HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA ŠVESTKY
Choroby sliviek
Obsah
Slivka
Slivka domáca ( Prunus domestica ) je listnatý strom z rodu Prunus . Pomerne dobre znáša zimu či neskoré jarné mrazíky , preto sa v obľube pestuje aj v chladnejších klimatických podmienkach Jej plody, slivky, patrí medzi obľúbené kôstkové ovocie, ktoré si mnohí z nás pestujú vo svojich záhradách či ovocných sadoch. Keďže sú veľmi chutné, okrem konzumácie v surovom stave sú vhodné aj výrobu najrôznejších dobrôt v kuchyni, na zaváranie, mrazenie, výrobu marmeliek, či pálenie slivovice, ale aj sušenie. Slivky sú skutočný zázrak prírody. Čistia krv, znižujú vysoký krvný tlak aj vysoký cholesterol. Pomáhajú pri reume či ochoreniach pečene a obličiek.
Liečivé účinky sliviek ľudia poznali už pred viac ako 2 000 rokmi . Prvý kultivovaný strom slivky bol vypestovaný v Damasku . Odtiaľ sa pestovanie sliviek rozšírilo aj k nám, do Európy. Jeho liečivé účinky poznali už starí Rimania. V súčasnosti sa slivky stali súčasťou mnohých národných kuchýň a patria medzi najobľúbenejšie druhy ovocia.
Choroby sliviek
Slivky – radosť z ich pestovania a ich úžitku nám môžu prekaziť choroby sliviek, ktorými môžu trpieť a spôsobiť ako oslabenie stromu, zníženie či zničenie úrody, tak aj odumretie časti či celého stromu. To sú nemilé záležitosti. Aké teda poznáme choroby sliviek? Nie je ich málo. U nás sa vyskytujú nasledujúce: šárka sliviek , monilióza kôstkovín , klasterosporióza , vírus zakrpatenosti sliviek, vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek, drobná škvrnitosť listov sliviek, pivnica purpurová, hrdza sliviek, bakteriálna rakovina a suchá škvrnitosť.Mnohé z týchto ochorení sú si podobné či už názvom alebo prejavy. Je dobré zorientovať sa v tejto problematike a najlepšie snažiť sa im predchádzať.
Šárka sliviek
Šárka sliviek ( Plum pox virus ) je veľmi vážne vírusové ochorenie kôstkovín, ktoré patria do rodu Potyvirus . Jeho hlavnými prenášačmi sú druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách a infikovaný rastlinný materiál prenášaný do nových lokalít. Vírus šárky nepredstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľov, ale môže zničiť úrodu ovocia tým, že spôsobuje ich predčasné opadnutie, kyslosť a deformácie. Symptómy napadnutia je možné sledovať na listoch, plodoch a výnimočne aj kôstkach.
Šárka sliviek všeobecne spôsobuje na listoch svetlo zelené až žltozelené škvrny nepravidelného tvaru a rôznej veľkosti, bez ostrého ohraničenia. Sú zrejmé od mája. Na plodoch sa prejavy ukazujú na začiatku ich zrenia. Vytvárajú sa škvrnité kresby, ktoré sa postupne prepadávajú. Dužina na mieste prepadlín je červenohnedá, nekrotická a pevne drží pri kôstke. V napadnutých plodoch je znížený obsah cukru a kyselín, sú tak bezcenné a dochádza k ich predčasnému opadávaniu.
Hostiteľmi šarky môžu byť všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandle, trnka, višňa plstnatá. Prejavy tohto vírusového ochorenia sú preto veľmi variabilné a líšia sa v závislosti od druhu hostiteľa, jeho odrody a kmeňa vírusu. V súčasnosti je popísané deväť kmeňov vírusu šárky sliviek, ktoré sa líšia ako agresivitou, tak symptomatickými prejavmi. Všeobecne platí, že najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov.
Prítomnosť šárky sliviek môže zosilniť účinky iných endemických vírusov infikujúcich rôzne druhy rodu Prunus. Vírus výrazne spomaľuje rast ovocných drevín a znižuje ich mrazuvzdornosť.
