Hnojenie izbových rastlín

Izbové rastliny je termín označujúci skupinu rastlín pestovaných v klimatických podmienkach v interiéroch. Ide o skupinu rastlín, ktoré zvyčajne neznášajú výkyvy teplôt počas roka a najmä zimné chladné počasie. Používajú sa najmä rastliny okrasné, keďže ich účel je predovšetkým estetický, ale môže byť aj zdravotný či psychický. Dodávajú svieži nádych a spríjemnia každý kút. Izbové rastliny je možné počas teplého obdobia roka tzv. letniť, teda pestovať vonku alebo v časti domu otvorenej vplyvu počasia. Podľa nárokov a ďalších vlastností sú ďalej členené do špecifických skupín.

S izbovými rastlinami sa stretávame už v dávnej histórii. Starí Egypťania a Sumeri pestovali okrasné a ovocné rastliny v dekoratívnych nádobách. Starí Gréci a Rimania pestovali v hlinených nádobách vavrín. V starovekej Číne boli kvetinové rastliny vystavované na záhradných výstavách už pred viac ako 2 500 rokmi.

V stredoveku bolo okrasné záhradníctvo obmedzené na kláštory, ale v renesancii dovážali zberatelia rastlín a zámožní obchodníci z Talianska, Holandska a Belgicka rastliny z Malej Ázie a Východnej Indie. V roku 1660 vynálezca a spisovateľ Sir Hugh Platt vydal knihu Garden of Eden, ktorá pojednávala o tom, ako pestovať rastliny v domácnostiach.

Na konci 18. storočia sa kvetinové stoly stali súčasťou salónov a rozkvitali škôlky, v ktorých sa nachádzali tisíce rastlín. Vo viktoriánskej ére 19. storočia sa v strednej triede prvýkrát objavili izbové rastliny, ktoré boli vnímané ako symbol spoločenského postavenia.

Pestovanie izbových rastlín a obklopovanie sa nimi je dobré, príjemné i prospešné. Aj vedecké výskumy potvrdili z tohto užitočného spolužitia mnoho benefitov. Napríklad ten, že ak ste obklopení pri práci či štúdiu rastlinami, zlepší sa vaša koncentrácia a zvýši sa vaša produktivita až o 15 %. Štúdia zverejnená v časopise Journal of Physiological Anthropology tvrdí, že rastliny doma či v kancelárii vyvolávajú príjemné pocity a práca s nimi znižuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu i hladinu stresu.

Vedecká štúdia z roku 2004 uvádza, že prítomnosť rastlín napomáha kreativite, zvlášť pri zohľadnení individuality osobnosti, preto si vyberajte rastliny, ktoré sa vám páčia a sú vám prirodzene sympatické.

Výskumy NASA zamerané na cesty do vesmíru a čistenie vzduchu v raketách zistili, že rastliny dokážu zo vzduchu premieňať aj škodlivé látky ako benzén, formaldehyd, amoniak či trichlóretylén na čistejšiu formu vzduchu. Vytvorili dokonca zoznam rastlín, ktoré čistia vzduch účinnejšie.

Z oblasti zdravotných benefitov pestovania rastlín prebehlo niekoľko štúdií. V dokumente Zdravotné benefity záhrad v nemocniciach z Texasu z roku 2002 sa uvádza, že ľudia po chirurgických zákrokoch, ktorí boli obklopení zeleňou, potrebovali oveľa menej liekov proti bolesti, mali kratšie doby hospitalizácie a rýchlejšie sa zotavovali ako ľudia, ktorí okolo seba zeleň nemali. A štúdia z roku 2007 prináša zistenie, že zamestnanci, ktorí boli obklopení rastlinami, boli menej často chorí ako tí, ktorí okolo seba v kancelárii žiadne rastliny nemali.

Podobne ako terapia pomocou zvierat majú terapeutické účinky aj rastliny. Jednak vďaka priamym liečivým účinkom rastlín kvôli ich zloženiu, ale aj samotnou prácou s rastlinami, ktorá pomáha pri depresiách, úzkostiach i demencii. Niektoré kliniky vo Veľkej Británii už „predpisujú“ či skôr odporúčajú pacientom trpiacim depresiami izbové rastliny. Podľa psychológie farieb je dokázané, že farby ľudí ovplyvňujú. Zelená farba človeka upokojuje a harmonizuje. Je zmesou žltej a modrej farby, preto je zároveň osviežujúca. Zlepšuje podráždenosť, potláča únavu, udržuje aktívnu myseľ a zároveň vyvoláva pocit bezpečia.

