Broskyne
Obsah
Broskyne – základné informácie
(Prunus persica)
Broskyne sú plodom broskyne obyčajnej, patria medzi kôstkovice a milujú ich snáď všetci.
Broskyne obsahujú vitamíny C, A a B3 a minerálne látky draslík, vápnik , sodík, železo a horčík. Okrem toho obsahujú kyselín u listovú, ktorú potrebujú nastávajúce mamičky pre úspešný vývoj plodu.
Tiež obsahujú veľa vody a hodí sa k redukčnej diéte. Broskyne obsahujú aj vlákninu a majú preháňavé účinky, hodia sa teda pri zažívacích ťažkostiach, ako je napr. zápcha.
Broskyne sa dajú konzumovať surové, do šalátov a pod., ale je možné ich tiež tepelne upravovať a konzervovať.
Zaujímavosť
Broskyne sa okrem potravinárskeho priemyslu využívajú aj v kozmetike – na výrobu parfémov a pleťových masiek.
História pestovania broskýň
Históriu pestovania broskýň musíme hľadať v starovekej Číne . Z Číny sa po hodvábnom chodníku dostali do Perzie , ktorá bola Európanmi dlho považovaná za kolísku broskýň.
Rimania pestovali broskyne vo všetkých svojich provinciách, kde na to bolo len trochu vhodné podnebie. Tak sa broskyne rozšírili po celej Európe.
V 17. storočia sa spolu s kolonizáciou dostali až do Ameriky , kde sa pestujú dodnes, pretože niektoré oblasti sú pre broskyne vhodné.
Odrody broskýň
Odrody broskýň, resp. broskýň, sú pomerne odlišné, v slovenskom prostredí ich máme asi 40.
Cresthaven – jedná sa o najneskoršiu odrodu, ktorá má veľké, guľovité plody, šupku pevnú a žltú, z veľkej časti prekrytú tmavou červenou. Dužina je žltá, lahodná, aromatická, nelepí sa na kôstky. Výhodou je, že je len stredne náchylná na kučeravosť listov, málo trpí klejotokom. Je tiež odolná voči jarným mrazíkom. Nemá zvláštne požiadavky na stanovište. Je vhodná na priamy konzum aj spracovanie.
Envoy – Poloneskorá odroda, ktorá má stredné až veľké plody, podlhovasté až oválne, málo plstnatú šupku, jemnú dužinu, ktorá sa dobre odlúpne od kôstky. Trpí menej klejotokom a je stredne odolná ku kučeravosti listov. Je vhodná do všetkých oblastí, kde sa darí broskyniam. Plody sú atraktívne a lepšie na priamu konzumáciu.
Flamingo – Poloneskorá odroda, ktorá má veľké guľovité plody, žltú šupku s karmínovým sfarbením. Je stredne odolná ku kučeravosti, odolná voči mrazom, málo trpí klejotokom. Je nenáročná, pokiaľ bude pestovaná v broskyňových oblastiach, bude dobre prospievať. Hodí sa na priamy konzum.
Sunhaven – Poloraná odroda so stredne veľkými plodmi, vysoko guľovitými, šupka je jemne plstnatá, žltá, z väčšej časti pokrytá karmínovou červenou. Dobre znáša aj väčšie mrazy, len stredne napádané kučeravosťou. Pokiaľ bude suché leto, plody budú menšie. Je vhodná na ďalšie spracovanie, ale dá sa aj priamo konzumovať.
Ako pestovať broskyne
Broskyne by ste mali pestovať tam, kde je to pre nich vhodné. Potrebujú teplejšie stanovište s dostatkom slnečného svitu, ľahké až stredné pôdy, skôr vápnité, ideálne sú mierne svahovité terény situované na juh, juhovýchod alebo juhozápad.
Broskyne sadíme radšej na jar , len výnimočne na jeseň. V oboch prípadoch je potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu, aby sme do nej mohli zasadiť celý stromček aj s koreňovým balom. Na dno jamy umiestnime kompost, zahádžeme zeminou, stavíme stromček a zahrnieme zeminou. Dôkladne udusíme, pridáme kolík (ako oporu pre prvé roky života stromčeka) a zalejeme.
Broskyne potrebujú dostatočnú zálievku, najviac však vtedy, keď im dozrievajú plody. Dbajte na to, aby ste stromčeky zaliali asi 14 dní pred dosiahnutím zrelosti, pokiaľ nie je daždivé počasie.
Hnojenie broskýň
Broskyne potrebujú prihnojovanie, aby dobre rástli a hojne plodili. Na jar prihnojíme hnojivom s obsahom dusíka, aby sme podporili rast zelených častí. V lete prihnojujeme najmä hnojivy s obsahom fosforu a draslíka, pretože tieto prvky pomáhajú s rastom plodov. Na oboje sa hodí Hnojík. Pokiaľ máme pocit, že broskyniam chýba vápnik, môžeme im tento prvok dodať prostredníctvom dreveného popola, ktorý zmiešame s hnojivom.
Kedy strihať broskyne – rez broskýň vykonávame niekoľkokrát do roka. Rozoznávame jarný, letný a jesenný rez.
Jarný rez – urobíme v apríli. Vtedy odstraňujeme len suché vetvy a neplodné/prebytočné výhony, ktoré režeme až na púčik. Ponecháme kostrové vetvy s listovými a kvetovými púčikmi.
