Výživa rastlín

Obsah

1. Výživa rastlín

Rastliny potrebujú k svojmu rastu a vývoju nielen svetlo, teplo, vzduchovú vodu, ale aj množstvo látok, ktoré súhrnne nazývame živinami. Sú to chemické látky, ktoré pre životné pochody rastlín sú nevyhnutné. Pritom každá z nich má svoju špecifickú nezastupiteľnú úlohu stavebnú alebo funkčnú.

Nevyhnutných rastlinných živín je celkom 16 a rastlina ich prijíma korene, popr. listy zo svojho vegetačného prostredia.

Delíme ich na:

2021 03 05 22 22 43

Uhlík

(C), ktorý rastlina získava z dioxidu uhlíka prítomného v ovzduší

Hydrogen

Vodík

(H) ktorý získava rastlina odštiepením z vody

2021 03 06 08 03 26

Kyslík

(O), ktorý pochádza aj z ovzdušia

Mineral substances

Minerálne látky

(živiny), ktorých hlavným zdrojom je pôda a do pôdy dodané hnojivá.

Popri rastlinných živinách sa prijímajú ešte ďalšie chemické prvky, ktoré sú v prostredí prítomné. Rastliny ich však k svojmu životu nepotrebujú.

2. Úloha živín v živote rastlín

Každá živina má špecifické funkcie v rastlinách, ktoré nemožno iným živinami nahradiť. Buď sú „stavebnými kameňmi“ organických látok (sacharidov alebo cukrov, lipidov alebo tukov a dusíkatých látok, predovšetkým bielkovín), alebo sú nevyhnutné pre chemické procesy, v ktorých sa uvedené organické látky tvoria.

Funkcie živín v rastlinách sú nielen zložité a rozmanité, ale aj mnohopočetné a často u odlišných druhov rozdielne výrazné. Preto aj nároky rôznych záhradných plodín na živiny sú rozdielne.

3. Základné funkcie živín rastlín

2021 03 06 08 15 19

Uhlík (C), kyslík (O) a vodík (H)

sú potrebné na tvorbu všetkých organických zložiek tela rastlín. Sú súčasťou sacharidov, tukov, bielkovín, vlákniny, organických kyselín atď.

Nitrogen

Dusík (N)

je nielen podstatnou zložkou bielkovín, ale aj enzýmov, chlorofylu, vitamínov a pod. Podporuje predovšetkým rast výhonkov a tvorbu zelenej listovej hmoty. Pri poruchách tvorby bielkovín sa dusík hromadí v nežiaducej nitrátovej forme (dusičnany).

Phosphorus

Fosfor (P)

je predovšetkým súčasťou zásobných bielkovín a nevyhnutný na hromadenie, prenos a uvoľňovanie energie v rastlinách. Urýchľuje vývoj a zrelosť, zvyšuje odolnosť proti nízkym teplotám, podporuje rozvoj koreňového systému a veľmi priaznivo ovplyvňuje biologickú hodnotu osív a sadiva.

2021 03 06 08 36 00

Draslík (K)

je nevyhnutný pre rad biochemických procesov. Najsilnejší je jeho vplyv na vodný režim rastlín. Zvyšuje v rastlinných produktoch obsah cukru, škrobu, celulózy a niektorých vitamínov. Pri jeho dostatku sú skladovacie straty hľuznatých a dužnatých plodov nižšie a odolnosť rastlín proti napadnutiu chorobami vyššia. Podieľa sa aj na aktivácii enzýmov

Calcium

Vápnik (Ca)

priaznivo pôsobí predovšetkým na rast a funkciu koreňov. Zvyšuje predpoklady na opeľovanie semenných plodín.

Magnesium

Horčík (Mg)

je dôležitý pri premene svetelnej energie na energiu chemickú v procese fotosyntézy, a preto aj nezastupiteľnou zložkou listovej zelene (chlorofylu). Je stavebnou zložkou aj iných organických látok a aktivátorom niektorých enzýmov.

2021 03 06 08 38 31

Síra (S)

je súčasťou bielkovín, ale aj rastlinných olejov, vitamínov a enzýmov.

