Kdúľovník obecný (Cydonia oblonga)
Ovocná drevina vysokej úžitkovej a okrasnej hodnoty; používa sa aj ako slabo rastúca podpník pre hrušky.
Stanovište: v teplej polohe; kdúľovník nie je náročný na pôdu, ale neznáša zamokrené a silne vápenaté pôdy.
Výška: 3-5 (8) m
Plocha pre rastlinu: 9-25 (36) m²
Doba kvitnutia: koniec mája
Množenie: ako podpník hŕbením, veľkoplodé odrody očkovaním
Kdúľovník z čeľade ružovitých (Rosaceae) je zaujímavá, no nie bežná ovocná drevina. Kedysi sa vysadzoval častejšie ako dnes. Väčší význam má v Rusku, v Turecku, na balkánskych krajinách a pestuje sa aj v zámorí.
Aby sa nepoškodili korene podpníka, ktoré rastú blízko pod povrchom, má sa pôda obrábať iba plytko. Dobre sa osvedčuje zakrytie pôdy organickým materiálom. Hnojí sa len pri zistenom nedostatku hlavných živín, pričom dávka čistého dusíka na začiatku vegetácie nemá byť vyššia ako 6 g/m². Zálivka je najúčinnejšia v čase najsilnejšieho vývoja plodov, teda od augusta do polovice septembra.
Zber: Akonáhle asi od polovice októbra spadnú prvé plody, je čas na zber. Zrelé plody sú zlatožlté a intenzívne voňajú. Nie celkom vyfarbené a nazelené plody sa ponechávajú dlhšie na strome, aby zožltli. Skôr sa zbierajú plody, ktoré sa majú ďalej prepravovať. Pri neskoršom zbere dužina mierne hnedne, avšak tým sa neobmedzuje použiteľnosť plodov.
Popis jabĺčkovitých (A) a hruškovitých (B) odrôd kdúľovníka
| Odrůda | Tvar plodu | Velikost plodu | Vzrůst | Sklizeň | Chuť | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 'Bereczki' (B) | Hruškovitý | Velký až velmi velký | Silný, vzpřímený | Dobrá, raná | Jemná, aromatická | Náročná na teplo, dužnina vařením červená |
| 'Champion' (B) | Hruškovitý | Středně velký | Středně silný, vzpřímený | Dobrá, velmi raná | Mírná, příjemná | Teplé polohy, poměrně mrazuvzdorná |
| 'Konstantinopeler' (A) | Jablkovitý | Středně velký až velký | Středně silný, široký | Dobrá, raná | Aromatická | Robustní, poněkud citlivá na mráz |
| 'Portugalská kdoulon' (A) | Jablkovitý | Velký | Silný, vzpřímený | Uspokojivá | Mírná, velmi dobrá, vařením červená | Nenáročná, dužnina poměrně mrazuvzdorná, dužnina zůstává bílá |
| 'Leskovacká kdoulon' (A) | Jablkovitý | Velký až velmi velký | Silný, široký | Velmi dobrá, raná | Příjemně kořenitá | |
| 'Ronda' (B) | Hruškovitý | Velký | Silný až velmi silný | Velmi dobrá, raná | Výrazná | Výborná pro šťávy |
| 'Vranja' (B) | Hruškovitý | Velký | Silný, keřovitý | Velmi dobrá | Sladkokyselá | Méně choulostivá, dlouho uchovatelná |
Kdúľovník častejšie rastie ako planý alebo pestovaný ker ako strom. Môže sa dožiť veku 50 i viac rokov. Pôvodné formy pochádzajú z Kaukazu, Turkestánu a zo severného Iránu. Starí Gréci nazývali kdúľovník „kydonijské jablko“, pretože plody dovážali z oblasti Kydonie na Kréte. Odtiaľ sa odvodzuje dnešné rodové meno Cydonia. V antickej mytológii, pri svadobných obradoch a v liečiteľstve malo kdule oddávna významné miesto.
Listy: vajcovité až oválne, kožovité, celokrajné a na rube plstnatými chlpmi.
Kvety: svetlo ružové až ružové s tmavšími žilkami, veľké (5-7 cm), jednotlivo postavené, voňavé, často vyhľadávané včelami.
Plody sa využívajú hlavne na prípravu kompótov, marmelád, želé, ovocných pást a kandovaného ovocia. Vytlačená šťava je síce trpká a kyslá, ale na miešanie s inými ovocnými šťavami je veľmi vhodná. Počiatočný rast po výsadbe býva silný, postupom času sa však oslabuje. Plný zber začína od ôsmeho roku. Zo stromu možno zozbierať 40 kg a viac plodov.
Nároky na stanovište: Kdúľovník síce rastie aj na menej úrodných a suchších pôdach, ale najlepšie sa mu darí na teplých a primerane vlhkých miestach. V pôdach zamokrených a bohatých na vápno trpí chlorózou. Drevo zle znáša silné zimné mrazy, preto je dôležitá chránená poloha. Rastlina poškodená mrazom však dobre regeneruje.
Choroby a škodcovia
- Monília napáda kvety, mladé listy a plody, spôsobuje ich odumieranie. Dôležité je odstraňovanie postihnutých orgánov.
- Hnednutie listov sa postupne rozširuje a na jeseň postihuje aj plody.
- Škodcovia: Na začiatku vegetácie môžu kdúľovníky napadnúť húsenice drobných motýľov a v čase kvitnutia vošky. Červivosť plodov je vzácna.
Pestovanie: Pri výsadbe stromu je nutné počítať s plochou 9-25 m². Osamelá rastlina je väčšinou dostatočne plodná, ale cudzím opylením s inou odrodou sa výnos zvyšuje. Rez je potrebný len spočiatku na utváranie voľnej kostry hlavných vetví. Koruna sa vytvorí dobre bez väčších zásahov a neskôr postačuje príležitostný presvietľovací rez.
