HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA PARADAJKY
PARADAJKY
Obsah
Paradajky
Paradajky, kto by ich nepoznal. Najčastejšie žiarivo červené plody (ale aj žlté, oranžové, čierne, zelené…) v rôznych tvaroch a najrôznejších veľkostiach. Niekto má rád veľké mäsité, niekto malé cherry paradajky. Niektoré rastú ako kríčkové, iné potrebujú oporu. Niektoré dorastajú do veľkých – až obrovských rozmerov, iné sú drobné – nazvala by som ich NANA. 🙂 Druhov paradajok je veľké množstvo a aký si môže vybrať podľa svojej chuti. A neodškriepiteľné je, že sú veľmi obľúbené ako v studenej, tak aj teplej kuchyni. A získavajú ďalšiu pridanú hodnotu, ak si vypestujeme my. 😉
Paradajka - Rajčiak jedlý
Rajčiak jedlý (latinsky Solanum lycopersicum) je druh plodovej zeleniny patriaci do čeľade ľuľkovité. (AJ keď v rámci EU je označený ako ovocie.) Je to jednoročná, dvojročná alebo trvalá rastlina. Záleží to od oblasti, v ktorej sa pestuje. Neznáša totiž mrazy. Stonky má zelenej farby a môžu byť zakrpatené, ale aj dosahovať výšku až 4 m. Na stonkách sa nachádzajú jemné chĺpky. Paradajka má listy neusporiadané, nepárne a prerušované. Ich okraje bývajú ozubené alebo vrúbkované. Kvietky sú žltej farby.
Dnes existujú tisíce odrôd, ktoré majú rôzne plody. Nielen červené, ale aj žlté, oranžové, či čierne, zelené, dokonca môžu mať na sebe aj panšovanie. Kultivary rajčiaka jedlého môžeme nájsť v rôznych veľkostiach, tvaroch i chutiach v závislosti od odrody a podmienok, ktorých sa pestujú.
Slovenské názvy tohto druhu zeleniny sú rajčiak jedlý, ľuľok rajčiakový, rajčiak; rajčiak obyčajný, ľuľok rajčiak. Najčastejšie však paradajka či rajčina.
Pôvod rajčiaka jedlého je v horách Strednej a Južnej Ameriky. Približne 200 rokov p.n.l. sa Aztékovia a Mayovia venovali kultivovaniu a domestivaniu paradajok. V roku 1498 paradajky doviezol Krištof Kolumbus do Európy. Spočiatku bola paradajka pokladaná za okrasnú rastlinu. V súčasnosti sa pestuje takmer po celom svete, hlavne v miernych a subtropických oblastiach.
Ako na paradajky
U nás sa pestujú paradajky na poliach, v záhradkách i na terasách, na slnečných stanovištiach s úrodnou a výživnou pôdou. Potrebujú dostatok tepla a svetla. No nezabúdame na zavlažovanie, ale pozor na zamokrenie. Rajčiny by sa mali zalievať ku koreňom, aby sa zabránilo zmáčaniu listov. To im nevyhovuje a prispieva k ich ochoreniam. Ich pestovanie začína prípravou pôdy.
Príprava pôdy pre paradajky
Paradajky, rovnako ako papriky, spotrebúvajú z pôdy veľké množstvo živín. Preto je to veľmi dôležitý prvý krok. Ak bude v pôde málo živín, rastliny budú slabé, budú málo odolné proti škodcom a chorobám s viditeľným poškodením listov i plodov, budú málo odolné, slabé a náchylné na deformácie, poškodenie a hnilobu. Teda príprava pôdy je nesmierne dôležitý prvý krok, aby mohli z nej čerpať dostatok živín, ktoré budú vyvážené, v rovnováhe.
Nie je to len o tom, pridať NPK, ale o vyváženosti všetkých potrebných prvkov, aby sme dosiahli vytúžený výsledok vo forme bohatej a zdravej úrody.
Ideálne je hlboké prerýľovanie hriadky na jeseň a pohnojenie organickým hnojivom, ktoré je výživovo vyvážené. Odporúčané organické hnojivo na paradajky je Hnojík, ktorý zabezpečí nielen dostatočné množstvo vyvážených živín, ale zároveň podporí aj imunitu rastlín a pôsobí repelentne na škodcov.
Ešte však pred samotným sadením, je potrebné venovať pozornosť výberu odrody podľa toho, či chceme paradajky veľkoplodé, mäsité, či malé, akej farby a chute chceme plody, či chceme sadenice s nízkou stonkou či vysokou, šľachtené či divoké
Kedy sadiť paradajky zo semena
Paradajky sa pestujú zo semena. Mnohí si ich vypestujú doma z kúpených alebo vlastných semiačok. Tie musia byť zbavené zbytočnej organickej hmoty, vysušené, bez poškodenia či plesne. Tí, ktorí sa nechcú alebo nemajú možnosť či čas si vypestovať priesady zo semiačka, si ich môžu zakúpiť. Semiačka paradajok zvyčajne sadíme koncom februára, začiatkom marca. Paradajky je možné vysievať aj v apríli, avšak vtedy platí, že sa oneskorí aj začiatok úrody a aj celková úroda bude o niečo menšia.
Pri vysievaní semien paradajky je dôležité vytvoriť im ideálne podmienky s dostatočnou vlhkosťou, teplom a svetlom. Nezabúdame pripraviť im už pred klíčením dostatočne výživnú pôdu, aby hneď od začiatku mali dostatok vyvážených živín. S Hnojíkom to ide jedna radosť.
Semená by sa mali vysievať rovnomerne. Po vysiati ich prikryte asi 0,5 – 1 cm vrstvou zeminy. Nakoniec substrát s vysiatými semenami paradajky mierne zvlhčíme. Pre optimálne klíčenie je ideálna teplota 22 – 25°C. Ak je teplota pôdy buď príliš vysoká alebo nízky, semiačka nebudú klíčiť. Pre potrebnú vlhkosť a udržanie teploty, je vhodné prekrytie fóliou. Nezabúdajte však na každodenné vetranie odkrytím fólie na istý čas, aby sa zabránilo vzniku plesní.
Keď sa objavia klíčky rastliniek, odstráňte fóliu. V tomto období sa teplota pôdy má pohybovať v rozmedzí 16-20 °C. Naďalej pokračujte vo zvlhčovaní pôdy.
Horizontálny prierez paradajky so semenami
Vertikálny prierez paradajky so semenami
Klíčiace rastliny paradajky
Pikirovanie priesad
Keď rastlinky rajčiaka jedlého vyklíčia a zosilnejú, je potrebné im dopriať dostatok miesta na ich rast. Priesady majúce aspoň 1 -2 svoje „normálne“ listy, môžete pikirovať, čiže ich rozsadiť. Je to zvyčajne asi po 4 týždňoch. Ak ich presádzame do spoločného priestoru, rastlinky by mali mať medzi sebou aspoň 10 cm medzery. Vyklíčené rastlinky pikirujeme či už do kvetináčov alebo do pareniska. Nezabúdame, že potrebujú dostatok tepla, vlahy, výživy a svetla. Starostlivosť, ktorú im venujete, vám 100-násobne vrátia.
Priesady paradajok
Aké by mali byť priesady rajčín, aby boli vhodné na následné pestovanie? Či si priesady vypestúvavate doma, alebo kupujete, na výsadbu si vyberte mladé silné rastliny paradajok. Mali by byť krátke a podsadité, tmavozelenej farby. Stonka má byť rovná a pevná. Priesady nemajú mať žltnúce listy, či škvrny na listoch. Taktiež je dôležité, aby neboli priesady poškodené stresom, ale aj, aby nemali nahodené kvety či nasadené plody. Priesady s kvetmi a plodmi síce môžu lákať, že bude skôr úroda, ale v konečnom dôsledku práve tá v takýchto prípadoch utrpí.
Ako sadiť paradajky
Po poslednom mraze, čo je zvyčajne v polovici mája, je možné vysadiť rastlinky rajčiaka do vonkajšieho prostredia. Vysadeniu, ale musí predchádzať otužovanie mladých rastlín paradajky. Cieľom otužovania je prispôsobenie sa rastlín horším klimatickým podmienkam. Po dobu približne 7 dní pred vysadením do vonkajšieho prostredia obmedzte zálievku, znížte teplotu vzduchu pod 10° C a postupne zvyšujte intenzitu vetrania. Po takomto otužovaní budú sadenice paradajok pripravené na výsadbu do vonkajšieho prostredia.
Teraz sa môžeme pozrieť na to, v akej vzdialenosti by sa mali paradajky sadiť. Vzdialenosť závisí od odrody, jej intenzity rastu a spôsobu pestovania. Na malých plochách môžete pestovať napríklad vysokorastúce odrody pri opornom kolíku na tzv. jeden výhod, kde sa pravidelne odstraňujú bočné výhony a energia rastliny sa tak sústredí na vývoj plodov. Sadia sa vo vzdialenosti 40 – 50 cm. Tieto kolíkové paradajky majú už v názve, že potrebujú oporu – kolík, ktorý zabráni ich váľaniu sa po zemi, aby sa predišlo ich ochoreniam.