Iron

Železo (Fe)

sa podieľa na mnohých funkciách, napr. pri stavbe chlorofylu, premene dusíkatých látok a tvorbe enzýmov (ktoré urýchľujú chemické reakcie v rastlinách). Tak napríklad listy paradajok obsahujú pri dostatku železa na gram čerstvej hmoty 3,25 mg chlorofylu, zatiaľ čo pri nedostatku iba 0,25 mg

Manganese

Mangán (Mn)

podporuje činnosť enzýmov a mnohých dôležitých reakcií

2021 03 06 08 48 49

Bór (B)

podporuje diferenciáciu buniek, Zvyšuje produkciu semien (stimuláciou procesov oplodnenia) a pôsobí pri premiestňovaní cukrov

Copper

Meď (Cu)

pôsobí významne na fotosyntézu a pri regulácii vodného režimu v rastlinách

Zinc

Zinok (Zn)

je prítomný v mnohých enzýmoch a niektoré ďalšie aktivizuje

2021 03 06 08 50 56

Molybdén (Mo)

Podporuje predovšetkým činnosť hľúzkových baktérií, ktoré u vikvovitých plodín (strukovín, ďatelinovín) biologicky pútajú a rastliny zásobujú vzdušným dusíkom. Významná úloha pripadá molybdénu tiež pri redukcii nitrátov (najmä v špenáte).

4. Príjem živín rastlín

Uhlík , vodík a kyslík , ktorých zdrojom je CO2, H2O a O2, sú základné stavebné kamene organických látok, vytváraných v rastline a ich príjem
prebieha takto

2021 03 06 18 01 34

Dioxid uhlíka (CO2) prijíma rastlina listy zo vzduchu. Pochádza z dýchacej činnosti rastlín a živočíchov, mikrobiologického rozkladu organickej hmoty
a zo spaľovania fosílnych zdrojov energie (uhlie, olej).

Produkcia CO2 v pôde (činností mikroorganizmov a koreňového systému rastlín) je tým intenzívnejšia, čím vyššia je biologická aktivita pôdy. Tá je silne podmienená spôsobom hospodárenia na pôde (predovšetkým dostatočným organickým hnojením a prevzdušňovaním pôdy). Produkcia CO z 1 aru pôdy sa pohybuje od 10 do 50 g za hodinu. V ovzduší uzavretých priestorov skleníkov možno obsah dioxidu uhličitého (CO2) zvýšiť spaľovaním špeciálnych brikiet alebo vypúšťaním stlačeného CO2 v bombách (zhruba do koncentrácie 0,3 %).

Príjem o listy sa deje cez prieduchy (stomaty), ktorých mechanizmus otvárania a uzatvárania je riadený nielen životnými pochodmi rástol, ale aj svetelnými, vlhkostnými a teplotnými pomermi. Pri optimálnych svetelných, vlkhostných a teplotných podmienkach je príjem dioxidu uhličitého najvyšší.

2021 03 06 18 08 55

Kyslík (O), prijímaný rastlinami zo vzduchu, je pre ich život fyziologicky rovnako významný ako dioxid uhličitý. Pripadá mu nezastupiteľná úloha pri energetickom metabolizme (uvoľňovanie energie z asimilátov pri dýchaní – disimilácii).

Kyslík je prijímaný jednak prieduchmi v listoch rosltin, ale aj korene, kde je nevyhnutný na dýchanie koreňov. O dostatočný prístup kyslíka do pôdy sa preto staráme vhodným obrábaním, najmä ťažších, zlievavých pôd. Nedostatok kyslíka v pôde spôsobuje aj straty dusíka uníkom do ovzdušia (tzv. denitrifikáciou) a zníženie príjmu všetkých živín korene rastlín.

2021 03 06 18 18 29

Vodík (H) rastlina získa z prijatej vody.
Zatiaľ čo živiny C, O, H sa podieľajú na tvorbe organickej hmoty rastlín a fyziologických pochodoch vo väčších objemoch, zostávajúce živiny sa nachádzajú v sušine rastlín v malej koncentrácii (maximálne do 12 %). Súhrnne
ich nazývame minerálnymi živinami , pretože všetky tieto anorganické látky sa nachádzajú aj v pôdnych mineráloch.

Delíme ich na základné

Nitrogen

Dusík (N)

Phosphorus

Fosfor (P)

Calcium

Vápnik (Ca)

Magnesium

Horčík (Mg)

ostatné, z ktorých najdôležitejšie sú: síra (S), železo (Fe), chlór (CI), sodík (Na) a stopové prvky: bór (B), mangán (Mn), meď (Cu), zinok (Zn), molybdén (Mo).

