Prejavy nedostatkov vo výžive rastlín

Obsah

  Jednotlivé druhy záhradných plodín, ale aj ich odrody majú špecifické, geneticky podmienené požiadavky na živiny.  Na každé vybočenie z tohto biologického pravidla reagujú rastliny  negatívne spomalením rastu, znížením výnosu, zhoršením kvality, znížením odolnosti proti chorobám i škodcom, ochoreniam av krajnom prípade aj odumretím. Stačí menší alebo väčší nedostatok či nadbytok v príjme jedinej živiny a už je rastlina obmedzená vo svojej výkonnosti. 
  Našťastie si rastliny na úrodných pôdach dokážu drobné „závady“ pri príjme živín „opraviť“. Miernemu nadbytku či nedostatku dokážu na dobrej pôde, ktorá je v tzv. starej sile živín, čeliť. Akonáhle je však táto schopnosť vyčerpaná, dochádza k poruchám vo výžive rastlín. 
  Čím väčšie sú chyby vo výžive, tým výraznejšie sú dôsledky. Drobnejšie|nedostatky sa počas vegetácie na rastlinách väčšinou neprejavujú pre ľudské oko dosť výraznejšími príznakmi. Dajú sa však veľmi dobre zistiť chemický manorganickým rozborom rastlín  alebo ich častí (napr. listov).
Väčšie nedostatky sa prejavujú na vonkajšom vzhľade rastlín zmenami, ktoré oku záhradkára neujdú.

1. Príznaky nedostatkov živín

Dôležitým znakom hlbšieho nedostatku živín je pri zrakovom posúdení (tzv. vizuálnych diagnostických metód) miesto výskytu príznakov na vonkajšej strane rastliny.

Ak sa príznaky nedostatku vyskytujú v počiatočnom období:
a) na znladších listoch, potom chýba rastline železo alebo zinok, meď či bór;
b) na starších listoch, potom chýba rastline buď dusík alebo fosfor, draslík alebo
horčík.

Pri nedostatku dusíka (N) rastliny zle rastú, zostávajú malé a skôr zrejú, plody sú malé a je ich málo. Spočiatku sú listy svetlo zelené, neskôr až žlté, popr. aj červenkasté, staršie listy často predčasne opadávajú.

Aj pri nedostatku fosforu (P) rastliny zaostávajú v raste, sú malé a zakrpatené. Kvety sa zle oplodňujú, plody zle dozrievajú a sú kyslé. Staršie listy sú šedozelené, z časti aj červenkasté a predčasne opadávajú. Ak rastliny trpia nedostatkom draslíka (K), je narušený vodný režim, takže listy, príp. celé rastliny, majú zvädnutý vzhľad. Okraje list blednú až hnedú (najskôr u starších), listové vrcholy sa niekedy skrúcajú dovnútra. Výhonky vetiev pri stromoch zasychajú, plody sú malé, nemajú dobrú chuť a nie sú trvanlivé.

Pri nedostatku vápnika (Ca) sa prestáva tvoriť koreňové vlášanie a staré korene hnednú, neskôr zahnívajú a odumierajú. Okraje mladších listov sú vyblednuté, staršie naopak tmavo zelené. Najmä kôstkoviny a škrupiny trpia klejotokom a rakovinou.

Príznaky nedostatku horčíka (Mg) sú veľmi typické. Najskôr na starších listoch vznikajú medzi zelenou žilnatinou čepele žlté miesta vedľa tmavo zelených. Zhluky zeleného chlorofylu pripomínajú korálky navlečené na šnúrke. Táto mozaika prechádza neskôr v súvislej pruhovitej chlorózy (až nekrózy) u jednoklíčnolistových a škvrnitej u dvojklíčnolistových. Pri silnom nedostatku sa príznaky objavujú aj na mladších listoch.

Nedostatky síry (S) sa prejavujú podobne ako u dusíka. Svetlozelené až žlté sú však najskôr mladšie listy.

Typickým prejavom nedostatku železa (Fe) je tzv. chloróza, tzn., že listy sú na konci výhonkov svetlozelené až žiarivo žlté.

Pri mangáne (Mn) sa pri jeho nedostatku tvoria svetlo žlté až tmavo hnedé škvrny medzi žilnatinou čepele stredných až horných listov. Silne zaostáva aj rast koreňov. Najmä výrazné sú tieto príznaky pri uhorkách.