Šárka sliviek – Príznaky na plodoch švestky japonskej cv. Červená krasavica. Choré ovocie sa porovnáva s dvoma zdravými plodmi vľavo
Zdroj fotiek: www.uksup.sk
Šárka sliviek – Príznaky infekcie na listoch švestky cv. Brompton, ukazuje žltkasté kroužky
Zdroj fotiek: www.uksup.sk
Monilióza kôstkovín
Monilióza kôstkovín ( Monilinia laxa / Monilinia fructigena ) je v našich končinách sa často vyskytujúce ochorenie, ktoré dokáže zničiť prevažnú časť kvetov a vetvičiek. Ešte viac ničivé je napadnutie dozrievajúcich a zrelých plodov. Také plody sú úplne znehodnotené. Napadnuté kvety a mladé plody hnednú a zasychajú. Listy, mladé výhonky a vetvičky vädnú a schnú, pričom sa často na postihnutých miestach objavuje klejotok. Napadnuté plody buď opadajú, alebo tzv. mumifikujú a zostanú v korune stromu. K ich napadnutiu dochádza najčastejšie pri ich poranení.
Huba Monilióza prezimuje ako podhubie v pletive napadnutých rastlinných častí – napadnuté vetvičky či mumifokované plody, ktoré zostali na strome. K infikovaniu moniliózou dochádza väčšinou za chladného a vlhkého počasia.
Monilióza kôstkovin- mumifikované plody slivky so zdravým plodom
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Monilióza kôstkovín- Monilinia laxa vľavo a Monilinia fructigena vpravo
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Monilióza kôstkovín – na mladej vetvičke
Zdroj: Shuhrataxmedov – vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19462852
Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť plodov)
Klasterosporióza ( Clasterosporium carpophilum) – je hubovité ochorenie. Príznaky klastrosporiózy sa na listoch prejavujú skoro na jar, keď vypučia listy, vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých (asi 5 mm), oranžových škvŕn. Tie sú neskôr ostro ohraničené a ich farba prechádza do hnedej. Obranná reakcia hostiteľa v mieste infekcie vytvorí oddeľovaciu vrstvu, aby nedochádzalo k prenikaniu toxínov do zdravých pletív a následne takto oddelené škvrny vypadávajú z čepele listov. Od tohto je odvodený názov dierovosť listov.
Druhý príznak hubového ochorenia klasterosporiózy sú drobné škvrny na plodoch – často sprevádzané klejotokom. Tmavé, hnedočierne škvrny prechádzajú do korkovitosti dužiny.
Na letorastoch a mladých vetvičkách sa vyskytujú hrbolčeky, zárezy a rôzne zdureniny hnedočervenej farby. Ich povrch býva popraskaný, zvrásnený a osídľujú ho saprofytické huby. Následkom napadnutia je zníženie intenzity fotosyntézy, zníženie násad kvetných pukov a tým aj plodov. Letorasty a vetvičky zaostávajú v raste. Plody sa znehodnocujú, za vlhka hnijú, za sucha sa scvrkávajú. Vytvorené rany sa stávajú vstupnou bránou pre iné ochorenia. U mladých stromčekov môže dôjsť k ich odumretiu.
Vírus zakrpatenosti sliviek
Vírus zakrpatenosti sliviek (Prune dwarf virus; PDV) – spôsobuje odumieranie púčikov a obrastu, oslabenie rastu a následné zníženie úrody. Objavuje sa na čepeliach listov ako svetlo zelené, rôzne veľké kruhy, škvrny, pruhy či kresby. Takto napadnuté miesta od stredu nekrotizujú a listy sa deformujú. Spôsobuje nápadnú zakrpatenosť listov. Intenzita a prejavy tohto ochorenia sa líšia v závislosti od hostiteľa, kmeňa vírusu a počasia. Pri nižších teplotách sú prejavy viditeľnejšie. Vírus napadá ako slivky, tak aj čerešne, višne, marhule, broskyne a ďalšie príbuzné dreviny. Prenáša sa vegetatívne cez rub, očko, vegetatívnu odnož au niektorých druhov aj peľom a semenami – najmä višňu a čerešňu.
Vírus zakrpatenosti sliviek – napadnutý list
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Vírus nekrotickej krúžkovitosti slivkovín
Vírus zakrpatenosti sliviek – napadnutý list
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek ( Prunus necrotic ringspot virus; PNRSV, Aplle mosaic virus; ApMV ) – vytvára typické príznaky na listoch, ktoré sa vyvinuli na jar a začiatkom leta, keď sú nižšie teploty. Na listových čepeliach sú svetlo zelené až jasne žlté ostro ohraničené škvrny, pruhy a kresby. Pruhy obvykle vytvárajú tzv. pruhy. dubolisti kresby. Stromy pri silnom napadnutí majú výrazne menšie listy, kratšie prírastky a dávajú menšiu úrodu. Tento vírus sa prenáša ako peľom, semenami aj vegetatívnym množením očkom, rubom a vegetatívnou odnožou.