Minerálne živiny prijímajú rastliny v prevažnej väčšine rozpustenej vo vode, z takzvaného pôdneho roztoku, svojimi koreňmi. Pri príjme minerálnych živín majú rastliny určitú schopnosť výberu. To znamená, že z pôdneho roztoku, v ktorom sú v primeranom množstve prítomné všetky živiny, rastliny prijímajú viac tých, ktorých viac potrebujú. To však platí len za predpokladu, že koncentrácia živín (alebo niektoré živiny) nie je príliš vysoká. V tom prípade sa totiž poruší aktívny mechanizmus selektívneho príjmu živín a rastlina je nútená prijímať pasívnym spôsobom. Pri ňom platí zásada, že čím vyššia je koncentrácia jednotlivých živín, tým rýchlejšie a vo väčšom množstve prenikajú do rastliny bez ohľadu na to, či ich rastlina potrebuje alebo nie. Intenzívny príjem jednej živiny potom potláča príjem ostatných živín. To vedie k narušeniu vyváženého príjmu živín.

Záhradkári poznajú účinky výberového príjmu živín ako účinok starej pôdnej sily a robia všetko, aby sa tento spôsob mohol plne uplatniť pri ich pestovaných záhradných plodinách. Starajú sa nielen o prívod organických hnojív do pôdy a otupovanie kyslej pôdnej reakcie vápnením, ale aj dobrú štruktúru pôdy a vhodný vlahový a vzdušný režim pôdy. Stučne povedané: perujú o trvalé zvyšovanie pôdyní úrodnosti. To je totiž základným predpokladom starej pôdnej sily. Aby sa táto „sila“ mohla uplatniť na vytvorenie vysokých a akostných výnosov záhradných plodín, je nutné hnojiť. Odber živín vysokými zbermi je taký vysoký, že bez hnojenia by sa pôda v našej záhradke čoskoro vysilila.

Odber živín niektorými záhradnými plodinami (vg na 1 m2)

zeli

Hlávková kapusta

N: 15g
P: 2,2 g
K: 18,7 g
Ca: ?
Mg: ?

hnojení květáku

Karfiol

N: 20g
P: 2,5 g
K: 17g
Ca: 10g
Mg: 1,5 g

hnojení rajčat

Paradajka

N: 10g
P: 3,2 g
K: 16g
Ca: 8g
Mg: 1,2 g

hnojení cibule

Cibuľa

N: 9g
P: 2,1g
K: 12g
Ca: 4,5g
Mg: 1,5 g

Rastliny vikvovité (strukoviny a ďatelina) majú zvláštnu schopnosť prijímať dusík aj zo vzduchu, a to prostredníctvom tzv. hľúzkových baktérií, ktoré sa v pôde vytvoria na korienkoch. Ich tvorbu môžeme podporiť tzv. očkovacími látkami. Čs. prípravok sa nazýva Rhizobin. Očkujeme ním osivo alebo pôdu na tých pozemkoch, kde sa príslušný druh buď ešte nikdy nepestoval, alebo už pred dlhou dobou.

Rastliny prijímajú cez isté živiny rozpustené vo vode v značnom zriedení (0,2 až 0,5 %). Živiny prenikajú predovšetkým listovou pokožkou a aktívnym transportom pomocou nosičov cez membrány až do vnútorného priestoru bunky (vakuoly). Tento spôsob príjmu živín cez listy rastlín nazývame mimokoreňovou výživou.

Pri tomto spôsobe výživy živiny vstupujú do rastliny veľmi rýchlo, takže môžu byť bezprostredne využité na tvorbu organických látok. Najvyšší stupeň využitia (utilizácia) je dosahovaný u tých živín, ktorých má rastlina nedostatok.

Vstup živín do listov je taký rýchly, že niektoré preniknú už v priebehu niekoľkých hodín. Vykonané sledovania vo výskume ukázali, že počas 1 až 4 hodín je prijatých už 50 % dodaného dusíka a počas 5 hodín 50 % horčíka alebo sodíka. Pomalšie (do 3 až 5 dní) je prijímaný draslík, fosfor a vápnik. Ale aj tieto doby sú v porovnaní s príjmom „cez korene“ podstatne kratšie.

Tiež stupeň využitia živín „cez listy“ je dvojnásobne až trojnásobne vyšší ako cez pôdu. K rýchlemu a veľmi dobrému príjmu živín cez listy prispieva nižšia teplota vzduchu a vyššia relatívna vzdušná vlhkosť. Rovnako po daždi alebo pri použití takzvaných zmáčidiel povrch listov živiny ľahšie prepúšťa.

5. Využitie prijatých živín

Živiny prijaté rastlinami sú využité na zložité biologické pochody, ktorých výsledkom je rast a vývoj rastlín dovŕšený vytvorením žiaducich produktov. Odborne hovoríme o realizácii genetického programu príslušného druhu a odrody záhradných plodín. Čím lepšie zodpovedá príjem živín nárokom a vegetačnému rytmu rastlín, tým bohatší a kvalitnejší môžeme očakávať zber.

