Chmeľ
Humulus lupulus - Chmeľ obyčajný
Typ: Viacročná popínavá rastlina. Sušené chmeľové šištice sú nevyhnutné na výrobu piva, mladé výhonky sa využívajú ako zelenina.
Stanovište: Slnečné; pôda hlboká, výživná, s rovnomernou vlhkosťou.
Priestor pre rastliny: 1,6 × 1,4 m.
Doba zberu: Od konca augusta.
Množenie: Vegetatívne.
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) z čeľade konopovité (Cannabaceae) rastie vo voľnej prírode v Európe a Ázii. Prvé písomné zmienky o pestovaní chmeľu v západnej Európe pochádzajú z 8. storočia. Chmeľ sa využíva predovšetkým v pivovarníctve, ale pre svoje upokojujúce účinky aj pri výrobe liečiv. Horké látky, éterické oleje a triesloviny obsiahnuté v chmeľových šišticiach dodávajú pivu charakteristickú horkú chuť a sú dôležité pre jeho konzerváciu. Jemné špičky výhonkov, ktoré na jar vyrastajú z koreňov, sa pripravujú ako špargľa.
Chmeľ je vhodnou viacročnou rastlinou na zazelenenie stien. Pred výsadbou je potrebné pôdu dôkladne a hlboko spracovať. Sadenice sa získavajú na jar alebo na jeseň pri reze chmeľových rastlín. Z početných výhonkov, ktoré po reze vyrastajú, sa ponecháva len 2 až 6 a tie sa pravotočivo (v smere hodinových ručičiek) navádzajú na zavesené drôty. Približne od polovice júna sa skracujú spodné bočné výhony. Kvitnutie začína koncom júna.
V chmeľniciach sa pestujú len samčie rastliny. Samčie kvety sú usporiadané v šišticovitom súkvetí a nemajú byť opeľované samčími rastlinami planého chmeľu. Zrelé chmeľové hlávky sa zberajú od konca augusta a následne sa sušia v sušiarňach. Rozlišujú sa aromatické a horké odrody chmeľu.
Obávanými hubovými chorobami pri pestovaní chmeľu sú nepravá múčnatka (Peronospora) a vädnutie hubového pôvodu. Najčastejšími škodcami sú voška chmeľová a roztočec.
Chmeľ japonský
Humulus scandens - Chmeľ japonský
Typ: Jednoročná popínavá rastlina s hustým olistením.
Stanovište: úplne slnečné miesto; stredne výživná a vlhká pôda.
Výška: až 6 m.
Doba kvitnutia: v septembri (nenápadné kvety).
Množenie: výsevom pod sklom.
Chmeľ japonský je príbuzný nášmu domácemu chmeľu (Humulus lupulus). Patrí rovnako do čeľade morušovníkovité (Moraceae) a pochádza z Japonska. Rastliny sú dvojdomé, teda existujú jedince výlučne so samčími a jedince so samčími kvetmi. Kvety sú však nenápadné a pre okrasnú hodnotu rastliny bezvýznamné. Japonský chmeľ vyniká svojím rastom a hustým olistením – vytvára až 6 m vysoké zelené steny.
Rastlina nie je samonosná, preto na šplhanie do výšky potrebuje oporu – drevenú konštrukciu alebo drôty. Japonský chmeľ možno využiť aj na vytvorenie ochrannej clony proti pohľadom zvonku alebo na ozelenenie kmeňov starých stromov.
S výsevom pod sklom sa začína od začiatku marca. Do stredne veľkého kvetináča sa vkladajú 2–3 semená. Semenáče sa vyjednotia a po niekoľkých týždňoch sa presadia do väčších kvetináčov. Po postupnom otužení sa sadenice vysádzajú od polovice mája na vonkajšie stanovište. Počas predpestovania sa rastliny podopierajú paličkami; kvetináče musia byť umiestnené riedko, aby sa výhony susedných rastlín nepoplietli – ich uvoľňovanie je inak náročné.
Veľmi dekoratívne pôsobí odroda ‚Variegatus‘ s bielo panašovanými listami a silným rastom. V príliš vyhnojených a premokrených pôdach však listy tejto formy strácajú charakteristickú pestrosť a zelenajú sa.
