Izbové rastliny a ich výživa
Ako rýchlo pestovať izbové rastliny?
Obsah
1. Izbové rastliny
Izbové rastliny je termín označujúci skupinu rastlín pestovaných v klimatických podmienkach v interiéroch. Ide o skupinu rastlín, ktoré zvyčajne neznášajú výkyvy teplôt počas roka a najmä zimné chladné počasie. Používajú najmä rastliny okrasné, pretože ich účel je predovšetkým estetický, ale môže byť aj zdravotný či psychický. Dodávajú svieži nádych a zútulnia každé zákutie. Izbové rastliny je možné cez teplé obdobie roka tzv. letniť, teda pestovať vonku alebo v časti domu otvorené vplyvu počasia. Podľa nárokov a ďalších vlastností sú ďalej členené do špecifických skupín.
S izbovými rastlinami sa stretávame už dávnej histórii. Starí Egypťania a Sumeri pestovali okrasné a ovocné rastliny v dekoratívnych nádobách. Starí Gréci a Rimania pestovali v hlinených nádobách vavríny. V starovekej Číne boli črepníkové rastliny vystavované na záhradných výstavách už pred viac ako 2 500 rokmi.
V stredoveku bolo okrasné záhradníctvo obmedzené na kláštory, ale v renesancii dovážali zberatelia rastlín a zámožní obchodníci z Talianska, Holandska a Belgicka rastliny z Malej Ázie a Východnej Indie. V roku 1660 vynálezca a spisovateľ Sir Hugh Platt vydal knihu Garden of Eden, ktorá pojednávala o tom, ako pestovať rastliny v domácnostiach.
Na konci 18. storočia sa kvetinové stoly stali súčasťou salónov a prekvitali škôlky, v ktorých sa nachádzali tisíce rastlín. Vo viktoriánskej ére 19. storočia sa v strednej triede po prvýkrát objavili izbové rastliny, ktoré boli vnímané ako symbol spoločenského postavenia.
2. Prínos izbových rastlín
Pestovanie izbových rastlín a obklopovanie sa nimi je dobré, príjemné i prospešné. Aj vedecké výskumy potvrdili z tohto užitočného spolužitia mnoho benefitov. Napríklad ten, že ak ste obklopení pri práci či štúdiu rastlinami, zlepší sa vaša koncentrácia a zvýši sa vaša produktivita až o 15 %. Štúdia zverejnená v časopise Journal of Physiological Anthropology tvrdí, že rastliny doma či v kancelárii vyvolávajú príjemné pocity a práca s nimi znižuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu i hladinu stresu.
Vedecká štúdia z roku 2004 uvádza, že prítomnosť rastlín napomáha kreativite, zvlášť pri zohľadnení individuality osobnosti, preto si vyberajte rastliny, ktoré sa vám páčia a sú vám prirodzene sympatické.
Výskumy NASA zamerané na cesty do vesmíru a čistenie vzduchu v raketách zistili, že rastliny dokážu zo vzduchu premieňať aj škodlivé látky ako benzén, formaldehyd, amoniak či trichlóretylén na čistejšiu formu vzduchu. Vytvorili dokonca zoznam rastlín, ktoré čistia vzduch účinnejšie.
Z oblasti zdravotných benefitov pestovania rastlín prebehlo niekoľko štúdií. V dokumente Zdravotné benefity záhrad v nemocniciach z Texasu z roku 2002 sa uvádza, že ľudia po chirurgických zákrokoch, ktorí boli obklopení zeleňou, potrebovali omnoho menej liekov proti bolesti, mali kratšie doby hospitalizácie a rýchlejšie sa zotavovali než ľudia, ktorí okolo seba zeleň nemali. A štúdia z roku 2007 prináša zistenie, že zamestnanci, ktorí boli obklopení rastlinami, boli menej často chorí než tí, ktorí okolo seba v kancelárii žiadne rastliny nemali.