Tento pomer je špecifický pre jednotlivé druhy, príp. odrody plodín a mení sa v určitom rozmedzí aj počas vegetácie. Tak napríklad u väčšiny plodín je optimálny pomer dusíka k fosforu u mladých rastlín širší (na jednotku fosforu pripadá viac dusíka) ako u starších rastlín. Význam vhodného pomeru prijímaných živín na úspech pestovania záhradných plodín možno ukázať napríklad na výsledkoch pokusu s paradajkami.

Vplyv pomeru prijatých živín na zber paradajok

Pomer živín 50%

Pomer N=100 P=5,3 K=49,6

Počet plodov na ker: 13,8g
Priemerná hmotnosť plodu: 60,3g
Hmotnosť červených plodov na 1 kríku: 779g

Pomer živín 75%

Pomer N=100 P=7,4 K=64,8

Počet plodov na ker: 16,6g
Priemerná hmotnosť plodu: 74,2g
Hmotnosť červených plodov na 1 kríku: 1103g

Pomer živín 100%

Pomer N=100 P=10,2 K=78,1

Počet plodov na ker: 20,3g
Priemerná hmotnosť plodu: 76,6g
Hmotnosť červených plodov na 1 kríku: 1453g

Z tabuľky je veľmi dobre zrejmé, že pri nedostatočnom príjme fosforu (P) a draslíka (K) sa urodilo menej a menších plodov, takže konečný výnos bol takmer o polovicu nižší.

V celkom jednoduchom pravidle, že rastliny majú v súlade s ich potrebami prijať živiny vo vyváženom pomere, aby poskytli vysokú a dobrú úrodu, spočíva úspech všetkých tých záhradkárov, ktorí zvládli „abecedu výživy rastlín a hnojenie“.

Všetci dobre vieme, že dopracovať sa úspechu na tomto úseku vyžaduje nielen osvojenie si určitých hnojárskych opatrení, ale aj „nahliadnutie pod pokrievku tajov chemických a biologických pochodov v pôde, rastline či hnojivách“, čiže aj štúdium odbornej literatúry, pretože pri optimalizácii výživy rastlín je nutné vziať do úvahy nielen nároky plodín a vlastnosti hnojív, ale aj vlastnosti pôdy, spôsobu jej obrábania, vplyv poveternosti i ďalších činiteľov, ako je zrejmé z nasledujúcej kapitoly, zaoberajúce sa vplyvmi pôsobiacimi na príjem živín.

6. Čo všetko pôsobí na príjem živín

Nie je tomu tak dávno, keď sme sa domnievali, že na príjem živín rastlinami našich záhradiek pôsobia hlavne živiny, ktoré dodáme priamo k pestovanej plodine. Chemické rozbory rastlín, ktoré sa v posledných rokoch vykonávajú aj pri záhradných plodinách, poopravili naše predchádzajúce predstavy. Napríklad mrkva hnojená 9,0 g dusíka, 1,8 g fosforu a 10,0 g draslíka odobrala z pôdy oveľa viac živín ako z dodaných hnojív. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že v záhradných pôdach pravidelne hnojených organickými aj minerálnymi hnojivami sú vysoké obsahy živín v pôde, a že živiny z pôdnej zásoby sú lepšie prijímané.

O obsahu živín v pôde našich záhonov v záhradke sa môžeme presvedčiť agrochemickým rozborom odobratej vzorky zeminy. Tak napríklad rozbor zo záhradnej pôdy pravidelne hnojenej ukázal, že do hĺbky 20 cm pripadá na 1 kg zeminy 260 mg P (fosforu), 510 mg K (draslíka) a 116 mg Mg (horčíka). V prepočte na gramy a m2 je to 78 g P, 153 g K a 35 g Mg. To je niekoľkonásobne viac, než dodávame za rok v hnojivách. (Za veľmi vysokú dávku fosforu považujeme už 5 g P,20gKa 3 g Mg.)

