Fuzáče a vrzúniky na stromoch: fuzáč Anoplophora, fuzáče na borievkach a smrekovcoch

Fuzáče a vrzúniky sú chrobáky, ktorých larvy sa vyvíjajú v dreve živých stromov. Fuzáč krovový, ktorý škodí na dreve v krovoch, sem nepatrí; tu sú druhy, ktoré napádajú stromy v záhrade, v parku a v lese.

Anoplophora glabripennis

Hostiteľské dreviny: listnáče, predovšetkým javory, topole, platany a pagaštany.

Príznaky: úživný žer chrobákov prebieha na konároch a listoch. Samičky kladú vajíčka do prasklín v kôre, odkiaľ vyteká miazga. Tieto miesta nápadne intenzívne lákajú osy a sršne. Larvy vyžierajú chodby siahajúce od kôry až do jadra. Chodby sú až 3 cm široké, s hrubými pilinami vnútri.

Škodca: karanténny škodca zavlečený z Ázie! Chrobáky sú lesklo čierne s mnohými bielými škvrnami na krovkách, 2–4 cm dlhé, s tykadlami 1,3 x (samičky), respektíve 2,5 x (samce) dlhšími ako telo. Tykadlá sú čiernobielo pruhované. Larvy sú až 5 cm dlhé, svetlo béžové, beznohé, so zreteľnou, svetlohnedou chitínovou doštičkou na predohrudi.

Možnosti zámeny: na rôznych listnáčoch: drevotoč obyčajný (viac) a drevotoč hruškový (viac). Na topoľoch okrem drevotoča obyčajného aj vrzúnik topoľový. Jeho larvy majú jemne ostnitú, hnedú chitínovú doštičku, (viac).

Škodlivosť: pri intenzívnom napadnutí larvami stromy väčšinou odumierajú, často však až po vyliahnutí novej generácie chrobákov (kruhové výletové otvory). Podstatne znížená pevnosť dreva, predovšetkým v korune a pri olistených konároch.

Ochrana: karanténne opatrenia: zistenie výskytu je nutné nahlásiť (mestský úrad, ÚKSÚP). Platí zákaz prepravy napadnutého dreva. Pri včasnom zistení napadnutia (znášky vajíčok na kmeni, exsudát, úživný žer v korune) musí byť strom pred vyliahnutím chrobákov vyrúbaný a drevo musí byť rozštiepkované.

Phymatodes glabratus

Hostiteľské dreviny: borievky, tuje, zriedkavejšie aj borovice.

Príznaky: vädnutie a odumieranie jednotlivých konárikov, konárov, zriedkavejšie aj celých častí korún. Vplyvom žeru sa láme a praská kôra. Chodby lariev zasahujú do bele a vedú vlnovito či špirálovito okolo konárov. Konáre po tomto „okrúžkovaní“ larvou nad napadnutým miestom odumierajú. V napadnutých miestach sa objavuje drvina.

Škodca: fuzáč dlhý 7–9 mm, červenohnedo metalicky lesklý. Larvy majú tri páry nôh. Vývoj je jednoročný, druh sa vyskytuje v suchých a teplých oblastiach, predovšetkým na chorľavých, odumierajúcich stromoch. Bežne skôr v nižších populačných hustotách.

Možnosti zámeny: iné druhy fuzáčov (viac), kôrovce (viac).

Škodlivosť: napadnutie vedie len výnimočne k odumretiu napadnutej časti a následne celého stromu.

Ochrana: prerezanie čiastočne napadnutých alebo odstránenie silno napadnutých stromov.

Semanotus russicus, Callidiellum rufipenne

Hostiteľské dreviny: cyprusovité, borievky a tuje.

Príznaky: podobné ako pri fuzáčovi Phymatodes glabratus (viac), ale napadnutie je silnejšie v oblasti kmeňa a hrubších konárov.

Škodca: Semanotus russicus: 7–15 mm dlhý so žltými až žltooranžovými krovkami, na ktorých je po jednej čiernej škvrne a čierne konce kroviek. Vyskytuje sa na zdravých aj ľahko oslabených rastlinách akéhokoľvek veku, často v nádoroch, ktoré na dreve borievok spôsobuje hrdza hrušková, predovšetkým v teplých a suchých oblastiach.

Callidiellum rufipenne: je druh zavlečený z Ázie do južnej Európy a USA. Veľkosť rovnako 7–15 mm, červeno až modro sfarbený s kovovým leskom, bez škvŕn na krovkách. Spektrum živných rastlín je širšie ako pri Semanotus russicus.

Možnosti zámeny: iné fuzáče (viac), kôrovce (viac), poškodenie koreňov.