Podobne, ako terapie pomocou zvierat, majú terapeutické účinky aj rastliny. Jednak vďaka priamym liečivým účinkom rastlín kvôli ich zloženiu, ale aj samotnou prácou s rastlinami, ktorá pomáha pri depresiách, úzkostiach i demencii. Niektoré kliniky vo Veľkej Británii už “predpisujú” či skôr odporúčajú pacientom trpiacim depresiami izbové rastliny. Podľa psychológie farieb je dokázané, že farby na ľudí vplývajú. Zelená farba človeka upokojuje a harmonizuje. Je zmesou žltej a modrej farby, preto je zároveň osviežujúca. Zlepšuje podráždenosť, potláča únavu, udržiava aktívnu myseľ a zároveň vyvoláva pocit bezpečia.
Z toho vyplýva, že mať rastliny vo vnútorných obytných či kancelárskych priestoroch má pozitívne účinky na fyziologické, psychologické a kognitívne zdravie.
Viac na túto tému si môžete prečítať tu.
3. Hnojivo pre izbové rastliny
Hmyzí trus je vhodný ako hnojivo pre izbové rastliny. Jeho hodnoty zodpovedajú slepačiemu trusu, ale narozdiel od slepačieho ho netreba nijako riediť a nastavovať.
Hnojenie izbových rastlín je samozrejmosťou a malo by byť pravidelné. Keďže izbovky rastú len v “ohraničenom” priestore (mobilnej nádobe), veľmi vyčerpávajú zeminu. Korene sú prerastené, a preto je potrebné tieto rastliny presadiť do väčších nádob – doplniť čerstvou zeminou. Zároveň ošetrujeme aj ich korene a pridávame vhodné hnojivo. Pokiaľ chceme urobiť hnojivovú zálievku, je ideálna k večeru. Hnojíme iba zdravé rastliny, keď rastú a kvitnú. Častejšie sa hnoja rýchlo rastúce rastliny. Kvitnúce izbovky je potrebné najviac hnojiť v období nasadzovania pukov.
Nehnojiť počas obdobia odpočinku rastlín, na konci leta a na jeseň. Nehnojiť nezakorenené a choré rastliny, ani nezalievať rastliny v suchej pôde hnojivovou zálievkou, rastlina sa musí najprv zaliať zhora. To znamená, že rastliny nehnojíme na v období vegetačného pokoja, pred obdobím vegetačného pokoja a na konci ich vegetačného obdobia. Nehnojte čerstvo presadené rastliny ani čerstvo zakúpené rastliny. Oplodnenie je možné až po dvoch týždňoch . Nehnojíme ani choré rastliny , u ktorých ešte nepoznáme príčinu ochorenia, a rastliny s chorými koreňmi (koreňová hniloba). A pozor – Kaktusy sa nesmú hnojiť organickými hnojivami, okrem hnojiva NUTRITION. Kaktusy milujú hnojivo kvôli jeho neutrálnemu PH, pretože nie je schopné spáliť jemné korene kaktusov.
Informácie prevzaté z inej webovej stránky TU
4. Ako zistiť, či kvetina potrebuje hnojivo
Nie je ľahké zistiť, kedy má izbová rastlina nedostatok živín. Rastlina nám nemôže povedať to, čo naše deti. Je to dosť mätúce, pretože príčina blednutia môže súvisieť s niečím iným. Zistiť, kedy je čas hnojiť izbové rastliny, je ťažké aj pre dlhoročných pestovateľov izbových rastlín. Teraz by som sa s vami rád podelil o niekoľko základných informácií o tom, ako a kedy hnojiť izbové rastliny.
Izbové rastliny vädnú, keď potrebujú vodu. Ak nemajú dostatok slnečného svetla, ich listy zblednú a vytiahnu sa. Ich listy sa pri nízkej vlhkosti stávajú krehkými. Ak je vlhkosť príliš vysoká, môžu zhniť. Ako však viete, kedy hnojiť? Neexistuje žiadny jasný signál, ktorý by vám rastlina dala: „Hej, dal by som si steak“. Jediným náznakom prejavu je spomalený alebo stagnujúci rast, ktorý je pre väčšinu ľudí dosť ťažké spozorovať. Namiesto čakania na signál je preto lepšie vziať veci do vlastných rúk a hnojiť rastliny podľa harmonogramu založeného na ich rastovom cykle.
