Salix - Vrba
Opadavé stromy alebo kry pre záhradu a krajinu
Stanovište: čerstvé až vlhké pôdy
Výška: od 10 cm až do 20 m
Doba kvitnutia: marec–máj
Množenie: výsevom, drevitými alebo bylinnými odrezkami
V miernom a severnom chladnom pásme je rozšírených približne 500 druhov vŕb z čeľade vŕbovitých (Salicaceae). Sú to prevažne kry alebo stromy, čiastočne aj plazivé špalírové kry, ktoré sa vyskytujú predovšetkým vo vysokohorských alebo polárnych krajinách. Striedavé listy sú väčšinou krátko stopkaté, nedelené a kopijovité, čárkovité, vajcovité alebo eliptické, vždy vybavené palistami. Kvety dvojdomých rastlín, združené v tzv. jahniadach, sa objavujú často dlho pred listami. Jednotlivé kvety s nektáriami sedia v pazuchách väčšinou celokrajných listenov a nemajú žiadne okvetie. Samčie kvety majú spravidla 2, zriedka 3–5 (až 12) tyčiniek, samičí dvojlistový jednopúzdrový semenník. Plod je tobolka a početné semená nesú chlpatý chochol.
Vŕby sprevádzajú ľudské sídliská už po tisícročia; poskytovali materiál na výrobu košov, rybárskych vrší a iných pletených výrobkov. Aj dnes je vŕba skôr úžitkovou rastlinou než nápadným kvitnúcim krovím, hoci jej kvetné jahňady sa považujú takmer za symbol jari. Vŕby sa často vysádzajú ako pionierske rastliny, sprístupňujú nevyvinutú pôdu, spevňujú brehy vôd a poskytujú materiál na prípravu hatí. U všetkých vŕb sú samčie kvety so žltými prašníkmi väčšinou oveľa dekoratívnejšie než málo nápadné samičie kvety.
Popri niekoľkých druhoch, ktoré majú obmedzený význam ako kvitnúce kry, je cenným parkovým stromom najmä previsnutá smútočná vŕba. Niektoré zakrpatené vŕby sú okrasnými malými krami pre skalničky alebo záhradky v korytách. Vŕby sú vyslovene svetlomilné a neznášajú tienisté miesta. Na pôdu nie sú nijako náročné, pokiaľ je dostatočne vlhká.
Salix acutifolia 'Pendulina' - vŕba špicatolistá
Až 6 m vysoký a rovnako široký ker alebo strom so štíhlymi, tmavočervenohnedými, modro ojíněnými vetvami, previsnutými vo veľkých oblúkoch. Listy sú kopijovité, 10–16 cm dlhé, takmer vždy zvislo visiace. Je známa iba ako samčia forma a má 4–6 cm dlhé jahňady, ktoré sa otvárajú veľmi skoro. Považuje sa za jednu z najkrajších vŕb s peknými jahňadami.
Salix alba - vŕba biela
Rýchlo rastúci, až 20 m vysoký strom, v starobe s hlboko pozdĺžne zbrázdenou borkou. Listy sú kopijovité, 6–10 cm dlhé, spočiatku po oboch stranách hodvábne chlpaté, neskôr navrchu matne zelené, naspodku modravé a chlpaté. Jahňady sú 4–6 cm dlhé. Bežne rastie v Európe, západnej a severnej Ázii, v lužných lesoch a vlhkých dolinách; patrí medzi najdôležitejšie úžitkové vŕby.
Okrem niekoľkých rýchlo rastúcich selekcií patria k S. alba aj často pestované kultivary pre záhrady a parky:
- ‚Dart’s Snake‘: rýchlo rastúci strom so širokou korunou, nápadne skrútenými listami.
- ‚Chermesina‘: vetvy najmä v zime žiarivo červené alebo oranžové.
- ‚Tristis‘: smútočná vŕba, až 20 m vysoký strom s tenkými, žltými, dlho previsnutými vetvičkami. Tento krásny parkový strom je však pre väčšinu záhrad príliš veľký.
Vrba bílá Salix alba dává přednost vlhkým stanovištím
Salix arenaria - vŕba piesočná
Až približne 50 cm vysoký, plazivý zakrpatený ker s krátkymi vzpriamenými vetvičkami. Výhonky sú silné a chlpaté, listy obojstranne vajcovité, na oboch stranách husto a dlho hodvábne chlpaté, pri pučaní nápadne kriedovo biele. Pôvodom je z atlantických pobreží Európy, hlavne z dún. V záhrade sa môže využiť ako zakrpatený ker vo vresoviskách a na skalničkách.