Letný rez – letný rez spočíva v tom, že zaštipujeme alebo striháme nové výhony, a to za prvým očkom. Rez robíme opatrne, pretože počas augusta máme na strome ešte nezberané plody.
Jesenný rez – pozimný rez môžeme vykonať ihneď po zbere. Skracujeme plodové výhony na polovicu až 2/3, ponecháme nielen kvetové, ale aj listové púčiky.
Zimný rez nevykonávame, viedol by len k zvýšenému klejotoku!
Pokiaľ si nie sme istí, požiadame o pomoc odborníka, pretože broskyňa potrebuje náležitú starostlivosť.
Prebierka plodov – rovnako ako rez je dôležitá aj prebierka plodov. Vykonávame ju počas júna, akonáhle plody dosiahnu veľkosť aspoň vlašského orecha. Mali by sme nechať vždy asi 1 plod na šírku dlane, čo vyjde na 2 až 3 plody na jednom výhone.
Zber broskýň – broskyne zberáme postupne, ako dozrievajú, môže to byť až 3x za sezónu. Opatrne berieme jeden plod po druhom, odlomíme a vkladáme do košíka. Nikdy nepokladáme mnoho plodov na seba, pretože broskyne sú náchylné na otlaky a potom menej vydržia.
Choroby broskýň
Broskyne sú bohužiaľ veľmi náchylné na niektoré choroby. Najviac im môžu uškodiť jarné mrazíky, preto broskyne nikdy nevysádzame do mrazových kotlín, ani tam, kde vanú severné studené vetry.
Kaderiavosť broskýň
Choroba, ktorá sa nazýva kučeravosť broskýň alebo kučeravosť broskýň, tiež kučeravosť listov broskýň – je hubovité ochorenie, ktoré spôsobuje huba palcatka broskyňová. Poznáte ju tak, že listy sú kučeravé, opadávajú, nevyvíjajú sa, rovnako tak plody, na ktorých sú škvrny. Na kučeravosť trpia všetky broskyne, napriek tomu sú niektoré odrody odolnejšie. Ako prevenciu vyberajte z týchto odrôd (viď vyššie) a vsádzajte broskyne na vhodné miesta a dostatočne ďaleko od seba. Ak huba broskyňa napadne, použite ako postrek na broskyne fungicíd na báze medi (Kuprikol), a to niekoľkokrát na jar.
Klejotok – ďalšou chorobou, ktorá postihuje predovšetkým broskyne, je tzv. klejotok. Ide o vytekanie slizovitého lepkavého výtoku z poranenia stromu. Môže byť spôsobom nevhodným rezom (neošetrením rán), zlou voľbou stanovište (príliš chladné), vinou kyslej pôdnej reakcie, alebo nedostatkom vápnika a bóru. Akonáhle zistíte príčinu, mali by ste sa snažiť ju odstrániť (dodať vápnik a bór), inak by mohol strom aj odumrieť.
Broskyne recepty
Broskyňový kompót / zaváranie broskýň – budete potrebovať: 1 kg broskýň nie celkom zrelých, 1 l vody a 550 g cukru. Malé broskyne môžeme zavárať celé, veľké políme a vyberáme kôstky. Ošúpané broskyne naukladáme do pohárov. Vodu privedieme do varu a cukor v nej rozpustíme. Cukorným roztokom zalejeme broskyne tak, aby boli ponorené. Sterilizujeme 20 minút pri 80 °C.
Broskyňová marmeláda – budete potrebovať: 1 kg vykôstkovaných broskýň, 1/4 litra vody alebo ríbezľovej alebo jablčnej šťavy, 500 g cukru a Pektogel, alebo 500 g želírovacieho cukru. Broskyne nakrájame na kúsky, podlejeme tekutinou, varíme, až sa rozvarí, pridáme cukor, necháme želírovať – vyskúšame na kvapke na tanieriku. Plníme do pohárov, zaviečkujeme, otočíme na 5 minút hore dnom, vrátime späť a necháme vychladnúť. Marmeláda sa hodí na palacinky, torty atď. a vydrží určite 1 rok.
Broskyňová zmrzlina – budete potrebovať: 4 veľké zrelé broskyne, 120 g cukru, 1,5 dl vody a 1 citrón. Cukor s vodou uveďte do varu, povarte 5 minút, vychlaďte. Broskyne olúpte, odstráňte kôstky, rozmixujte, premiešajte s citrónovou šťavou a cukrovou vodou. Nalejte do tvorítok na zmrzlinu dajte do mrazničky.
Broskyňový koláč – budete potrebovať: cca 1 kg broskýň, 3 lyžice krupicového cukru, na cesto: 210 g hladkej múky, 100 g masla, 100 g práškového cukru, 2 lyžičky vanilínového cukru, 1 žĺtok, 2 lyžice vody. Broskyne umyjeme, rozpolíme, vykôstkujeme, podusíme v malom množstve vody, necháme odkvapkať. Na dosku preosejeme múku a práškový cukor, maslo, žĺtok, vodu a spracujeme rýchlo cesto. Necháme 1/2 hodiny vychladiť. Potom vyvaľkáme kruh, ktorý vložíme do vymastenej formy s priemerom 26 cm, prepicháme vidličkou, krátko predpečieme v rúre, poukladáme broskyňami a dopečieme – na 200 ° C, celkom asi 30 minút.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
- Vlachová, Libuša: Talianske pokrmy na českom stole, Svoboda, Praha 1994.
- www.wikipedia.org
- www.pestitelka.cz
- www.agromanual.cz
- www.pasce.sk