Z toho vyplýva, že mať rastliny vo vnútorných obytných či kancelárskych priestoroch má pozitívne účinky na fyziologické, psychologické a kognitívne zdravie.

Viac na túto tému si môžete prečítať tu.

Hnojiť nesmieme v dobe odpočinku rastlín, na konci leta a na jeseň. Hnojiť sa nesmú nezakorenené a choré rastliny, taktiež nesmieme zalievať hnojivovou zálivkou rastliny v suchej zemine, najprv je treba rastlinu zavlažiť zhora. Čiže nehnojíme rastliny v dobe pokoja, pred obdobím pokoja a na konci periódy ich rastu. Nesmieme hnojiť čerstvo presadené rastliny ani čerstvo kúpené. Hnojenie je možné až po dvoch týždňoch. Nehnojíme taktiež choré rastliny, u ktorých ešte nepoznáme príčinu choroby, a rastliny s chorými koreňmi (koreňovou hnilobou). A pozor – kaktusy nesmieme hnojiť organickými hnojivami.

Informácie prevzaté z iného webu TU

Tabuľka stručne zobrazujúca potrebu a frekvenciu hnojenia izbových rastlín.

Nie je ľahké rozpoznať, kedy izbovej rastline chýbajú živiny. Rastlina nám to nedokáže povedať tak ako naše deti. Je to dosť mätúce, pretože príčina vadnutia môže súvisieť s niečím iným. Vedieť kedy je čas prihnojiť izbové rastliny je náročná vec aj pre dlhoročných pestovateľov izbových rastlín. Rád by som sa teraz s vami podelil o pár základných informácií o tom, ako a kedy hnojiť vaše izbové rastliny.

Izbové rastliny vädnú, keď potrebujú vodu. Ich listy zblednú a vytiahnu sa, ak nemajú dostatok slnečného svetla. Pri nízkej vlhkosti im krehknú listy. Naopak pri príliš vysokej vlhkosti sa u nich môže prejaviť hniloba. Ako ale spoznať, kedy je treba prihnojiť? Neexistuje jasný signál, ktorý by vám rastlina oznámila „Hej, dala by som si rezeň“. Jediný náznak prejavu je v spomalenom alebo stagnujúcom raste, ktorý je pre väčšinu ľudí dosť ťažko postrehnuteľný. Je tak lepšie namiesto čakania na signál vziať záležitosť do vlastných rúk a hnojiť rastliny podľa plánu, ktorý je založený na ich rastovom cykle.

Každá izbová rastlina má mierne odlišné potreby, pokiaľ ide o množstvo a frekvenciu hnojenia. To však nie je dôvod príliš komplikovať prihnojovanie. Áno, je možné preštudovať každý jeden druh, o ktorý sa staráte, a určiť jeho špecifické nutričné potreby, ale pravdou je, že drvivá väčšina bežných izbových rastlín má požiadavky na hnojivo natoľko podobné, že k ich prihnojovaniu môžete pristúpiť rovnakým spôsobom. Je pravdou, že niektoré rastliny sa vymykajú a potrebujú viac živín a iné naopak menej. Preto tabuľka v odseku 4 by vás mala spoľahlivo zorientovať v tom, ako často by ste sa mali so zálivkou priblížiť k tej či onej kvetine.

Toto je podľa mňa najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Je založený na cykle vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie aj domáce rastliny rovnakým spôsobom, hoci domáce kvety majú konzistentné teploty bez výkyvov.

Toto je podľa mňa najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Je založený na cykle vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie aj domáce rastliny rovnakým spôsobom, hoci domáce kvety majú konzistentné teploty bez výkyvov.

S príchodom leta je čas prejsť na pravidelnejší program hnojenia izbových rastlín. Frekvencia hnojenia závisí aj od typu hnojiva. Tekuté sa používajú častejšie ako granulované. Niekedy dvakrát týždenne či mesačne. Náš prírodné hnojivo sa rozkladá postupne, takže nie je potrebné hnojiť tak často, ako je to potrebné pri vyrábaných tekutých hnojivách. Prírodné hnojivo sa postupne rozkladá a uvoľňuje svoje živiny v malom množstve po dlhšiu dobu. Jedna aplikácia tak môže vydržať dlhšie, ako je uvádzané v odseku 4. Tzn. kde sa odporúča hnojiť 2x za mesiac, môžete s naším hnojivom hnojiť pokojne 1x mesačne.

