokmi na pestovanie.

Pestovanie

Najvhodnejšie sú teplé a slnečné polohy s ľahkými a piesočnatými pôdami. V domácich záhradách možno pestovať aj na stredne ťažkých pôdach. Dôležité je najmä dobré prevzdušnenie pôdy. Sadenice sa vysádzajú v apríli do hlboko skyprenej, humóznej a vyhnojenej pôdy, minimálne 15 cm pod prirodzený povrch pôdy (vzdialenosť 1,5 × 0,4 m). V 2. roku sa vytvoria v pôde brázdy, v 3. roku sa navŕšia 30 cm vysoké hrôbky. Z podzemného podzemku vyrastajú biele výhonky, ktoré sa v 3. roku prvýkrát zberajú. Zber prebieha do 24. júna (do sv. Jána), postupne, aby sa rastliny nevysilovali. Po ukončení zberu sa hrôbky rozrovnajú, zapracuje sa hnoj a minerálne hnojivá. Špargľa sa nechá vyrásť a na jeseň sa nadzemná časť odstrihne. Na jar sa opäť navŕšia hrôbky.

Zelená špargľa sa pestuje bez hrôbkovania. Pôsobením svetla sa zafarbí do zelena, je bohatšia na vitamíny a vlákninu a má výraznejšiu chuť. V záhradách sa čoraz viac uprednostňuje. Vysádza sa husto (1,25 × 0,35 m), má menšie nároky na pôdu a jej pestovanie je jednoduchšie.

Nebezpečenstvo predstavujú pôdne huby, hrdze a rôzni škodcovia koreňov. Na mladých rastlinách škodí najmä tzv. špargľová muška.

Špargľa obyčajná (Asparagus officinalis)
Aromatickú zelenú špargľu (Asparagus officinalis) považujú labužníci za výnimočnú lahôdku.

Väčšina odrôd určených na bielenie je vhodná aj pre zelenú špargľu

  • Schwetzinger Meisterschuss,
  • Lukullus, Huchels Leistungsauslese,
  • Cito,
  • Typy Limbras
  • a najme Spaganiva

 

Nové odrody zahŕňajú len samčie rastliny, ktoré sú skoršie a výnosnejšie. Staršie odrody sú zmiešané (samčie, samičie a obojpohlavné rastliny).

Asparágus – okrasná špargľa, asparágus

Izbová rastlina s okrasnými vzpriamenými, previsnutými alebo popínavými stonkami

  • Stanovište: podľa druhu polotieň až tieň
  • Výška: výhony dlhé až 2 m
  • Doba kvitnutia: u mnohých druhov na jar
  • Množenie: výsevom a delením

 

Je až neuveriteľné, že asparágus, ktorý záhradníci bežne používajú do kytíc z rezaných kvetov, je príbuzný so zeleninou špargľou. Obe patria do rovnakého rodu a čeľade ľaliovitých (Liliaceae). Asparágus je zároveň izbovou rastlinou. Pestuje sa ľahko, rastie rýchlo a nevyžaduje náročnú starostlivosť. Jeho dlhé stonky nesú prevažne ihlicovité „lístky“.

Asparagus setaceus 'Plumosus'
Asparagus setaceus 'Plumosus' je klasická izbová rastlina s jemne zelenými stonkami, ktoré môžu byť až dva metre dlhé.

Pestovanie

V zime je najvhodnejšie svetlé miesto s teplotou 10–15 °C, pričom zálievka má byť iba mierna. Prezimovanie pri bežnej izbovej teplote je možné, no pri nedostatku svetla narastajú slabé výhony. Pri vyššej teplote prospieva rosenie.

V lete treba asparágus chrániť pred silným slnkom a výdatne zalievať. Občas môže v miske ostať voda a koreňový bal sa odporúča raz za dva týždne dôkladne premočiť ponorením do vody. Od marca do septembra sa má prihnojovať každé dva týždne, v ostatných mesiacoch raz mesačne.

Kto si chce vysiať semená asparágu, mal by ich deň vopred namočiť do vlažnej vody, aby lepšie klíčili. V suchom vzduchu asparágus zhadzuje lístky. Najčastejšími škodcami sú roztočce a červce, ale chemické prostriedky treba používať opatrne, keďže asparágus ich zle znáša. Niekedy možno škodcov odstrániť zberom alebo prúdom vody.

Pri asparáguse sa rozlišujú typy rastúce vzpriamene, previsnuto a popínavo (tie treba vyväzovať k opore), ďalej typy s jemnou a hrubšou zeleňou.

Ako izbové rastliny sa pestujú:

  • Asparagus densiflorus s odrodami ‘Sprengeri’ (známy ako rezaná zeleň), ‘Meyeri’ (husté chvostovité výhony) a ‘Myriocladus’ (guľovité skupiny lístkov)

  • Asparagus falcatus, ktorý vytvára ovíjavé stonky s väčšími lístkami

  • Častejšie sa pestuje Asparagus setaceus (syn. A. plumosus) s odrodami ‘Nana’, ‘Plumosus’ a ‘Pyramidalis’. Tento asparágus je oproti ostatným chúlostivejší

  • Vzhľadovo odlišný je Asparagus asparagoides so širšími, okrúhlymi lístkami

Asparagus densiflorus 'Sprengeri'
Asparagus densiflorus 'Sprengeri' sa často prikladá ako doplnková zeleň k rezaným kvetom, ale používa sa aj ako izbová rastlina.