Pri nedostatku bóru (B) odumierajú vrcholky mladých výhonkov, mladé listy sú často kučeravé a krehké. Spočiatku majú tmavo zelenú až modrozelenú farbu, neskôr blednú a odumierajú. Kvety sa nezakladajú alebo sa nevyvíjajú. Pri ovocí sa objavuje krenčenie a pehovitosť.

Až belavé sfarbenie aj stáčanie, popr. zakrivenie najmladších listov je prejavom nedostatku medi (Cu). Tiež tvorba kvetov je obmedzená. Častým príznakom je aj vädnutie.

Nedostatok zinku (Zn) sa prejavuje presvetlením listov (blednutia) medzi žilkami na čepeli mladých listov, ktoré zostávajú malé a skrútené. Môže vyústiť až do neplodnosti stromov.

Príznaky nedostatku molybdénu (Mo) sú podobné ako u dusíka. Staršie a stredné listy sú spočiatku modrozelené, neskôr svetlo zelené až žlté. Zhnednutím odumierajú. Rastliny nekvitnú a prestávajú rásť. U karfiolu dochádza k tzv. „vyslepnutie“ — nevytvára sa kvetná ružica.

2. Príznaky nadbytku živín

Nielen nedostatočný príjem živín, ale aj ich nadbytočné hromadenie v rastlinách (nazývané luxusný konzum), má negatívny vplyv na rastliny.
Príčinou sú väčšinou chyby, ktorých sme sa pri hnojení dopustili. Nadbytočný príjem jednej alebo viacerých živín často vedie aj k zníženému príjmu iných
živín (dôsledok antagonizmu).

Pri luxusnom príjme živín sa znižuje nielen intenzita rastu a tvorba produktov, ale zhoršuje sa aj ich kvalita. Príznaky nadbytkov živín na rastlinách sú prejavmi už toxického pôsobenia, ktoré rôzne poškodzuje orgány rastlín a ich funkciu.

V záhradkách drobných pestovateľov môže najľahšie dôjsť „predávkovaním“ k nadmernému príjmu dusíka (N). Aj keď príznaky nie sú také výrazné ako pri nedostatku dusíka, prejavuje sa jeho nadbytok príliš bujným rastom tmavozelenej listovej hmoty a obmedzenou tvorbou kvetov a plodov. Kvalita zberaných produktov je znížená najmä v dôsledku vysokého obsahu dusičnanov (nitrátov).

S nadbytkom fosforu (P) sa stretávame zriedka. Môže sa prejaviť príznaky nedostatku železa (Fe) alebo zinku (Zn), ktorých príjem potláča.
Nadbytok draslíka (K) sa väčšinou prejavuje u rotlín tým, že je obmedzený príjem horčíka (Mg) a vápnika (Ca). Priamy nadbytok vápnika (Ca) v rastlinách nie je známy. „Prevápnenie sa však prejavuje v zníženom príjme predovšetkým železa a rastliny trpia chlorózou. Nadbytok horčíka (Mg) je spravidla sprevádzaný nedostatkom vápnika, ktorý sa prejavuje popísanými príznakmi na výhonkoch i koreňoch. Príznaky nadbytku síry (S) sú najčastejšie známe u ihličnanov ako imisné škody z atmosférického spadu v blízkosti zdrojov spaľovania produktov s vyšším obsahom síry.

Pri mikroelementoch (stopových prvkoch), kde je vo výžive rastlín rozmedzie medzi nedostatkom, optimom a nadbytkom veľmi úzke, môže „predávkovanie ľahko vyvolať znateľné poškodenie rastlín. U bóru (B) je napríklad charakteristické zožltnutie špičiek listov, ktoré sa neskôr rozšíria a zmenia na zhnednutie celého listu. Prebytok medi (Cu) sa väčšinou prejavia príznakmi nedostatku železa. Na prebytok mangánu (Mn) sú citlivé hlúboviny a pri uhorkách sa sfarbuje žilnatina starších listov červenohnedo a tmavočerveno. Zlaté a oranžovožlté chlorózy u paradajok sú príznakom nadbytku molybdénu (Mo). Príznaky nadbytku zinku (Zn) zodpovedajú príznakom nedostatku buď železa alebo mangánu. Naproti tomu je chloróza okrajov listov, zhnednutie a odumretie, napríklad pri ríbezliach, príznakom nadbytku chlóru (CI).