Zakrpatené odrody sa sadia v rozmedzí od 30 do 90 cm v závislosti od odrody, podľa intenzity ich rastu. Paradajky, rovnako ako všetky ostatné druhy zeleniny, vyžadujú primeranú zálievku, hnojenie a odstraňovanie buriny medzi rastlinami. Nezabudnite, podľa odrody, aj na odstraňovanie tzv. zálistkov, ktoré by spôsobovali nežiadúce rozvetvenie rastliny. Odporúča sa aj odstraňovanie listov, ktoré by sa dotýkali zeme.
Žltá šalátová paradajka CREAM SAUSAGE
Čierna šalátová paradajka DARK GALAXY
Zelená mäsitá paradajka MYSTERY GREEN
Čierna šalátová paradajka TOM WAGNER
Červená mäsitá paradajka RAISEN TOMATO
Paradajka GERMAN STRIPES
Červená mäsitá paradajka OX HEART
Čierna paradajka DE BARACO BLACK
Žltá mäsitá paradajka LUNAR JOY
Šalátova paradajka SPECKLED ROMAN
Zelená šalátová paradajka VERTE ZEBRE
Zdroj: www.dobrodruzstvo.com
Pestovanie paradajok
Pestovanie rajčiaka jedlého, ktoré sme začali hnojením na jeseň pri príprave pôdy, pokračuje pri ich výseve, presádzaní a pestovaní už dospelej priesady. Rajčinám je teda potrebné živiny pravidelne dopĺňať v dostatočnej miere počas celej doby ich pestovania. To platí dvojnásobne pre paradajky pestované v kvetináči alebo inej nádobe. Nie je to luxus, ale potreba, ktorá nám pomôže k rovnomernej výžive rastlín. Napríklad prevaha dusíka v pôde, by spôsobila menší príjem ostatných prvkov, a tým by sa rastliny ďalej oslabovali a nerovnováha živín by sa zväčšovala.
Zvyčajne v druhej dekáde augusta sa odstráni vrchný výhon vo výške 2 – 3 listov nad najvyšším strapcom kvetov. Týmto sa minimalizuje tvorba nových plodov a urýchli sa tak dozrievanie už existujúcich plodov, ktoré by inak nestihli pred príchodom jesenného chladného počasia dozrieť.
Žltá kríčková cherry paradajka AZTEK
Červené divá paradajka APERITIF
Čierna paradajka BLACK CHERRY
Žlté cherry paradajky GOLDITA CHERRY
Oranžové cherry paradajky ORANGE CHERRY
Červené cherry paradajky BABY CHERRY
Čierne cherry paradajky CAPPUCCINO CHERRY
Zelená cherry paradajka VERTE ZEBRE CHERRY
Ružová cherry paradajka PEARLY PINK CHERRY
Žltá hruškovitá cherry paradajka YELLOW PEAR CHERRY
Čierna cherry paradajka CHOCOLATE CHERRY
Červená kríčková paradajka SLENDER TIM BUSH
Žltá cherry paradajka MIRABELLA CHERRY
Žltá kríčková paradajka TOM YELLOW
Červené kríčková paradajka KARKULKA
Červené divá paradajka RED COACHMEN
Zdroj: www.dobrodruzstvo.com
Hnojenie paradajok
Čím hnojiť paradajky
Otázka teda je, čím hnojiť paradajky, aby dostali potrebné vyvážené živiny. Vhodný je hnoj, kompost, alebo HNOJÍK.
Kompost a hnoj musia byť dobre odležané. Zvlášť pri hnojení hnojom treba dávať pozor, aby bol dostatočne odležaný a na koncentráciu v pôde, aby nedošlo s spáleniu koreňov rastlín. Z tohto dôvodu je najvhodnejší kravský hnoj. Živočíšny hnoj (rôzne druhy) je možné kúpiť aj v granulovanej forme. Aj pri nich je potrebné nezabúdať na primeranú koncentráciu.
Ak máme možnosť použiť vlastný dobre rozležaný kompost, je to na nezaplatenie.
A čo HNOJIK? Jeho použitie má niekoľko výhod. Prvá je tá, že sa môže aplikovať v ktorejkoľvek fáze pestovania paradajok. Ďalšou a dôležitou je jeho repelentný účinok na škodcov a významné posilňovanie rastlín voči chorobám. I to, že rastliny Hnojíkom nemôžete spáliť. V neposlednom rade je jednoduchosťou použitia. A to posypom, zálievkou alebo postrekom. Ako na ne si môžete pozrieť na hnojik.sk/hnojenie-organickym-hnojivom.
