Pažítka

Pažítka pobrežná – to je správny názov pre pažítku, túto trvácu, nenáročnú trsnatú bylinu z čeľade amarylkovitých, blízku príbuznú cesnaku. Od jari do jesene môžete pažítku, ľudovo aj šnitlík, pestovať v kvetináči alebo hrantíku za oknom alebo na záhone. Jej domovom je zrejme Stredomorie, ale naraziť na ňu môžete prakticky po celom svete. Rastlina býva 5 až 50 cm vysoká a z pomerne malej cibuľky vyrastá dutá byľ. Od mája do októbra kvitne fialovými či svetlo purpurovými, vzácne bielymi kvetmi, ktoré lákajú včely. Plodom je tobolka s drobnými čiernymi semenami.

Pažítka patrí medzi základné kuchynské bylinky a rovnako ako cibuľa, cesnak alebo jarná cibuľka patrí do rodu Allium.

Jej pestovanie bolo bežné už v staroveku, s najväčšou pravdepodobnosťou aj skôr. Verilo sa, že pažítka potiera melanchóliu a odháňa zlých duchov a choroby. Preto sa vysádzala pod oknami miestností, kde spávali malé deti, alebo sa zväzky pažítky vešali do miestností a priväzovali k posteliam. Bývala nepostrádateľnou súčasťou každej záhradky.

Pažítke sa bude dobre dariť v priepustnej hlinito-piesčitej pôde. Je pomerne náročná na dostatok živín aj priestoru. Pestovať sa dá dvoma spôsobmi: zo semienka alebo z odnože dospelej rastliny.

Ak sa rozhodnete vypestovať si pažítku zo semienka, pri izbovej teplote vyklíči asi za 2 týždne. Do skleníka môžete semená vysievať najlepšie od februára do marca, na záhon až od apríla do mája, doma do kvetináčov pokojne po celý rok. Prvý rok po výseve budú byle veľmi jemné, zosilnejú až ďalší rok.

Oveľa jednoduchšie je vypestovať si pažítku buď z odnože už dospelej rastliny napríklad od suseda či kamaráta, alebo ju kúpiť v kvetináči, ideálne v záhradníctve, ale pokojne aj v supermarkete – tú však treba hneď buď presadiť do väčšieho kvetináča, alebo rovno do hrantíka so zeminou. Kúpené trsy bývajú nasiate husto do malého kelímka, takže bez presadenia rýchlo vyčerpajú živiny a začnú žltnúť.

Pažítka znesie pravidelný rez a po ňom znovu obrastá. Byle strihajte nožnicami zhruba 2–3 cm nad zemou, nie jednotlivo po špičkách – trs potom zostáva hustý a rovnomerný. Čím častejšie zbierate, tým viac nových bylí rastlina vytvorí.

Keď necháte pažítku vykvitnúť, byle zdrevnatejú a chuť zhrubne. Ak vám ide hlavne o listy, kvetné stvoly odstrihnite; jedlé kvety sa však dajú využiť tiež.

Čerstvú pažítku môžete mať aj v januári. Stačí na jeseň vykopať trsy starších rastlín zo záhona a nechať ich vonku oschnúť a premrznúť. Potom ich zasaďte do kvetináčov alebo prepraviek a preneste do tepla, do skleníka alebo na svetlé okno.

Čím chladnejšie rastliny stoja, tým neskôr prvé byle zoberiete. Ak trsy nemáte, dá sa rýchliť aj z výsevu v januári. Na prvý zber potom počítajte zhruba s dvoma mesiacmi.

Odrody pažítky vhodné na rýchlenie

Osvedčené odrody (dostupnosť si overte):

• ‚Jemná‘: skorá, so svetlozelenými listami.
• ‚Pražská‘: skorá a výnosná, má hrubšie, dlhšie a tmavozelené listy ostrejšej chuti.
• ‚Bohemia‘: výnosná, hodí sa na rýchlenie aj na záhon, listy sú stredne zelené, stredne dlhé a ojínené.
• ‚Moravia‘: výnosná, hrubší typ na rýchlenie aj na záhon, so širokými a dlhými listami.

Zdravé trsy sú základ

Choroby aj škodcovia cibuľovín sa do skleníka najčastejšie dostanú s napadnutými rastlinami. Na rýchlenie preto berte len zdravé trsy a ich stav sledujte už na záhone. V skleníku dobre vetrajte a rastliny nesaďte príliš nahusto, vlhko v hustom poraste podporuje plesň cibuľovú. Po zbere odstráňte zvyšky rastlín. Ťažká a premokrená zemina nesvedčí pažítke ani iným cibuľovinám.

Ďalšiu zeleninu a bylinky na zimný zber nájdete v článku Čo pestovať v skleníku v zime.

Na záhone sa pažítke najlepšie darí v stredne ťažkej, živnej a stále mierne vlhkej pôde s dostatkom humusu a vápnika. Najradšej má plné slnko, ale rastie aj v polotieni. Tvorí nízke husté trsy, takže sa hodí aj ako lem záhona alebo chodníka.

Množenie delením trsov a zo semena

Najjednoduchšie je rozdeliť starší, silný a zdravý trs. Robí sa to na jar, keď pažítka začne rašiť, alebo v lete až do septembra. Odnožiam skráťte listy aj korene a sadte ich do riadkov vzdialených 30–35 cm.

Zo semena sa pažítka v záhrade vysieva v apríli do pareniska alebo na výsevný záhon. Zosilnené semenáčiky sa potom vysádzajú po niekoľkých v trsoch, rovnako ako odnože. Odnože ani semenáčiky nesaďte hlbšie, než rástli predtým, a po výsadbe ich dobre zalejte.