Salix aurita - vŕba ušatá
Až 2 m vysoký, široko rastúci ker. Listy má obojstranne vajcovité a obrátene kopijovité, zvrchu tmavozelené a veľmi vrásčité, zospodu modrasto zelené a šedo plstnato chlpaté, s veľkými obličkovitými palistami. Jahňady sú až 2,5 cm dlhé. Rozšírená je od Európy až po Severný ľadový oceán a taktiež v Ázii. Včelárska pastva a často využívaná pionierska drevina.
Salix x boydii - vŕba Boydova
Malý, tuho vzpriamený, veľmi pomaly rastúci, 50–70 cm vysoký zakrpatený ker s krátkymi odstávajúcimi vetvičkami. Listy sú takmer kruhovité, 1–1,3 cm dlhé, spočiatku na oboch stranách bielo chlpaté, neskôr zvrchu tmavozelené a vrásčité, zospodu krátko bielo vlnaté. Jahňady, dlhé 1,5–2 cm, s hodvábne chlpatou šupinou a zlatožltými tyčinkami, sa objavujú v máji. Jedna z najatraktívnejších vŕb pre pestovanie v korytách a skalničkách.
Zakrpatená vŕba Salix x boydii sa výborne hodí do koryt a kvetináčov.
Salix caprea - vŕba rakytová (jíva)
Rýchlo rastúci 3–7 m vysoký ker alebo malý strom. Široko eliptické listy sú až 10 cm dlhé, zvrchu vrásčité a matne zelené, zospodu sivozelené. Jahňady sa objavujú v marci až máji, samčie sú nápadne striebristé, neskôr zlatožlté a voňavé. Vyskytuje sa takmer po celej Európe. Od pradávna je pestovaná, má význam ako včelárska pastva a všestranne využiteľná pionierska drevina. Skoro na jar sa režú vetvičky ako ozdoba do vázy.
- ‚Mas‘: samčia forma s krásnymi jahňadami.
- ‚Pendula‘: zvyčajne sa vrúbľuje na kmienok, pričom vetvičky visia zvislo nadol.
- ‚Silberglanz‘: kvitne pri miernom počasí už v novembri.
Salix daphnoides - vŕba lykovcová
Je rýchlo rastúci, až 10 m vysoký veľký ker s červenými, modro ojíněnými vetvami. Listy sú pretiahnuto kopijovité, 5–10 cm dlhé, zvrchu lesklo tmavozelené, zospodu modrozelené. Samčie jahňady sú nápadne veľké a striebristé, neskôr zlatožlté. Pôvodom je od Európy až po Strednú Áziu a Himaláje. Je cenená pre svoje jahňady; vetvičky sa často režú na Kvetnú nedeľu.
Salix x daphones, vrba lýkovcová skýtá kočičky na Květnovou neděli
Salix eleagnos - vŕba levanduľová
2–6 m vysoký ker s mnohými výhonkami alebo malý strom so štíhlymi vetvičkami. Listy sú čárkovité až úzko kopijovité, 6–15 cm dlhé, na okraji ohnuté, spočiatku z oboch strán šedo ochlpené, neskôr zvrchu tmavozelené a holé, zospodu bielo plstnaté, na jeseň sfarbené do zlatožlta. Bledožlté samčie jahňady sa objavujú v apríli až máji. Rastie v horách južnej a strednej Európy a Malej Ázie. Dôležitá pionierska drevina pre vápenaté, štrkopiesočnaté plochy. Pre svoje dlhé a úzke listy je považovaná za jednu z najelegantnejších krovitých vŕb.
Salix x erythroflexuosa - vŕba červenokrivolaká
Na tomto zaujímavom okrasnom hybride možno nájsť znaky oboch rodičov: je to malý strom s odstávajúcimi a široko oblúkovito previsnutými vetvami a vetvičkami. Vetvičky sú ohnuté sem a tam a voľne špirálovito skrútené, kôra má zlatožltú až oranžovožltú farbu. Listy sú pretiahnuto kopijovité, väčšinou zvlnené a stočené.
Salix hastata 'Wehrhahnii' - vŕba hrotolistá
Až 1,5 m vysoký ker s hrubými vetvami a vajcovito okrúhlymi, 3–6 cm dlhými listami, ktoré sú spočiatku obojstranne husto chlpaté, neskôr navrchu tmavozelené. Táto odroda, známa iba v samčej forme, nesie veľmi husto usporiadané jahňady, spočiatku striebristé, neskôr svetložlté, 3–5 cm dlhé. V starobe môže byť ker trochu riedky, preto je potrebné vykonať silný spätný rez. Patrí medzi najkrajšie kvitnúce malé kry tohto rodu.
Salix helvetica - vŕba švajčiarska
Až 1 m vysoký ker s hrubými krivými vetvami a spočiatku husto bielo plstnatými, neskôr holými a mierne lesklými výhonkami. Listy sú obojstranne vajcovité až skôr kopijovité, 4 cm dlhé, zvrchu tmavosivasto zelené, zospodu bielo plstnaté. Jahňady sú veľké a hrubé, husto chlpaté, 3–5 cm dlhé. Pôvodom je z Álp a Tatier. Pre svoje sivé listy je považovaná za jednu z najkrajších zakrpatených vŕb.
Vrba švýcarská (Salix helvetica) je hustě stěsnaný keř
Salix herbacea - vŕba bylinná
Poliehavý, pomaly rastúci, menej než 10 cm vysoký ker s nitkovitými vetvami, ktoré sa plazia aj pod zemou. Listy sú takmer kruhovité, 8–20 mm široké, obojstranne lesklé. Jahňady, dlhé 0,5–1,5 cm, sa objavujú v júni a auguste. Pochádza z vysokých hôr Európy a severnej Ázie a z arktickej Severnej Ameriky. Je to pekná zakrpatená vŕba vhodná do alpínskych záhrad.
Salix integra 'Hakuro Nishiki' - vŕba japonská
Slabo rastúci, nie príliš vysoký ker s väčšinou protistojnými, tenkými, úzko pretiahnutými listami, ktoré majú základnú farbu sivasto zelenú, no sú husto pokryté bielymi alebo ružovými bodkami a škvrnami. Táto vŕba je ideálna pre milovníkov pestrofarebných foriem. Často sa vrúbľuje na kmienok a mala by sa pravidelne zastrihávať, pretože listy na dlhých výhonkoch sú obzvlášť krásne zafarbené.
Salix lanata - vŕba vlnatá
Je nízky, zakrpatený ker so silnými uzlovitými vetvami, ktoré sú rovnako ako zimné puky porastené bielo vlnatými chĺpkami. Listy sú elipticky okrúhle, 3–7 cm dlhé, tuhé, v mladosti na oboch stranách husto pokryté dlhými hodvábnymi chĺpkami, neskôr zvrchu matne zelené, zospodu skôr modrasté. Spolu s listami sa objavujú až 5 cm dlhé, husto hodvábne chlpaté jahňady. Pôvodom je zo severnej Európy a severnej Ázie. Patrí medzi najkrajšie vŕby s veľkými sivými listami.
Vrba vlnatá (Salix lanata) má hedvábné kočičky
Salix magnifica
Až 2 m vysoký, málo rozvetvený ker s tuhými a hrubými vzpriamenými, spočiatku purpurovými vetvami. Listy sú eliptické, tuhé a nápadne veľké. Kvety sa objavujú až po listoch, v máji, vo vzpriamených, štíhlych, až 15 cm dlhých jahňadách. Pochádza z Číny. Vďaka veľkým listom a dlhým jahňadám počas kvitnutia je to mimoriadne zaujímavý druh.
Salix matsudana 'Tortuosa'
V starobe až 10 m vysoký strom s vývrtkovito skrútenými sivohnedými vetvami a úzko kopijovitými, 5–10 cm dlhými, taktiež vývrtkovito stočenými listami. Často pestovaná, mimoriadne dekoratívna odroda.
Salix pentandra - vŕba päťmužná
Rýchlo rastúca vŕba, dosahujúca výšku 2 až 6 m, miestami až 20 m, s lesklými hnedozelenými výhonmi, ktoré sa v mieste nasadenia ľahko lámu. Listy, pri pučaní mierne lepkavé, sú elipticky vajcovité, 5–12 cm dlhé, zvrchu sýtozelené a lesklé. Kvety sa objavujú až v máji až júni, po listoch, pričom samčie jahňady sú zlatožlté a 3–5 cm dlhé. Je to pionierska a dekoratívna okrasná drevina, ktorá je pôvodná od Európy až po Kaukaz.