Kedy a ako hnojiť paradajky
Ak si chceme vypestovať vlastné paradajky zo semiačka, tak ako sme pripravili na jeseň pôdu, kde budeme pestovať priesady paradajky, tak si pripravíme aj pôdu na klíčenie rastliniek. Do zeminy (osobne zvyknem používať zeminu na zakorenenie rastlín) primiešajme malú lyžičku HNOJIKa. Rastlinka od momentu, kedy začne klíčiť, má vyvážený príjem živín. Ak by ste zbadali pleseň alebo škodcov, opakujte prihnojenie 1 čajovou lyžičkou HNOJIKa.
Keď sú priesady dostatočne veľké, silné a úspešne sme ich presadili do pôdy vyhnojenej na jeseň, ďalšie hnojenie by malo byť do 1 týždňa od výsadby.
Ďalej prihnojujeme HNOJÍKom 1x za tri týždne. Stačí posypať okolo rastliny dávku 1 polievkovej lyžice tak, aby vrstva nebola moc hrubá, a tak sa hnojivo ľahko rozkladalo. Hnojivo bude postupne miznúť a akonáhle bude úplne rozložené, môžete zvážiť ďalšie prihnojenie. Ak Vám újde ruka s hnojivom, vôbec to nevadí. Vďaka neutrálnemu PH HNOJÍKa nemôžete rastline nijako ublížiť.
PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN U PARADAJOK
Nedostatok dusíka (N)
Dusík je kľúčový pre bunkový rast rajčinových rastlín a vytváranie chlorofylu. Pomalý rast a žltnúce listy rajčín (najskôr väčšinou tie najstaršie) ukazujú na nedostatok dusíka.
Nedostatok fosfóru (P)
Fosfór je dôležitý pre rozvoj koreňového systému rajčiny a pre zrenie plodov. Nedostatok fosfóru sa prejavuje nedostatočným rastom, listy majú zelenomodrý nádych a kvety a plody sa objavujú neskoro a v malom množstve.
Nedostatok draslíka (K)
Draslík rajčiny potrebujú k rastu kvetov a plodov. Pri jeho nedostatku majú rajčiny malé výnosy a staršie listy hnednú a krútia sa.
Nedostatok horčíka (Mg) alebo železa (Fe)
Keď rajčinám chýba horčík alebo železo, začnú listy strácať farbu medzi žilkami, čo sa označuje ako chlóroza.
Rajčiny potrebujú v malom množstve aj ďalšie prvky ako je meď, zinok, síra, mangán alebo bór. Niekoľko z nich môže byť tiež príčinou vyššie uvedenej chlorózy rajčín. Tajomstvo dobrej úrody ale nespočíva len v správnom hnojení rajčín, ale aj v tak základnej veci, ako je správna zálievka.
Ako uskladniť paradajky na zimu
Paradajky vašu starostlivosť odmenia svojou, verím, že skvelou, úrodou. Zber plodov je zvyčajne od prelomu júla a augusta až do prvých mrazov . Zrelé plody v závislosti od druhu nadobúdajú farbu od červenej, oranžovej, žltej, zelenej až po čiernu. Na priamu konzumáciu sa paradajky zbierajú v plnej zrelosti , pretože sú najchutnejšie a najvýživnejšie. Najlepšie je ich zbierať počas slnečných dní, keď sú plody suché. Všetko robíme opatrne, aby sme nepoškodili šupku a nerozdrvili ovocie. Natrhané paradajky možno konzumovať surové, použiť do šalátov, omáčok, polievok, štiav, pretlakov, kečupov či koncentrátov. Niektoré odrody možno taktiež sušiť, nakladať a následne konzervovať. Sú veľmi zdravé 🙂
Zaujímavosti
Vedeli ste, že…
… do čeľade ľuľokovité patrí napríklad aj zemiak, petúnia či mandragora.
… kedysi paradajku ľudia volali rajské jablko či rajské jabĺčko.
… zo svojej pôvodnej vlasti v Južnej Amerike sa do Európy dostali spolu so zemiakmi a kukuricou.
… pôvodné plody paradajky boli žlté a malé.
… paradajky obsahujú látku Tyramín, ktorá pri ich pravidelnej konzumácii pozitívne ovplyvní vašu náladu. To platí zvlášť, keď sú plody čím sú zrelšie, tým je množstvo Tyramínu vyššie.
… je aj u nás možné pestovať odrody divých paradajok, ktoré napriek košatému rastu nepotrebujú oporu a ich plody sú menšie ako čerešne.
… uskladnenie paradajok v chladničke zhoršuje nielen ich chuť, ale aj konzistenciu.
