Výživa rastlín

Výživa rastlín

Obsah

1. Výživa rastlín

Rastliny potrebujú k svojmu rastu a vývoju nielen svetlo, teplo, vzduch, vodu, ale i celý rad látok, ktoré súhrnne nazývame živiny. Sú to chemické látky, ktoré pre životné pochody rastlín sú nevyhnutné. Pritom každá z nich má svoju špecifickú nezastupiteľnú úlohu stavebnú alebo funkčnú.

Nevyhnutných rastlinných živín je celkom 16 a rastlina ich prijíma koreňmi, príp. listami zo svojho vegetačného prostredia.

Delíme ich na:

Uhlík - výživa rostlin

Uhlík

(C), ktorý rastlina získava z dioxidu uhlíku prítomného v ovzduší

Vodík - výživa rostlin

Vodík

(H) ktorý získava rastlina rozštiepením z vody

Kyslík - výživa rostlin

Kyslík

(O), ktorý pochádza tiež z ovzdušia

Minerální látky - výživ rostlin

Minerálne látky

(živiny), ich hlavým zdrojom je pôda a do pôdy dodané hnojivá.

Vedľa rastlinných živín sú prijímané ešte ďalšie chemické prvky, ktoré sú v prostredí prítomné. Rastliny ich však ku svojmu životu nepotrebujú.

2. Živiny a ich úloha v živote rastlín

Každá živina má špecifické funkcie v rastlinách, ktoré nemožno inými živinami nahradiť. Buď sú “stavebnými kameňmi” organických látok (sacharidov či cukrov, lipidov či tukov a dusíkatých látok, predovšetkým bielkovín), alebo sú nevyhnutné pre chemické procesy, v ktorých sa uvedené organické látky tvoria.

Funkcie živín v rastlinách sú nielen zložité a rozmanité, ale i mnohopočetné a často u odlišných druhov rozdielne výrazné. Preto tiež nároky rôznych záhradných plodín na živiny sú rozdielne.

3. Základné funkcie živín v rastlinách

výživa rastlín

Uhlík (C), kyslík (O) a vodík (H)

živiny, ktoré sú potrebné k tvorbe všetkých organických zložiek tela rastlín. Sú súčasťou sacharidov, tukov, bielkovín, vlákniny, organických kyselín atď.

výživa rastlín

Dusík (N)

je nielen podstatnou zložkou bielkovín, ale aj enzýmov, chlorofylu, vitamínov a pod. Podporuje predovšetkým rast výhonkov a tvorbu zelenej listovej hmoty. Pri poruchách tvorby bielkovín sa dusík hromadí v nežiadúcej nitrátovej forme (dusičňany).

výživa rastlín

Fosfór (P)

je predovšetkým súčasťou zásobných bielkovín a nevyhnutným pre hromadenie, prenos a uvoľňovanie energie v rastlinách. Urýchľuje vývoj a zrelosť, zvyšuje odolnosť proti nízkym teplotám, podporuje rozvoj koreňového systému a veľmi priaznivo ovplyvňuje biologickú hodnotu osív a sadzby.

živiny

Draslík (K)

je nevyhnutný pre celý rad biochemických procesov. Najsilnejší je jeho vplyv na vodný režim rastlín. Zvyšuje v rastlinných produktoch obsah cukru, škrobu, celulózy a niektorých vitamínov. Pri jeho dostatku sú skladovacie straty hľuznatých a dužinatých plodov nižšie a odolnosť rastlín proti napadnutiu chorobami vyššia. Podieľa sa i na aktivácii enzýmov.

živiny

Vápnik (Ca)

priaznivo pôsobí predovšetkým na rast a funkcii koreňov. Zvyšuje predpoklady k opeľovaniu semenných plodín.

živiny

Horčík (Mg)

je dôležitý pri premene svetelnej energie na energiu chemickú v procese fotosyntézy, a preto i nezastupiteľnú zložku listovej zelene (chlorofylu). Je stavebnou zložkou i iných organických látok a aktivátorom niektorých enzýmov.

živiny

Síra (S)

je súčasťou bielkovín, ale i rastlinných olejov, vitamínov a enzýmov.

Železo

Železo (Fe)

sa podieľa na mnohých funkciách, napr. pri stavbe chlorofylu, premene dusíkatých látok a tvorbe enzýmov (ktoré urýchľujú chemické reakcie v rastlinách). Tak napríklad listy rajčiny obsahujú pri dostatku železa na gram čerstvej hmoty 3,25 mg chlorofylu, zatiaľ čo pri nedostatku iba 0,25 mg

výživa rastlín

Mangán (Mn)

podporuje činnosť enzýmov a mnohých dôležitých reakcií

Bór

Bór (B)

podporuje diferenciáciu buniek. Zvyšuje produkciu semien (stimuláciu procesov oplodnenia) a pôsobí pri premiestňovaní cukrov.

Měď

Meď (Cu)

pôsobí významne pri fotosyntéze a pri regulácii vodného režimu v rastlinách.

Zinek

Zinok (Zn)

je prítomný v mnohých enzýmoch a niektoré ďalšie aktivizuje.

Molybden

Molybdén (Mo)

podporuje predovšetkým činnosť hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), ktoré u bôbovitých plodín (strukovín, ďatelina) biologicky držia a rastliny zásobujú vzdušným dusíkom. Významná úloha pripadá molybdénu tiež pri redukcii nitrátov (najmä v špenáte).

4. Príjem živín u rastlín

Uhlík, vodík a kyslík, ktorých zdrojom je CO2, H2O a O2, sú základné stavebné kamene organických látok, vytváraných v rastline a ich príjem
prebieha takto:

CO2

Dioxid uhlíka (CO2) prijíma rastlina listami zo vzduchu. Pochádza z dýchacej činnosti rastlín a živočíchov, mikrobiologického rozkladu organickej hmoty
a zo spaľovanie fosílnych zdrojov energie (uhlia, oleja). 

Produkcia CO2 v pôde (činnosťou mikroorganizmov a koreňového systému rastlín) je tým intenzívnejšia, čím vyššia je biologická aktivita pôdy. Tá je silne podmienená spôsobom hospodárenia na pôde (predovšetkým dostatočným organickým hnojením a prevzdušňovaním pôdy). Produkcia CO2 z 1 áru pôdy sa pohybuje od 10 do 50 g za hodinu. V ovzduší uzavretých priestorov skleníkov možno obsah dioxidu uhličitého (CO2) zvýšiť spaľovaním špeciálnych brikiet alebo vypúšťaním stlačeného CO2 v bombách (zhruba do koncentrácie 0,3 %).

Príjem z listov sa deje cez prieduchy, ktorých mechanizmus otvárania a zatvárania je riadený nie len životnými pochodmi rastlín, ale aj svetelnými, vlhkostnými a teplotnými pomermi. Pri optimálnych svetelných, vlhkostných a teplotných podmienkach je príjem dioxidu uhličitého najvyšší.

O2

Kyslík (O), prijímaný rastlinami zo vzduchu, je pre ich život fyziologicky rovnako významný ako dioxid uhličitý. Pripadá mu nezastupiteľná úloha pri energetickom metabolizme (uvoľňovanie energie z asimilátov pri dýchaní – disimilácii).

Kyslík je prijímaný jednak prieduchmi v listoch rastlín, ale i koreňmi, kde je nevyhnutný pre dýchanie koreňov. O dostatočný prístup kyslíku do pôdy sa preto staráme vhodným obrábaním, zvlášť ťažších, zlievavých zemí. Nedostatok kyslíka v pôde spôsobuje aj straty dusíka únikom do ovzdušia (tzv. denitrifikáciou) a znížením príjmu všetkých živín koreňmi rastlín.

H2

Vodík (H) rastlina získava z prijatej vody.
Zatiaľ čo živiny C, O, H sa podieľajú na tvorbe organickej hmoty rastlín a fyziologických pochodoch vo väčších objemoch, zbývajúce živiny sa nachádzajú v sušine rastlín v malej koncentrácii (maximálne do 12 %). Súhrnne
ich nazývame minerálnymi živinami, pretože všetky tieto anorganické látky  sa nachádzajú tiež v pôdnych mineráloch.

Delíme ich na základné

Dusík

Dusík (N)

Fosfor

Fosfor (P)

Vápník

Vápnik (Ca)

Hořčík

Horčík (Mg)

ostatné, z ktorých najdôležitejšie sú: síra (S), železo (Fe), chlór (CI), sodík (Na) a stopové prvky: bór (B), mangán (Mn), meď (Cu), zinok (Zn), molybdén (Mo).

