čerešne
Obsah
Čerešne - čo o nich vieme
(Prunus avium)
Čerešne sú plody čerešne vtáčej čiže čerešne obyčajnej , ktorá patrí medzi slivky do čeľade ružovité. Táto čerešňa bola v priebehu rokov vyšľachtená do mnohých odrôd, z ktorých si vyberie prakticky každý.
Čerešne patria medzi kôstkoviny , pretože v sebe obsahujú jednu kôstku.
Čerešne obsahujú mnoho vitamínov – C, A, B, P, E a ďalších minerálnych látok: horčík, železo, jód, fosfor, vápnik, zinok ai. Tiež obsahujú veľa vody, a tak sú vhodné na redukčnú diétu. Čerešne vďaka obsahu svojich látok pomáhajú čistiť krv, pečeň i obličky, a tak by ste si ich mali dopriať minimálne v čase ich zrenia.
História pestovania čerešní
Čerešne pôvodne pochádzajú z celej Európy a Ázie, a to väčšinou ako plané čerešne vtáčie. Neskôr sa začali šľachtiť, najskôr už počas staroveku v Ríme.
V Čechách sú doložené prvé pestovateľské pokusy s čerešňami od 12. storočia, aj keď súčasné odrody vznikali od 19. do 20. storočie.
Bozkávanie pod čerešňou
Kedy a kde vznikol zvyk bozkávania pod čerešňou? A čo presne tento symbolický bozk znamená? Na to sa musíme vypraviť do 19. storočia, kedy prvýkrát – asi aj po vydaní Máchova Mája – bolo možné pobozkať partnera či partnerku na verejnosti. Do tej doby to by výlučne v súkromí.
Bozk pod čerešňou má žene priniesť krásu, lásku a zdravie a celému páru potom lásku, ktorá vydrží najmenej do ďalšieho pobozkania pod čerešňou, a plodnosť .
TIP: Ak nemáte v dosahu čerešňu, môžete sa pobozkať pod ktorýmkoľvek rozkvitnutým stromom
Odrody čerešní
Za stáročia bolo vyšľachtených mnoho odrôd čerešní, z ktorých v Čechách je ich uznaných minimálne 24. Čerešne sa delia na chrupky (tých je viac) a srdcovky. Chrupky majú žltú dužinu a svetlejšiu šupku. Srdcovky, okrem toho, že majú skôr tvar srdca, majú tmavšiu dužinu a tmavočervenú šupku.
Chrupky
Burlat – je tmavá polochurpka, má veľmi veľké plody, tuhšie, temne hnedočervené, sladké a veľmi aromatické. Čerešňa má vysoký a vyrovnaný výnos a začína plodiť pomerne skoro. Nevýhodou môže byť jej široká koruna (hodí sa skôr do väčších záhrad), kvety a drevo sú citlivé na mráz. Výhodou je, že nemá zvláštne nároky na stanovište ani pôdu, ale najlepšie prospieva v teplých krajinách.
Granát – je tmavá chrupka, so stredne veľkými až veľkými plodmi, chuť je sladko navinulá a plody slabo farbí. Má veľmi dobrý a pravidelný výnos. Strom je to stredne veľký – spočiatku rastie bujne, neskôr slabo. Je odolná voči chorobám, ale citlivá na vrtuľu čerešňovú. Je stredne náročná na stanovište, ale znesie aj sucho. Plody sa hodia ako na priamy konzum, tak na ďalšie spracovanie.
Napoleonova – jedná sa o pestrú chrupku, má veľké až veľmi veľké plody, je červenožltá, sladko navinulá a aromatická. Výnos je priemerný, ale každoročný. Rast stromu je silný alebo stredne silný, máva pyramidálnu korunu. Je chúlostivá na vlhko a premokrenie, a tiež trpí na virózy. Potrebuje stanovište bohaté na živiny a chránené (proti vetru a mrazu).
Srdcovky
Karešova – je tmavá srdcovka so strednými až veľkými plodmi, tmavočervená s navinulou chuťou, veľmi silne farbí. Strom prináša pravidelný a vysoký výnos. Má veľkú a rozložitú korunu a spočiatku veľmi bujný rast, potrebuje dostatok miesta. Výhodou je, že netrpia ani chorobami, ani škodcami.
