Ríbezle
Obsah
Ríbezle - aké majú druhy
Ríbezľa je ovocný ker, ktorý patrí do čeľade egrestovité. Kry ríbezlí dorастajú výšky 1,5 až 2 metre. Kôra ríbezlí je sivá a ker nemá tŕne. Kvety majú žlto-zelenú farbu a vyrastajú v strapcoch. Na nich potom dozrievajú plody počas leta.
Druhy ríbezlí sú: červená, biela a čierna. Červená ríbezľa patrí k najstarším druhom, je asi najviac kyslá, biela a čierna ríbezľa sú sladšie. Záleží ale aj na odrode. Napríklad z červených ríbezlí je kyslejší Detvan, Heinemannův pozdní a Holandský červený, sladko-kyslý je Hron.
Ríbezľa obsahuje veľa zdraviu prospešných látok, ako napríklad vitamín C, B1, B2 a B6, železo, horčík a vápnik. Zároveň obsahuje veľa vody, žiadne tuky a žiadne jednoduché sacharidy, preto je vhodná na redukčnú diétu. Ríbezľa je vhodná aj na odkyslenie organizmu.
História pestovania ríbezlí
História pestovania ríbezlí je pomerne pestrá a dlhá. Prvé zmienky o pestovaní ríbezlí v Európe pochádzajú z 12. storočia. Ríbezľa sa síce pestuje vo všetkých oblastiach sveta, okrem tých veľmi studených, ale v Európe sa pestuje od stredoveku, máme ju doloženú v Mohučskom herbári z roku 1184, ďalej v herbári Simona Januensisa z roku 1230 atď. V Čechách ale presné zmienky o ríbezliach nemáme, hoci sa tu pravdepodobne pestovala najmenej od 16. storočia, celkom pravidelne sa potom v záhradách našich predkov objavovala v 19. storočí. Za zmienku určite stojí, že najskôr bola pestovaná na liečebné účely.
Výhodou ríbezlí je to, že sa dajú pestovať v nižších aj vyšších polohách, a tak sa hodia prakticky do každej záhrady.
Pestovanie ríbezlí
Ríbezľa potrebuje na zdárny rast najmä vhodné stanovište. Nesmie byť pestovaná v mrazových kotlinách, naopak jej vyhovuje skôr slnečné a svetlé stanovište. Slnko pomáha najmä so zrávaním plodov, v poloтieni by dozrievanie bolo pomalšie.
Ako pôdu zvoľte stredne ťažkú, dostatočne vlhkú a na humus bohatú. Najvhodnejšie pH je 5,5 až 6,5 (t. j. kyslejšie). To môžete dosiahnuť, keď do pôdy pridáte trochu rašeliny. Najviac nárokov na pôdu majú biele odrody, menej červené a najmenej čierne. Tým by ste sa mali riadiť pri výbere odrody.
Ríbezľa tiež vyžaduje viac zálivky, ideálne dažďových zrážok, a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Preto sa aj ríbezliach darí vo vyšších polohách (podhorí), kde častejšie prší. V nižších polohách bude výhodné stanovište blízko lesa (pretože stromy zadržiavajú vlhkosť). Ríbezľa potrebuje najviac vlahy pri nasadzovaní kvetov, raste plodov a dozrievaní.
TIP: Ak nemáte vhodné stanovište, určite zachytávajte dažďovú vodu a používajte ju na zalievanie. Nikdy však nezalievajte ríbezľu zvrchu cez listy, len ku koreňom.
Stromčeková ríbezľa
Stromkový ríbez je síce efektný na pohľad, ale jeho pestovanie je oveľa náročnejšie ako u klasického kríkového ríbezu. Ak sa o to chcete pokúsiť, riaďte sa naším návodom. Stromkový ríbez potrebuje oporu kmeňa, pridáme mu teda napríklad tyč, ku ktorej ho priviažeme. Je tiež oveľa náchylnejší na mráz, rozhodne odporúčame pestovať v teplých oblastiach, na zimu zakryť spodnú časť slamou, ihličnatými vetvičkami alebo bukovým lístím. Stromkový ríbez skracujeme pri výsadbe (zásadne na jeseň) na 2 až 3 púčiky a potom vykonávame rez podobne ako u kríkového, ale tak, aby sme tvorili pravidelnú korunu na kmienku. Ak chcete, aby vám stromkový ríbez vydržal a plodil ako ten kríkový, nebojte sa zveriť do rúk odborníkov a na všetko sa opýtať.