Každá izbová rastlina má trochu iné potreby, pokiaľ ide o množstvo a frekvenciu hnojenia. To však nie je dôvod na príliš komplikované oplodnenie. Áno, je možné preštudovať každý jeden druh, o ktorý sa staráte, a určiť jeho špecifické výživové potreby, ale pravdou je, že prevažná väčšina bežných izbových rastlín má natoľko podobné požiadavky na hnojivo, že k ich hnojeniu môžete pristupovať rovnako. Je pravda, že niektoré rastliny nie sú v rovnováhe a potrebujú viac živín, zatiaľ čo iné ich potrebujú menej. Preto by vám tabuľka v časti 4 mala spoľahlivo určiť, ako často by ste mali zalievať tú či onú kvetinu.
To je podľa môjho názoru najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Vychádza z cyklu vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie a izbové rastliny rovnakým spôsobom, hoci izbové kvety majú stále teploty bez výkyvov.
5. Plán hnojenia izbových rastlín
To je podľa môjho názoru najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Vychádza z cyklu vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie a izbové rastliny rovnakým spôsobom, hoci izbové kvety majú stále teploty bez výkyvov.
Jarné hnojenie
S hnojením izbových rastlín začnite približne 8 týždňov pred posledným očakávaným jarným mrazom. Napríklad u nás je to zvyčajne okolo 15. mája. To znamená, že svoje izbové rastliny začnem hnojiť v polovici marca. V tomto období sa dni začínajú výrazne predlžovať a izbové rastliny prechádzajú z polospánku do obdobia aktívneho rastu.
Prvé tri aplikácie hnojiva by mali byť polovičné oproti odporúčanej dávke. Takto hnojte rastliny, ktoré sa pripravujú na aktívny rast a ešte nepotrebujú viac živín pre skutočný plodný rast.
Letné hnojenie
S blížiacim sa letom je čas prejsť na pravidelnejší program hnojenia izbových rastlín. Frekvencia hnojenia závisí aj od typu hnojiva. Tekuté sa používajú častejšie ako granulované. Niekedy dvakrát týždenne alebo raz za mesiac. Náš hmyzí trus sa postupne rozkladá, takže nie je potrebné hnojiť tak často ako pri priemyselných kvapalných hnojivách. Trus hmyzu sa postupne rozkladá a uvoľňuje živiny v malých množstvách počas dlhého obdobia. Jedna aplikácia tak môže trvať dlhšie, ako je uvedené v odseku 4. To znamená, že tam, kde sa odporúča hnojiť dvakrát mesačne, môžete hnojiť naším hnojivom raz za mesiac.
Tento plán dodržiavajte bez ohľadu na to, či svoje izbové rastliny na leto presuniete von. Izbové rastliny sú v stave aktívneho rastu, keď je v lete veľa svetla, bez ohľadu na to, či sú v stabilnej teplote alebo na terase.
Jesenné hnojenie
Približne 8 týždňov pred prvými očakávanými jesennými mrazmi znížte množstvo a frekvenciu hnojenia izbových rastlín. Pre nás to znamená, že od polovice augusta znížim množstvo hnojiva na polovicu a začnem predlžovať čas medzi aplikáciami hnojiva na približne 3 – 4 aplikácie až do príchodu zimy.
Zimné hnojenie
V zime rastliny nehnojte. Izbové rastliny v zime nie sú v stave aktívneho rastu, a preto by sa nemali hnojiť.
6. Kedy hnojiť izbové rastliny
Potreba hnojenia
90%
Shahor
hnojiť dvakrát týždenne, ale v zime len raz za mesiac.
Potreba hnojenia
90%
Aloe Vera
hnojiť dvakrát týždenne.
Potreba hnojenia
85%
Chamaedorea lesklá
hnojiť dvakrát týždenne od marca do augusta.