Minerálne živiny prijímajú rastliny v prevažnej väčšine rozpustené vo vode, z takzvaného pôdneho roztoku, svojimi koreňmi. Pri príjme minerálnych živín majú rastliny určitú schopnosť výberu. To znamená, že z pôdneho roztoku, v ktorom sú v primeranom množstve prítomné všetky živiny, rastliny prijímajú viac tie, ktorých viac potrebujú. To však platí len za predpokladu, že koncentrácia živín (alebo niektoré živiny) nie je príliš vysoká. V tom prípade sa totiž poruší aktívny mechanizmus selektívneho príjmu živín a rastlina je nútená prijímať pasívnym spôsobom. Pri ňom platí zásada, že čím vyššia je koncentrácia jednotlivých živín, tým rýchlejšie a vo väčšom množstve prenikajú do rastliny bez ohľadu na to, či ich rastlina potrebuje či nie. Intenzívny príjem jednej živiny potom potlačuje príjem ostatných živín. To vedie k narušeniu vyváženého príjmu živín.

Záhradkári poznajú účinky výberového príjmu živín ako účinok starej pôdnej sily a robia všetko, aby sa tento spôsob mohol plne uplatniť pri ich pestovaných záhradných plodinách. Starajú sa nielen o prívod organických hnojív do pôdy a otupovanie kyslej pôdnej reakcie vápnením, ale aj  o dobrú štruktúru pôdy a vhodný závlahový a vzdušný režim pôdy. Stručne povedané: snažia sa o trvalé zvyšovanie pôdnej úrodnosti. To je totiž základným predpokladom starej pôdnej sily. Aby sa táto “sila” mohla uplatniť na vytvorenie vysokých a akostných výnosov záhradných plodín, je nutné hnojiť. Odber živín vysokými úrodami, je tak vysoký, že bez hnojenia by sa pôda na našej záhradke skoro vysilila.

Odber živín niektorými záhradnými plodinami (v g na 1 m2)

hnojení hlávkového zelí

Hlávkova kapusta

N: 15g
P: 2,2g
K: 18,7g
Ca: ?
Mg: ?

hnojení květáku

Karfiól

N: 20g
P: 2,5g
K: 17g
Ca: 10g
Mg: 1,5g

hnojení rajčat

Rajčina (paradajka)

N: 10g
P: 3,2g
K: 16g
Ca: 8g
Mg: 1,2g

hnojení cibule

Cibuľa

N: 9g
P: 2,1g
K: 12g
Ca: 4,5g
Mg: 1,5g

Rastliny bôbovité (strukoviny a ďatelina) majú zvláštnu schopnosť prijímať dusík tiež zo vzduchu, a to prostredníctvom tzv. hrčkotvorných baktérií, ktoré sa v pôde vytvoria na korienkoch. Ich tvorbu môžeme podporiť tzv. očkovacími látkami. (Prípravok sa nazýva Rhizobin.) Očkujeme ním osivo alebo pôdu na tých pozemkoch, kde sa príslušný druh buď ešte vôbec nikdy nepestoval, alebo už pred dlhou dobou.

Rastliny prijímajú cez určité živiny rozpustené vo vode v značne zriedené (0,2 až 0,5 %). Živiny prenikajú predovšetkým listovú pokožkou a aktívnym transportom pomocou nosičov skrze membrány až do vnútorného priestoru bunky (vakuoly). Tento spôsob príjmu živín skrze listy rastlín nazývame mimokoreňovou výživou.

Pri tomto spôsobe výživy živiny vstupujú do rastliny veľmi rýchlo, takže môžu byť bezprostredne využité pre tvorbu organických látok. Najvyšší stupeň využitia (utilizácie) je dosahovaný u tých živín, ktorých má rastlina nedostatok.

Vstup živín do listov je tak rýchly, že niektoré preniknú už behom niekoľko hodín. Prevedené sledovania vo výskume ukázali, že behom 1 až 4 hodín je prijaté už 50 %  dodaného dusíka a behom 5 hodín 50 % horčíka alebo sodíka. Pomalšie (do 3 až 5 dní) je prijímaný draslík, fosfor a vápnik. Ale aj tieto doby sú v porovnaní s príjmom “cez korene” podstatne kratšie.

Tiež stupeň využitia živín “skrze listy” je dvojnásobne až trojnásobne vyšší ako cez pôdu. K rýchlemu a veľmi dobrému príjmu živín skrze listy prispieva nižšia teplota vzduchu a vyššia relatívna vzdušná vlhkosť. Rovnako  po daždi alebo pri použití takzvaných namáčadiel povrch listov živiny ľahšie prepustí.

5. Využitie prijatých živín

Živiny prijaté rastlinami sú využité k zložitým biologickým pochodom, ktorých výsledkom je rast a vývoj rastlín dovŕšený vytvorením žiadúcich produktov. Odborne hovoríme o realizáacii genetického programu príslušného druhu a odrody záhradných plodín. Čím lepšie odpovedá príjem živín nárokom a vegetačnému rytmu rastlín, tým bohatšiu a kvalitnejšiu môžeme očakávať úrodu. 