Škodlivosť: napadnutie vedie bez výnimky k odumretiu napadnutej časti rastliny a neskôr aj celého stromu či kríka. K masovému premnoženiu dochádza len vtedy, ak sa prehliadnu staršie odumreté stromy či ich časti, ktoré chrobákom slúžia ako miesta rozmnožovania.

Ochrana: prerezávka a odstraňovanie napadnutých rastlín.

Tetropium gabrieli

Hostiteľské dreviny: smrekovce.

Príznaky: napadnuté stromy majú redšie koruny a pilinovú drvinu na kmeňoch. Chodby lariev sú pod kôrou, nezasahujú hlboko do dreva a väčšinou smerujú v smere vlákien dreva. Chodby sú čiastočne upchaté hrubou drvinou, výletový otvor je priečne oválny.

Škodca: chrobáky sú 8–18 mm dlhé, štít je čierny, krovky tmavohnedé až čierne, nohy červenohnedé až čierne. Na rozdiel od ostatných druhov vrzúnikov siahajú tykadlá len do polovice dĺžky tela. Veľmi pohyblivé chrobáky sa liahnu v neskorom lete. Typická larva vrzúnika má 3 páry hrudných nôh a dva drobné tŕne na poslednom článku bruška. Kuklí sa v dreve (v chodbe naplnenej drvinou), ale aj v kôre.

Možnosti zámeny: poškodenie je podobné symptómom napadnutia iným drevokazným hmyzom, ako sú kôrovce (viac), krasone či iné druhy fuzáčov (viac). Často dochádza k spoločnému napadnutiu s kôrovcom Ips cembrae.

Škodlivosť: napadnutie väčšinou oslabených, starých smrekovcov vedie k ich odumretiu.

Ochrana: odstránenie poškodených stromov ešte pred vyliahnutím novej generácie chrobákov, aby sa zabránilo napadnutiu okolitých, zdravých stromov. Insekticídy (na ošetrenie kmeňov) možno použiť preventívne na zabránenie napadnutia zdravých kmeňov, ale nie na ochranu už napadnutých stromov.

Saperda carcharias, Saperda populnea

Hostiteľské dreviny: topole, vŕby.

Príznaky: žer lariev spočiatku v lyku, neskôr vedie hlbšie do dreva. Chodby sú oválne, s hrubými pilinami. Zhrubnutie kmienkov slabších stromov, prípadne konárov a konárikov (v. osikový).

Škodca: vrzúnik topoľový – chrobáky sú 22–30 mm dlhé, žltobéžovo sfarbené s intenzívnym ochlpením. Úživný žer chrobákov prebieha v auguste na listoch. Vrzúnik osikový – chrobáky veľkosti 9–15 mm, tmavé so žlto ochlpenými škvrnami na krovkách a štíte. Vývoj je dvojročný.

Možnosti zámeny: podobník sršňovitý – jeho výletové otvory sú však takmer vždy pri päte kmeňa alebo na vyčnievajúcich koreňoch.

Škodlivosť: zvýšené riziko lámania, odumieranie mladých stromov.

Ochrana: mladšie napadnuté stromy odstraňovať, pri starších skontrolovať pevnosť zvyšných konárov. Pozor na následné napadnutie rán hubami.

Saperda octopunctata

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy líp, osika.

Príznaky: opadávanie kôry hrubších konárov, prípadne kmeňa. Odumieranie častí korún starších líp. Larvy bývajú spočiatku pod kôrou, neskôr idú chodby hlbšie do dreva. Chodby sú naplnené pilinami.

Škodca: 11–18 mm dlhý fuzáč, zeleno huňatý s 8 škvrnami na krovkách. Larvy sú beznohé, žltobiele. Druh napáda predovšetkým staršie lipy, ktoré sú už inak oslabené. Hojný na stromoch v alejách a parkoch.

Možnosti zámeny: iné druhy fuzáčov (viac), drevotoč hruškový (viac), poškodenie koreňového systému.

Škodlivosť: sekundárny škodca, ktorý je schopný zahubiť staršie, už oslabené stromy. Na mladších stromoch v mestách je zriedkavý.

Ochrana: prerezávanie poškodených častí starších stromov, prípadne odstraňovanie silno napadnutých stromov.

Zdroje fotografií

• Fuzáče a vrzúniky na stromoch: New York State Integrated Pest Management Program, CC BY 2.0, zdroj
• Fuzáč: 杨嘉乐JY, CC BY 4.0, zdroj
• Fuzáč: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Fuzáče: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Fuzáč: URSchmidt, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Vrzúnik topoľový, vrzúnik osikový: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Vrzúnik: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj