Drevotoč obyčajný, drevotoč hruškový a podobník sršňovitý: húsenice v dreve
Drevná drť, výletové otvory a zasychajúce konáre. Ako spoznať húsenice, ktoré sa vyvíjajú vnútri kmeňov a konárov.
Drevotoče a podobníky sú motýle, ktorých húsenice sa vyvíjajú vnútri kmeňov a konárov. Na strome ich prezradí najmä drevná drť, výletové otvory a zasychanie konárov.
Drevotoč obyčajný
Cossus cossus
Hostiteľské dreviny: rôzne listnaté stromy, napr. topole, vŕby, jelše.
Príznaky: žer lariev v dreve najnižšej časti kmeňa. Húsenice vyžierajú približne 15 mm široké chodby, z ktorých vyhadzujú časť drevnej drte a trusu. Napadnuté miesta silno zapáchajú po octe. Z rán vyteká miazga.
Škodca: motýle sú sivohnedé, v rozpätí krídel merajú až 10 cm. Sú veľmi ťažkopádne. Mäsovočervené húsenice môžu dorásť do dĺžky až 10 cm a hrúbky 1 cm. Sú veľmi žravé a intenzívne zapáchajú po octe. Vývoj trvá 3 roky.
Možnosti zámeny: žiadne – na rozdiel od lariev fuzáčov vyhadzujú húsenice drevnú drť z otvorov a na rozdiel od podobníkov zapáchajú po octe.
Škodlivosť: v dôsledku silného napadnutia húsenicami dochádza často až k odumieraniu stromov.
Ochrana: je problematická. Vyrúbanie napadnutých stromov, kým sú v nich ešte húsenice. Overuje sa použitie entomopatogénnych hlístic.
Drevotoč hruškový
Zeuzera pyrina
Hostiteľské dreviny: rôzne druhy listnatých drevín, predovšetkým okrasné a ovocné dreviny.
Príznaky: húsenice poškodzujú konáre a kmienky tenšie ako 10 cm. Napadnutie je zrejmé vďaka otvorom, z ktorých húsenice vyhadzujú trus. Napadnuté konáre vädnú a odumierajú. Strom zarastá rany kalusom.
Škodca: motýle – 45–65 mm v rozpätí krídel. Krídla aj telo biele s tmavomodro čiernymi škvrnami.
Húsenice – až 6 cm dlhé, spočiatku ružové, neskôr žlté, s čiernymi škvrnami, hlavou a chrbtovým štítkom. Motýle lietajú v júni a v júli. Vajíčka kladú do rán a trhlín kôry. Larvy sa vžierajú do jadra dreva konárov a tenších kmienkov. Vývoj larvy trvá 2–3 roky.
Možnosti zámeny: iný drevokazný hmyz. Húsenice sú však podľa vyššie uvedených znakov dobre odlíšiteľné.
Škodlivosť: silné fyziologické oslabenie mladých stromov. Odumieranie konárov, zriedkavejšie aj stromčekov.
Ochrana: odstránenie a spálenie čerstvo napadnutých konárov. Menšie húsenice, pokiaľ ešte nie sú zažraté príliš hlboko, možno zlikvidovať aj vpichnutím drôtu do chodby. V zahraničí sa na odchyt samcov používajú aj feromónové lapače, v ovocných sadoch je veľmi účinné mätenie samcov feromónmi.
Podobník sršňovitý na topoľoch
Sesia apiformis
Hostiteľské dreviny: topole (všetky druhy).
Príznaky: oválne, približne 5–6 mm veľké otvory pri päte kmeňa. Chodby po žere lariev v dreve najspodnejších častí kmeňa.
Škodca: dospelce sú motýle s rozpätím krídel až 45 mm, veľmi podobné sršňom.
Možnosti zámeny: fuzáč topoľový (viac).
Škodlivosť: fyziologické oslabenie. Výletové otvory sú bránami infekcie pre hubové choroby. Napadnuté stromy sú náchylnejšie na zlomenie. Mladé a slabo rastúce stromy môžu odumrieť.
Ochrana: odchyt motýľov feromónovými lapačmi, prípadne použitie systémových insekticídov pri mladých stromoch.
Zdroje fotografií
- Drevotoč obyčajný, drevotoč hruškový a podobník sršňovitý: Pasha Kirillov, CC BY-SA 2.0, zdroj
- Drevotoč obyčajný: Fvlamoen, CC BY-SA 3.0, zdroj
- Drevotoč hruškový: Bernard DUPONT from FRANCE, CC BY-SA 2.0, zdroj
- Podobník sršňovitý: jacilluch, CC BY-SA 2.0, zdroj