Tento pomer je špecifický pre jednotlivé druhy, príp. odrody plodín a mení sa v určitom rozmedzí i behom vegetácie. Tak napríklad pri väčšine plodín je optimálny pomer dusíka k fosforu u mladých rastlín širší (na jednotku fosforu pripadá viac dusíka) než u starších rastlín. Význam vhodného pomeru prijímaných živín na úspech pestovania záhradných plodín možno ukázať napríklad na výsledkoch pokusu s rajčinami.

Vplyv pomeru prijatých živín na úrodu rajčín

Pomer živín 50%

Pomer N=100 P=5,3 K=49,6

Počet plodov na rastline: 13,8g
Priemerná hmotnosť plodu: 60,3g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 779g

Pomer živín 75%

Pomer N=100 P=7,4 K=64,8

Počet plodov na rastline: 16,6g
Priemerná hmotnosť plodu: 74,2g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 1103g

Pomer živín 100%

Pomer N=100 P=10,2 K=78,1

Počet plodov na rastline: 20,3g
Priemerná hmotnosť plodu: 76,6g
Hmotnosť červených plodov na 1 rastline: 1453g

Z tabuľky je veľmi dobre vidno, že pri nedostatočnom príjme fosforu (P) a draslíka (K) sa urodilo menej a menších plodov, takže konečný výnos bol takmer o polovinu nižší.

V celkom jednoduchom pravidle, že rastliny majú v súlade s ich potrřebami prijať živiny vo vyváženom pomere, aby poskytli vysokú a dobrú úrodu, spočíva úspech všetkých tých záhradkárov, ktorí zvládli „abecedu výživy rastlín a hnojenia”.

Všetci dobre vieme, že dopracovať sa k úspechu na tomto úseku vyžaduje nielen osvojenie si určitých hnojárskych opatrení, ale aj “nahliadnutie pod pokrievku tajov chemických a biologických pochodov v pôde, rastline či hnojivách”, čiže i štúdium odbornej literatúry, lebo pri optimalizácii výživy rastlín je nutné vziať do úvahy nielen nároky plodín a vlastnosti hnojív, ale i vlastnosti pôdy, spôsob jej obrábania, vplyv poveternostných podmienok  i ďalších činiteľov, ako je zrejmé z nasledujúcej kapitoly, zaoberajúcej sa vplyvmi pôsobiacimi na príjem živín.

6. Čo všetko pôsobí na príjem živín

Nie je tomu tak dávno, kedy sme sa domnievali, že na príjem živín rastlinami našich záhradiek pôsobí hlavne živiny, ktoré dodáme priamo k pestovanej plodine. Chemické rozbory rastlín, ktoré sa v posledných rokoch prevádzali aj u záhradných plodín, poopravili naše skoršie predstavy. Napríklad mrkva hnojená 9,0 g dusíka, 1,8 g fosforu a 10,0 g draslíka odobrala z pôdy ďaleko viac živín, ako z dodaných hnojív. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že v záhradných pôdach pravidelne hnojených organickými aj minerálnymi hnojivami sú vysoké obsahy živín v pôde, a že živiny z pôdnej zásoby sú lepšie prijímané.

O obsahu živín v pôde našich záhonoch na záhradke sa môžeme presvedčiť agrochemickým rozborom odobraného vzorku zeminy. Tak napríklad rozbor zo záhradnej pôdy pravidelne hnojenej ukázal, že do hĺbky 20 cm pripadá na 1 kg zeminy 260 mg P (fosforu), 510 mg K (draslíka) a 116 mg Mg (horčíka).  V prepočte na gramy a m2 je to 78 g P, 153g K a 35 g Mg. To je niekoľkonásobne viac, ako dodávame za rok v hnojivách. (Za veľmi vysokú dávku fosforu považujeme už 5 g P,20gKa 3 g Mg.)

Ukázali sme si, že rastliny čerpajú živiny ako z hnojív, tak aj z pôdnej zásoby. Hnojením poskytujeme živiny rastlinám, ale pretože môžu počas roku hnojenia prijať z dodaných hnojív len časť, zostávajúca časť prechádza do pôdnej zásoby (staré sily), z ktorej sú tieto živiny čerpané ďalšími plodinami. „Hnojíme teda priamo nielen rastliny, ale aj pôdu a skrze ňu následné plodiny.”