Potreba hnojenia
80%
Areca palmová zlatobyľ
hnojenie raz týždenne od marca do augusta
Potreba hnojenia
80%
Podenica light „Quadricolor“
hnojenie raz týždenne počas fázy rastu
Potreba hnojenia
80%
Kávovník
hnojenie raz týždenne
Potreba hnojenia
80%
Strelícia kráľovská
hnojenie raz týždenne
Potreba hnojenia
80%
Zeler pestrý
hnojenie raz týždenne
Potreba hnojenia
70%
Fíkus drobnolistý ‚Juta Trunk‘
hnojenie dvakrát mesačne počas vegetačného obdobia
Potreba hnojenia
70%
Drachin
hnojenie dvakrát mesačne počas rastu
Potreba hnojenia
70%
Juka
hnojenie dvakrát mesačne počas vegetačného obdobia až do konca augusta
Potreba hnojenia
70%
Chrysalidocarpus žltkastý
hnojiť dvakrát mesačne.
Potreba hnojenia
70%
Bonsaj „Ficus Ginseng“
hnojenie dvakrát mesačne v lete
Potreba hnojenia
70%
Popínavý brečtan
hnojenie dvakrát mesačne
Potreba hnojenia
70%
Filodendron
hnojiť dvakrát mesačne.
Potreba hnojenia
60%
Tauéria (Monstera Deliciosa)
hnojenie dvakrát mesačne od jari do jesene
Potreba hnojenia
60%
Monstera „Leichtlinii“
Dvakrát mesačne hnojte ľahkou dávkou hnojiva. V zime raz za dva mesiace.
Potreba hnojenia
70%
Havajský zeler (havajský)
Hnojte raz týždenne od marca do septembra.
Potreba hnojenia
70%
Ledvinik
Hnojte raz týždenne od marca do októbra.
Potreba hnojenia
60%
Domáce šťastie
Hnojte raz za 2-3 týždne.
Potreba hnojenia
50%
Starý muž
Hnojte raz mesačne od apríla do septembra.
Potreba hnojenia
50%
Kulkas zamiolifera
Od jari do jesene hnojte raz mesačne.
Potreba hnojenia
50%
Moth Orchid
Hnojte raz za mesiac.
Potreba hnojenia
50%
Bonsaj
Od jari do jesene raz mesačne.
Potreba hnojenia
40%
Pilea peperomioides (Palacinka)
Ponuka raz za mesiac.
Potreba hnojenia
40%
Na spravodlivosť
Ponuka raz za mesiac.
Potreba hnojenia
40%
Jazyk mojej svokry
Počas rastovej fázy hnojte raz mesačne.
Potreba hnojenia
20%
Scoop
Hnojte na jar alebo v lete. Raz mesačne podávajte polovičnú dávku v porovnaní s inými rastlinami.
Potreba hnojenia
0%
Podivná muchotrávka
Nie je potrebné hnojiť.
7. Nenáročné izbové rastliny
Výhody pestovania izbových rastlín sú nesporné. Nie každý však má čas, energiu, skúsenosti alebo podmienky na to, aby sa venoval ich náročnej údržbe. Máme však aj dobré správy. Existujú aj nenáročné izbové rastliny, ktoré sú odolné, vyžadujú minimálnu starostlivosť a zvládajú nepriaznivé podmienky. Stačí si len vybrať.
Sukulenty
Ak hľadáte nie veľkú, ale atraktívnu rastlinu, ktorá si vyžaduje minimálnu údržbu, sukulenty sú ideálnou voľbou. Sú krásne na pohľad a takmer nezničiteľné. Sú to rastliny s hustými mäsitými orgánmi na zásobovanie vodou. Ukladajú ho v listoch, stonkách alebo koreňoch. Prispôsobili sa na prežitie v suchých podmienkach na celom svete. Preto nepotrebujú veľa vody, ale je pre ne vhodná drenáž. Pri ďalšom zalievaní by mala byť pôda suchá. Výluh z hnojovice je vhodný ako prihnojovanie a odporúča sa ako hnojivo pre nenáročné izbové rastliny. Do pôdy ho možno zapracovať aj v suchom stave, aby sa dosiahla vyvážená výživa rastlín. Viac informácií o ich hnojení nájdete v nižšie uvedenom pláne hnojenia izbových rastlín.
