pleseň šalátu

Obsah

Pleseň šalátu – napadá aj čakanku alebo štrbák

( Bremia lactucae )

Pleseň šalátu, známa aj ako Bremia lactucae, je hubová choroba postihujúca všetky druhy šalátu, ale môže postihnúť aj čakanku a štrbák. Táto pleseň je pôvodcom ochorenia nazývaného šalátová pleseň.

Príznaky infekcie zahŕňajú vznik škvŕn na listoch šalátu, ktoré sa často objavujú na spodnej strane. Škvrny sú najprv žltozelené, ale s postupom infekcie sa stávajú hnedými. Môže tiež dochádzať k tvorbe bieleho plstnatého povlaku na spodnej strane listov.

Táto pleseň sa šíri predovšetkým prostredníctvom vetra alebo vodou . Jej výskyt je častejší za vlhkých podmienok, kedy sú rastliny šalátu dlhšie vystavené vlhkosti.

Prevencia plesne šalátu zahŕňa také opatrenia, ako je pestovanie odolných odrôd šalátu a dodržiavanie vhodných poľnohospodárskych postupov. Fungicídy môžu byť tiež použité na potlačenie infekcie, ak sa choroba už prejavila.

Je dôležité dbať na prevenciu a rýchlo reagovať na príznaky infekcie, pretože pleseň šalátu môže znížiť výnos a ovplyvniť kvalitu úrody.

Šalát hlávkový pleseň

Najčastejším šalátom, ktorý napadne Bremia lactucae je šalát hlávkový . Ten bude mať na vrchnej strane listov žltozelené škvrny, väčšinou ohraničené, zo spodnej strany sú potom listy porastené belavým popraškom. Napadnuté listy rýchlo odumierajú. Aj málo napadnuté listy nie sú vhodné na konzumáciu.

Pri hlávkovom šaláte je vhodné pestovať odolné odrody, likvidovať všetky napadnuté listy , dôsledne likvidovať pozberové zvyšky, zalievať veľmi opatrne, najlepšie ku koreňom, nie na list a používať dažďovú vodu, nie vodu studenú. V prípade napadnutia je možné ošetrenie povolenými fungicídmi.

Rímsky šalát pleseň

Pleseň šalátová ( Bremia lactucae) môže postihovať rôzne druhy šalátu, vrátane rímskeho šalátu (Lactuca sativa var. longifólia). Príznaky infekcie plesní šalátovou u rímskeho šalátu sa môžu líšiť, ale niektoré všeobecné znaky sú podobné ako u iných odrôd šalátu.

Infekcia plesní šalátovou na rímskom šaláte sa obvykle prejavuje vznikom škvŕn na listoch. Škvrny sú najčastejšie umiestnené na vrchnej strane listov a sú začiatkom drobné a žltozelené. S postupom infekcie sa škvrny zväčšujú a menia farbu na hnedú.

Ďalším znakom infekcie plesňou šalátovou môže byť tvorba bieleho plstnatého povlaku na spodnej strane listov. Tento povlak je tvorený spórami plesne a môže byť viditeľný aj voľným okom.

V prípade pokročilej infekcie môže pleseň šalátová viesť k úhynu listov a znehodnoteniu celej rastliny. Je dôležité si všímať príznakov infekcie čo najskôr a prijať opatrenia na kontrolu choroby.

Pri pestovaní rímskeho šalátu je preto vhodné monitorovať rastliny pravidelne av prípade podozrenia na infekciu plesňou šalátovou prijať vhodné opatrenia, ako je aplikácia fungicídov alebo odstránenie postihnutých rastlín, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby.

Pleseň šalátu ochrana

Ak vaše šaláty a čakanku často napáda šalátová pleseň, je dôležité tiež dbať na prevenciu vo forme organického hnojenia. Organické hnojivá totiž rastliny nielen vyživia, ale tiež im dodajú schopnosť brániť sa chorobám a škodcom samy. Namiesto fungicídnych prostriedkov teda odporúčame všetky druhy šalátu, čakanku aj štrbák hnojiť Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo totiž obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov . Ak použijete Hnojík po celú sezónu, šaláty sa plesni pravdepodobne ubránia samy.

Repelentný účinok proti škodcom má na svedomí chitín , ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín je prírodný biopolymér , ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Je veľmi odolný a môže poskytnúť rôzne výhody rastlinám, pokiaľ sa používa ako doplnok.

Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny majú schopnosť rozpoznávať chitín ako signál prítomnosti škodcov alebo chorôb. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Keď sa rastliny stretnú s chitínom, môžu aktivovať gény súvisiace s obranou a produkovať obranné chemikálie, ktoré im pomáhajú lepšie odolávať útokom škodcov a chorôb.

Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny môžu využiť ako zdroj živín. Súčasne tieto baktérie môžu konkurovať patogénnym organizmom, čo znižuje riziko chorôb rastlín.

Navyše chitín môže zlepšovať štruktúru pôdy tým, že podporuje tvorbu agregátov pôdnych častíc , čo môže zlepšiť priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch a tiež zlepšiť schopnosť pôdy zadržiavať živiny. Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok , ktorým môžete šaláty zalievať alebo v prípade potreby aj postriekať. Postrek vykonávajte za zatiahnutého počasia, aby slnko šaláty nespálilo. Vždy dbajte pokynov na obale.

Hnojík

Zdroje:

Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo vydavateľstvo, Praha 2001.
Rod, Jaroslav: Choroby a škodcovia na záhrade. Grada, Praha 2017
www.wikipedia.org
www.ireceptar.cz
www.abecedazahrady.cz
www.sazenicka.cz
www.agromanual.cz