Pažítka
Obsah
Pažítka pobrežná
Pažítka pobrežná – to je správny názov pre pažítku, túto vytrvalú, nenáročnú trsnatú bylinu z čeľade amarylkovitých, blízku príbuznú cesnaku. Od jari do jesene môžete pažítku, ľudovo tiež šnytlík, pestovať v kvetináči alebo kvetináči za oknom alebo v záhone Jej domovom je zrejme Stredomorie ale naraziť na ňu môžete prakticky po celom svete. Rastlina býva 5 až 50 cm vysoká az pomerne malej cibuľky vyrastá dutá stonka. Od mája do októbra kvitne fialovými či svetlo purpurovými, vzácne bielymi kvetmi, ktoré lákajú včely. Plodom je kapsula s drobnými čiernymi semenami.
História pažítky
Jej pestovanie bolo bežné už v staroveku, s najväčšou pravdepodobnosťou aj skôr. Verilo sa, že pažítka potiera melanchóliu a odpudzuje zlých duchov a choroby. Preto sa vysádzala pod oknami miestností, kde spali malé deti alebo sa zväzky pažítky vešali do miestností a priväzovali k posteliam. Bývala nepostrádateľnou súčasťou každej záhradky.
Pažítka pestovania
Pokiaľ sa rozhodnete vypestovať si pažítku zo semienka, tak pri izbovej teplote vyklíčia asi za 2 týždne. Do skleníka môžete semená vysievať najlepšie od februára do marca, na záhon až od apríla do mája, doma do kvetináčov pokojne po celý rok. Ide o dvojročnú bylinu, takže prvý rok po výseve budú jej stonky veľmi jemné, zosilnejú až ďalší rok.
Oveľa jednoduchšie je vypestovať si pažítku buď z odkopku už dospelej rastliny napríklad od suseda alebo kamaráta alebo kúpiť v kvetináči, ideálne v záhradníctve, ale napríklad aj v supermarkete – tu je ale treba hneď buď presadiť do väčšieho kvetináča alebo rovno do kvetináča so zeminou. Pažítke sa bude dobre dariť v priepustnej hlinito-piesočnatej pôde. Je pomerne náročná na dostatok živín aj priestoru. Bude šťastná, keď ju prihnojíme žihľavovou ichou alebo organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom.
Použitie pažítky
Pažítka má podobné vlastnosti ako cesnak a cibuľa, ale v oveľa miernejšej forme. Pre svoju výživovú hodnotu a ľahké pestovanie je skutočnou kráľovnou bylín. Používa sa nielen pre svoju skvelú chuť, ale aj na podporu trávenia či posilnenie imunity. Je zdrojom vitamínov C, B1 a B2, provitamínu A a karoténu. Ďalej obsahuje minerály, najmä sodík, vápnik, draslík, fosfor a železo. Éterické oleje v nej obsiahnuté majú priaznivý vplyv na zažívaciu sústavu a krvný tlak, ktorý znižuje.
Hnojenie pažítky
Vonkajšiu pažítku je možné prihnojiť 2x za mesiac zálievkou z Hnojíka, alebo ľahkým posypom (pocukrovanie) na pôdu. To isté platí pre pažítku pestovanú doma.
V tradičnej čínskej medicíne sa pažítka používa pri prechladnutí, chrípke a chorobách dýchacích ciest. Dokáže zvýrazniť chuť slaných jedál, ktoré netreba toľko soliť. Listy aj so stvolom a cibuľkou možno použiť rovnako ako jarnú cibuľku. Pažítkou ozdobíme takmer akékoľvek jedlo, na tento účel je možné využiť aj jej jedlé kvety. Pridaním kvetov do kvalitného rastlinného oleja vznikne vynikajúci olej nafilovenej farby. Podľa vedeckých výskumov má pažítka protizápalové, antimikrobiálne a protiplesňové účinky. Aj keď sa na liečebné účely prakticky nepoužíva, vie uľaviť pri bolestiach v krku. Ak ju vysadíte vedľa ruží, bude ich chrániť pred voškami a plesňami. Na kulinárske účely sa zbierajú listy a používajú sa čerstvé (sušením aj mrazením strácajú svoju arómu).
Divoká pažítka
alebo cesnak viničný (Allium vineale)
Jedná sa o vytrvalú planú bylinu ľudovo nazývanú divoká pažítka . Vyráža veľmi skoro na jar, skôr než klasicky pestovaná pažítka. Nájdete ho nielen v riedkych lesoch a na jeho okrajových medziach, ale aj v mestských parkoch. Jeho príbuzní sú cesnak medvedí a cesnak podivný. Duté lístky cesnaku viničného najčastejšie vyrastajú z vrstvy opadaného minuloročného lístia a veľmi intenzívne (podobne ako cesnak medvedí) vonia po cesnaku. Nedá sa ho teda pomýliť s inou, nejedlou rastlinou.
História divokej pažítky
Egypťania vraj vinárskym cesnakom – pažítkou živili otrokov pri stavbe pyramíd. Nie je sa čomu diviť. Táto bylinka skutočne zvyšuje fyzickú silu a odolnosť. Rímski vojaci zase oceňovali jej schopnosť pôsobiť proti cestovateľským hnačkám. V stredoveku chránila proti moru či cholere. Jej dezinfekčné a antibiotické vlastnosti skúmal jeden z najvýznamnejších vedcov 19. storočia, mikrobiológ Louis Pasteur. Počas druhej svetovej vojny bola navyše pre svoje protizápalové účinky nazývaná ruský penicilín.
Divoká pažítka v kuchyni
V gastronómii sa cesnak viničný používa podobne ako klasická pestovaná pažítka – teda do polievok, nátierok, šalátov, prakticky kdekoľvek v slanej kuchyni, teplej či studenej. Z hľadiska zdravotného je cesnak viničný považovaný za kráľa jarnej očisty.