Drobná škvrnitosť listov slivkovín
Drobná škvrnitosť listov slivkovín ( Phyllosticta prunicola ) – sa šíri predovšetkým počas vlhkého daždivého počasia. Väčšinou napáda listy, ale môže napadnúť aj plody a výnimočne aj letorasty. Obvykle sa na listoch objavia drobné, okrúhle, červenofialové až fialovo šedé škvrny, ktoré sú často lemované tmavším okrajom s priemerom 1 až 2 mm. Uprostred škvŕn sa vytvárajú plodničky, ktoré tvoria tmavé body. Tieto škvrny od prostriedku zasychajú a vypadávajú. Listy, ktoré sú silne postihnuté predčasne opadávajú. Na plodoch sa pri napadnutí tvoria pravidelné malé šedozelené škvrny, častokrát lemované červenofialovým okrajom a postihnuté časti plodu postupne korkujú. Škvrny drobnej škvrnitosti listov slivkovín sú veľmi podobné suchej škvrnitosti listov a presné určenie diagnózy si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.
Drobná škvrnitosť listov slivkovín na listoch
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Pevníkovec purpurový
Pevníkovec purpurový – spôsobuje strieborné listy
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Pevníkovec purpurový (Chondrostereum purpureum) – je tzv. drevokazná huba, ktorá rastie počas celého roka, ale najviac od jesene do jari. Okrem ihličnatých stromov napadá aj ovocné stromy a kríky, predovšetkým slivky. Spôsobuje bielu hnilobu dreva, pričom postihnutá môže byť len časť stromu, ale aj celý strom. Kmeň napadnutej dreviny sa sfarbuje do hnedočervenej farby a listy sú striebristo lesklé. Napadnuté vetvy či stromy chradnú a môže odumierať. Na odumretom dreve vyrastajú červené až fialové, neskôr hnedé plodnice tejto huby. Infekcie vznikajú na čerstvých ranách stromov a kríkov, väčšinou do 1 týždňa od poranenia. Najčastejšie k tomu dochádza v období jari alebo jesene. Toxické látky vylučované do listov spôsobuje ich striebristé sfarbenie.
Pevníkovec purpurový vo francúzskej záhrade v Massy. Táto huba spôsobuje ‚Strieborný list‘.
Zdroj: https://en.wikipedia.org Autor: Strobilomyces
Hrdza slivková
Reza slivková (Tranzschelia pruni-spinosae, Tranzschelia discolor)– je ochorenie, ktorého sprievodným prejavom je náhly opadnutie napadnutých listov. Okrem slivky domácej sú hostiteľskými rastlinami sú marhuľa obyčajná, trnka obyčajná, mandle obyčajná, stremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi (veternica iskerníkovitá) je v štádiu mycélia. V oblastiach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj na neopadaných listoch a môže prerásť až do vetvičiek stromov, na ktorých prezimuje. Typické príznaky napadnutia sliviek hrdzou sú fialkasté alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere žiliek. Škvrny sú nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi a na ich spodnej strane sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami uredospór, ktoré sú škoricovo hnedej farby. Pri silnej infekcii postupne dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta na spodných stranách listov je možné pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutosporovom štádiu.
Hrdza sliviek – vrchná strana listu – Drobné, žlté, nepravidelné skvrny na vrchnej strane listov
Zdroj: www.ecophyta.sk
Hrdza sliviek – spodná strana listu – Drobné, okrúhle, prášivé kôpky spór huby
Zdroj: www.ecophyta.sk
Reza sliviek na listoch
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Grmaník slivkový
Grmaník slivkový (Taphrina prúni / Taphrina insititiae)– v našich podmienkach sa vyskytuje väčšinou vo vyšších oblastiach, kde je chladnejšie. Okrem slivky napadá aj na marhule a čerešne. Napadnuté plody sú bez chuti, nedozrievajú a majú nízku kvalitu. V porovaní so zdravými plodmi po odkvitnutí dochádza u napadnutých plodov k zväčšovaniu a predlžovaniu. Farba plodov sliviek je zelená až žltozelená, dužina je tvrdá, bez šťavy a chuti, pričom plody sú pokryté belavým povlakom. Napadnuté plody od júla opadávajú. Nevytvára sa v nich pecka a už nie sú použiteľné, ani sa nedajú ďalej spracovať. Pre grmaníka slivkového je typická deformácia plodov, ich abnormálne zväčšenie, predĺženie a prelíčenie. Často býva napadnutá iba časť plodu a vytvárajú sa tak nepravidelné nádory na nich. Zdeformované plody sa postupne scvrkávajú a hnednú.