Postupujte podľa tohto plánu bez ohľadu na to, či svoje izbové rastliny na leto presúvate von. Izbové rastliny sú v stave aktívneho rastu, keď je vysoká úroveň letného svetla, a to bez ohľadu na to, či sú v stálej teplote alebo na terase.

V zime rastliny nehnojte. Izbové rastliny nie sú v zimnom období v stave aktívneho rastu, a preto by nemali byť hnojené.

To, že pestovanie izbových rastlín má mnoho prínosov, je nesporné. Ale nie všetci majú dostatok času, energie, skúseností či podmienok na to, aby sa venovali ich náročnej údržbe. Ale je tu dobrá správa. Existujú aj nenáročné izbové rastliny, ktoré sú odolné, vyžadujú minimálnu starostlivosť a zvládajú aj nepriaznivé podmienky. Stačí si len vybrať.

Nenáročné, no krásne sú aj rastliny Hoja či podľa staršieho názvu voskovka. Je to rod rastlín patriaci do čeľade zimozeleňovitých (Apocynaceae) a zahŕňa 200 až 300 druhov. Sú to popínavé rastliny, tvoriace niekoľkometrové výhonky s mäsitými, po dvojiciach na stonku usporiadanými listami. Hviezdičkovité kvety vyzerajú ako vytlačené z vosku alebo porcelánu. Sú nahromadené väčšinou po 12-15 kusoch (u niektorých až 40) do zväzkov v tvare gule a majú širokú škálu farieb: od bielej, cez krémové a ružové odtiene až po bordovú farbu s výraznejšou škvrnou uprostred. Kvety produkujú nektár príjemnej sladkej vône.

Hoja je atraktívna aj svojimi listami, dlhými 2 – 20 cm a širokými asi 1,5 – 6 cm, ktoré majú u rôznych druhov rôzny tvar: od jednoduchého oválneho, cez listy so zvlneným okrajom alebo s tvarom srdca, s mäsitými alebo tenšími listami s výraznou žilnatinou, s páskovaním so žltými okrajmi alebo s bielymi škvrnami. Môžete ju umiestniť do závesného kvetináča alebo výhonky ľubovoľne tvarovať pomocou jednoduchej konštrukcie.

Má rada svetlo bez priameho slnečného žiarenia. Ideálna teplota pre ňu je 20 – 24°C.

Neznáša premokrenie. Ak nie je výslovne horúco (v lete), stačí rastliny zaliať 1x týždenne. V zime sa zalievajú ešte menej – 1x za 14 dní. Tak ako u sukulentov, aj tu je vhodná zálivka s Hnojíkom, ktorý je odporúčaný ako hnojivo na nenáročné izbové rastliny. O hnojení si môžete prečítať v Pláne hnojenia izbových rastlín nižšie.

Medzi izbovými rastlinami nájdeme aj také, ktoré označujeme za jedovaté izbové rastliny. Sú to rastliny, ktoré vo svojich telách obsahujú látky schopné spôsobiť otravu a zároveň sa pestujú v domácnostiach či kanceláriách. Toto riziko je zvýšené pri kontakte týchto rastlín s malými deťmi alebo domácimi zvieratami.

U jedovatých izbových rastlín rozlišujeme stupeň závažnosti, ktorý môžu spôsobiť. Niektoré spôsobujú len ekzémy, zápaly, vyrážku alebo opuch. U iných hrozí zvracanie, hnačka a kŕče. Pri požití väčšieho množstva takto jedovatej rastliny môže dôjsť k poškodeniu celého organizmu a následnej smrti.

Jedovaté izbové rastliny v domácnostiach s deťmi a zvieratami by mali byť umiestnené na ťažko dostupných miestach – vysoko na skrini, poličke alebo v závesnom kvetináči, kam dieťa ani domáce zviera nedosiahne.

V prípade podozrenia na otravu rýchlo vyhľadajte lekársku pomoc a lekárovi oznámte druh rastliny, ktorú dieťa alebo domáci miláčik zjedol, alebo prineste časť rastliny so sebou. Včasná diagnóza môže pri otrave prudko jedovatými rastlinami zachrániť život. Ak nevyrazíte hneď k lekárovi, je vhodné podávať veľa tekutín po malých dúškoch, ako vodu alebo čaj. Nevhodné je mlieko, pretože naopak spôsobuje v črevách lepšiu vstrebateľnosť jedu! Nevyvolávajte zvracanie!