Gaštánka – tmavá srdcovka s veľkými plodmi, guľovitými, šťava farbí veľmi silno. Je to jedna z najvýnosnejších odrôd. V mladosti rastie bujne, potom menej, ale má veľkú pyramidálnu korunu. Je veľmi odolná voči chorobám. Vyžaduje hlinito-piesčitú priepustnú pôdu.
Rivan – srdcovka so stredne veľkými až veľkými plodmi, jasne červená, šťava slabo farbí. Má bohatý a pravidelný výnos. Je skôr menší s riedkou korunou. Býva odolná voči mrazu aj chorobám. Nevyžaduje žiadne zvláštne stanovište, môže mať stredne ťažké pôdy a vydrží aj chladnejšie oblasti.
Ako pestovať čerešňa
Pestovanie čerešní vyžaduje pár znalostí, najmä ohľadom správnej voľby odrody, výberu zdravého stromčeka, sadenia a ďalšej starostlivosti.
Čerešne pestujte len tam, kde je na ne vhodné stanovište, tj. nesmie to byť mrazová kotlina alebo miesto, kde fúka mrazivý vietor. Čerešňa potrebuje stredne ťažkú hlinito-piesčitú pôdu skôr vápnitú, priepustnú, neznáša zamokrenie.
Stromčeky môžete vysádzať na jeseň (ako začnú prvé mrazíky), aj na jar (akonáhle skončia mrazíky). Jama na stromček by mala byť veľká aspoň 50 x 50 cm a hlboká 50 až 60 cm. Na dno jamy dajte kompost, potom zasypte zeminou, stavte stromček a prihrňte zeminu, dobre udusajte. Stromček je potrebné v začiatkoch zalievať.
Hnojenie čerešní
Čerešne nepotrebujú prihnojovať toľko ako iné plodiny, ale 3x ročne to ocenia – najmä tie mladšie stromčeky. Prihnojujte 2x na jar a 1x v lete, a to najlepšie organickým prírodným hnojivom, ako je Hnojík. Ten totiž obsahuje ako dusík na rast zelených častí, tak fosfor a draslík na nasadzovanie kvetov a plodov.
Rie z čerešne
Ak sa chcete sami pustiť do rezu čerešní, mali by ste vedieť základnú charakteristiku výhonov: Čerešňa má výhony dlhé a krátke. Dlhé výhony obsahujú prevažne listové púčiky, zatiaľ čo krátke výhony obsahujú kvetové púčiky a len na konci majú listový púčik. Postranné púčiky kvitnú a plodia.
Po výsadbe je potrebné zrezať hlavný výhon na 2/3 dĺžky a postranné výhony na 1/2 dĺžky. Ak máte čerešňu ako vreteno, nemusíte zrezávať nič, len postranné výhony dáte do vodorovnej polohy – napríklad vyviazaním.
Niekedy sa na čerešniach objavujú nahlúčené púčiky. Tieto je potrebné odstrániť vylomením. To je potrebné vykonať opatrne, aby ste neporušili očká pod ním.
Udržiavací rez – keď má strom požadovanú výšku, zrežeme predĺžený kmeň na postrannú vetvu zvierajúcu s kmeňom veľký uhol. Vetva by mala byť aspoň z polovice taká silná ako kmeň.
Zmladzovací rez – starý strom môžeme zmladiť, keď zrežeme dvojročnú alebo trojročnú vetvu na kyticový výhon. Vegetatívny koncový púčik potom vyraší ako dlhý výhon a týmito výhonkami nahradíme staré kostrové vetvy.
Vrúbľovanie čerešní
Na vhodnú podnož, napr. planú čerešňu vtáčiu, môžeme vrúbľovať akúkoľvek odrodu čerešne. Stačí získať si štep čerešne, ktorý zrežeme ostrým nožom šikmo, tieto vrúby režeme na jeseň a necháme v mokrom piesku v pivnici do jari. Akonáhle na jar prejdú posledné mrazíky, môžeme vrúbľovať. Na vtáčej čerešni si nájdeme podobne silnú vetvu, ako má štep. Zrežeme ju aj šikmo ostrým nožom. Obe rezné plochy priložíme, zaviažeme vrúbľovacou páskou a zamažeme štepovacím voskom. To, že sa nám vrúbľovanie podarilo, spoznáme tak, že vrúbľu na jar vyrašia.