Sukulenty milujú dostatok svetla, preto im vyhovuje slnečné miesto. Ak nemáte pre svoju rastlinu dostatočne osvetlený priestor, môžete použiť pestovateľské svetlo s požadovanou intenzitou svetla.
Adaptačný mechanizmus sukulentov viedol k neuveriteľnej rozmanitosti zaujímavých foriem listov a tvarov rastlín. Nájdete tu obrovské množstvo druhov aloe, agáve a kaktusov.
Hoja/Hoya/Voskovka
Nenáročné, ale krásne sú aj rastliny Hoja alebo podľa staršieho názvu voskovka. Je to rod rastlín patriaci do čeľade Apocynaceae a zahŕňa 200 až 300 druhov. Sú to popínavé rastliny, ktoré vytvárajú niekoľko metrov dlhé výhonky s mäsitými listami usporiadanými v pároch na stonke. Kvety v tvare hviezdy vyzerajú, akoby boli vytlačené z vosku alebo porcelánu. Zvyčajne sú v strapcoch po 12-15 (niektoré až 40) v guľovitom tvare a majú širokú škálu farieb: od bielej cez krémovú a ružovú až po vínovú s výraznejšou škvrnou uprostred. Kvety produkujú nektár s príjemnou sladkou vôňou.
Hoja je atraktívna aj svojimi listami, dlhými 2 – 20 cm a širokými približne 1,5 – 6 cm, ktoré majú rôzny tvar od jednoduchých oválnych až po vlnovité alebo srdcovité, mäsité alebo tenšie listy s výraznou žilnatinou, so žltými okrajovými lopatkami alebo bielymi škvrnami. Môžete ho umiestniť do závesného kvetináča alebo výhonky voľne tvarovať pomocou jednoduchého dizajnu.
Má rád svetlo bez priameho slnečného žiarenia. Ideálna teplota preň je 20 – 24 °C.
Neznáša zamokrenie. Pokiaľ nie je vyslovene horúco (v lete), stačí rastliny zaliať 1x týždenne. V zime sa zalievajú ešte menej – raz za 14 dní. Rovnako ako pri sukulentov, i tu je vhodná zálievka s Hnojíkom, ktorý je odporúčaný ako hnojivo pre nenáročné izbové rastliny. O hnojení si môžete prečítať v Pláne hnojenia izbových rastlín.
7.3. Potosovec / Pothos
Po latinsky sa tento druh nazýva Epipremnum, po slovensky býva označený ako Šplhavnica, Divý Janko, Divný Janko či Divoký Janko. Tieto rastliny sú maximálne nenáročné na starostlivosť a sú veľmi odolné. Darí sa im v rôznych svetelných podmienkach a sú odolné voči suchu. Vyhľadávané sú pre svoj dekoratívny vzhľad listov. Sú špicaté zelené v tvare srdca. Niektoré sú pančované bielymi, žltými alebo svetlozelenými pruhmi. Môže sa dekoratívne tvarovať na stene, lebo svojím rastom pripomína brečtan.
Potosovec má jednu veľmi skvelú vlastnosť, dokáže čistiť vzduch. Vedci z NASA ho zaradili medzi TOP rastliny schopné čistiť okolitý vzduch. A tak okrem krásy, kúska prírody a okysličovania, ktoré prináša, ponúka výborný benefit vo forme čistejšej vnútornej klímy.
Potosovec obľubuje nepriame slnečné svetlo, ale znesie aj polotieň. Pri jeho pestovaní by teplota v miestnosti nemala klesnúť pod 13 °C. Zálievku potrebuje približne 1x za týždeň. Je vhodné, aby jeho zemina medzi zálievkami preschla. Vhodná je zálievka s Hnojíkom z hmyzieho trusu, ktorý je odporúčané hnojivo na nenáročné izbové rastlliny.
