Ploskáčiky (mínovníky) na stromoch: lipový, platanový, agátový a hlohyňový

Ploskáčiky, nazývané aj mínovníky, sú drobné motýle, ktorých húsenice mínujú vnútri listov. Najznámejší je ploskáčik pagaštanový na pagaštanoch; tu sú ďalšie druhy na lipách, platanoch, agátoch a hlohyniach.

Phyllonorycter issikii

Hostiteľské dreviny: lipy vrátane introdukovaných druhov a okrasných kultivarov.

Príznaky: od konca mája do októbra sa tvoria míny na spodnej strane listov. Spočiatku vyzerajú ako belavé, zväčšujúce sa škvrny, neskôr húsenica čiastočne vyžiera aj vrchné listové pletivo a napadnutie je badateľné aj zhora. V tom čase sa listy mierne deformujú, najmä pri väčšom počte mín. Nehnednú ani predčasne neopadávajú.

Škodca: ploskáčik lipový prezimuje ako dospelec, väčšinou v štrbinách kôry stromov, pod kôrou a na iných skrytých miestach. Po vyrašení listov líp, zvyčajne začiatkom mája, kladú samičky vajíčka na spodnú stranu listov. Z vajíčka sa liahne húsenica po 4 – 8 dňoch. Vývin húsenice trvá v závislosti od teploty 13 – 40 dní. Húsenica sa kukli v riedkom priadzovom obale priamo v míne. Štádium kukly trvá obvykle 6 – 12 dní. Letná generácia motýľov sa liahne od začiatku júna do polovice júla. Húsenice ďalšej generácie sa vyvíjajú v lete a motýle sa liahnu od konca prvej augustovej dekády do októbra. Tieto motýle prezimujú. Motýle letnej a prezimujúcej generácie sú farebne odlišné. Letná generácia je pestro sfarbená, zatiaľ čo zimné motýle sú sivé až sivočierne. Ploskáčik lipový bol zavlečený do východnej Európy niekedy začiatkom 80. rokov 20. storočia. Odtiaľ sa šíri na západ, v Česku ho prvýkrát zistili v roku 2000.

Možnosti zámeny: žiadne. Žiadny z ďalších stredoeurópskych druhov ploskáčikov sa nevyvíja na lipe. Míny ostatných mínujúcich druhov sú zreteľne odlišné.

Škodlivosť: pri masovom napadnutí dochádza k deformáciám listov, a tým k určitému estetickému znehodnoteniu drevín napríklad v parkoch alebo na cintorínoch. Farba listov sa nemení a zdravotný stav drevín nie je ovplyvnený.

Ochrana: za normálnych okolností ochrana líp nie je potrebná. Pri veľmi silnom napadnutí by prichádzalo do úvahy ošetrenie listov insekticídmi na báze inhibítorov syntézy chitínu alebo prípravkami na báze parafínového oleja.

Phyllonorycter platani

Hostiteľské dreviny: platany.

Príznaky: nepravidelné, svetlohnedé škvrny na listoch, predovšetkým v spodnej časti koruny.

Škodca: drobné motýlie húsenice vnútri zvráskavených mín na spodnej strane listov. Motýle 1. generácie lietajú v máji a júni, prípadná druhá generácia koncom augusta. Rozpätie krídel je 7 – 9 mm. Predné krídla sú zlatohnedé so svetlými, tmavo orámovanými kresbami.

Možnosti zámeny: žiadne.

Škodlivosť: malé fyziologické oslabenie.

Ochrana: hrabať a odstraňovať opadané lístie s kuklami. Ošetrenie insekticídmi na báze analógov juvenilných hormónov je možné, ale nie je potrebné.

Phyllonorycter robinella, Parectopa robiniella

Hostiteľské dreviny: agát biely.

Príznaky: ploskáčik agátový – spočiatku úzke, neskôr oválne, rozširujúce sa míny na spodnej strane listov agáta. Míny sú napokon veľké, belavé a zvráskavené.

Vzpriamenka agátová – ploché míny s prstovitými výbežkami na hornej strane listov.

Škodca: drobné motýle, ktoré majú 2 generácie do roka. Oba druhy boli do Európy zavlečené. Okolo roku 1990 ich prvýkrát zaznamenali v Rakúsku (Tirolsko a východné Rakúsko). Často sa v jednej míne vyvíjajú 2 – 3 húsenice spoločne. Kuklenie prebieha v zámotku neďaleko míny.

Možnosti zámeny: žiadne. Navzájom možno oba druhy rozlíšiť podľa požerkov.

Škodlivosť: zmena sfarbenia listov a opad lístia.

Ochrana: žiadne opatrenia nie sú potrebné. Ak by to bolo potrebné, dali by sa použiť analógy hmyzích hormónov, prípadne systémové insekticídy.

Phyllonorycter leucographella

Hostiteľské dreviny: hlohyňa šarlátová, príležitostne skalník, hloh, jarabina, jabloň, dula, dulovec.

Príznaky: belavé míny na vrchnej strane listov. Mína sa začína ako úzky prúžok pozdĺž strednej žilky a postupne sa rozširuje, až môže zaberať podstatnú časť alebo celý list. V tejto fáze je napadnutie najnápadnejšie. Neskôr húsenica sťahuje okraje listu k sebe, mína prestáva byť nápadná a obvykle môže uniknúť pozornosti.

Škodca: ploskáčik hlohyňový prezimuje ako rôzne veľká húsenica v stále zelených listoch hostiteľskej rastliny alebo ako kukla v opadanom lístí. Na jar húsenice dokončujú vývin a kuklia sa priamo v mínach. Štádium kukly trvá 14 – 18 dní. Motýle prvej generácie sa liahnu väčšinou od polovice mája do začiatku júna. Vajíčka kladú zhora na strednú žilku listu. Liahnu sa za 14 – 20 dní. Húsenica sa vyvíja 5 – 8 týždňov. Ďalšia generácia motýľov sa objavuje od konca júla do začiatku septembra, výnimočne aj neskôr. Ojedinele, pri teplom jesennom počasí, sa vyvinú jednotlivé motýle tretej generácie. Ploskáčik hlohyňový bol do Európy zavlečený z Prednej Ázie spolu s hostiteľskou drevinou. Šíri sa tu od začiatku 70. rokov, v Česku ho prvýkrát zistili v roku 1995.

Možnosti zámeny: na primárnej hostiteľskej drevine sa podobným spôsobom nevyvíja žiadny iný druh. Na ďalších druhoch ružovitých môže dôjsť k zámene s takmer zhodnou mínou ploskáčika ovocného. Spoľahlivé rozlíšenie je možné iba podľa vychovaných dospelcov.

Škodlivosť: na hlohyni šarlátovej dochádza pri silnom napadnutí k estetickému znehodnoteniu a v extrémnych prípadoch k čiastočnej defoliácii. Na ostatných hostiteľských drevinách je škodlivosť zanedbateľná.

Ochrana: za normálnych okolností sa nerobí. Pri silnom napadnutí a hroziacej defoliácii je možné cielené ošetrenie niektorým z insekticídov na báze inhibítorov syntézy chitínu.

Zdroje fotografií

• Ploskáčiky na stromoch: Gyorgy Csoka, Hungary Forest Research Institute, Bugwood.org, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčiky na stromoch: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik lipový: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik platanový: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik platanový: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik agátový, vzpriamenka agátová: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik agátový, vzpriamenka agátová: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj
• Ploskáčik hlohyňový: Patrick Clement., CC BY 2.0, zdroj
• Ploskáčik hlohyňový: Gyorgy Csoka, CC BY 3.0, zdroj