Z organických hnojív (hnoj, kompost) môžu rastliny v roku hnojenia prijať zhruba okolo 35 % dusíka, 25 % fosforu a 45 % draslíka. Z priemyslových hnojív je podiel živín prijatých v roku hnojenia vyšší, a to zhruba okolo 60 % dusíka, 25 % fosforu a 55 % draslíka. Stupeň využitia živín z hnojív je závislý nielen na vhodne zvolenom hnojárskom zákroku, ale i na rade ďalších činiteľov (druhu plodiny, pôdnej úrodnosti, poveternostných podmienkach). V dôsledku odlišného využitia a schopnosti pôd pútať jednotlivé živiny prechádzajúce, aj záhradkári k uplatňovaniu systému hnojenia, v ktorom hnojíme dusikatými hnojivami predovšetkým plodiny, zatiaľ čo ostatnými skôr pôdu, pôdne sily). Výsledky pokusov a mnohoročné skúsenosti ukázali, že i na záhradkách tento progresívny spôsob hnojenia prispieva k lepšiemu využitiu živín z hnojív pre tvorbu vysokých a dobrých výnosov.

Povedzme si niečo viac o hlavných príčinách, ktoré znižujú využitie živín z hnojív a pôdy.

Častou príčinou nízkeho využitia dusíka z ľahko rozpustných hnojív (ako ledok, močovina či kombinované hnojivá) je to, že používame miesto nízkych častých dávok jednorázové vysoké dávky. Z tejto môžu rastliny prijať zhruba o 40 % menej, než keď rovnaké množstvo dusík dodáme v tretinových dávkach trikrát behom vegetácie.

Je tomu tak preto, že veľké množstvo dusíka nemôžu rastliny naraz pohltiť a v pôde sa predovšetkým ledková forma dusíka zle púta. A tak pri prvom väčšom daždi alebo zálievke putuje neodobraný dusík do spodiny a ku škode nás všetkých kazí zdroje pitnej vody. Nielen naše, ale aj svetové normy považujú pitnú vodu za zdravotne nezávadnú pokiaľ nemá viac ako 50 mg nitrátov v 1 litru vody (pre kojencov je toto kritérium podstatne nižšie — pri 15 mg). Jednorázové vysoké dávky dusíka vyvolávajú väčšinou i zvýšený obsah nitrátov v rastlinách, najmä v zelenine, kde takisto človeku škodia. Preto záhradkári prechádzajú k stále častejšiemu prihnojovaniu záhradných kultúr malými dávkami dusíkatých hnojív v priebehu vegetácie.

Použitím listových hnojív urýchlime príjem živín, pretože napríklad dusík vo forme roztoku močoviny je uhorkami či rajčinami z 50 % prijatý už za 1 až 4 hodiny a horčík u jabloní z 20 % behom 1 hodiny.

Značný vplyv na príjem živín má pôdna reakcia. Väčšina živín má zníženú prístupnosť na kyslých i zásaditých pôdach. Veľmi výrazne reaguje napríklad fosfor (P) pri kyslej pôdnej reakcii (pod pH 5,0) a pri zásaditej (alkalickej) pôdnej reakcii (nad pH 7,0), kedy silne klesá prístupnosť tejto živiny pre rastliny. Preto aj účinok hnojenia rozpustnými formami fosforu (napríklad superfosfátom) je na takýchto pôdach nízky. Mangán (Mn) má prístupnosť v kyslých pôdach najväčší a bór (B) je naopak málo prístupný  len v kyslých pôdach.

Záhradné plodiny budú mať najvhodnejšie podmienky pre príjem živín vtedy, keď ich budeme pestovať na stanovištiach, kde pôdna reakcia bude zodpovedať ich požiadavkám. Pokiaľ tomu tak nie je, musíme urobiť vhodné opatrenia, tzn. otupiť vápnením kyslú pôdnu reakciu, príp. znížiť alkalickú pôdnu reakciu okyslením (rašelinou, fyziologicky kyslými hnojivami). Ďalším činiteľom, ktorý znižuje príjem živín je sucho. Pre nedostatok vody trpia rastliny väčšinou nedostatkom všetkých živín. V listoch jabloní bol v suchom roku obsah dusíka o 35 %, fosforu o 30% a draslíka o 33 % nižší ako v roku vlhšom. U jednotlivých plodín sa stretávame predovšetkým s nedostatkom fosforu, príp. bóru.

Broskvoň

Broskyňa

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 100%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 120%

Jabloň

Jabloň

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 271%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 125%

Sucho možno do značnej miery vyrovnať závlahou. Ovocné stromy mali pri zálievke vyšší obsah fosforu (P) i draslíka (K) v listoch v porovnaní s nezalievanými stromami.