Kedy pažítku prvýkrát strihať

Novo vysadené rastliny prvý rok nestrihajte, nech zosilnejú. Pravidelne ich zrezávajte až od druhého roka, vždy keď dorastú do výšky 10–15 cm. Puky odstraňujte včas, ak nechcete nechať pár kvetov pre včely alebo do kuchyne.

Zálievka, hnojenie a obnova po 4–5 rokoch

Aby pažítka po každom reze znovu obrástla, potrebuje vlahu a živiny: na jar kompost, po zostrihu slabšie prihnojenie. Zálievku aj hnojenie v septembri ukončite, rastliny sa potom lepšie pripravia na zimu. Na jednom mieste nechajte pažítku najviac 4–5 rokov. Potom trsy vykopte, rozdeľte a vysaďte inde.

Dvojročné zdravé trsy sú najlepší materiál na zimné rýchlenie. V októbri ich vykopte, zasaďte do kvetináčov s priemerom asi 10 cm a nechajte ich odpočinúť v chlade, v parenisku alebo v tmavej nemrznúcej miestnosti. Zemina v kvetináčoch má zostať mierne vlhká. Až potom ich preneste do tepla na okno a zalievajte vlažnou vodou. Na jar môžete trsy z kvetináčov vrátiť na záhon.

Pažítka je náročná na živiny – bez prihnojenia v kvetináči rýchlo slabne a žltne. Bude šťastná, keď ju prihnojíme žihľavovým výluhom alebo dokonalým prírodným hnojivom, napríklad Hnojíkom.

Hnojík sa pri bylinkách a korení dá použiť dvoma spôsobmi:

• Môžete ho posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte s ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Podrobnejšie sa hnojeniu byliniek venujeme v článku Hnojenie bylín, všeobecný prehľad nájdete pri univerzálnom hnojive. Podobné nároky majú aj ďalšie kuchynské bylinky – petržlen alebo tymian.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Pažítka chutí podobne ako cesnak a cibuľa, ale oveľa jemnejšie. Pre ľahké pestovanie a všestranné použitie patrí k najobľúbenejším kuchynským bylinkám. Obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, karotén a minerálne látky, najmä draslík, vápnik, fosfor a železo.

Dokáže zvýrazniť chuť slaných jedál, ktoré netreba toľko soliť. Listy aj so stvolom a cibuľkou možno použiť rovnako ako jarnú cibuľku. Pažítkou ozdobíme takmer akékoľvek jedlo, na tento účel možno využiť aj jej jedlé kvety. Pridaním kvetov do kvalitného rastlinného oleja vznikne vynikajúci olej nafialovelej farby. Na kulinárske účely sa zbierajú listy a používajú sa čerstvé (sušením aj mrazením strácajú svoju arómu).

Pažítka sa odjakživa vysádza ako sprievodná rastlina k ružiam a k zelenine – kvitne skoro a láka do záhrady opeľovače. Ako zapojiť bylinky medzi ostatné plodiny, ukazuje sprievodca Pestovanie zeleniny v záhrade.

čiže cesnak vinohradský (Allium vineale)

Ide o trvácu planú bylinu ľudovo nazývanú divoká pažítka. Vyráža veľmi skoro na jar, skôr než klasicky pestovaná pažítka. Nájdete ho nielen v redších lesoch a na ich okrajových medziach, ale aj v mestských parkoch. Jeho príbuznými sú cesnak medvedí a cesnak podivný. Duté listy cesnaku vinohradského najčastejšie vyrastajú z vrstvy spadnutého minuloročného lístia a veľmi intenzívne (podobne ako cesnak medvedí) voňajú po cesnaku. Nemožno si ho teda pomýliť s inou, nejedlou rastlinou.

V gastronómii sa cesnak vinohradský používa podobne ako klasická pestovaná pažítka – teda do polievok, nátierok, šalátov, prakticky kdekoľvek v slanej kuchyni, teplej či studenej.

Pri izbovej teplote vyklíči zhruba za dva týždne. Do skleníka sa seje od februára do marca, na záhon od apríla do mája, doma do kvetináča pokojne celý rok.

Áno, pažítka pobrežná je trváca trsnatá bylina – na záhone vydrží mnoho rokov a každú jar znovu obráža. Prvý rok po výseve má len jemné byle, plnú silu naberie až druhým rokom.

Pažítka je náročná na živiny, takže ocení žihľavový výluh alebo dokonalé prírodné hnojivo, napríklad Hnojík. Ten sa dá buď posypať v slabej vrstve okolo rastlín, alebo vylúhovať a použiť na zálievku či postrek.

Do priepustnej hlinito-piesčitej zeminy a do dostatočne veľkej nádoby – pažítka potrebuje živiny aj priestor pre korene. Trs kúpený v supermarkete hneď presaďte do väčšieho kvetináča alebo hrantíka, inak rýchlo vyčerpá živiny.

Byle strihajte zhruba 2–3 cm nad zemou, celý trs naraz, nie len špičky. Čím pravidelnejšie zbierate, tým viac nových bylí pažítka vytvorí.

Najčastejšie pre nedostatok živín alebo malý kvetináč – husto nasiate trsy z obchodu vyčerpajú substrát počas pár týždňov. Pomôže presadenie do väčšieho objemu a pravidelné prihnojovanie.

Najviac 4–5 rokov. Potom trsy slabnú a rednú, preto ich vykopte, rozdeľte na menšie odnože a vysaďte na iné miesto. Deliť sa dajú na jar pri rašení alebo v lete až do septembra.