Pozor, potosovec je toxický pre domáce zvieratá.
7.4. Svokrin jazyk
Botanický názov je Dracaena trifasciata (predtým Sansevieria trifasciata). Svokrin jazyk je neskutočne nenáročná rastlina z čeľade Asparagaceae. Rastie pomaly a môžete si u neho vybrať z rôznych tvarov a veľkostí listov. Táto rastlina má rada teplo a vlhký vzduch. Pôdu znáša mierne kyslú až po mierne zásaditú. V našich podmienkach táto vždyzelená trvalka kvitnú zriedkavo.
Pevné listy vyčnievajúce zvislo nahor a sú zakončené kopijovitými hrotmi. Podobne ako sukulenty ukladá vodu vo svojich listoch a dokáže vyžiť z veľmi malej vlhkosti. V lete môže stáť na balkóne, terase i dokonca v záhrade. Ak túto rastlinu budete presúvať na miesto s inými svetelnými nárokmi, je vhodné, aby ste to robili postupne, aby si mohla zvykať pomaly.
Svoju nenáročnosť prejavuje v tom, že dokáže znášať aj sucho a nepriaznivé svetelné pomery. Pri veľkom premokrení koreňov však dochádza ku ich odhnívaniu. Svokrin jazyk zalievajte až vtedy, keď je pôda suchá, maximálne 1x za dva týždne. V zimných mesiacoch počas vegetačného pokoja medzi zálievkou môžu prejsť aj dva mesiace.
7.5. Zamiokulkas
Táto rastlina s botanickým názvom Zamioculcas zamiifolia patrí do čeľade Araceae rastie pomaly. Zamiokalkus hoci uprednostňujú jasné, nepriame slnečné svetlo, dobre prosperujú aj pri slabom osvetlení, vďaka čomu sú ideálne aj pre tmavé zákutia, ktoré potrebujete oživiť. Keďže rastú z podzemkov, vyžadujú veľmi málo vody. Zálievku im doprajte, až keď bude pôda suchá. Ako zálievka je vhodný výluh z Hnojíka, odporúčaného ako hnojivo na nenáročné izbové rastliny.
Ak potrebujete zamiokulkas presádzať, robte to na jar alebo v lete, keď je vo fáze aktívneho rastu. Na pôdu nie sú príliš vyberavé, ale doprajte im priepustnú s najlepšie neutrálnym ph. Rastlinám vyhovujú teploty nad 7 °C.
Rastliny sa tiež nazývajú zanzibarské drahokamy pre ich nádherné voskové listy. Sú tak sýtozelené, že niekedy sú tieto rastliny mylne považované za umelé.
7.6. Bromélia / Guzmánia jazykovitá
Bromélia / Guzmánia jazykovitá latinsky Guzmania lingulata (čeľad Bromeliaceae), sú izbové rastliny nenáročné na staroslivosť. Poznáme ich v rôznych farbách a textúrach s nádhernými kvetmi. Môžu byť buď epifytické (rastúce na vzduchu), saxikolné (rastúce na skalách) alebo suchozemské (rastúce v zemi). Väčšina z nich dobre prospieva kvetináčoch, ktoré poskytujú dobrú drenáž a prúdenie vzduchu. Je potrebné umiestniť ich tak, aby sa vyhli priamemu slnečnému žiareniu, aby nespôsobilo spálenie listov.
Zálievka je vhodná 1x za 3 až 5 dní tak, aby pôda bola mierne vlhká, ale nie premočená. Odporúča sa zalievajte ju do stredu listov. Ako zálievka je vhodný výluh z Hnojíka, ktorý je odporúčané hnojivo pre nenáročné izbové rastliny.
V zimných mesiacoch je potrebné v miestnosti kde, kde je umiestnená bromélia, aby teplota neklesla pod 18°C.
