Jaseň (Fraxinus jasan)
- Stanovište: slnečné miesto s bežnou záhradnou pôdou
- Výška: 10–35 m
- Doba kvitnutia: apríl–máj (pred vyrašením listov)
- Množenie: výsevom a rezkami
V kvetoch mnohých druhov chýbajú korunné lupienky; ostatné druhy majú väčšinou 4 korunné lístky. Plodom je nažka s predĺženým jediným krídielkom. Takéto jednostranné nažky sa pri voľnom páde otáčajú okolo pozdĺžnej osi a zároveň padajú po špirále. Z mnohých druhov i u nás zimovzdorných majú pre záhrady a parky význam len dva tu uvedené druhy.
Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior)
Jaseň štíhly je 20–35 m vysoký strom s okrúhlou korunou a s čiernymi zimnými púčikmi. Listy sú 20–35 cm dlhé, zložené z 9–13 prisedavých a 4–10 cm dlhých lístkov. Pred vyrašením listov sa objavujú drobné obojpohlavné alebo jednopohlavné kvety. V kvetoch sa tvorí veľké množstvo peľových zŕn(až 1,6 milióna na jedno kvetenstvo). Úzko podlhovasté plody sú 3–4 cm dlhé. Jaseň štíhly je domáci strom Európy a Malej Ázie. Vyskytuje sa hlavne v lužných, listnatých zmiešaných a rolinných lesoch, na pôdach sviežich až vlhkých, vzdušných a živných. Jaseň štíhly sa často vysádza v krajinách a tiež sa používa ako alejový strom a strom pre dvory. Pre záhrady je príliš veľký. Z mnohých foriem má význam pre záhrady len forma Pendula. Pestuje sa väčšinou ako štepený vysokokmeň, ktorého výhony sú prevísajúce vo veľkých oblúkoch. Pod previsnutým jaseňom môže byť miesto na posedenie.
Jaseň mannový (Fraxinus ornus)
Jaseň mannový je často viac kmeňový strom dorastajúci do výšky 10–15 m. Má žltohnedé zimné púčiky. Listy 15–23 cm dlhé sa skladajú zo 7 kopijovitých až 7 cm dlhých lístkov. Pri rašení listov sa objavujú silne voňavé kvety v koncových mnohokvetých latách, ktoré sú až 10 cm dlhé a rovnako široké. Plody sú úzko podlhovasté a 3–4 cm dlhé. Jaseň mannový je domáci strom stredného a východného Stredomoria a juhu strednej Európy, ďalej na severe rastie len vysadený a prípadne zdomácnelý strom. Vyskytuje sa hlavne v pahorkatine na slnečných a suchých svahoch, na vápenatých alebo bazických hlinitých či kamenistých pôdach. Vysadené stromy potrebujú podobné stanovištné podmienky. Mladý strom je citlivejší na mrazy.
Jaseň mannový sa pestuje od 15. storočia v južnom Taliansku na získavanie many. Kmene takýchto stromov sa v lete narežú; vytekajúca cukornatá šťava na vzduchu tuhne a zafarbí sa. Mana obsahuje až 75 % manitu, sladko chutiaceho alkoholu s medovou vôňou. Mana má význam v lekárstve ako diuretikum a odjakživa sa používa ako prostriedok proti kašľu.
