Jaseň (Fraxinus)

Jaseň patrí do čeľade olivovníkovitých (Oleaceae) a je rozšírený prevažne 70 stromovitými druhmi hlavne vo východnej Ázii a v Severnej Amerike. V Európe sú domáce len 4 druhy. Stromy majú nápadne hrubé výhonky a väčšinou veľké puky tmavej farby – čierne, hnedé alebo sivé. Listy sú protistojné a nepárnoperovité. Väčšinou málo nápadné kvety (obojpohlavné, jednodomé alebo dvojdomé) sa objavujú v úžľabných alebo koncových metlinách či strapcoch pred vyrašením, u niektorých druhov až po vyrašení listov.

V kvetoch mnohých druhov chýbajú korunné lupienky; ostatné druhy majú väčšinou 4 korunné lupienky. Plodom je nažka s predĺženým jedným krídlom. Takéto jednostranné nažky sa pri voľnom páde otáčajú okolo pozdĺžnej osi a zároveň padajú po skrutkovici. Z mnohých druhov aj u nás zimovzdorných majú pre záhrady a parky význam len dva tu uvedené druhy.

V tej istej čeľadi nájdete aj bežné záhradné dreviny – orgován, jazmín alebo olivovník.

• Puky: nápadne veľké, zamatové a tmavé – u jaseňa štíhleho sýtočierne. V zime je to najistejší poznávací znak, jaseň podľa nich určíte aj bez listov.
• Listy: nepárnoperovité, 15–35 cm dlhé, zložené zo 7–13 kopijovitých lístkov, na konári vyrastajú protistojne (oproti sebe).
• Kvety: drobné, bez okvetia (štíhly) alebo biele a silne voňavé (mannový), v metlinách pred pučaním listov.
• Plody: nažky s jediným podlhovastým krídlom, 3–4 cm dlhé, vo zväzkoch visia na strome často až do zimy.
• Konáre a kmeň: silné, hladké sivozelené konáre; kôra mladých stromov je hladká a svetlosivá, v starobe sa rozpukáva do jemnej mriežkovitej siete.

Nepárnoperovitý list majú aj ďalšie dreviny, s ktorými sa jaseň zamieňa: jarabina a agát majú listy striedavé, javor jaseňolistý síce protistojné, ale len so 3–7 lístkami a s dvojicou zrastených nažiek.

Jaseň štíhly je 20–35 m vysoký strom s okrúhlou korunou a s čiernymi zimnými pukmi. Listy sú 20–35 cm dlhé, zložené z 9–13 prisadnutých a 4–10 cm dlhých lístkov. Pred vyrašením listov sa objavujú drobné obojpohlavné alebo jednopohlavné kvety. V kvetoch sa tvorí veľké množstvo peľových zŕn (až 1,6 milióna na jedno súkvetie). Úzko podlhovasté plody sú 3–4 cm dlhé. Jaseň štíhly je domáci strom Európy a Malej Ázie. Vyskytuje sa hlavne v lužných, listnatých zmiešaných a roklinových lesoch, na pôdach sviežich až vlhkých, vzdušných a živných. Jaseň štíhly sa často vysádza v krajine a používa sa aj ako alejový strom a strom do dvorov. Pre záhrady je príliš veľký. Z mnohých foriem má len ‚Pendula‘ určitý význam aj pre záhrady. Pestuje sa väčšinou ako štepený vysokokmeň, ktorého konáre sú previsnuté vo veľkých oblúkoch. Pod previsnutým jaseňom môže byť miesto na posedenie.

Jaseň mannový je často viackmenný strom dorastajúci do výšky 10–15 m. Má sivohnedé zimné puky. Listy 15–23 cm dlhé sa skladajú zo 7 kopijovitých, až 7 cm dlhých lístkov. Pri pučaní listov sa objavujú silne voňavé kvety v koncových mnohokvetých metlinách, ktoré sú až 10 cm dlhé a rovnako široké. Plody sú úzko podlhovasté a 3–4 cm dlhé. Jaseň mannový je domáci strom stredného a východného Stredomoria a juhu strednej Európy, ďalej na sever rastú len vysádzané a prípadne zdomácnené stromy. Vyskytuje sa hlavne v pahorkatine na slnečných a suchých svahoch, na vápnitých alebo zásaditých hlinitých či kamenistých pôdach. Vysádzané stromy potrebujú podobné stanovištné podmienky. Mladý strom je citlivejší na mrazy.

Jaseň mannový sa pestuje od 15. storočia v južnom Taliansku na získavanie manny. Kmene takých stromov sa v lete narezávajú; vytekajúca cukornatá šťava na vzduchu tuhne a sfarbuje sa. Manna obsahuje až 75 % manitolu, sladko chutiaceho cukrového alkoholu s medovou vôňou. Manna má význam v lekárstve ako diuretikum a odjakživa sa používa ako prostriedok proti kašľu.

Na rozdiel od jaseňa štíhleho sa mannový hodí aj do menšej záhrady – zostáva nižší, kvitne nápadne a znesie sucho aj vápnitú pôdu.

Okrem dvoch hlavných druhov sa u nás dá stretnúť ešte s niekoľkými ďalšími jaseňmi – buď ako s domácou drevinou v lužných lesoch, alebo ako s vysádzaným stromom v stromoradiach a parkoch.

• Jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) – južná a juhovýchodná Európa. U nás rastie poddruh podunajský v lužných lesoch Podunajskej nížiny a pozdĺž dolných tokov riek na juhu Slovenska. Od jaseňa štíhleho ho spoznáte podľa hnedých, nie čiernych pukov a užších, na okraji ostrejšie pílkovitých lístkov.
• Jaseň americký (Fraxinus americana) – severoamerický strom vysoký 25–35 m, u nás len vysádzaný. Cenný je hlavne jesenným sfarbením listov do vínovofialovej.
• Jaseň pensylvánsky (Fraxinus pennsylvanica) – tiež zo Severnej Ameriky, dobre znáša mestské prostredie aj zaplavenie. Vysádzal sa do stromoradí a do lužných výsadieb, kde miestami splaňuje.

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) nie je s jaseňom vôbec príbuzný – patrí do čeľade simarubovitých. Podobný je len na prvý pohľad veľkým perovitým listom. Rozdiely sú pritom zreteľné a spoznáte ich aj bez lupy.

Jaseň patrí k najcennejším domácim listnáčom. Drevo je svetlé až nažltlé, u starších stromov s tmavším „hnedým jadrom“, s výraznou kresbou letokruhov. V suchom stave má hustotu okolo 680–700 kg/m³ – je teda tvrdé, ale súčasne mimoriadne húževnaté a pružné a dobre sa ohýba parou.

• Násady náradia – sekery, krompáče, lopaty. Jaseň pruží a netriešti sa.
• Športové náradie – hokejky, pálky, telocvičné náradie, veslá.
• Nábytok a interiér – ohýbaný nábytok, stoličky, schodiská, dyhy.
• Podlahy a parkety – svetlý odtieň a vysoká odolnosť proti oteru.

Ako palivo je jaseň zhruba na úrovni buka a duba – suché drevo má výhrevnosť okolo 4,1 kWh/kg, dobre sa štiepa a horí pokojným plameňom s minimom iskier. Aj tak ho nechajte preschnúť na vlhkosť pod 20 %, teda zhruba dve sezóny.

Od 90. rokov 20. storočia presychajú jasene po celej Európe pre nekrózu jaseňa. Spôsobuje ju drobná huba Hymenoscyphus fraxineus, ktorá napáda jaseň štíhly aj úzkolistý; jaseň mannový býva odolnejší.

• letorasty vädnú a usychajú od vrcholu, list zostáva visieť zaschnutý na konári,
• na konároch a mladých kmienikoch vznikajú predĺžené klinovité nekrózy s prepadnutou kôrou,
• koruna postupne presychá, strom sa snaží nahradiť stratu výmladkami na kmeni,
• pri päte kmeňa sa často pridá podpňovka a strom sa stáva nestabilným.

Huba prezimuje na vlaňajších listových stopkách v opadanke, odkiaľ sa v lete šíria výtrusy. Postrek proti nej neexistuje. V praxi pomáha jediné: ponechávať zdravo vyzerajúce jedince ako zdroj odolného potomstva, presvetľovať porasty a pri cestách a stavbách včas odstraňovať suché stromy. Mladým a oslabeným stromom prospeje hlavne dobrá kondícia – dostatok vlahy a živín v koreňovej zóne.

Vzrastlý jaseň v krajine sa o seba postará sám – korene siahajú ďaleko za obvod koruny. Prihnojenie má zmysel pri čerstvo vysadených stromoch, pri alejových jaseňoch v dlažbe a všade tam, kde je pôda vyčerpaná alebo utlačená. Cieľom nie je rýchly prírastok, ale silný koreň a dobré obrastanie.

Organické hnojivo sa rozprestiera v kruhu pod okrajom koruny, nie ku kmeňu – práve tam sú sacie korene. Hnojík sa dá pri drevinách použiť dvoma spôsobmi:

• Môžete ho posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Ako strom správne zasadiť, aby sa mu prvé roky darilo, opisuje článok Výsadba stromov. Všeobecný prehľad o dávkach a použití nájdete pri univerzálnom hnojive, ďalšie dreviny v záhrade rieši sprievodca Kry.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Najrýchlejšie podľa pukov: jaseň štíhly má nápadne veľké, zamatové a sýtočierne puky, ktoré na konári stoja oproti sebe. V lete pomôže nepárnoperovitý list zo 7–13 kopijovitých lístkov a v zime zväzky nažiek s jedným predĺženým krídlom.

Je nepárnoperovitý a 15–35 cm dlhý – na spoločnej stopke sedí 7 až 13 kopijovitých, jemne pílkovitých lístkov a jeden lístok uzatvára špičku. Listy vyrastajú protistojne, teda vždy dva oproti sebe, čo jaseň odlišuje od jarabiny aj agátu.

Nažka s jediným predĺženým krídlom, 3–4 cm dlhá. Visí vo zväzkoch a často zostáva na strome až do zimy. Pri páde sa otáča okolo pozdĺžnej osi a klesá po skrutkovici, takže ju vietor odnesie ďaleko od stromu.

V apríli až máji, u jaseňa štíhleho ešte pred vyrašením listov. Jeho kvety nemajú okvetné lupienky a ľahko sa prehliadnu. Jaseň mannový naopak kvitne až s pučaním listov, a to nápadnými bielymi, silne voňavými metlinami.

Nie sú príbuzní. Jaseň má protistojné listy do 35 cm s pílkovitými lístkami a nažku s krídlom na jednej strane. Pajaseň žliazkatý má listy striedavé a až 90 cm dlhé, lístky celistvé s tupými zubami pri báze, po rozotretí nepríjemne zapáchajú a jeho nažka má krídlo dookola so semenom v strede.

Prívlastok štíhly opisuje vzrast – rovný kmeň vynesie korunu do 20 až 35 metrov. Latinské excelsior znamená to isté, teda „vyšší, vznešenejší“.

Po česky je to jasan (jaseň štíhly = jasan ztepilý), po anglicky ash, respektíve ash tree. Latinský názov rodu Fraxinus je rovnaký vo všetkých jazykoch.