7.7. Pachira
Pachira, latinský Pachira aquatica, je nenáročná stromčeková rastlina podobná palme. Má užší vzrast s drevnatým, pri základni zhrubnutým kmeňom. Ten slúži ako zásobáreň vody. Veľké, dlaňovito zložené oválne listy mávajú na spodnej strane drobné kryštáliky cukru. Pachiru volajú aj strom peňazí. Ak túžite, aby vaša Pachira bola hustejšia, zaštikávajte vrcholčeky stoniek. Ak hľadáte veľkú nie veľmi náročnú rastlinu, Pachira je skvelou voľbou.
Obľubuje jasné, nepriame slnečné miesto, s teplotou ideálne 12 až 24°C. Pachire doprajte kyprú, priepustnú a výživnú pôdu so zálievkou 1x týždenne. Ako zálievka je vhodný výluh z Hnojíka, ako hnojiva na nenáročné izbové rastliny.
7.8. Šťastný bambus / Dračinec pruhovaný / Dracéna sanderová
Dračinec pruhovaný, Dracéna sanderová, či Šťastný bambus (Lucky Bamboo) v latinčine Dracaena sanderiana, patrí čo čeľade Asparagaceae. Aj keď vyzerá ako bambus a rastie rýchlo ako bambus, nie je to pravý bambus. Biológovia ho radí medzi nepravé palmy.
Dracéna sanderová a jej príbuzné odrody sú obľúbenými izbovými kvetmi, ktoré sú vhodné aj do stiesnených priestorov. Najvhodnejším miestom je pre nich s rozptýleným svetlom alebo polotieňom. Priame slnečné žiarenie by mohlo spôsobiť zožltnutie a popálenie listov. Ideálne teploty pre Šťastný bambus sú v rozmedzí 15 až 22 °C.
Môže sa pestovať ako v destilovanej vode s ozdobnými kameňmi, v hydrogele, tak v pôde. Ak sa rozhodnete ju pestovať hydroponicky, vo vode, je potrebné, aby ste každý týždeň vymenili vodu, aby sa v nej nemnožili riasy. Pri pestovaní v pôde je potrebné zabezpečiť mu stále vlhký substrát. Pri oboch spôsoboch pestovania je potrebné dodávanie živín. Vhodný je Hnojík, hnojivo pre nenáročné izbové rastliny.
Tejto rastline by sa mali vyhýbať domáce zvieratá(mačky a psy), pre ktoré je toxická.
8. Jedovaté izbové rastliny
Medzi izbovými rastlinami sa nájdu aj také, ktoré označujeme ako jedovaté izbové rastliny. Ide o tie rastliny, ktoré vo svojom tele obsahujú látky schopné spôsobiť otravu a zároveň sa pestujú aj v domácnostiach či kanceláriách. Toto riziko sa zvyšuje, keď sa tieto rastliny dostanú do kontaktu s malými deťmi alebo domácimi zvieratami.
Pri jedovatých izbových rastlinách rozlišujeme stupeň závažnosti, ktorý môžu spôsobiť. Niektoré spôsobujú len ekzém, zápal, vyrážku alebo opuch. U ostatných hrozí riziko vracania, hnačky a kŕčov. Požitie veľkého množstva tejto jedovatej rastliny môže viesť k postihnutiu celého organizmu a následnej smrti.
Jedovaté izbové rastliny v domácnostiach s deťmi a domácimi zvieratami by mali byť umiestnené na ťažko prístupných miestach – vysoko na skrini, polici alebo v závesnom kvetináči, kam dieťa ani domáce zviera nedosiahne .
Pri podozrení na otravu rýchlo vyhľadajte lekársku pomoc a oznámte lekárovi druh rastliny, ktorú vaše dieťa alebo domáce zviera zjedlo, alebo prineste časť rastliny so sebou. Včasná diagnostika môže pri otrave prudko jedovatými rastlinami zachrániť život. Ak nepôjdete k lekárovi hneď, odporúča sa podávať veľa tekutín po malých dúškoch, napríklad vodu alebo čaj. Mlieko je nevhodné, pretože zvyšuje vstrebateľnosť jedu v čreve! Nevyvolávajte zvracanie!