Ukázali sme si, že rastliny čerpajú živiny ako z hnojív, tak aj z pôdnej zásoby. Hnojením poskytujeme živiny rastlinám, ale pretože môžu v roku hnojenia prijať z dodaných hnojív len časť, zvyšná časť prechádza do pôdnej zásoby (starej sily), z ktorej sú tieto živiny čerpané ďalšími plodinami. „Hnojíme teda priamo nielen rastliny, ale aj pôdu a cez ňu následné plodiny.“

Z organických hnojív (hnoj, kompost) môžu rastliny v roku hnojenia prijať zhruba okolo 35 % dusíka, 25 % fosforu a 45 % draslíka. Z priemyselných hnojív je podiel živín prijatých v roku hnojenia vyšší, a to zhruba okolo 60 % dusíka, 25 % fosforu a 55 % draslíka. Stupeň využitia živín z hnojív je závislý nielen na vhodne volenom hnojárskom zákroku, ale aj na rade ďalších činiteľov (druhu plodiny, pôdnej úrodnosti, poveternosti). V dôsledku odlišného využitia a schopnosti pôd pútať jednotlivé živiny prechádzajú aj záhradkári na uplatňovanie systému hnojenia, v ktorom hnojíme dusíkatými hnojivami predovšetkým plodiny, zatiaľ čo ostatnými skôr pôdu. pôdne sily). Výsledky pokusov a mnohoročné skúsenosti ukázali, že aj na záhradkách tento progresívny spôsob hnojenia prispieva k lepšiemu využitiu živín z hnojív na tvorbu vysokých a dobrých výnosov.

Povedzme si niečo viac o hlavných príčinách, ktoré znižujú využitie živín z hnojív a pôdy. Častou príčinou nízkeho využitia dusíka z ľahko rozpustných hnojív (ľadkov, močoviny či kombinovaných hnojív) je to, že používame namiesto nízkych častých dávok jednorazové vysoké dávky. Z tejto môžu rastliny prijať zhruba o 40% menej, než keď rovnaké množstvo dusíka dodáme v tretinových dávkach trikrát počas vegetácie. Je tomu tak preto, že veľké množstvo dusíka nemôžu rastliny naraz pohltiť av pôde sa predovšetkým ledková forma dusíka zle púta. A tak pri prvom väčšom daždi alebo zálievke putuje neodobraný dusík do spodiny a na škodu nás všetkých kazia zdroje pitnej vody. Nielen naše, ale aj svetové normy považujú pitnú vodu za zdravotne nezávadnú pokiaľ nemá viac ako 50 mg nitrátov v 1 litri vody (pre dojčatá leží toto kritérium podstatne nižšie – pri 15 mg). Jednorazové vysoké dávky dusíka vyvolávajú väčšinou aj zvýšený obsah nitrátov v rastlinách najmä v zelenine, kde tiež človeku škodia. Preto záhradkári prechádzajú k stále častejšiemu prihnojovaniu záhradných kultúr malými dávkami dusíkatých hnojív počas vegetácie.

Použitím listových hnojív urýchlime príjem živín, pretože napríklad dusík vo forme roztoku močoviny je uhorkami či paradajkami z 50 % prijatý už za 1 až 4 hodiny a horčík pri jabloniach z 20 % počas 1 hodiny.

Značný vplyv na príjem živín má pôdne reakcie. Väčšina živín má zníženú prístupnosť na kyslých aj zásaditých pôdach. Veľmi výrazne reaguje napríklad fosfor (P) pri kyslej pôdnej reakcii (pod pH 5,0) a pri zásaditej (alkalickej) pôdnej reakcii (nad pH 7,0), kedy silne klesá prístupnosť tejto živiny pre rastliny. Protroto aj účinok hnojenia rozpustnými formami fosforu (napríklad superfosfátom) je na takýchto pôdach nízky. Mangánu (Mn) má prístupnosť je v kyslých pôdach najväčší a bór (B) je naopak málo prístupný iba v kyslých pôdach.

Záhradné plodiny budú mať najvhodnejšie podmienky pre príjem živín vtedy, ak ich budeme pestovať na stanovištiach, kde pôdna reakcia bude zodpovedať ich požiadavkám. Pokiaľ tomu tak nie je, musíme urobiť vhodné opatrenia, tzn. otupiť vápnením kyslú pôdnu reakciu, príp. znížiť alkalickú pôdnu reakciu okyslením (rašelinou, fyziologicky kyslými hnojivami). Ďalším činiteľom, ktorý znižuje príjem živín je sucho. Pre nedostatok vody trpia rastliny väčšinou nedostatkom všetkých živín. V listoch jabloní bol v suchom roku obsah dusíka o 35 %, fosforu o 30 % a draslíka o 33 % nižší ako v roku vlhšom. Pri jednotlivých plodinách sa stretávame predovšetkým s nedostatkom fosforu, popr. bóru.

2021 04 02 20 22 58

Broskyňa

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 100%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 120%

jablon

Jabloň

Nezalievané

Obsah P v listoch = 100%

Obsah K v listoch = 271%

Zalievané

Obsah P v listoch = 157%

Obsah K v listoch = 125%

Sucho je možné do značnej miery vyrovnať závlahou. Ovocné stromy mali pri zálievke vyšší obsah fosforu (P) aj draslíka (K) v listoch v porovnaní s nezalievanými stromami.

Nadbytok vody – zamokrenie tiež vadí príjmu živín predovšetkým pre nedostatok vzduchu v pôde. Obdobné je to na pôdach zlievavých. Pancier, ktorý sa vytvorí na povrchu pôdy, nielen že rastliny „dusia“, ale obmedzuje aj ich výživu. Pokusy s trávami ukázali, že napr. pri zverepe bezbranného nedostatok vzduchu v koreňovej zóne znížil príjem živín zhruba o jednu štvrtinu. Však záhradkári poznajú dobre „hnojivý“ účinok kyprenia odľahlej pôdy, po ktorom nasleduje vždy intenzívnejší príjem živín. V pokuse s paradajkami poklesom čiastkového tlaku kyslíka (O2) v živnom roztoku klesal príjem živín.

Odraz zníženého tlaku O2 v živnom roztoku na príjem živín paradajok

Zníženie tlaku O2 o 76%

P - Fosfor
Pomer živín 56%
K - Draslík
Pomer živín 75%

Zníženie tlaku O2 o 98%

P - Fosfor
Pomer živín 30%
K - Draslík
Pomer živín 37%

Študovaný bol aj vplyv svetla na príjem živín. Ukázalo sa, že pri znižovanej intenzite osvetlenia (obrázok 7) klesá všeobecne príjem živín. Najmenej býva znížený príjem draslíka. Zdá sa, že je ním do určitej miery kompenzovaný nedostatok dopadajúceho svetla. Nielen voda a svetlo, ale aj teplota pôdy pôsobí na príjem živín. Zníženie“príjmu v dôsledku chladu bolo pozorované predovšetkým u draslíka (K), ale aj fosforu (P), zatiaľ čo relatívny príjem vápnika (Ca) a horčíka (Mg) sa zvýšil.

Ako bolo už uvedené, v pôde dostatočne zásobenej organickou hmotou (humusom) majú rastliny lepšie podmienky na príjem živín a každý záhradkár vie, že na pôde nedostatočne organicky hnojenej je aj účinok priemyselných hnojív nižší.

Uvádza sa, že pri pravidelnom organickom hnojení je príjem živín z priemyselných hnojív zhruba o 44 % vyšší pri dusíku (N), 33 % pri fosfore (P), 65 % pri draslíku (K), 12 % pri vápniku (Ca) ao 45 % u horčíka (Mg) v porovnaní s pôdou, ktorá nie je dlhšiu dobu organicky hnojená. Tiež predplodiny, ale aj buriny ovplyvňujú príjem živín. Je to spôsobené často jednostranným odčerpaním niektorých živín z pôdy, ktorých nedostatok potom následné alebo súbežné plodiny pociťujú.

Pri príjme živín dochádza pri vyšších koncentráciách v pôdnom roztoku k vzájomnému ovplyvneniu, pri ktorom živina v relatívnom nadbytku potláča príjem niektorých iných živín. Tomuto javu hovoríme antagonizmus. Tak napríklad potláča vysoká koncentrácia draslíka (pri nadmernej aplikácii draselných hnojív a nedostatočnom hnojení horčíkom) príjem horčíka. V pokuse s zelerom zvýšila nadmerná dávka draselného hnojiva odber draslíka o 78 % a pri súčasnom znížení príjmu horčíka o 18 %.

Na druhej strane sa môžeme stretnúť aj s priaznivým vplyvom príjmu jednej živiny na príjem iných. Tento len nazývame synergizmom. Najčastejšie k nemu dochádza pri plynulom hnojení dusíkom na pôdach dobre zásobených ostatnými živinami (v starej pôdnej sile). Značný vplyv na príjem živín má tzv. príjmová kapacita rastlín. Je daná objemom a aktivitou koreňov. Dôležitý je novší poznatok, že dobre živené rastliny, ktoré netrpia nedostatkom jednej alebo viacerých živín, majú väčšiu príjmovú schopnosť. Tento vzťah sa prejavuje už od útlej mladosti rastlín, a preto sa staráme o to, aby už v osive či sadbe bol dostatok všetkých živín. Inými slovami povedané: Ak sa budeme starať o dobrý výživný stav materskej rastliny, budú aj dcérske rastliny „vyzbrojené“ pre lepší príjem živín už v počiatočnej vegetácii. Zaujímavý je poznatok, že listovými hnojivami môžeme korigovať a optimalizovať výživný stav rastlín a tak zvýšiť ich príjmovú kapacitu. Tým je možné aj vysvetliť nečakané prírastky výnosu a zlepšenie kvality pri vhodnom použití pomerne malého množstva živín v týchto moderných hnojivách.