Napadnutie grmaníkom slivkovým sa môže vyskytnúť aj na letorostiach stromov, ktoré následne hrubnú, krpatia a skrúcajú sa. Pri silnom napadnutí letorastov dochádza k ich postupnému usychaniu. Grmaník slivkový prezimuje mycéliom alebo blastospórami v napadnutých vetvách, odkiaľ prerastá do listov a púčikov. Za vlhkého a chladného počasia počas skorej jari prerastá grmaník do mladých plodov a infikuje ich. Z infikovaných plodov sa v druhej polovici júla rozširujú pomocou vetra.
Choroby sliviek – Grmaník slivkový na slivke
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Choroby sliviek – Grmaník slivkový na slivke
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Európska žltačka kôstkovín
Európska žltačka kôstkovín (Apricot chlorotic leafroll phytoplasma, syn. European stone fruit phytoplasma – ESFY) – je radená k fytoplazmám, ktoré sú známe tým, že nie sú ohraničené bunkovou stenou a nemožno ich kultivovať na živných médiách, tak ako je to možné. bežných baktériách.
Hostiteľský okruh je relatívne úzky, pretože fytoplazma napáda predovšetkým druhy rodu Prunus. Na prenos, bez ľudského pričinenia, potrebuje fytoplazma bodavo savý hmyz, v ktorom dokáže fytoplazma prežívať a množiť sa. Pri prijímaní potravy sa dostáva do ďalšej hostiteľskej rastliny. Doteraz jedinými známymi vektormi tejto fytoplazmy sú méra Cacopsylla prúni, ktorý preferuje rastliny z rodu Prunus a cikádka Fieberiella florii. Najideálnejším časom na pozorovanie príznakov je obdobie pred kvitnutím hostiteľov a koncom leta. Symptómy infekcie sa líšia v závislosti od druhu infikovaného hostiteľa.
Príznaky napadnutia na slivke obyčajnej je proliferácia vetiev, malý počet listov, mierna chloróza a presychanie koruny. Obvykle nasleduje postupné odumieranie vetiev či odumieranie celého napadnutého stromu, a to v priebehu zimného alebo jarného obdobia. Ochorenie je charakteristické svojim rýchlym postupom. Broskyne, slivky a čerešne však nepodliehajú odumieraniu takou rýchlosťou ako marhule.
Zdroj: www.uksup.sk
Červená škvrnitosť listov sliviek
Červená škvrnitosť listov na slivke
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Červená škvrnitosť listov sliviek ( Polystigma rubrum ) – je hubovité ochorenie, ktoré napáda slivky a trnky. Prejavy ochorenia u sliviek sa líšia podľa odrody sliviek. Červená škvrnitosť na listoch sliviek začína žltozelenými, neskôr tehlovo červenými, okrúhlymi, ohraničenými a vypuklými kožovitými škvrnami o veľkosti 0,5 až 1cm. Tie ku koncu vegetácie tmavnú a od svojho stredu čiernia. Pri silnom napadnutí sa listy deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. Na takto opadnutých listoch huba prezimuje a krátko po odkvitnutí hostiteľských rastlín so vzdušnými prúdmi askospóry huby prenášajú na nové mladé listy. Rozmnožovanie a prenos askospór je počas teplého a daždivého počasia. Toto infekčné obdobie trvá zvyčajne 3 až 5 týždňov.
