Prejavy nedostatkov vo výžive rastlín

Prejavy nedostatkov vo výžive rastlín

Obsah

  Jednotlivé druhy záhradných plodín, ale aj ich odrody majú špecifické, geneticky podmienené požadavky na živiny.  Na každé vybočenie z tohoto biologického pravidla reagujú rastliny negatívne spomalením rastu, znížením výnosu, zhoršením kvality, znížením odolnosti proti chorobám i škodcom, chorobám a v krajnom prípade i odumretím. Stačí menší alebo väčší nedostatok či nadbytok v príjme jedinej živiny a už je rastlina omedzená vo svojej výkonnosti. 
  Našťastie si dokážu rastliny na úrodných pôdach drobné “nedostatky” pri príjme živín “opraviť”. Miernemu nadbytku či nedostatku dokážu na dobrej pôde, ktorá je v tzv. starej sile živín, čeliť. Akonáhle je však táto schopnosť vyčerpaná, dochádza k poruchám vo výžive rastlín. 
  Čím väčšie sú chyby vo výžive, tým výraznejšie sú dôsledky. Drobnejšie nedostatky sa v priebehu vegetácie na rastlinách väčšinou neprejavujú pre ľudské oko dosť výraznejšími príznakmi. Dajú sa však veľmi dobre zistiť chemický anorganickým rozborom rastlín alebo ich častí (napr. listov).
Väčšie nedostatky sa prejavujú na vonkajšom vzhľade rastlín zmenami, ktoré oku záhradkára neujdú.

1. Príznaky nedostatkov živín

Výživa rastlín – Dôležitým znakom väčšieho nedostatku živín je  zrakovým posúdením (tzv. vizuálnych diagnostických metód) miesto výskytu príznakov na vonkajšku rastliny.

Ak sa príznaky nedostatku vyskytujú v počiatočnom období:
a) na mladších listoch, potom chýb rastline železo alebo zinok, meď či bór;
b) na starších listoch, potom chýba rastline buď dusík alebo fosfór, draslík či
horčík.

Pri nedostatku dusíka (N) rastliny zle rastú, zostávajú malé a skôr zrejú, plody sú malé a je ich málo. Spočiatku sú listy svetlozelené, neskôr až žlté, príp. aj načervenalé, staršie listy často predčasne opadávajú.

Tiež pri nedostatku fosfóru (P) rastliny zaostávajú v raste, sú malé a zakrpatené. Kvety sa zle oplodňujú, plody zle dozrievajú a sú kyslé. Staršie listy sú šedozelené, z časti i načervenalé a predčasne opadávajú. Ak trpia rastliny nedostatkom draslíka (K), je narušený vodný režim, takže listy, príp. celé rastliny, majú zvädnutý vzhľad. Okraje listov blednú až hnednú (najskôr u starších), listové vrcholy sa niekedy krútia dovnútra. Výhonky vetiev stromov zasychajú, plody sú malé, nemajú dobrú chuť a nie sú trvanlivé.

Pri nedostatku vápniku (Ca) sa prestáva tvoriť koreňové vlásenie a staré korene hnednú, neskôr zahnívajú a odumierajú. Okraje mladších listov sú vyblednuté, staršie naopak tmavozelené. Najmä kôstkoviny a škrupinoviny  trpí glejotokom a rakovinou.

Príznaky nedostatku horčíka (Mg) sú veľmi typické. Najskôr na starších listoch vznikajú medzi zelenou žilnatinou čepele žlté miesta vedľa tmavozelených. Zhluky zeleného chlorofylu pripomínajú gorálky navlečené na šnúrke. Táto mozaika prechádza neskôr do súvislej pruhovitej chlorózy (až nekrózy) u jednomaternicových a škvrnité u dvojmaternicových. Pri silnom nedostatku sa príznaky objavujú i na mladších listoch.

Nedostatky síry (S) sa prejavujú podobne ako u dusíka. Svetlozelené až žlté sú však najskôr mladší listy.

Typickým prejavom nedostatku železa (Fe) je tzv. chloróza, tzn., že listy sú na konci výhonkov svetlozelené až žiarivo žlté. 

U mangánu (Mn) sa pri jeho nedostatku tvoria svetložlté až tmavohnedé škvrny medzi žilnatinou čepele stredných až horných listov. Silne zaostáva i rast koreňov. Najmä výrazné sú tieto príznaky u uhoriek.

Pri nedostatku bóru (B) odumierajú vrcholky mladých výhonkov, mladé listy sú často zkučeravené a krehké. Spočiatku majú tmavozelenú až modrozelenú farbu, neskôr blednú a odumierajú. Kvety sa nezakladajú alebo sa nevyvíjajú. U ovocia sa objevuje krenčenie a pehovitosť.

Až belavé zfarbenie aj stáčanie, príp. zakrivenie najmladších listov je prejavom nedostatku medi (Cu). Tiež tvorba kvetov je omedzená. Častým príznakom je aj vädnutie.

Nedostatok zinku (Zn) sa prejavuje zosvetlením listov (blednutie) medzi žilkami na čepeli mladých listov, ktoré zostávajú malé a zkrútené. Môže vyústiť až v neplodnosť stromov.

Príznaky nedostatku molybdénu (Mo) sú podobné ako u dusíka. Staršie a strednestaré listy sú zpočiatku modrozelené, neskôr svetlozelené až žlté. Zhnednutím odumierajú. Rastliny nekvitnú a prestávajú rásť. U karfiólu dochádza k tzv. „vyslepnutiu“ — nevytvárajú sa kvetné ružice.

2. Príznaky nadbytku živín

Nielen nedostatočný príjem živín, ale aj ich nadbytočné hromadenie v rastlinách (nazývané luxusný konzum), má negatívny dopad na rastliny.
Príčinou sú väčšinou chyby, ktorých sme sa pri hnojení dopustili. Nadbytočný príjem jednej  alebo viacerých živín často vedie i k zníženému príjmu iných
živín (dôsledok antagonizmu).

Pri luxusnom príjme živín sa znižuje nielen intenzita rastu a tvorba produktov, ale zhoršuje sa aj ich kvalita. Vývážená výživa rastlín je nesmierne dôležitá. Príznaky nadbytku živín na rastlinách s prejavmi už toxického pôsobenia, ktoré rôzne poškodzuje orgány rastlín a ich funkcie.

Na záhradkách drobných pestovateľov môže najľahšie dôjsť „predávkovaním“ k nadmernému príjmu dusíka (N). Aj keď príznaky nie sú tak výrazné ako u nedostatku dusíka, prejavuje sa jeho nadbytok príliš bujným rastom tmavozelenej listovej hmoty a omedzenou tvorbou kvetov a plodov. Kvalita pozberaných produktov je znížená najmä v dôsledku vysokého obsahu dusičňanov (nitrátov).

S nadbytkom fosfóru (P) sa stretávame zriedka. Môže sa prejaviť príznakmi nedostatku železa (Fe) či zinku (Zn), ktorých príjem potláča.
Nadbytok draslík (K) sa väčšinou prejavuje u rastlín tým, že je omedzený príjem horčíka (Mg) a vápnika (Ca).  Priamy nadbytok vápnika (Ca) v rastlinách nie je známy. „Prevápnenie sa však prejavuje v zníženom príjme predovšetkým železa a rastliny trpia chlorózou. Nadbytok horčíka (Mg) je spravidla doprevádzaný nedostatkom vápniku, ktorý sa prejavuje popísanými príznakmi na výhonkoch i koreňoch.  Príznaky nadbytku síry (S) sú najčastejšie známe u ihličňanov ako emisné škody z atmosferického spádu v blízkosti zdrojov spaľovania produktov s vyšším obsahom síry.

U mikroelementov (stopových prvkov), kde je vo výžive rastlín rozmedzie medzi nedostatkom, optimom a nadbytkom veľmi úzke, môže „predávkovanie ľahko vyvolať  poznateľné poškodenie rastlín. U bóru (B) je napríklad charakteristické zožltnutie špičiek listov, ktoré sa neskôr rozšírí a zmení na zhnednutie celého listu. Prebytok medi (Cu) sa väčšinou prejaví príznakmi nedostatku železa. Na prebytok mangánu (Mn) sú citlivé hlúboviny a u uhoriek sa zfarbuje žilnatina starších listov červenohnedo a tmavočerveno. Zlaté a oranžovožlté chlorózy u rajčín sú príznakom nadbytku molybdénu (Mo). Príznaky nadbytku zinku (Zn) zodpovedajú príznakom nedostatku buď železa alebo mangánu. Naproti tomu je chloróza okrajov listov, zhnednutie a odumretie, napríklad u ríbezlí, príznakom nadbytku chlóru (CI).