Choroby čerešní
Bohužiaľ ani čerešne nie sú ušetrené chorôb a škodcov. Najviac však čerešniam škodia mrazy, ktoré môžu poškodiť ako drevo, tak aj púčiky listov a kvetov na jar. Preto trasne nikdy nesadíme do mrazových kotlín ani na iné nechránené miesta.
Škvrnitosť a suchá škvrnitosť listov – obe choroby sú spôsobené hubovitou chorobou a spoznáte ich podľa hnedých škvŕn na listoch. Najlepšia je prevencia – stromy vysádzať ďaleko od seba, dôsledne ich prerezávať, aby mali vzdušnú korunu. Napadnuté lístie zbierať a likvidovať. Pokiaľ je napadnutie rozsiahlejšie, bude potrebné použiť fungicíd.
Vrtuľa čerešňová – škodcom, ktorý si rád pochutnáva na čerešniach, je práve vrtuľa čerešňová. Sama mucha na čerešniach neparazituje, ale kladie vajíčka do plodov. Larvy potom vyžierajú plody zvnútra. Plody hnijú a opadávajú. Prevenciou je zaobstarať si odrody, ktoré sú odolné voči vrtuli (Burlat, Karešova, Gaštánka). Pomáha aj včasný zber. Mucha sa tiež môže chytiť na žlté lepové dosky.
Ako spracovať čerešne
Hoci čerešne sa najčastejšie konzumujú surové, dajú sa celkom dobre aj spracovať na zimu. Ukážeme vám aspoň nejaké možnosti.
Zaváranie čerešní
Na zaváranie čerešní budete potrebovať: 1 kg čerešní, 1 l vody a 150 g cukru. Čerešne umyte a naskladajte do pohárov. Vodu priveďte do varu, prisypte cukor a nechajte úplne rozpustiť. Týmto rozvarom zalejte čerešne v pohároch. Zaskrutkujte a zavarte v zaváracom hrnci na 85° cca 20 minút.
Čerešne v rume
Takto naložené čerešne vydržia aj niekoľko rokov. Budete potrebovať 1 kg čerešní, 300 g cukru, 0,5 l rumu. Čerešne operieme, môžeme aj vykôstkovať, budú sa nám lepšie používať na zdobenie tort. Do pohárov kladieme vrstvu čerešní, zasypeme cukrom atď. Nakoniec celý pohár zalejeme rumom. Nič nemusíme zavárať ani sterilizovať. Stačí nechať 3 týždne odležať.
Čerešne recepty
Bublanina s čerešňami
Budete potrebovať: 0,5 kg čerešní, 300 g hladkej múky, 100 ml oleja, 200 g cukru, 100 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 balíčka kypriaceho prášku. Postup: Z bielkov ušľaháme sneh, do neho zašľaháme polovicu cukru. Druhú polovicu cukru šľaháme so žĺtkami a prikvapkávame olej. Keď sú žĺtky husté a napenené, primiešame k nim po častiach múku s práškom do pečiva, sneh a mlieko. Cesto nalejeme do vymasteného a vysypaného pekáča, poukladáme čerešňami a pečieme asi 30 minút pri 190 °C. TIP: Obmenu získate, keď na čerešne poukladáte posýpku.
Koláč s čerešňami
Na tento koláč budete potrebovať: 120 g hladkej múky, 20 g mletých mandlí, 20 g cukru, 120 g masla, 2 žĺtky, 400 g čerešní, a na krém – 350 ml kyslej smotany, 1 vanilínový cukor, 20 g cukru, štipka citrónovej kôry. Postup: Zo surovín na cesto vypracujeme hladké cesto a necháme ho 1/2 hodiny v chladničke vychladiť. Potom rozvaľkáme, dáme do vymastenej formy, prepicháme vidličkou. Zo surovina na krém si vymiešame hustý krém. Polovicu ho poukladáme na cesto, poskladáme čerešne a prelejeme druhou polovicou krému. Pečieme 40 minút pri 180 °C.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
- Schulz, Bernd – Grossmann, Gerd: Ovocné dreviny. Rez a tvarovanie, Knižný klub, Praha 2004
- Havelková, Mária: Ovocie a zelenina v skle, Merkúr, Praha 1975
- www.wikipedia.org
- www.living.iprima.cz
- www.zahradkar.cz
- www.ireceptar.cz
