Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): pestovanie mäsožravej rastliny
Mucholapka podivná – mäsožravá rastlina do fľašovej záhradky a studeného skleníka
Mäsožravá rastlina do studeného skleníka
Stanovište: vlhké, chladné, napr. vo fľašovej záhradke
Výška: 10–20 cm
Obdobie kvitnutia: máj – júl
Množenie: listovými odrezkami alebo semenami
Táto mäsožravá rastlina z čeľade rosičkovitých (Droseraceae) vďačí za svoje meno gréckej bohyni pôvabu menom Dionaia. Patrí medzi najpodivuhodnejšie rastliny, ktoré si možno preniesť do svojho bezprostredného okolia.
Mucholapka je jediným druhom svojho rodu a vo voľnej prírode rastie len na rašelinníkových rašeliniskách v pobrežných oblastiach Karolíny (USA). Tam od mája do júla nastavuje svoje listy ako sklopné pasce na muchy a iné drobné živočíchy. Okraje listov sú špicato zúbkaté a na každej polovici listu sú tri citlivé chĺpky, ktoré pri dotyku koristi alebo cudzieho telesa – napríklad ceruzky – reagujú okamžitým sklapnutím čepelí k sebe.
Pestovanie: substrát, zálievka a zimovanie mucholapky podivnej
Mucholapka, ktorá tvorí z listov prízemnú ružicu, je raritou. Na poličke pri okne jej nie je súdený dlhý život, ale v uzavretom prostredí záhradky vo fľaši sa jej darí celkom dobre. Stanovište má byť svetlé a po celý rok pomerne chladné (v zime 6 – 10 °C).
Najlepším substrátom je rašelina s rašelinníkom. Mäkkou vodou treba udržiavať rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, v zime je však zálievka takmer zbytočná. Nevyhnutná je vysoká vzdušná vlhkosť. Na jar a v lete sa odporúča prihnojovať každý mesiac slabým roztokom hnojiva (1 g na 1 l).
Vhodným časom na presádzanie je jar. Rastlina pochádzajúca z močaristého prostredia často uhynie následkom sucha, škodlivý je však aj nadbytok vody, ktorý v zime spôsobuje hnilobu. Množenie listovými odrezkami a semenami je síce možné, ale nie je jednoduché.
Platí pritom, že pri mäsožravkách menej znamená viac: odpradávna rastú na chudobnom rašelinisku, takže silné hnojivo do substrátu im skôr uškodí. Ako dávkovať pri jednotlivých skupinách mäsožraviek, rozoberá náš prehľad hnojenie mäsožravých rastlín; na slabý roztok na list sa hodí prírodný organický Hnojík.
Časté otázky o mucholapke podivnej
Ako funguje pasca mucholapky?
Na každej polovici čepele stoja tri citlivé chĺpky. Pasca sklapne až vtedy, keď sa počas zhruba dvadsiatich sekúnd ozvú dva podnety – tým rastlina rozpozná živú korisť od spadnutej kvapky či smietky. Zatvorenie trvá desatiny sekundy, trávenie potom päť až dvanásť dní.
Čím kŕmiť mucholapku podivnú?
Vonku alebo pri otvorenom okne sa rastlina nakŕmi sama. V uzavretej fľašovej záhradke jej stačí jedna korisť veľkosti najviac tretiny pasce raz za dva až štyri týždne. Mäso zo stola ani mliečne výrobky mucholapke nedávajte – pasca po nich sčernie a odumrie.
Prečo má mucholapka čierne listy?
Jednotlivá pasca po niekoľkých sklapnutiach prirodzene starne a černie – to je v poriadku, odstrihnite ju až po zaschnutí. Keď však listy černejú hromadne, býva na vine tvrdá voda z vodovodu, prehnojenie alebo príliš teplé stanovište. Zalievajte mäkkou vodou a presuňte rastlinu do chladu.
Ako mucholapku prezimovať?
Mucholapka potrebuje tri až štyri mesiace chladného odpočinku pri 5 až 10 °C. Stiahne listy do malej ružice, čo nie je odumieranie. Cez zimu len udržiavajte substrát mierne vlhký a nehnojte; bez obdobia pokoja rastlina po roku či dvoch zoslabne.
Ako dlho žije mucholapka podivná?
Jednotlivá pasca zvládne tri až päť sklapnutí a vydrží pár mesiacov. Samotná rastlina je však trváca – podzemok pri pravidelnom zimovaní a mäkkej zálievke žije pokojne dvadsať rokov a postupne sa delí na trs.
Kedy mucholapka kvitne a má sa kvet odstrihnúť?
Kvitne od mája do júla bielymi kvetmi na dlhom stvole. Pri mladých a slabších rastlinách sa stvol oplatí odstrihnúť hneď po vypučaní – kvitnutie stojí veľa síl, ktoré rastlina inak vloží do nových pascí. Semená má zmysel nechať dozrieť len pri silnom trse.