 
 

7. Príjem živín počas vegetácie

Nároky na živiny nie sú počas vegetácie stále rovnaké. Pri klíčení potrebujú semená rastlín síce veľa vody, ale žiadne živiny. Získavajú ich zo zásob v semenách alebo hľuzách. Mladé rastliny majú vysoké nároky na živiny. Intenzívne ich prijímajú a využívajú na rast. V čase, keď dochádza k vyvrcholeniu nárastu listovej plochy a začínajú sa tvoriť rezervné orgány (semená, buľvy ap.), majú rastliny tiež vysoké nároky na živiny, ale do značnej miery už špecifikované. Dusík je v značnom množstve prijímaný pri tvorbe bielkovín, predovšetkým pri rozvoji listovej plochy. Potreba fosforu vrcholí na začiatku rozvoja koreňového systému a na začiatku tvorby plodov a semien. Nároky na draslík sú najväčšie, keď sa tvoria glycídy potrebné na rozvoj listovej hmoty a neskôr keď sa tieto využívajú na vytváranie rezervných látok.

V záverečnej fáze rastu ustáva intenzita príjmu živín, sčasti sa dokonca opadom listov alebo vylučovaním korene do pôdy obsah živín v rastlinách znižuje. Výrazné to je najmä u viacročných plodín, kde značná časť živín sa sťahuje do rezervných orgánov.

Z relatívnej intenzity príjmu živín (N, P, K) u skorých zemiakov a neskorého kelu je zrejmé, že skoré zemiaky v apríli prijali len nízke percento z celkového príjmu, zatiaľ čo najväčší podiel živín bol prijatý od mája do júna. Pri neskorom keli bolo nízke percento živín prijaté v máji, najvyššie naopak pri dusíku (N) od augusta do novembra a pri fosfore (P) a draslíku (K) od septembra do októbra. Tomu je nutné prispôsobiť aj hnojenie, neprehnojovať mladé rastlinky a nenechať dospelé rastliny hladovať.

Príjem živín sa v nadväznosti na tvorbu sušiny rastlinnej hmoty premieta do tzv. koncentrácia živín čiže percentuálneho obsahu živín v sušine. Vzhľadom na to, že intenzita príjmu živín predbieha počas vegetácie intenzitu tvorby sušiny, dochádza k poklesu koncentrácie živín v sušine rastlín. Tomuto javu hovoríme „zrieďovací efekt“. V tabuľke uvádzame ako príklad pokles koncentrácie živín v nadzemnej hmote uhoriek v neskoršom štádiu vegetácie oproti skoršiemu štádiu.

Časový príjem živín pri skorých zemiakoch v rôznych mesiacoch

Apríl
Príjem živín 17%

Dusík (N) = 3%

Fosfor (P) = 7%

Draslík (K) = 7%

Máj
Príjem živín 50%

Dusík (N) = 23%

Fosfor (P) = 27%

Draslík (K) = 35%

Jún
Príjem živín 100%

Dusík (N) = 100%

Fosfor (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

Časový príjem živín pri neskorej kapuse

Máj
Príjem živín 10%

Dusík (N) = 10%

Fosfor (P) = 6%

Draslík (K) = 9%

Jún
Príjem živín 25%

Dusík (N) = 35%

Fosfor (P) = 20%

Draslík (K) = 20%

Júl
Príjem živín 50%

Dusík (N) = 60%

Fosfor (P) = 38%

Draslík (K) = 40%

August
Príjem živín 70%

Dusík (N) = 80%

Fosfor (P) = 60%

Draslík (K) = 60%

September
Príjem živín 90%

Dusík (N) = 90%

Fosfor (P) = 90%

Draslík (K) = 90%

Október
Príjem živín 98%

Dusík (N) = 95%

Fosfor (P) = 100%

Draslík (K) = 100%

November
Príjem živín 98%

Dusík (N) = 100%

Fosfor (P) = 95%

Draslík (K) = 95%

8. Percentuálny obsah živín v záhradných rastlinách

Koncentrácia živín v rastlinách (ich percentuálny obsah v sušine) je veľmi rozdielny. Závisí nielen na druhu rastliny a vegetačnej fáze, ale aj na časti rastlín a podmienkach výživy.

