Crassula (tlustice)
Kvitnúce trvalky a kry pre pestovanie v byte aj v lete vonku
- Stanovište: veľmi svetlé, slnečné; v lete aj vonku
- Výška: podľa druhu od niekoľkých centimetrov až po niekoľko metrov
- Doba kvitnutia: podľa druhu v zime alebo skoro na jar
- Množenie: listovými a stonkovými odrezkami alebo semenami
Rod Crassula, patriaci do čeľade tlusticovité (Crassulaceae), je nielen rozsiahly (okolo 300 druhov), ale aj veľmi rozmanitý. Zahŕňa jednoročné, bahenné aj vodné rastliny, ako aj stromovité, viacročné a výrazne sukulentné rastliny. Iba sukulentné druhy sú zaujímavé pre pestovateľov izbových rastlín a zberateľov.
Tieto sukulenty pochádzajú takmer výlučne z južnej Afriky. Vzhľadom a dužinatými, často husto chlpatými alebo oiněnými listami predstavujú krásne obohatenie zbierky sukulentov. Kvety sú síce väčšinou malé, ale tvoria väčšie vrcholíkovité súkvetia a často sú nápadne sfarbené (biele, ružové, červené, oranžové, žlté). Mnohé druhy majú aj príjemne voňajúce kvety.
Sukulentné druhy aksamietnic sú väčšinou nenáročné. Potrebujú slnečné stanovište a v zime teplotu neklesajúcu pod 10 °C. Od leta do jesene, keď sú v plnom raste, vyžadujú vydatnú zálievku, počas zvyšku roka len miernu. Ak nemajú rastliny v zime dostatok svetla, strácajú pekný vzhľad a deformujú sa. Ak staršie, hustejšie rozvetvené rastliny odumierajú od stredu, možno ich zrezať.
Substrát má byť hlinitopiesčitý a dostatočne výživný.
Na hubenie škodcov sú najvhodnejšie systémové prípravky, ktoré sa môžu aplikovať ku koreňom. Chemický postrekmôže poškodiť chúlostivé kvety. Pri použití Hnojíku a svlečiek ku koreňom sa vyhnete chémii aj škodcom.
Množenie semenami, stonkovými alebo listovými odrezkami je jednoduché. Z veľkého množstva druhov sa ťažko vyberá, preto ďalej uvádzame iba tie najzaujímavejšie a overené.
Crassula arborescens
Dorastá vo svojej domovine do výšky 3–4 m, v kultúre nie viac ako 1 m. Na silnom kmienku spočíva rozvetvená koruna. Guľato oválne listy sú voskovito oiněné, sivozelené, na okrajoch červené a často aj červeno bodkované. Bledo ružové kvety sa na rastline objavujú len zriedkavo.
Crassula argentea (syn. Crassula ovata)
Rastie vo svojej domovine ako 1 meter vysoký ker s hrubými rozkonárenými stonkami. Šikmo vajcovité listy s krátkou špičkou sú mäsité, tmavozelené a na okrajoch červené.
Crassula deceptrix
Na svojich pôvodných prírodných stanovištiach sa prispôsobuje okolitému prostrediu tvarom aj farbou a zaraďuje sa tak medzi rastlinné mimikry. Rastlina sa rozvetvuje hneď od bázy a vytvára väčšie skupiny. Stonky, rozkonárené až do dĺžky 10 cm, nesú husto zoskupené listy, ktoré sú v priereze trojuholníkové a na povrchu oiněné. Aby nezmizol voskovitý povlak, rastlina sa nesmie zalievať na listy.
Crassula falcata (syn. Crassula perfoliata, Rochea falcata)
Je známa ako izbová rastlina. Častejšie než pôvodný druh sa pestujú hybridy, napríklad ‚Morgan’s Beauty‘. Rastlina kompaktného vzhľadu tvorí na krátkom stonku husto postavené dužinaté listy, ktoré majú tvar vrtule a sú pekne sivo oiněné. Krásne sýto ružové kvety príjemne voňajú, no v súkvetí sa dlho nezachovávajú.
Crassula multicava
Rastie krovitým spôsobom do výšky 30 cm a silno sa rozkonáruje. Listy sú podlhovasté, pri báze takmer srdcovité, sivozelené a jemne preliačené; kvety sú belavoružové. V úžľabiach súkvetí sa vytvárajú mladé rastlinky.
Crassula sarcocaulis
Dobre prezimuje pri nízkej teplote. Dužinaté, vidlicovito rozkonárené stonky nesú kopijovito zašpicatené listy a biele alebo ružové kvety.
Crassula schmidtii
Rastie krovitým spôsobom. Zelené alebo načervenalé stonky s odstávajúcimi chĺpkami sú až 10 cm dlhé. Listy sú zrastené, nahusto pri báze a majú väčšiu šírku než dĺžku. Na líci sú ploché a zelené, na rube načervenalé a vyklenuté, na okraji bielo chlpaté. Kvety majú žiarivo karmínovo červenú farbu.
Crassula socialis
Je to veľmi ozdobný nízky druh so stlačenými listovými ružicami, vhodný aj na výsadbu do závesných nádob. Vajcovito trojuholníkové listy sú usporiadané v štyroch radoch. Kvety široké 1–1,5 cm tvoria hlávkovitý vrcholík.
