Escallonia

Väčšinou vždyzelené kvitnúce kry; sú citlivé na mráz
Stanovište: teplé, chránené; humózna pôda bez vápnika
Výška: 1–4 m
Doba kvitnutia: podľa druhu od marca do augusta, dokvitanie až do októbra
Množenie: hlavne odrezkami

Až 50–60 druhov rodu Escallonia z čeľade lomikameňovité (Saxifragaceae) sa vyskytuje v Južnej Amerike.
Žiadny druh nie je v strednej Európe dostatočne mrazuvzdorný.
V Anglicku a južnom Francúzsku sa však escallonie oceňujú ako záhradné kry na použitie samostatne, v skupinách aj do strihaných živých plotov.
Všetky rýchlo rastú a kvitnú dlhé obdobie.

Escallonie kvitnú vo vrcholových strapcoch alebo latách. Kvety sú päťpočetné, majú zaoblene obvajcovité korunné lístky a rúrkovitý alebo pohárikovitý kalich.
Dva až tri plodolisty sú zrastené až k bliznám a súčasne zrastené aj s kalichom.
Po hlavnom kvitnutí v júni a júli kry dokvitajú až do októbra.

Kožovité listy dobre odolávajú silnému vetru, preto sa escallonie často vysádzajú vo veterných prímorských oblastiach západnej Európy.
Neznášajú vápnik a vyžadujú kyslú humóznu pôdu.
V drsnejších oblastiach ich treba chrániť prikrývkou proti mrazu.

(E. virgata × E. rubra) je kríženec vysoký 1–2 m.
Má úzko obvajcovité listy, dlhé 1–2,5 cm, vrúbkovito pílkovité, na líci holé, na rube miestami žľaznaté a plstnaté.

V júni až júli sa na krátkych olistených výhonkoch objavujú biele alebo ružové kvety, usporiadané v strapcoch po 6–10.

Vyšľachtené odrody sú významnejšie než samotné druhy:

Kvitne v júni až septembri ružovočervenými kvetmi. Tento vzrastný ker dorastá vo svojej domovine do výšky 4 m. Má listy obvajcovité, 2–5 cm dlhé, na líci holé a lesklé, na rube pokryté aromaticky voňavými živicovými žliazkami s hrubou stopkou. Žliazky sú tiež na vetvičkách a na kvetnom kalichu. Kvety, ktorých rúrka je asi 1 cm dlhá, stoja po 5–25 v latách alebo v strapcoch na konci dlhých výhonov.