V listoch je najviac dusíka (N) a draslíka (K), najčastejšie od 1 do 5 %. Nižšie sú obsahy vápnika (Ca), horčíka (Mg), fosforu (P), síry (S) a chlóru (CI). Pohybujú sa väčšinou od 0,1 do 2%. V malom množstve, od 5 do 200 ppm (ppm = jedna milióntina alebo mg na 1kg), sú prítomné železo (Fe) a stopové prvky mangán (Mn), zinok (Zn), meď (Cu) a bór (B). V najmenšom množstve od 0,2 do 5 ppm je zastúpený molybdén (Mo).

Mladé listy mávajú vysokú koncentráciu väčšiny živín. Naproti tomu staršie listy mávajú často vyššie obsahy málo pohyblivých živín, napr. vápnika (Ca), medi (Cu) či bóru (B). Tak napríklad najmladšie listy u paradajok mali v sušine iba 0,7 % Ca zatiaľ čo najstaršie listy 4,7 % Ca, tj. takmer sedemnásobok. Potvrdzujú to aj údaje získané pri vínnej réve, kde aj percento Mg bolo v starších rastlinách vyššie.

Vplyv staroby listov vínnej révy na obsah živín v sušine listov

%N

Najmladší list = 5,03

Najstarší list = 2

%P

Najmladší list = 1,60

Najstarší list = 0,67

%Ca

Najmladší list = 0,05

Najstarší list = 0,60

%Mg

Najmladší list = 0,17

Najstarší list = 0,28

Zatiaľ čo v koreňoch nachádzame nízke obsahy živín všeobecne, v semenách sa hromadí hlavne dusík, fosfor a horčík.

Niektoré druhy plodín sa vyznačujú vyššími nárokmi na živiny, a preto v nich nachádzame väčšie obsahy, ako napríklad strukoviny, ktoré majú v sušine relatívne viac vápnika (Ca), horčíka (Mg), bóru (B), ale málo síry (S). Košťáloviny obsahujú relatívne veľa síry. Rastliny, ktoré znášajú zasolenie, majú okrem síry aj viac sodíka (Na), horčíka (Mg) a chlóru (CI). Rastliny, ktoré dobre rastú aj na kyslých pôdach, majú relatívne vyššiu koncentráciu železa (Fe), mangánu (Mn) a hliníka (AI).

Stredná koncentrácia živín hlavných druhov záhradných plodín

pracuje sa na tom….

9. Množstvo živín odčerpaných záhradnými rastlinami

Vyčerpávajúca odpoveď na otázku koľko živín odčerpajú pestované rastliny by bola veľmi obšírna, pretože:

a) záhradných plodín je veľmi veľa a každá z nich (ale aj jednotlivé odrody) má iné nároky;

b) podmienky, v ktorých sa záhradné plodiny pestujú, sú veľmi rozmanité – od piesočnatých po ílovité pôdy v teplých, suchších nížinných oblastiach až po studené, vlhšie podhorské oblasti;

c) hnojenie, a tými výživný stav, nie je vždy optimálne, takže niekedy dochádza aj k luxusnému konzumu niektorých živín;

Optimálny odber živín je však dôležitým vodítkom na hnojenie, a preto nájdeme v literatúre dostatok údajov o ktoré sa opierajú odporúčané dávky hnojív v odborných príručkách výživy záhradných plodín.

Pre ilustráciu uveďme, že pri výnose 5 kg karfiolu z 1 m2 sa odčerpá stredne 20 g N,3,5 g P,21 g K, 4,6 g Ca a 0,5 g Mg, zatiaľ čo červená kapusta pri tom istom výnose odoberie 30 g N, 3,7 g P, 29 g K, 25 g Ca a 4,2 g Mg. Sú však aj niektoré plodiny, ktoré odoberajú z m2 pri stredných výnosoch oveľa menej živín. Tak napríklad 0,4 kg špargle odčerpá iba stredne 8 g N, 1,8 g P, 8,4 g K, 3,9 g Ca a 0,9 g Mg.

Pochopiteľne závisí aj od spôsobu pestovania. Uhorky pestované v skleníku pri zbere 25 kg z m2 odčerpajú stredne 45 g N, 11 g P, 58 g K, 17 g Ca a 6 g Mg. Na voľnom záhone pri výnose 4 kg z m2 spotrebujú uhorky len 15 g N,4 g P, 21 g K,43 g Ca a 15 g Mg.

Pri tzv. bilanciu živín, to znamená úvahe koľko živín musíme hnojením doplniť, musíme vziať do úvahy, že zo zberu sa časť živín (v odpadových nekonzumovateľných častiach rastlín) vracia cez kompost na záhradku. Do kalkulácií musíme tiež zahrnúť zásobu živín v pôde. Ak je nedostatočná, musíme potrebu živín zvýšiť, ak je nadmerná, potom časť živín ušetríme.