Rozdelenie jedovatých izbových rastlín podľa čeľade
- Agávovité – spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu, pričom otrava sa prejavuje vracaním, bolesťami hlavy a brucha. Patria medzi ne: dracéna/dračinec(Dracaena spp.) a svokrin jazyk(Sansevieria spp.).
- Amarylkovité – Celá rastlina je jedovatá, ale najviac jedovaté sú cibule. Obsahuje neurotoxíny, ktoré negatívne pôsobia na centrálny nervový systém a môžu spôsobiť kolaps. Obsahujú jedovatú mliečnu šťavu. Najznámejšie sú: amarylis ( Amaryllis spp.), hemantus/ krvokvet /slonie ucho ( Haemanthus spp.), hvezdník ( Hippeastrum spp.), klivia ( Clivia spp.), krín ( Crinum spp.)
- Áronovité – niektoré druhy spôsobujú mechanické dráždenie sliznice ústnej dutiny a tráviaceho traktu, ktoré vyvoláva svrbenie, zápal, opuch pier, jazyka, podnebia, hltana, sťaženie prehĺtania a dýchania až dusenie. Môže sa objaviť aj dávenie, vracanie, hnačka a zápal žalúdka a čriev. Niektoré môžu vyvolať tetaniu až zlyhanie obličiek. Do tejto čeľade patria: aglaonema (Aglaonema spp.), alokázia (Alocasia spp.), antúrium (Anthurium spp.), difenbachia (Dieffenbachia spp.), filodendron (Philodendron spp.), lopatkovec (Spathiphyllua spp.). ), monstera (Monstera spp.), potosovec (Scindapsus spp.), užovník/kaládium(Caladium spp.), zamiokulkas (Zamifolia spp.)
- Ľuľkovité– Všetky rastliny tejto čeľade sú jedovaté. Obsahujú okrem iného tropánové, steroidné alebo pyridínové alkaloidy, ktoré sú nervovými jedmi s rôznymi mechanizmami účinku. Patria sem: broválie (Browalia spp.), brunfelsia (Brunfelsia spp.), ľuľok (Solanum spp.), paprika(Capsicum spp.), petúnia (Petunia spp.).
- Prvosienkovité – Najobľúbenejšie sú: cyklámen (Cyclamen spp.) – najmä jeho hľuzy obsahujú saponín cyklamin spôsobujúci rozpad červených krviniek. Po požití časti hľuzy sa môžu objaviť prudké hnačky, kŕče a ďalšie komplikácie plynúce zo straty tekutín a minerálov. U citlivých jedincov môže pri kontakte s pokožkou vyvolať miestne podráždenie. Prvosienka (Primula spp.) – obsahuje jedovaté saponínové glykozidy
- Mliečnikovité – rastliny obsahujú latex, ktorého zložky majú dráždivé účinky na kožu a sliznicu tráviaceho traktu. Vyvolávajú začervenanie kože až tvorbu pľuzgierov, pri požití koliku, hnačky, zápal žalúdka a čriev a pri kontakte s očami zápal spojiviek. Izbové rastliny z tejto čeľade: akalyfa/ mačací chvostík (Acalypha spp.), jatrofu (Atropha dna), krotónovec (Codiaeum variegatum), prýštec (Euphorbia spp.), napríklad prýštec nádherný ( Euphorbia pulcherrima ) známy ako vianočná hviezda alebo prýštec žiarivý ( Euphorbia milii) čiže Kristova koruna.
- Zimozeleňovité– obsiahnuté látky vyvolávajú kontaktnú dermatitídu a fatálne poruchy srdcového rytmu. Z tejto čeľade poznáme: adenium/púštna ruža (Adenium spp.), alamanda/zlatá trúbka (Allamanda spp.), zimozeleň (Catharanthus spp.), dipladenia (Dipladenia spp.), oleander (Nerium oleander), pachypodium/madagaskarská palma (Pachypodium spp.)