3. Ďalšie negatívne dopady chýb vo výžive záhradných plodín

Správna vyvážená výživa rastlín zvyšuje ich odolnosť (rezistenciu) voči chorobám, škodcom a extrémnym klimatickým výkyvom. Rastliny, ktoré trpia nedostatkom alebo nadbytkom niektorých živín, majú pri rovnakom infekčnom tlaku menšiu odolnosť voči napadnutiu. Tak napríklad nadbytok dusíka (N) v rastlinách umožňuje silnejšie napadnutie rastlín múčnatkou, nedostatok fosfóru (P) a draslíka (K) má za následok menšiu odolnosť voči hrdzi. Pri nedostatku draslíka sa v listoch zvyšuje obsah cukrov, ktorý podporuje napadnutie voškami. U plodín vystavených mrazom má nedostatočný obsah draslíka za následok menšiu odolnosť. Rastliny, ktoré neboli v mladosti dostatočne vyživené fosfórom, znášajú horšie chlad. Nedostatky vo výžive, ktoré majú za následok nedostatočný rozvoj koreňov (napríklad vápnik), zvyšuje nebezpečie zasychania, lebo rastlina svojími koreňmi nedorástla do hlbších vlhších vrstiev pôdy. Tiež nedostatok draslíka v pletivách rastlín má za následok zhoršenie hospodárenia s vodou, tzn. menšia odolnosť voči prísuškom.

Nedostatky v kvalite produktov záhradných plodín majú svoj pôvod veľmi často v nevyváženej výžive rastlín. Dnes najčastejšie medzi pestovateľmi diskutovaný problém je nadmerný obsah nitrátov v záhradných produktoch. V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené najvyššie prípustné hodnoty obsahu dusičňanov v zelenine podľa súčasných smerníc. Uvedené hodnoty budú v ďalších rokoch postupne upresňované, a preto doporučujeme riadiť sa príslušnými aktualizovanými smernicami. Ku škodlivému hromadeniu nitrátov v rastlinách dochádza, ak príjem dusíka nie je vyvážený príjmom ostatných živín (alebo i svetla, tepla, vody). Pri tomto tzv. luxusnom konzume dusíka nemôže byť jeho nitrátová (dusičňanová) forma spracovaná na žiadúcu a užitočné dusíkaté látky (bielkoviny a pod.), takže nitrátový dusík je vlastne pre chyby vo výžive nezpracovaný a nezabudovaný. Platí preto zásada, že čím lepšie vieme rastliny živiť (aby netrpeli nedostatkom žiadnej zo živín), tým väčšie množstvo dusíka môže rastlina prijať, bez toho, že dôjde k hromadeniu nitrátov, a tým vyššiu a kvalitnejšiu úrodu môžeme dosiahnuť.

Nadbytok dusíka a predovšetkým nedostatok draslíka, ale i nadbytok chlóru či vápnika, nám zhoršujú konzumnú kvalitu, ale i skladovateľnosť zemiakov. Dostatok fosfóru zaručuje vyzrelosť hľúz. Nedostatok vápnika zhoršuje kvalitu jabĺk . Existuje rada ďalších viac či menej nepriaznivých dopadov vyvolaných nedostatkom či nadbytkom živín, a preto je stúpajúci záujem záhradkárov o správnu výživu záhradných plodín úplne na mieste.

Najvyššie prípustné obsahy dusičňanov v mg NaNO3 na 1kg

Šalát ranný

2500

Šalát poľní, špenát

1000

Mrkva zväzková

1000

Mrkva poľná

500

Petržlen, zelér

500

Redkvička skorá

3000

Redkvička poľná

1500

Červená repa (cvikla)

3000

Kel skorý, poľný, ružičkový

600

Kapusta skorá, neskorá

600

Karfiól

600

Kaleráb skorý

1500

Kaleráb poľný

600

Hrach, fazuľa

300

Paprika, rajčina (paradajka)

400

Uhorky skoré

400

Uhorky neskoré

200

Cesnak s vňaťou, suchý

200

Cibuľa jarná, zimná, pór

100

Nákup v eshope