Nadbytok vody — zamokrenie tiež vadí príjmu živín predovšetkým pre nedostatok vzduchu v pôde. Obdobné je to na pôdach zlievaných. Pancier (škrupina), ktorý sa vytvorí na povrchu pôdy, nielen že rastliny “dusí”, ale aj omedzuje ich výživu. Pokusy s travinami ukázali, že napr. u stoklasu bezosťového nedostatok vzduchu v koreňovej zóne znížil príjem živín zhruba o jednu štvrtinu. Však záhradkári dobre  poznajú “hnojivý” účinok kyprenie ubytej pôdy, po ktorom nasleduje vždy intenzívnejší príjem živín. V pokuse s rajčinami poklesom čiastkového tlaku kyslíku (O2) v živnom roztoku klesal príjem živín.

Odraz zníženého tlaku O2 v živnom roztoku na príjem živín rajčín

Zníženie tlaku O2 o 76%

P - Fosfór
Pomer živín 56%
K - Draslík
Pomer živín 75%

Zníženie tlaku O2 o 98%

P - Fosfór
Pomer živín 30%
K - Draslík
Pomer živín 37%

Bol študovaný aj vplyv svetla na príjem živín. Ukázalo sa, že pri znižovanej intenzite osvetlenia (obrázok 7), klesá všeobecne príjem živín. Najmenej býva znížený príjem draslíka. Zdá sa, že je ním do určitej miery kompenzovaný nedostatok dopadajúceho svetla. Nielen voda a svetlo, ale aj teplota pôdy pôsobia na príjem živín. Zníženie “príjmu v dôsledku chladu bolo pozorované predovšetkým u draslíka (K), ale i fosforu (P), zatiaľ čo relatívny príjem vápnika (Ca) a horčíka (Mg) sa zvýšil.

Ako bolo už uvedené, v pôde dostatočne zásobenej organickou hmotou (humusom) majú rastliny lepšie podmienky pre príjem živín a každý záhradkár vie, že na pôde nedostatočne organicky hnojenej je i účinok priemyslových hnojív nižší.

Uvádza sa, že pri pravidelnom organickom hnojení, je príjem živín z priemyslových hnojív zhruba o 44 % vyšší u dusíka (N), 33 % u fosforu (P), 65.% u draslíka (K), 12% u vápnika (Ca) a o 45 % u horčíka (Mg) v porovnaní s pôdou, ktorá nie je dlhšiu dobu organicky hnojená. Tiež predplodiny, ale aj burina  ovplyvňujú príjem živín. Je to spôsobené často jednostranným odčerpávaním niektorých živín z pôdy, ktorých nedostatok potom následne alebo súbežne plodiny pociťujú.

Pri príjme živín dochádza pri vyšších koncentráciách v pôdnom roztoku k vzájomnému ovplyvňovaniu, pri ktorom živina v relatívnom nadbytku potlačuje príjem niektorých iných živín. Tomuto javu hovoríme antagonizmus. Tak napríklad potlačuje vysoká koncentrácia draslíka (pri nadmernej aplikácii draselných hnojív a nedostatočnom hnojení horčíkom) príjem horčíka. V pokuse so zelérom zvýšila nadmerná dávka draselného hnojiva odber draslíka o 78 %, pri súčasnom znížení príjmu horčíka o 18 %.

Na druhej strane sa môžeme stretnúť aj s priaznivým vplyvom príjmu jednej živiny na príjem iných. Tento jav nazývame synergizmom. Najčastejšie k nemu dochádza pri plynulom hnojení dusíkom na pôdach dobre zásobených ostatnými živinami (v starej pôdnej sile). Značný vplyv na príjem živín má tzv. príjmová kapacita rastlín. Je daná objemom a aktivitou koreňov.

Dôležitý je novší poznatok, že dobre živené rastliny, ktoré netrpia nedostatkom jednej alebo viacerých živín, majú väčšiu príjmovú schopnosť. Tento vzťah sa prejavuje už od útlej mladosti rastlín, a preto sa staráme o to, aby už v osive či sadbe bol dostatok všetkých živín. Inými slovami povedané: Ak sa budeme starať o dobrý výživný stav materskej rastliny, budú i dcérske rastliny “vyzbrojené” pre lepší príjem živín už v počiatočnej vegetácii. Zaujímavý je poznatok, že listovými hnojivami môžeme korigovať a optimalizovať výživný stav rastlín, a tak zvýšiť ich príjmovú kapacitu. Tým možno aj vysvetliť nečakané prírastky výnosu a zlepšenie kvality pri vhodnom použití pomerne malého množstva živín v týchto moderných hnojivách.

7. Príjem živín v priebehu vegetácie

Nároky na živiny nie sú v priebehu vegetácie stále rovnaké. Pri klíčení potrebujú semená rastlín veľa vody, ale žiadne živiny. Získavajú ich zo zásob v semenách alebo hľuzách. Mladé rastliny majú vysoké nároky na živiny. Intenzívne ich prijímajú a využívajú k rastu. V dobe, kedy dochádza k vyvrcholeniu nárastu listovej plochy a začínajú sa tvoriť rezervné orgány (semena, buľvy a pod.), majú rastliny rovnako vysoké nároky na živiny, ale do značnej miery už špecifikované.

Dusík je v značnom množstve prijímaný pri tvorbe bielkovín, predovšetkým pri rozvoji listovej plochy. Potreba fosfóru vrcholí na začiatku rozvoja koreňového systému a na začiatku tvorby plodov a semien. Nároky na draslík sú najväčšie, keď sa tvoria glycidy potrebné pre rozvoj listovej hmoty a neskôr, keď sa tieto využívajú k vytváraniu rezervných látok.

V záverečnej fáze rastu ustáva intenzita príjmu živín, z časti sa dokonca opadaním listov alebo vylučovaním koreňmi do pôdy obsah živín v rastlinách znižuje. Výrazne to je najmä u viacročných plodín, kde značná časť živín sa sťahuje do rezervných orgánov.

Z relatívnej intenzity príjmu živín (N, P, K) u skorých zemiakov a neskorého kelu  je zrejmé, že skoré zemiaky v apríli prijali len nízke percento z celkového príjmu, zatiaľ čo najväčší podiel živín bol prijatý od mája  do júna. U neskorého kelu bolo nízke percento živín prijaté v máji, najvyššie naopak u dusíka (N) od augusta do novembra u fosforu (P) a draslíka (K) od augusta do novembra. Tomu je nutné prispôsobiť  tiež hnojenie, neprehnojovať mladé rastlinky a nenechať dospelé rastliny hladovať.

Príjem živín sa v náväznosti na tvorbu sušiny rastlinnej hmoty premieta do tzv. koncentrácie živín alebo percentuálneho obsahu živín v sušine. Vzhľadom k tomu, že intenzita príjmu živín predbieha v priebehu vegetácie intenzitu tvorby sušiny, dochádza k poklesu koncentrácie živín v sušine rastlín. Tomuto javu hovoríme “zrieďovací efekt”. V tabuľke  uvádzame ako príklad pokles koncentrácie živín v nadzemnej hmote uhoriek v neskoršom štádiu vegetácie oproti skoršiemu štádiu.

Časový príjem živín u skorých zemiakov v rôznych mesiacoch

Apríl
Príjem živín 17%

Dusík (N) = 3%

Fosfór (P) = 7%

Draslík (K) =  7%

Máj
Príjem živín 50%

Dusík (N)  = 23%

Fosfór (P) = 27%

Draslík (K) = 35%

Jún
Príjem živín 100%

Dusík (N)  = 100%

Fosfór (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

Časový príjem živín u neskorého kelu

Máj
Príjem živín 10%

Dusík (N) = 10%

Fosfór (P) = 6%

 

Draslík (K) =  9%

Jún
Príjem živín 25%

Dusík (N)  = 35%

Fosfór (P) = 20%

Draslík (K) = 20%

Júl
Príjem živín 50%

Dusík (N)  = 60%

Fosfór (P) = 38%

Draslík (K) = 40%

August
Príjem živín 70%

Dusík (N)  = 80%

Fosfór (P) = 60%

Draslík (K) = 60%

September
Príjem živín 90%

Dusík (N)  = 90%

Fosfór (P) = 90%

Draslík (K) = 90%

Október
Príjem živín 98%

Dusík (N)  = 95%

Fosfór (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

November
Príjem živín 98%

Dusík (N)  = 100%

Fosfór (P) = 95%

Draslík (K) = 95%

8. Percentnuálny obsah živín v záhradných rastlinách

Koncentrácia živín v rastlinách (ich percentuálny obsah v sušine) je veľmi rozdielny. Závisí nielen na druhu rastliny a vegetačnej fáze, ale i na časti rastlín a podmienkach výživy. 

V listoch je najviac dusíka (N) a draslíka (K), najčastejšie od 1 do 5 %. Nižšie sú obsahy vápnika (Ca), horčíka (Mg), fosfóru (P), síry (S) a chlóru (CI). Pohybujú sa väčšinou od 0,1 do 2 %. V malom množstve, od 5 do 200 ppm (ppm = jedna miliontina alebo mg na 1kg), sú prítomné železo (Fe) a stopové prvky mangán (Mn),  zinok (Zn), meď (Cu) a bór (B). V najmenšom množstve od 0,2 do 5 ppm je  zastúpený molybdén (Mo). 

