Hebe: mrazuvzdorné vždyzelené kríčky do skalky aj do truhlíka

Vždyzelené kríčky na použitie v záhrade aj v byte

• Stanovište: slnečné, teplé a chránené miesta v skalkách a vo vresoviskových záhradách.
• Výška: 0,5–1 m
• Čas kvitnutia: jún–júl
• Rozmnožovanie: hlavne odrezkami

Hebe s drevnatými stonkami je jedným z mála rodov južnej pologule, ktoré v stredoeurópskych klimatických podmienkach vydržia po celý rok vonku. Domovom 100 až 150 druhov rodu Hebe, ktorý sa dnes zaraďuje do čeľade skorocelovitých (Plantaginaceae; staršia literatúra uvádza krtičníkovité – Scrophulariaceae), je výhradne Nový Zéland. Kríky a stromy majú listy protistojné, väčšinou malé, často zhrubnuté a husto postavené. Tvar listov môže byť šupinovitý, kopijovitý, okrúhly alebo vajcovitý. Kvety, usporiadané v úžľabných strapcoch alebo hlávkach, sú biele, ružové, červené alebo fialové.

Niektoré druhy majú krásne modré kvety, ale u nás zimovzdorné druhy kvitnú len nenápadne bielo. Rastliny pestované vonku zostávajú v našej klíme podstatne menšie než rastliny na Novom Zélande. U nás pôsobia trochu cudzokrajným dojmom a najlepšie sa im darí na chránenom stanovišti v skalkách. Potrebujú teplé miesto, priepustnú pôdu a zimnú prikrývku z čečiny.

Blízkym príbuzným je rod veronika (rozrazil) (Veronica), s ktorým hebe časť botanikov dokonca spája do jedného rodu.

Nasledujúce druhy sa osvedčili v strednej Európe ako pomerne mrazuvzdorné:

Je hustý kompaktný kríček s priamo vystúpavými vetvičkami, dosahujúci výšku najviac 25 cm. Listy sú husté, podlhovasté až okrúhle, hrubé, kožovité, 3–6 mm dlhé a modrozelené. V júni až júli sa pri koncoch výhonkov objavujú biele kvety v malých klasoch.

Asi 35 cm vysoký poliehavý kríček pripomínajúci ihličnany. Patrí k najozdobnejším zimovzdorným druhom. Má 3–4 mm dlhé tmavozelené listy a biele kvety v malých hlávkach, ktoré sa rozvíjajú počas júna až júla.

Vzpriamený krík, dosahujúci výšku do 1 m. Listy sú 8–12 mm dlhé, podlhovasté až obvajcovité, lesklo tmavozelené a pravidelne postavené v štyroch radoch. V júni až júli sa otvárajú biele kvety vyrastajúce v pazuchách horných listov v hustých klasoch až 2,5 cm dlhých.

Často označovaná ako H. armstrongii. Je najčastejšie vysádzaným zimovzdorným druhom. Krík 40–60 cm vysoký má hrubé odstávajúce hlavné konáre a oblúkovité alebo vodorovne odstávajúce postranné vetvičky. Mladé výhonky, ktoré vyrastajú len na vrchnej strane vetvičiek, nesú listy 2 mm dlhé, trojuholníkovité, olivovohnedé a husto pritisnuté k vetvičkám. Kvitne zriedka (v júli až auguste) a jeho biele kvety nie sú príliš nápadné. Tento nápadný malý krík sa vyznačuje svojrázným vzhľadom.

Poliehavý alebo viac vzpriamený krík s hrubými výhonkami, dorastajúci do výšky až 70 cm. Vetvičky sú husto pokryté jazvami po listoch. Listy sú okrúhle až obvajcovité, 6–8 mm dlhé, hrubé, kožovité, mäsité, modrozelené a na okraji často červené. Krík kvitne v júni až júli. Kvety v malých klasoch na vrcholoch vetvičiek sú biele s modrými tyčinkami.

Hebe pochádza z chudobných novozélandských stanovíšť a v našich podmienkach zostáva drobné, takže silné hnojenie mu nesvedčí — vyhnané mäkké výhonky potom cez zimu namŕzajú. Stačí jedna slabá dávka na jar pri pučaní zapravená do priepustnej pôdy. Po auguste sa už nehnojí, aby drevo do zimy vyzrelo; to je pri mrazuvzdornosti hebe dôležitejšie než čokoľvek iné. Rastliny v truhlíku, kde je substrátu málo, znesú ešte jednu slabú dávku začiatkom leta. Rovnaký režim vyhovuje aj ostatným skalničkám na chránenom stanovišti. Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; pomery pre zálievku nájdete v dávkovaní.

Kúpiť Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Niektoré druhy áno. V strednej Európe sa osvedčili Hebe buchananii, H. loganioides, H. buxifolia, H. ochracea a H. pinguifolia. Potrebujú však teplé chránené miesto, priepustnú pôdu a zimnú prikrývku z čečiny.

Na slnečné, teplé a chránené miesto v skalke alebo vo vresoviskovej záhrade. Pôda musí byť priepustná. Hebe sa dá pestovať aj v truhlíku, ktorý sa na zimu presunie k stene domu.

Hlavne odrezkami. Odoberajú sa z polovyzretých výhonkov a zakoreňujú v priepustnom substráte.

V júni až júli, Hebe ochracea až v júli a auguste, a tá kvitne len zriedka. U nás zimovzdorné druhy majú nenápadné biele kvety — farebné odrody s modrými, ružovými a červenými kvetmi sú na vonkajšie pestovanie príliš chúlostivé.

Sú to blízko príbuzné rody z tej istej čeľade a časť botanikov ich dokonca spája. Zjednodušene: hebe sú drevnaté vždyzelené kríčky z Nového Zélandu, veronika čiže rozrazil (Veronica) sú u nás prevažne byliny.