Bolehlav (Conium maculatum)
Bolehlav je jedovatá bylina, ktorá je známa najmä z historických súvislostí ako rastlina spájaná s otravami.
- Stanovište: rumoviská, medze, vlhkejšie priekopy a okraje polí
- Výška: 100–250 cm
- Doba kvitnutia: jún až august
- Množenie: samovýsevom semien
Bolehlav (Conium maculatum) patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae) a pochádza z Európy a západnej Ázie, odkiaľ sa rozšíril aj do Severnej Ameriky. Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá v prvom roku vytvára len listy a v druhom roku vyrastá vysoká, dutá, rozkonárená stonka s drobnými bielymi kvetmi usporiadanými v okolíkoch. Stonka je nápadná tmavými červenkastohnedými škvrnami.
Bolehlav dorastá do výšky až 2,5 metra. Listy sú veľké, trojito perovito zložené a po rozotrení nepríjemne zapáchajú po myšine. Kvety sú drobné, biele, usporiadané do zložených okolíkov, podobne ako pri iných zástupcoch čeľade mrkvovitých. Plodom je vajcovitá dvojnažka, ktorá sa šíri vetrom alebo vodou.
Celá rastlina obsahuje alkaloidy (najmä koniín), ktoré pôsobia na nervovú sústavu. Bolehlav je jedovatý pre ľudí aj zvieratá – najznámejšia je otrava filozofa Sokrata, ktorý bol podľa historických prameňov popravený práve vypitím šťavy z bolehlavu.
Stanovište a rozšírenie
Bolehlav sa najčastejšie vyskytuje na rumoviskách, skládkach, medziach, v priekopách a na okrajoch polí. Má rád vlhké, živné a dusíkom bohaté pôdy. Často sa objavuje v blízkosti ľudských sídiel, kde rastie v početných populáciách.
Využitie a význam
Bolehlav nemá praktické využitie v záhradníctve ani v liečiteľstve, pretože jeho toxicita je vysoká a riziko otravy značné. V minulosti bol skúmaný v medicíne, no pre vysoké nebezpečenstvo sa od jeho používania upustilo. Dnes je považovaný najmä za nebezpečný burinný druh, ktorého výskyt je vhodné regulovať.
Vzhľadom na svoj habitus môže byť bolehlav zamenený s inými druhmi z čeľade mrkvovitých, napríklad s kerblíkomalebo petržlenom. Rozlišovacím znakom sú purpurovo škvrnité stonky a nepríjemný zápach listov.