3. Ďalšie negatívne dopady závad vo výžive záhradných plodín

Správna vyvážená výživa rastlín zvyšuje ich odolnosť (rezistenciu) voči chorobám, škodcom a extrémnym klimatickým výkyvom. Rastliny, ktoré trpia nedostatkom alebo nadbytkom niektorých živín, majú pri rovnakom infekčnom tlaku menšiu odolnosť voči napadnutiu. Tak napríklad nadbytok dusíka (N) v rastlinách umožňuje silnejšie napadnutie rastlín múčnatkou, nedostatok fosforu (P) a draslíka (K) má za následok menšiu odolnosť voči hrdzam. Pri nedostatku draslíka sa v listoch zvyšuje obsah cukrov, ktorý podporuje napadnutie voškami. U plodín vystavených mrazom má nedostatočný obsah draslíka za následok menšiu odolnosť. Rastliny, ktoré neboli v mladosti dostatočne živené fosforom, znášajú horšie chlad. Nedostatky vo výžive, ktoré majú za následok nedostatočný rozvoj koreňov (napríklad vápnik), zvyšujú nebezpečenstvo zasychania, pretože rastlina svojimi koreňmi nedorástla do hlbších vlhších vrstiev pôdy. Tiež nedostatok draslíka v pletivách rastlín má za následok zhoršenie hospodárenia vodou, tzn. menšia odolnosť voči prísuškom.

Nedostatky v kvalite produktov záhradných plodín majú svoj pôvod veľmi často v nevyváženej výžive rastlín. Dnes najčastejšie medzi pestovateľmi diskutovaný problém je nadmerný obsah nitrátov v záhradných produktoch. V nižšie uvedenej sú uvedené najvyššie prípustné hodnoty obsahu dusičnanov v zelenine podľa súčasných smerníc Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva poľnohospodárstva. Uvedené hodnoty budú v ďalších rokoch postupne upresňované, a preto odporúčame riadiť sa príslušnými aktualizovanými smernicami. K škodlivému hromadeniu nitrátov v rastlinách dochádza, ak príjem dusíka nie je vyvážený príjmom ostatných živín (alebo aj svetla, tepla, vody). Pri tomto tzv. luxusnom konzume dusíka nemôže byť jeho nitrátová (dusičnanová) forma spracovaná na žiaduce a užitočné dusíkaté látky (bielkoviny ap.), takže nitrátový dusík je vlastne pre závady vo výžive nespracovaný a nezabudovaný. Platí preto zásada, že čím lepšie vieme rastliny živiť (aby netrpeli nedostatkom žiadnej zo živín), tým väčšie množstvo dusíka môže rastlina prijať bez toho, že dôjde k hromadeniu nitrátov, a tým vyšší a akostnejší výnos môžeme dosiahnuť.

Nadbytok dusíka a predovšetkým nedostatok draslíka, ale aj nadbytok chlóru či vápnika, nám zhoršujú konzumnú kvalitu, ale aj skladovateľnosť zemiakov. Dostatok fosforu zaručuje vyzretosť hľúz. Nedostatok vápnika zhoršuje kvalitu jabĺk (chrenčenie). Existuje mnoho ďalších viac či menej nepriaznivých dopadov vyvolaných nedostatkom či nadbytkom živín, a preto je stúpajúci záujem záhradkárov o správnu výživu záhradných plodín úplne na mieste.

Najvyššie prípustné obsahy dusičnanov v mg NaNO3 na 1kg

Šalát ranný

2500

Šalát poľný, špenát

1000

Mrkva zväzková

1000

Mrkva poľná

500

Petržlen, zeler

500

Reďkovka ranná

3000

Reďkovka poľná

1500

Červená repa

3000

Kel skorý, poľný ružičkový

600

Kapusta skorá, neskorá

600

Karfiol

600

Kaleráb rané

1500

Kaleráb poľný

600

Hrach, fazuľa

300

Paprika, paradajky

400

Uhorky skoré

400

Uhorky neskoré

200

Cesnak s vňaťou, suchý

200

Cibuľa zelenáčka, suchá, pór

100

Prejavy nedostatkov vo výžive rastlín