Salix purpurea - vŕba nachová
Rýchlo rastúci ker s mnohými výhonkami, s dlhými, tenkými, pružnými vetvičkami a s olistením, ktoré má niekoľko zdánlivo protistojných listov. Listy sú obrátene kopijovité, 5–10 cm dlhé, zvrchu matne zelené, na jeseň žltkasté. Kvety sú zoskupené v 1,5–3 cm dlhých, štíhlych, väčšinou mierne ohnutých jahňadách; samčie jahňady sú pred rozkvitnutím červené, neskôr žlté. Ide o veľmi premenlivý druh, planý od Európy až po severnú Afriku, ktorý patrí medzi najcennejšie úžitkové vŕby.
Odrôda ‚Gracilis‚ je 1–1,5 m vysoká a tvorí husto rozvetvený guľovitý ker s malými, jemnými, modrasto striebristými listami. Je to cenná pastva pre včely a v záhrade ju možno vysádzať aj ako živý plot.
Salix repens - vŕba plazivá
Je poliehavý až vystúpavý, pomaly rastúci zakrpatený ker s kmienkami plazivými pod zemou, väčšinou nie vyšší než 1 m. Listy sú veľmi variabilné, oválne kopijovité, zvrchu sivé až matne tmavozelené, zospodu striebristé, hodvábne lesklé. Pochádza z Európy a Malej Ázie. Je to veľmi premenlivý druh, z ktorého sa vegetatívne množia niektoré odrody:
– Bergen: široko rastúci a mimoriadne nízky.
– Voorthuizen: slabo rastúci, vetvičky plazivé po zemi, listy striebristo chlpaté.
Salix reticulata - vŕba sieťnatá
Pomaly rastúci, poliehavý špalírový ker; vetvičky aj konáre sa prispôsobia každému pohybu pôdy. Na hnedých vetvičkách sú nápadne veľké zimné puky. Listy sú široko eliptické až široko obojstranne vajcovité, 2–5 cm dlhé, tuhé, zvrchu sýtozelené a nápadne vrásčité, zospodu sivostrieborné so silnou sieťovitou nervatúrou. Jahňady sú 2–3 cm dlhé, valcovité. Pôvodom je z Álp, severnej Ázie a arktickej Severnej Ameriky. Pre svoje charakteristické listy patrí medzi špalírovito rastúcimi vŕbami k najdekoratívnejším druhom. Vyžaduje v alpíne chladné a tienisté miesto.
Salix retusa - vŕba utatá
Vŕba utatá. Poliehavý, bohato rozvetvený zakrpatený ker tvoriaci koberce. Je veľmi podobná vŕbe sieťnatej, no je menšia. Listy sú zoskupené na koncoch vetvičiek, obojstranne vajcovité až lopatkovité, 8–35 mm dlhé. Kvety v asi 2 cm dlhých zelenkastých alebo žltých jahňadách rozkvitajú v máji až júni. Rastie v európskych vysokých horách na vápencových a materských horninách. Vzrastlá zakrpatená vŕba, ktorá sa výborne hodí do skaliek a záhradiek v korytách.
Salix x smithiana - vŕba Smithova
Silne rastúci, 4–6 m vysoký ker s výhonkami, ktoré sú výrazne hrubé a tuhé, rastú vzpriamene. Listy sú vajcovito kopijovité, 6–12 cm dlhé. Jahňady, dlhé 3–4 cm, sa objavujú pred listami. Pôvodom je z Európy. Patrí medzi najvýznamnejšie vŕby na jahňady a ako pastva pre včely.
Salix viminalis - vŕba košikárska
Vŕba košikárska. Rýchlo rastúci, 2–10 m vysoký veľký ker alebo strom. Často sa pestuje ako hlavová vŕba. Listy sú čárkovito kopijovité, 10–25 cm dlhé, na okraji mierne zatočené, zvrchu tmavozelené, zospodu hodvábne striebornošedé. Jahňady sa objavujú v marci až apríli a nie sú príliš nápadné. Je rozšírená od Európy až po severovýchodnú Áziu a Himaláje. Patrí medzi najvýznamnejšie vŕby na košikárske práce, pričom existuje množstvo jej odrôd.