Kedy sadiť ríbez
Takmer alchýmiou je otázka, kedy sadíme ríbez. Najlepšie je vždy vysádzať ríbez na jeseň, po skončení zberu a pred nástupom prvých prízemných mrazíkov. Druhou možnosťou je sadiť ríbez na jar, ale je potrebné, aby pôda bola rozmrznutá a nehrozili prízemné mrazíky. Pretože tie hrozia až do polovice mája (po zmrznutých svätých), vôbec túto výsadbu na jar neodporúčame – ríbez zasadený v polovici mája nestihne zakoreniť do prvých horúcich dní.
Ríbezy vysádzame do radov 3 metre od seba a v jednom rade by medzi sebou mali mať cca 1,5 metra. Pri výsadbe skracujeme príliš dlhé korene. Jamky na kríky by mali byť hlboké aj široké cca 40 cm, sadenica by mala byť zasadená o 5 cm hlbšie ako v škôlke. Do jamky dáme pred samotným ríbezom dobre uleželý kompost, pridáme sademicu, zasypeme zeminou a dôkladne zalejeme. Môžeme pridať mulč (podstielku, seno, slamu), aby pôda nevysychala.
Rez ríbezu
Rez ríbezu je nevyhnutnou súčasťou pestovania, inak vám z kríka vyrastie zmäť vetvičiek, ktoré ho budú zbytočne vysiľovať a hlavne: ríbez nebude plodiť. Naopak môže byť náchylnejší na choroby – napríklad plesne.
Takže – ako na rez ríbezu? Rozoznávame dva typy rezu – tvarovací/výchovný a udržiavací/omlaďovací.
Ríbez hnojenie
Ríbez potrebuje najmä dusík, draslík a fosfor. Dusík je dôležitý pre vývoj zelených častí rastliny, draslík a fosfor pre nasadenie kvetov a plodov. Všetko ideálne obsahuje hnojivo Hnojík, ktoré môžeme použiť ako v sypkej, tak v tekutej podobe.
Pozn.: Dôležitou zložkou hnojiva by mal byť aj horčík, pretože nedostatok horčíka spôsobuje odliv chlorofylu z listov ríbezu a ich sfarbovanie (ako na jeseň), potom aj opadávanie. Dobrou správou je, že Hnojík obsahuje horčík v prirodzenej podobe.
Tvarovací alebo výchovný rez má za úlohu vypestovať taký krík, ktorý bude mať ideálny počet jednoročných, dvojročných a viacročných vetvičiek tak, aby bol kompaktný, silný a dobre plodil. Pretože ríbez zvyčajne sadíme na jeseň a ide o dvojročné kríky, na jar všetky výhonky skrátime na 2 až 3 púčiky, aby krík zosilnel a vytvorila sa tzv. koruna.
V ďalšom roku po vysadení vyberieme 5 až 6 najsilnejších výhonkov, ktoré necháme/neskracujeme. Ostatné výhonky odstrihneme pri zemi. V ďalších rokoch skracujeme bočné výhonky, odrezávame odumreté, zmrznuté či slabé výhonky (pri zemi). Ideálna koruna vyzerá tak, že po 3 rokoch pestovania máme na kríku 5 až 6 jednoročných výhonkov, rovnaký počet dvojročných a asi 3 až 4 trojročné.
Udržiavací rez nám pomáha udržať krík stále „mladý“ a plodící. Po zbere v júli odstrihneme všetky trojročné až štvorročné vetvičky, ponecháme jednoročné a dvojročné, aby nám do roka zosilneli. Takto pokračujeme každým rokom.
Rez môžeme vykonávať záhradníckymi nožnicami, ostrým nožom (žabkou), alebo silnejšie vetvy môžeme odrezať aj pílkou.
Ríbez choroby a škodcovia
(Výber najdôležitejších chorôb a škodcov ríbezlí)
Hoci je ríbezľa inak stredne náročnou rastlinou na pestovanie, choroby a škodcovia sa jej nevyhýbajú a je potrebné im zabrániť.
Najčastejšie choroby
Antraknóza ríbezlí je u nás asi najrozšírenejšou chorobou ríbezlí. Prejaví sa opadaním listov, znížením plodových výnosov aj kvality plodov a celkovým oslabením rastlín. Spoznáte ju tak, že už od konca mája sa na listoch objavujú okrúhle šedohnedé škvrny. Napadnuté listy neskôr zožltnú, skrúcajú sa a opadávajú. Chorobu spôsobuje huba, ktorá dokáže prezimovať aj v opadaných listoch (preto je dôležité opadané listy dôkladne odstrániť a zničiť). Tejto chorobe sa najlepšie preventívne ubránite tak, že vyberiete odolné odrody, poskytnete im vhodné stanovisko a nebudete ríbezle vysádzať príliš blízko seba.
