Kiwi – Aktinídia čínska (Actinidia chinensis)
- Bujná subtropická liana s lahodnými plodmi
- Stanovište: vo vinohradníckej oblasti, chránené proti vetru, pôdy kyslé
- Výška: pri pestovaní na opore 1,8–2 m
- Doba kvitnutia: koniec mája – jún
- Množenie: tvrdými odrezkami alebo štepením na semenáče
Kiwi pochádza z Číny, kde sa ako úžitková rastlina pestovalo už pred 1200 rokmi. Pred 100 rokmi sa dostalo do Európy a pred 90 rokmi na Nový Zéland, kde sa od roku 1910 začalo intenzívne pestovať. Práve tam dostala rastlina názov „kiwi“, pretože plody sa tvarom a farbou podobajú rovnomennému vtákovi, ktorý je symbolom Nového Zélandu. Pestovanie sa v posledných desaťročiach značne rozšírilo aj v USA, Francúzsku, Taliansku a ďalších stredomorských krajinách.
Táto liana vytvára 5–8 m dlhé chlpaté letorasty a okrúhle až srdcovité listy s priemerom 12–18 cm. Rastlina je dvojdomá – jednotlivé rastliny majú buď len samičie, alebo len samčie kvety. Pučí koncom marca, od konca mája nesie na báze mladých výhonkov pekné kvety v zväzočkoch alebo v chocholíkoch. Kvety sú biele, až 5 cm veľké; samičie majú lúčovitý venček okolo čneliek, samčie kvety majú početné žlté peľnice. Vývin plodov trvá asi 5 mesiacov – pred začiatkom novembra plody len zriedka dozrievajú. Podlhovasto vajcovité plody vážia 60–90 g, pričom rozdiely v tvare a veľkosti plodov sú značné.
Stanovište a podmienky na pestovanie
Vyzreté drevo znáša mrazy do –10 °C, ale mladé výhonky poškodí už slabý neskorý mráz. Zo spiacich púčikov sa potom tvoria nové výhonky, ale kvitnutie sa oneskorí o tri týždne, čo má za následok zníženie úrody, zmenšenie a zlé dozrievanie plodov. Skoré jesenné mrazy poškodzujú listy a plody pred zberom. V období medzi kvitnutím a zrelosťou je potrebných 2200–2500 hodín slnečného svitu. Preto je v strednej Európe pestovanie možné len v oblastiach s dlhou vegetačnou dobou. Nevyhnutná je aj ochrana proti vetru, pretože listy sa ľahko poškodia. Potreba vody je veľká a pôda sa musí udržiavať stále vlhká. Pri nadmernej vlhkosti však dochádza k hnilobe koreňov. Pôda má byť mierne až výraznejšie kyslá (hodnota pH 4–6). Pri zvýšenom obsahu vápnika listy žltnú (chloróza) a výnosy sa znižujú.
Množenie
Množenie výsevom je síce možné, ale semenáče len so samčími kvetmi, ktorých môže byť polovica, sú neplodné, a ani rastliny so samičími kvetmi väčšinou neprinášajú kvalitné plody. Preto je vhodnejšie množenie tvrdými odrezkami. Rastliny napadnuté parazitickou hubou Verticillium počas rastu náhle uschnú a nedajú sa zachrániť. S výnimkou tohto hubového vädnutia aktinídie u nás netrpia inými chorobami ani škodcami.
Pestovanie a pestovateľské tipy:
Rastliny sa vysádzajú k pevnej špalírovej konštrukcii, ktorá je vysoká 2 m a má tri napnuté drôty nad sebou (spodný drôt vo výške 0,8 m). V rade sa rastliny vysádzajú vo vzdialenosti 3–5 m, vzdialenosť medzi špalírmi má byť 3 m. Pred výsadbou sa pôda dôkladne skyprí a obohatí rašelinou a kompostom. Na dobré opelenie sa vysádza jedna samčia rastlina na sedem samičích. Spätným rezom výhonkov sa podporuje tvorba bočných výhonkov, ktorými sa špalír zapĺňa. V prvých rokoch sa výhonky vedú okolo drôtov, v ďalších rokoch sa ovíjajú samy. Plody sa vytvárajú na báze výhonkov a objavujú sa od tretieho roku. Na každom výhonku sa nemajú ponechať viac než 3–4 mladé plody, aby mali náležitú veľkosť a včas dozrievali. V zime sa odstraňujú prebytočné výhonky až po vetvový krúžok, ale aj v lete sa má rastlina pravidelne strihať. Keď výhonky nad násadou plodov dorastú do dĺžky 1 m, skracujú sa za piatym listom, aby sa podporil vývin plodov. Skracovaním výhonkov (počas vegetačného obdobia prírastky 3–5 m) sa podporuje rozvetvovanie a tvorba plodonosného dreva. Toto drevo za 3–5 rokov zostarne a potom sa odstraňuje až po vetvový krúžok. Každý rok majú vyrásť nové silné výhonky, ktoré postupne nahrádzajú staré plodonosné drevo. Pravidelné organické hnojenie spočíva v prikrývaní pôdy vrstvou rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak je potrebné minerálne hnojenie, používajú sa len kyslo pôsobiace hnojivá a vápnenie sa vylučuje. Najlepšou možnosťou je prírodné hnojenie hnojivom Hnojík.
Pre strednú Európu sa odporúčajú nasledujúce odrody:
- ‚Hayward‘ rastie silno, potrebuje 15 m² stanoviskového priestoru na rastlinu. Kvitne a dozrieva neskoro. Má veľké, husto chlpaté a olivovo zafarbené plody. Zo zrelého plodu sa šupka ľahko sťahuje, chuť je sladkokyslá, jemne aromatická – čo do kvality najlepšia odroda.
- ‚Bruno‘ rastie stredne silno, pri plnej rodivosti len slabo. Plody sú podlhovasto valcovité, tmavožlté, veľmi početné (väčšinou sa musia prebierať). Chuť je kyslastá, menej aromatická ako pri predchádzajúcej odrode. Úrody sú vysoké.
- ‚Monty‘ a ‚Abbot‘ majú výrazne menšie plody a sú menej úrodné.