Mladé listy mávajú vysokú koncentráciu väčšiny živín. Naproti tomu staršie listy mávajú často vyššie obsahy málo pohyblivých živín, napr. vápnika (Ca), medi (Cu) či bóru (B). Tak napríklad najmladšie listy u rajčín mali v sušine iba 0,7 % Ca, zatiaľ čo najstaršie listy 4,7 % Ca, t.j. takmer sedemnásobok. Potvrdzujú to aj údaje získané viniči, kde aj percento Mg bolo v starších rastlinách vyššie.

Vplyv veku listov viniča na obsah živín v sušine listov

%N

Najmladší list = 5,03

Najstarší list = 2

%P

Najmladší list = 1,60

Nastarší list = 0,67

%Ca

Najmladší list = 0,05

Najstarší list = 0,60

%Mg

Najmladší list = 0,17

Najstarší list = 0,28

Zatiaľ čo v koreňoch nachádzame nízke obsahy živín všeobecne, v semenách sa hromadí hlavne dusík, fosfór a horčík. 

Niektoré druhy plodín sa vyznačujú vyššími nárokmi na živiny, a preto v nich nachádzame vyššie obsahy, ako napríklad strukoviny, ktoré majú v sušine relatívne viac vápnika (Ca), horčíka (Mg), bóru (B), ale málo síry (S). Hluboviny obsahujú relatívne veľa síry. Rastliny, ktoré znášajú zasolenie, majú vedľa síry i viac sodíka (Na), horčíka (Mg) a chlóru (CI). Rastliny, ktoré dobre rastú aj v kyslých pôdach, majú relatívne vyššiu koncentráciu železa (Fe), mangánu (Mn) a hliníka (AI).

Stredná koncentrácia živín hlavných druhov záhradných plodín

pracuje sa na tom….

9. Množstvo živín odčerpaných záhradnými rastlinami

Vyčerpávajúca odpoveď na otázku, koľko živín odčerpajú pestované rastliny, by bola veľmi obšírna, pretože: 

a) záhradných plodín je veľmi veľa a každá z nich (ale i jednotlivé odrody) má iné nároky; 

b) podmienky, v ktorých sa záhradné plodiny pestujú, sú veľmi rozmanité –  od piesčitých po ílovité pôdy v teplých, suchších nížinných oblastiach až po studené, vlhšie podhorské oblasti; 

c) hnojenie, a tým i výživný stav, nie je vždy optimálny, takže niekedy dochádza i k luxusnému konzumu niektorých živín;

Optimálny odber živín je však dôležitým vodítkom pre hnojenie, a preto nájdeme v literatúre dostatok údajov, o ktoré sa opierajú doporučené dávky hnojív v odborných príručkách výživy záhradných plodín.

Pre ilustráciu uveďme, že pri výnose 5 kg karfiólu z 1 m2 sa odčerpá približne 20 g N,3,5 g P,21 g K, 4,6 g Ca a 0,5 g Mg, zatiaľ čo červená kapusta pri rovnakom výnose odoberie 30 g N,3,7g P, 29g K, 25g Ca a 4,2 g Mg.  Sú však aj niektoré plodiny, ktoré odoberajú z m2  pri stredných výnosoch ďaleko menej živín. Tak napríklad 0,4 kg špargle odčerpá iba približne 8 g N, 1,8 g P, 8,4 g K, 3,9 g Ca a 0,9 g Mg.

Pochopiteľne závisí i na spôsobe pestovanie. Uhorky pestované v skleníku pri úrode 25 kg z m2 odčerpajú približne 45 g N, 11 g P, 58 g K, 17 g Ca a 6 g Mg. Na voľnom záhone pri úrode 4 kg z m2 spotřebujú uhorky len 15 g N,4 g P, 21 g K,43 g Ca a 15 g Mg.

Pri tzv. bilancii živín, to znamená, brať do úvahy, koľko živín musíme hnojením doplniť. Musíme vziať do úvahy, že z úrody sa časť živín (v odpadných nekonzumovateľných častiach rastlín) vracia cez kompost na záhradku. Do kalkulácie musíme tiež zahrnúť zásobu živín v pôde. Ak je nedostatočná, musíme potrebu živín zvýšiť, ak je nadmerná, potom časť živín ušetríme.

Ďalšie zaujímavé čítanie o výžive rastlín: biopedia.sk

Nákup v eshope