Botrytída ríbezlí je druhou najrozšírenejšou hubovou chorobou, ktorá tieto kry postihuje. Spôsobuje odumieranie výhonov a nakoniec aj celých rastlín. Spoznáte ju podľa hnednutia listov, scvrkávania sa bobúľ a opadávania týchto častí rastliny. Prevenciou je hnojenie ríbezlí hnojivom s prirodzeným obsahom dusíka a neprehnojiť.
Hrdza vejmutovková – hoci by sa zdalo, že napáda len borovicu vejmutovku, ľahko môže napadnúť aj ríbezle. Preto nikdy ríbezle nevysádzajte blízko tohto ihličnatého stromu. Aj hrdza vejmutovková spôsobuje predčasné opadávanie listov, zhoršenie kvality plodov a odumieranie nových výhonov. Prevenciou je nevysádzať ríbezle v blízkosti vejmutovky.
Najčastejší škodcovia
Vošky ríbezľové sú rovnako ako ostatné vošky voľným okom viditeľný hmyz, spôsobujú charakteristické vydúté červené pľuzgiere na listoch. Najlepšou ochranou proti voškám sú ich prirodzení predátori, ako lienky sedembodkové, zlatoočky, plošnice, ušiagre – takže im urobte v záhrade hmyzí domček a budete bez otravného parazita.
Vlnovník ríbezľový je veľmi častým škodcom najmä na čiernych ríbezliach. Spoznáte ho veľmi spoľahlivo od ostatných škodcov, pretože vytvára opuchnuté hálky namiesto pukov. Vo vnútri jednej hálky môže byť až tisíc roztočov, ktoré v teplom počasí vyliezajú, sajú tekutinu z listov aj ďalších nových pukov. Šíria sa aktívne naprieč celou sadbou, môžu ich prenášať aj vtáky, hmyz alebo vietor. Najlepšou ochranou je zvoliť biologické prostriedky – napr. dravý roztoč Typhlodromus pyri, ktorý napáda škodlivé roztoče, ale môže sa živiť aj hubami alebo peľom – nikdy však nepoškodzuje vaše rastliny.
Čo urobiť z červených ríbezlí
Konečne sa dostávame aj k pozitívnym záležitostiam, a to je zber a spracovanie ovocia, keď sa nám ho podarilo uchrániť pred všetkými nástrahami počasia, chorôb a škodcov. Červená ríbezľa je výborná na priamu konzumáciu, môžete si z nej však urobiť šťavu, koláč, zákusky (dá sa použiť surová aj pečená – na rozdiel napríklad od egreša). Výborná je ríbezľová marmeláda, ktorá sa hodí do sacher torty a na lepenie lineckého pečiva na Vianoce.
Marmeláda z červených ríbezlí
Marmeládu pripravíme podobne ako iné marmelády, len musíme odstrániť jadierka, ktoré by nám pri jedení prekážali. Toho docielime tak, že surovú ríbezľu odšťavíme v odšťavovači, príp. môžeme použiť aj mlynček na mäso, alebo uvarenú ríbezľu prepasírujeme sitkom/cedníkom a pod. Šťavu potom zahrejeme, pridáme želírovací cukor podľa návodu a zvaríme. Hotovú marmeládu spoznáme tak, že lyžičkou kvapneme trochu na tanierik a ona želíruje/hustne. Naplníme ju do čistých umytých pohárikov a otočíme na 5 minút dnom hore. Potom vrátime, necháme vychladnúť, neotvorená vydrží aj niekoľko rokov, skladujeme v špajzi, pivnici, začatý pohár potom v chladničke.
Šťava z čiernych ríbezlí
Čierna ríbezľa je známa svojou sladkou chuťou a množstvom vitamínov (obsahuje asi najviac vitamínu C zo všetkých ríbezlí). Preto je taká obľúbená na výrobu šťavy. Na okamžité použitie si môžete šťavu vyrobiť v odšťavovači a ihneď vypiť. Nie je potrebné nijako dochucovať.
Na dlhšie skladovanie je možné šťavu z plodov zvariť s cukrom v pomere 2:1 a citrónovou šťavou alebo kyselinou citrónovou (aby sa nekazila). Šťavu nalejeme do čistých pohárov, otočíme na chvíľu dnom hore, potom necháme vychladnúť a skladujeme na tmavom a suchom mieste. Začatý pohár vždy v chladničke. Šťava vydrží určite rok, teda do ďalšej úrody.