Červená škvrnitosť listov – silne napadnutá slivka
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Abiotická nekróza listov slivky
Abiotická nekróza listov slivky – sa prejavuje náhlym zaschnutím okrajov, častí alebo celých listov. Takto napadnuté časti sú svetlo hnedé a ostro ohraničené od zdravých zelených častí listov. Najčastejšie bývajú postihnuté na strome časti koruny, ktoré sú vystavené pretrvávajúcemu vetru. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k poškodeniu celej koruny stromu. Tento stav nie je vyvolaný hubovým, bakteriálnym ochorením ani ako následok napadnutia škodcom. Spôsobuje ho náhla nadmerná strata vody z pletív listov, kedy po dlhotrvajúcom období sucha nastane výdatný dážď. Ten spôsobí, že listy prijmú do seba veľa vody a následný teplý vietor ich príliš vysuší. Ochranou proti abiotickej nekróze listov je preto zaistenie optimálneho fyziologického stavu rastliny s pravidelnou primeranou závlahou.
Abiotická nekróza listov na slivke
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Bakteriálna rakovina
Bakteriálna rakovina (Pseudomonas syringae pv. syringae, Valsa cincta a Valsa leucostoma) – postihuje všetky druhy pestovaných kôstkovín. Vytvára na vetvách a kmeňoch stromov tmavo zafarbené miesta, ktoré sa mierne prepadávajú a postupne nekrotizujú. Objavujú sa najčastejšie na mieste vetvenia alebo v okolí odumretých vetvičiek či poranení po reze. Časti stromu nad takou nekrotizujúcou škvrnou vädnú a usychajú. Pri chronickom prejave tvoria menšie, žltozelené listy a kratšie prírastky. Na postihnutých miestach sa často vyskytuje silný klejotok. Bakteriálna rakovina môže spôsobiť odumretie celého stromu. K infekciám dochádza v období jesene (pri opadaní listov) a jari (pred a pri rašení), najmä za daždivého počasia.
Choroby sliviek – Bakteriálna rakovina
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Suchá škvrnitosť listov
Suchá škvrnitosť listov (Stigmina carpophila) – je vážne hubovité ochorenie. Na listoch sú viditeľné okrúhle rôzne veľké žltozelené či červenofialové škvrny, ktoré majú často výrazné olemovanie. Pri ich väčšom počte splývajú do jedného celku. Neskôr tmavnú a medzi zdravým a napadnutým pletivom listu sa vytvára oddeľovacia vrstva, čo spôsobí, že vyschnuté pletivá vypadávajú. Pokiaľ sú v listoch napadnuté vodivé zväzky, listy žltnú, červenajú a predčasne opadávajú.
Suchá škvrnitosť spôsobuje aj to, že na jar nerašia očká na jednoročných plodných vetvičkách a okolo očiek vznikajú 3-10 mm veľké nekrotické oválne škvrny. Následne na odumretých častiach vyteká klejotok. Pri silnom napadnutí zasychajú vetvičky. Pri napadnutí mladých plodov sa najskôr objavia drobné červenofialové škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a od stredu šednú. Ich okraj zostáva olemovaný na červenofialovom. Neskôr sa na plodoch objavujú škvrny rôznych veľkostí s tmavým alebo svetlým olemovaním. Pri ich väčšom počte splynú, plody sa zdeformujú a praskajú.
Prejavy napadnutia sa líšia podľa jednotlivých odrôd. Huba prezimuje v napadnutých púčikoch a vetvičkách. Za vlhkého počasia sa môže huba šíriť v priebehu celej vegetácie.
Suchá škvrnitosť listov – detail na liste
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Suchá škvrnitosť listov
Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
Ako na choroby sliviek
Ako na choroby sliviek? Na výber sú ako prírodné, tak chemické riešenia. Určite je jednoduchšie a zároveň aj lacnejšie napadnutiu predchádzať budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Ak hľadáte prírodnú cestu, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte imunitný systém svojich stromov, a zároveň pomôžete, aby sa stromy prirodzene bránili, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo s vyváženým obsahom živín as repelentným účinkom na škodcov. Na šárku sliviek už bol postrek na strom vyskúšaný ako účinný a strom bol vyliečený.
Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. Zálievka a postrek majú rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia. Ako na to? Ako použiť hnojivo Hnojik.SK? Spôsoby aplikácie aj dávkovania sa dozviete v nasledujúcom odkaze .
Zdroje informácií
- M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica
- www.uksup.sk
- www.agromanual.cz
- záhradaweb.cz
- www.nahuby.sk
- wikipedia.org
- botany.cz
- www.ecophyta.sk
- www.biolib.cz
- www.ecophyta.sk
- pixabay.com